Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Ek/4006/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, práv. zast.: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892; proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX; toho času: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, so sídlom Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica; v konaní o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 664,10 EUR s príslušenstvom, vedenú súdnym exekútorom: JUDr. Miriam Mešová, so sídlom exekútorského úradu Tehelná 4, 960 01 Zvolen, IČO: 42 193 133, pod sp. zn. 356EX 1339/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03.06.2024, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03.06.2024 vydané vyšším súdnym úradníkom z r u š u j e v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 03.12.2021 domáhal od povinného vymoženia 664,10 EUR s príslušenstvom na podklade exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 14.06.2021 (právoplatnosť dňa: 12.08.2021, vykonateľnosť dňa 16.08.2021) a uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 30.08.2021 (právoplatnosť dňa: 06.10.2021, vykonateľnosť dňa: 10.10.2021) (ďalej len „exekučné tituly“). Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh vydal dňa 15.12.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Miriam Mešová, so sídlom exekútorského úradu Tehelná 4, 960 01 Zvolen.

2. Uznesením sp. zn. zo dňa 03.06.2024 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 14.06.2021 (právoplatnosť dňa: 12.08.2021, vykonateľnosť dňa 16.08.2021) bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 664,10 EUR s 5 %- ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 67,97 EUR od 13. 08. 2019 až do zaplatenia, s 5 %- ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 182,13 EUR od 13. 09. 2019 až do zaplatenia, s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 18,- EUR od 12. 10. 2019 až do zaplatenia, s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 18,- EUR od 12. 11. 2019 až do zaplatenia, s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 378,- EUR od 13. 12. 2019 až do zaplatenia, pričom podkladom pre vydanie rozsudku boli nezaplatené faktúry vyplývajúce z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 30.08.2021 (právoplatnosť dňa: 06.10.2021, vykonateľnosť dňa: 10.10.2021) bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 148,97 EUR. V tejto súvislosti exekučný súd uviedol, že povinnému nič nebránilo, aby podal voči rozsudku alebo uzneseniu opravný

prostriedok. Exekučný súd k tvrdeniu povinného, že nie je riadne oboznámený s obsahom a rozsahom pohľadávok, ktoré sú predmetom exekúcie uviedol, že predmetná exekúcia je vedená na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov. Oba exekučné tituly, ktoré oprávnený pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie spĺňajú náležitosti ustanovené Exekučným poriadkom. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný poukázal aj na skutočnosť, že momentálne nepracuje a jediným jeho príjmom sú dary od súkromných osôb, pričom tieto osoby sa mu snažia pomôcť pri výkone rodičovských práv voči zdravotne postihnutému synovi povinného, ktorý sa narodil počas výkonu trestu odňatia slobody a o ktorého matka nejaví záujem. Z uvedeného je zrejmé, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti. Súd skonštatoval, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, ktorý je uvedený v starom Exekučnom poriadku účinnom do 31.03.2017, konkrétne ide o ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekuuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa nového exekučného poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 01.04.2017 je možné exekúciu zastaviť len z uvedených v bode 6. napadnutého uznesenia. Súd dospel k záveru, že dôvod, ktorý povinný uvádza vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie, nemožno subsumovať pod dôvody na zastavenie exekúcie podľa exekučného poriadku účinného od 01.04.2017. Pokiaľ povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na to, že momentálne nepracuje a jediným jeho príjmom sú dary od súkromných osôb, pričom tieto osoby sa mu snažia pomôcť pri výkone rodičovských práv voči zdravotne postihnutému synovi povinného, ktorý sa narodil počas výkonu trestu odňatia slobody a o ktorého matka nejaví záujem, súd v tejto súvislosti uvádza, že nemajetnosť, nepriaznivá finančná situácia ako aj zdravotný stav nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1) písm. d. Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. V tejto súvislosti exekučný súd tiež konštatuje, že majetkové pomery povinného sú predmetom skúmania zo strany povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu exekúcie. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy (Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov) súdny exekútor exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví len v prípade, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo do 5 rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok povinného alebo jeho príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného podľa tunajšieho súdu vyplýva, že súd nie je oprávnený zastaviť prebiehajúcu exekúciu pre nemajetnosť povinného, nakoľko posúdenie nemajetnosti povinného a následné zastavenie exekúcie patrí podľa § 61n ods. 1písm. d) Exekučného poriadku o rozhodovacej činnosti povereného súdneho exekútora. Vzhľadom na konštatované skutočnosti a citované právne predpisy súd dospel k záveru, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy nie je oprávnený (bez kvalifikovaného posúdenia súdneho exekútora) posúdiť majetkové pomery povinného a zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného. Súd vychádzal pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto uznesenia, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že nesúhlasí s napadnutím uznesením, nakoľko sa poriadne k tejto veci nemôže vyjadriť a ani nevie o akú advokátsku kanceláriu ide a ešte k tomu aj žiadajú odo neho peniaze. Nachádza sa výkone trestu,

žije z toho, čo mu pošlú ako dar. Nemá z čoho uhradiť pohľadávku, trovy a nevie ani pohľadávku zaplatiť ktorú vedie exekútor pod sp. zn. 356EX 1339/21. Nakoľko nemá majetok nemá nič takže nezaplatí pokiaľ mu pohľadávky nebudú pozastavené. Je ochotný ju vyplatiť po splátkach, ale až po ukončení trestu. Má vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa 37 eur. Z uznesenia, ktoré vydal Okresný súd Galanta dňa 26.10.2023 nie je pracovne zaradený zatiaľ. Exekútor mu môže len z pracovnej mzdy zobrať splátku a nie z daru od známych, preto žiada o riadne prešetrenie tohto uznesenia. Zároveň povinný požiadal, aby v prípade ak mu bude súd písať, aby poslal známku, nakoľko si ju povinný nemôže dovoliť. Známku za podanie sťažnosti si musel kúpiť za raňajky. Povinný uviedol, že by sa k tejto vec rád vyjadril, inak bude nútený obrátiť sa na iné inštitúcie ako je ministerstvo spravodlivosti.

4. Predmetnú sťažnosť súd oprávnenému na vyjadrenie nezasielal (v záujme nenavyšovania trov exekúcie), nakoľko je v predmetnom konaní potrebné náležite posúdiť formálnu vykonateľnosť exekučného titulu v kontexte jeho doručovania povinnému, a teda vyjadrenie oprávneného by na tú skutočnosť, zásadný vplyv nemalo.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

10. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie

12. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

14. Sudca v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami po preskúmaní spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka konštatuje, že sťažnosť povinného bola podaná včas a je dôvodná, keď konajúci vyšší súdny úradník sa v sťažnosťou napadnutom uznesení náležitým spôsobom nevysporiadal s otázkou potencionálnej nevykonateľnosti exekučného titulu vyplývajúcej z tvrdenia povinného, že mu nie je známa povaha pohľadávok, ktoré sú predmetom exekúcie, že podstatnú časť života prežil v Rakúsku a to aj v období, keď vznikli vymáhané pohľadávky – teda náležitým doručeným exekučného titulu povinnému.

15. Predpokladom naplnenia formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu je totiž riadne doručenie rozhodnutia všetkým subjektom, ktoré vystupujú v konaní ako účastníci konania. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, je exekučným titulom iba také rozhodnutie, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok a je vykonateľné. Do rozsahu prieskumnej činnosti exekučného súdu patrí predovšetkým skúmanie toho, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným

na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

16. Pokiaľ teda ide o skúmanie vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom, súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 9.12.2009 a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.3.2012. Ústavný súd Slovenskej republiky, v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 9.12.2009 judikoval, že „exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie iného orgánu a posudzuje otázku vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia samostatne, čo v neposlednom rade vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (pozn. v aktuálnom znení § 53 ods. 1 Exekučného poriadku).

17. V danom prípade zo zapožičaného spisového materiálu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. mal súd preukázané, že vo veci bol najprv Okresným súdom Banská Bystrica, upomínacie konanie vydaný platobný rozkaz dňa 13.01.2021. Spisový materiál bol postúpený Okresnému súdu Rimavská Sobota ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonnom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle ust. resp. v zmysle ust. o upomínacom konaní. Doručovanie platobného rozkazu bolo v konaní realizované aj Okresným riaditeľstvom PZ v Rimavskej Sobota, ktoré v podaní zo dňa 27.03.2021 oznámilo súdu, že povinný sa odsťahoval aj s rodinou do Bratislavy, asi rok by sa mal nachádzať vo výkone trestu v Rakúsku aj svojou družkou. Následne bolo vo veci Okresným súdom Rimavská Sobota vydané rozhodnutie - rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota. sp. zn. -64 zo dňa 14.06.2021 a uznesenie -70 zo dňa 30.08.2021 (t.j. exekučných tituly), pri ktorých bola v rámci vykonaného doručovania uplatnená zákonná fikcia doručenia. Súd však pri doručovaní exekučných titulov nepreveril skutočnosti, ktoré sa dostali do jeho dispozičnej sféry cestou OO PZ Rimavská Sobota, a teda skutočnosti, či sa menovaný nachádzal vo výkone trestu, čo by zakladalo osobitný spôsob doručovania. Závery vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, že povinnému nič nebránilo, aby podal voči rozsudku a uzneseniu (exekučným titulom) opravný prostriedok sa tak javia za danej situácie ako predčasné.

18. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03.06.2024 vydané vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude úlohou vyššieho súdneho úradníka zodpovedať otázku, či sa v čase doručovania exekučného titulu nachádza povinný vo výkone trestu odňatia slobody (prípadne vo väzbe) a či v nadväznosti na uvedené skutočnosť boli exekučné tituly povinnému zo strany súdu náležite doručené. Vyšší súdny úradník zohľadňujúce závery prijaté v tomto uznesení rozhodne nanovo, pričom rozhodne o trovách konania v rátane trov sťažnostného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).