Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-629-2010.pdf
PDF · 80.62 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/629/2010
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: Dopravní podnik města Pardubic a.s., so sídlom: Pardubice - Zelené Předměstí, Teplého 2141, PSČ 532 20, Česká republika, IČO: 63217066, zast.: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom: Radlinského 2, 811 07 Bratislava proti povinnej: G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. XXX, XXX XX W., o vymoženie 1.014,- Kč s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Ing. JUDr. Bohumilom Husťákom, so sídlom Exekútorského úradu: Žriedlová 3, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 876/2010, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,37 Eur do troch dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 02.06.2010, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 07.06.2010, domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 1.014,- Kč s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. XRo/XXXX/XXXX-XX zo dňa 21.01.2009.
2. Poverením č. 5606 077886 zo dňa 06.08.2010 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 876/2010.
3. Dňa 04.02.2019 súdny exekútor doručil do elektronickej schránky súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko vykonaným šetrením majetkových pomerov povinnej sa nepodarilo zistiť žiadny majetok. Súdny exekútor zároveň uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje nárok na náhradu trov exekúcie, na úhradu ktorých žiada zaviazať oprávneného.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 07.06.2010, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie postupoval podľa § 243b ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v zmysle ktorého exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to nemajetnosť účastníka konania - povinného. Z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vyplýva, že povinná nie je vlastníkom nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného a nehnuteľného majetku. Vykonanými lustráciami počas vykonávania exekúcie v Katastrálnom portály bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Lustráciou v bankách so sídlom na území Slovenskej republiky bolo zistené, že povinná nemá žiadny účet s kladným zostatkom, z ktorého by bolo vykonať exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu. Lustráciou v registri IRIS - motorové vozidlá bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom motorového vozidlá. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinná nie je evidovaná ako zamestnaná, a zároveň bolo zistené, že nie je poberateľom žiadnej z dávok sociálneho zabezpečenia. Povinná bola naposledy vedená ako zamestnaná v roku 2009. Vykonanou lustráciou v Centrálnom registri exekúcii bolo zistené, že voči povinnej je vedených viacero exekučných konaní. Vzhľadom na uvedené, u povinnej nie je predpoklad nadobudnutia majetku ani z dlhodobého hľadiska.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci.
9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že v dôsledku preukázanej nemajetnosti povinnej a z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nie je ďalšie pokračovanie v exekúcii efektívne, a preto sud podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 exekúciu zastavil.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
14. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávanie exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
16. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. Podľa § 25 Vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
18. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. októbra 2013) aj o trovách exekúcie. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
19. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekučného konania v celkovej sume 58,96 Eur, spočívajúce v odmene súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur a v náhrade hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky vo výške 15,94 Eur, z toho poštovné vo výške 12,95 Eur, telekomunikačné výdavky vo výške 1,99 Eur a lustrácia bánk vo výške 1,- Eur + 20 % DPH vo výške 9,83 Eur.
20. Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť vyúčtovaných trov exekúcie a preto súdnemu exekútorovi nepriznal vyúčtované hotové výdavky predstavujúce náhradu výdavkov za hotové výdavky
- telefón, internet vo výške 6,64 Eur a elektronická lustrácia bánk vo výške 1,- Eur, nakoľko tieto musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Ak by súd túto položku trov len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Okresný súd nepopiera, že tieto výdavky mohli pri výkone exekučnej činnosti súdnemu exekútorovi vzniknúť, avšak tieto výdavky je potrebné vždy preukázať napr. faktúrami, pokladničnými blokmi a podobne, čo však súdny exekútor neurobil a neuviedol, na základe čoho bola vypočítaná a určená suma za telefón, internet vo výške 6,64 Eur a poplatok za lustráciu banky vo výške 1,- Eur. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu reálne vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne preukázané. Zároveň súd poukazuje aj na ust. § 25 vyhlášky, v zmysle ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
21. Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie a zistil, že súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v súlade s vyššie citovanou Vyhláškou, a preto mu priznal trovy exekúcie vo výške 55,37 Eur, spočívajúce v odmene súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur a v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky ako náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 12,95 Eur. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj uplatnenú 20 % DPH vo výške 9,23 Eur.
22. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
23. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinnej, súd preto zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 Civilného sporového poriadku). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. apríla 2017.