Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cb-2-2016.pdf
PDF · 109.58 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobcu: Dančišin, s.r.o., IČO: 46 155 333, Šašová 57, právne zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO : 36 588 725, Rázusová 1, Košice, proti žalovanému: SPOJSTAV spol. s r. o. Spišská Nová Ves, IČO: 31 720 986, Sadová 9, Spišská Nová Ves, právne zastúpený: Líška & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Brezová 10, Košice, IČO: 48 052 060, o zaplatenie sumy 11.424,00 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.10.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 11.424,-€ spolu s úrokom z omeškania 9,05% ročne od 18.07.2015 do zaplatenia, sumu 40,-€ titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ podpísali dňa 13.03.2015 objednávku číslo 075/2015/KE. Na základe uvedenej objednávky žalobca vykonával pre žalovaného práce na stavbách: Šarišský Štiavnik - Hunkovce a Smilno - Svidník, rekonštrukcia cesty, ktoré vyúčtoval faktúrami uvedenými v liste označenom ako "Pohľadávky a záväzky s rozpisom úhrad" zo dňa 15.02.2016. Faktúry boli žalovaným uhradené, okrem faktúry číslo FV150005 vystavenej dňa 02.07.2015 na sumu 11.424,00 Eur, splatnej dňa 17.07.2015, ktorú žalovaný napriek opakovaným výzvam neuhradil ani len čiastočne. Žalovanému bola zo strany žalobcu zaslaná žiadosť o odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2015 zo dňa 04.02.2016, na ktorej žalovaný vyčiarkol faktúru číslo FV150005 vystavenú dňa 02.07.2015 na sumu 11.424,00 Eur s uvedením poznámky, že ju neeviduje a s uvedeným zostatkom nesúhlasí. Následne listom zo dňa 25.02.2015 žalovaný vrátil žalobcovi označenú faktúru číslo FV150005 ( potvrdenú odtlačkom pečiatky žalovaného ) s tým, že ju považuje za neoprávnenú, pričom žalobcovi nevysvetlil, v čom spočíva neoprávnenosť fakturovanej sumy.
2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil s poukazom, že objednávkou č. 075/2015/KE zo dňa 13.03.2015 si objednal u žalobcu práce na stavbách 1/73 Šarišský Štiavnik - Hunkovce, 1/77 Smilno - Svidník, rekonštrukcia cesty, konkrétne prenájom bágra a prenájom nákladného auta (12t) s termínom realizácie od 15.04.2015 do 30.10.2015. V predmetnom období pracoval na uvedených stavbách pre žalovaného ako poddodávateľ spoločnosť MM - staviteľstvo s.r.o, so sídlom Svornosti 297/10, 044 31 Kostoľany nad Hornádom, IČO: 44529201, kde bolo na úrovni štatutárnych zástupcov žalovaného a spoločnosti MM - staviteľstvo s.r.o. dohodnuté, že na všetky výkony na uvedených stavbách bude dohliadať predmetná spoločnosť prostredníctvom stavbyvedúceho pána E. B., zamestnanca spoločnosti MM
- staviteľstvo s.r.o., ktorý mimo iného mal schvaľovať záznamy o prevádzke strojov ako podkladov na vykonanie fakturácie zo strany žalobcu, ako aj iných spoločnosti od ktorých boli prenajaté stroje, ktoré následne preplácal žalovaný. Z dôvodu neúmerne vysokej fakturácie zo strany žalobcu, ktorá bola markantná pri faktúre č. FV 150006 znejúcej na čiastku 22.896,- €, žalovaný nechal preveriť všetky žalobcom vystavené faktúry, ako aj k nim prislúchajúce záznamy o prevádzke strojov a vozidiel, pričom bolo zistené, že žalobcom predkladané záznamy o prevádzke strojov neobsahujú reálne údaje a sú vyhotovovane neštandardným spôsobom. Štandardne vyhotovený záznam o prevádzke stroja obsahuje údaje o prevádzke stroja za jeden konkrétny deň, pričom obsahuje celkovo dva údaje o čase, a to údaj o čase počas ktorého bol stroj pripravený na prevádzku a údaj o čase označený ako "strojhodiny" , počas ktorých stroj reálne vykonával činnosť, pričom predmetný časový údaj sa zisťoval z merača motohodín, kde bol uvádzaný počiatočný a konečný stav z daného dňa a práve uvedený údaj jednoznačne potvrdzoval skutočnú prevádzku stroja a bol rovnako jediným podkladom pre vykonanie fakturácie žalobcu, ktorý reálne mohol fakturovať len odpracované motohodiny. Ako vyplynulo zo žalobcom predložených záznamov o prevádzke strojov, tieto neboli vyhotovované vyššie uvedeným spôsobom, nakoľko na jednom liste záznamu o prevádzke boli zaznamenané aj štyri prevádzkové dni, pričom záznamy neobsahovali údaj o reálne vykonaných motohodinách, ale len paušálne uvádzaný čas, ktorý vzhľadom na poveternostné podmienky na staveniskách, ako aj podmienky na jednotlivých stavbách (existencia prestojov z dôvodu nemožnosti vstúpiť na stavenisko kvôli rozbahnenému a nespevnenému podložiu spôsobenému zrážkovou činnosťou; existencia prestojov z dôvodu čakacej doby potrebnej na dovoz stavebného materiálu ... ) nemohol odzrkadľovať reálne motohodiny, o čom žalobca vedel. Vzhľadom na uvedené žalovaný uskutočnil osobné stretnutie so žalobcom, na ktorom bol žalobca vyzvaný, aby odôvodnil, prečo záznamy o prevádzke strojov neobsahujú údaje o motohodinách, na čo bolo zo strany žalobcu uvedené, že jeho stroje majú merače motohodín pokazené a rovnako jeho stroje nemajú GPS meradlá, teda podľa vyjadrenia žalobcu jeho stroje nemajú žiadne použiteľné záznamové zariadenie, ktoré by umožňovalo zistiť skutočne odpracované motohodiny, čo žalovaný považuje za účelové konanie zo strany žalobcu a v súčasných štandardoch za neakceptovateľné. Práve uvedená skutočnosť, ako aj fakt, že žalobca odmietol nechať opraviť merač motohodín z dôvodu ním uvádzanej vysokej nákladovosti, ako aj do budúcna odmietol prijať akékoľvek technické riešenie umožňujúce odsledovať reálny výkon strojov, ako aj z dôvodu neúmerne vysokej fakturácie za výkony, ktoré reálne neboli žalobcom vykonané, žalovaný odmietol uznať žalobcom fakturované výkony, nakoľko tieto nereflektovali reálne vyťaženie strojov a navrhol riešenie v podobe poníženia celkovej fakturácie zo strany žalobcu minimálne o 20 % alebo alternatívne stornovanie faktúry č. FV150005, s čím žalobca jednoznačne súhlasil a zároveň uznal odôvodnenosť požiadavky žalovaného. O tom, že žalobcom neboli fakturované reálne výkony, svedčí aj faktúra žalobcu č. FV150009, ktorú žalovaný podaním zo dňa 22.10.2015 žalobcovi vrátil a žiadal o jej prepracovanie podľa skutočne odpracovaných motohodín, pričom po jej následnom prepracovaný zo strany žalobcu bolo zistené, že žalobca si v pôvodnej faktúre vyúčtoval za práce vozidlom TATRA celkovo o 46 motohodín viac a u stroja HITACHI EX 135W celkovo o 24 motohodín viac, čo by v končenom dôsledku navýšilo faktúru žalobcu o čiastku 1.880,- € bez DPH. O dohode o stornovaní predmetnej faktúry bol oboznámený aj štatutárny zástupca spoločnosti MM- staviteľstvo s.r.o. pán D. E., ktorý osobne predmetné skutočnosti prebral so žalobcom a vyzval ho k riadnemu vyhotovovaniu záznamov o prevádzke strojov tak, aby tieto obsahovali reálne a nie paušálne hodiny výkonu stroja, pričom pán E. o uvedenej skutočnosti rovnako informoval stavbyvedúceho pána B., ktorý mal dôsledne kontrolovať záznamy o prevádzke strojov zo strany žalobcu. V zmysle uvádzaných skutočností preto žalovaný považuje žalobcom uvádzané tvrdenia obsiahnuté v návrhu o tom, že nemal vedomosť o dôvodoch neoprávnenosti nim fakturovanej sumy, ako aj o tom, že mu zo strany žalovaného nebola vysvetlená neoprávnenosť vystavenej faktúry, za účelové a nezakladajúce sa na pravde. Žalovaný má za to, že z jeho strany boli splnené všetky záväzky, kde práve naopak žalobca konal účelovo, nakoľko akceptoval žalovaným prezentované výhrady, teda uznal, že ním fakturované výkony nezodpovedali reálnemu stavu, následne so žalovaným uzavrel dohodu, ktorej obsahom bolo stornovanie faktúry č. FV150005 zo strany žalobcu, pričom po tom, ako mu boli zo strany žalovaného uhradené všetky pohľadávky, aj napriek vedomosti žalobcu o svojich záväzkoch, podal návrh na vydanie platobného rozkazu v rozsahu faktúry, ktorú sa zaviazal stornovať. Uvedenému svedčí aj fakt, že žalobca sa o predmetnú faktúru počas celej doby realizácie stavieb nijako nezaujímal, túto neurgoval aj napriek skutočnosti, že jej splatnosť nastala dňa 17.07.2015, pričom žalobcovi boli zo strany žalovaného uhrádzané ďalšie štyri faktúry s neskoršou dobou splatnosti. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že žalobca konal a koná účelovo v snahe zabezpečiť si neoprávnený majetkový prospech, čo považuje za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
3. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 29.03.2018 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a krajský súd uznesením zo dňa 28.02.2019 sp. zn. 3Cob/81/2018 rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že účastníci uzavreli zmluvu o dielo podľa § 536 a násl. ObZ a v súlade s § 546 ObZ sa dohodli na cene za dielo , a to bager 40,-€ / hod. a nákladné auto 20,-€/ hod s tým, že v konaní doteraz nebolo preukázané, aby došlo k zmene dohody o cene za dielo, pričom dohoda o cene diela je základom, z ktorého treba vychádzať. Odvolací súd tiež uviedol, že žalobca nemôže preukázať počet normohodín, pretože na to nemá vybavenie a počet hodín podľa dohody má preukázať dohodnutým spôsobom.
4. Po vrátení veci tunajšiemu súdu na ďalšie konanie súd vyzval strany sporu, či majú nejaké ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
5. Žalobca žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.06.2019 uviedol, že navrhuje doplniť dokazovanie predložením listinného dôkazu Saldo konto došlých faktúr podľa dodávateľov žalovaného. Ako vyplýva z obsahu predmetného listinného dôkazu, tento obsahuje všetky došlé faktúry od žalobcu, ktoré sú a aj počas obchodného vzťahu boli žalovaným vedené v jeho účtovníctve. S prihliadnutím aj na vyjadrenie ekonómky žalobcu na poslednom pojednávaní v predmetnej veci o tom, že žalovaný spornú faktúru č. FV150005 neuhradil, a to aj napriek tomu, že si uplatnil odpočet DPH uviedol, že žalovaný v zmysle dohody so žalobcom predmetnú faktúru neviedol vo svojom účtovníctve a teda si z nej rovnako neuplatňoval ani odpočet DPH. Z uvedeného je rovnako zrejmé, že žalovaný sa o tom, že žalobca si uplatňuje úhradu predmetnej faktúry dozvedel až momentom, keď mu žalobca zaslal inventarizáciu pohľadávok zo dňa 04.02.2015, v ktorej figurovala aj žalovaná faktúra. Rovnako navrhoval doplniť dokazovanie predložením listinného dôkazu, a to Záznam o prevádzke stroja. Predmetný záznam, ako vyplýva z jeho obsahu, je štandardizovaný a voľne zakúpiteľný, pričom je všeobecne používaný vo všetkých oblastiach stavebníctva na území Slovenskej republiky ako jediný doklad ( mimo záznamových zariadení GPS ), na zaznamenanie prevádzky stavebných strojov, ktorý je podkladom následnej fakturácie. Pre subjekt ako je žalobca, ktorý v čase keď vykonával činnosť pre žalovaného podnikal v oblasti stavebníctva viac ako štyri roky, musí byť a je predmetný záznam absolútne známy, pretože tento tvorí jediný podklad preukázania odpracovaného výkonu stroja ( záznam motohodín ), kde odpracovaný výkon stroja je rovnako jediným podkladom následnej fakturácie. Na základe uvedeného je zrejmé, že sa tak ako sa to v konaní snažil prezentovať žalobca nejednalo o ojedinelý jav, teda nejednalo sa o ojedinelý prípad, kedy mali byť fakturácie realizované na základe odpracovaných motohodín, ale jednalo sa o štandardnú situáciu vyžadovanú u akejkoľvek inej spoločnosti podnikajúcej v oblasti stavebníctva, o čom žalobca napriek svojím následným účelovým tvrdeniam musel mať a mal jednoznačnú vedomosť.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.07.2019 reagoval na podanie žalovaného a uviedol, že návrhy na doplnenie dokazovanie podané žalovaným navrhuje zamietnuť, pretože tieto nie sú spôsobilé preukázať skutočnosti významné pre rozhodnutie v spore. Poukázal, že saldo konto došlých faktúr bolo vyhotovené 04.06.2019 a nevypovedá nič o obsahu v rozhodnom čase podaných daňových priznaní a ich príloh, keď tieto mohli byť následne dodatočne opravované, podľa toho ako sa menil postoj žalovaného k faktúram žalobcu. Pre rozhodnutie o žalobe nie je významné, či si žalovaný odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúry žalobcu uplatnil alebo nie, prípadne z akých dôvodov. Žalobca poukázal na právny názor odvolacieho súdu, z ktorého je zrejmé, že strany uzavreli zmluvu o dielo s dojednaním ceny za hodinu a táto zmluva nebola písomne zmenená, je potrebné vychádzať z dohody o cene za bežnú hodinu a nie motohodinu. Mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca pre žalovaného fakturované práce riadne vykonal a za ich vykonanie v rozsahu potvrdenom povereným zamestnancom žalovaného vystavil v súlade so zmluvou o dielo faktúru žalovanému.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení a doplnenými listinnými dôkazmi predloženými žalovaným.
9. Žalobca zotrval na podanej žalobe ako aj všetkých svojich doterajších vyjadreniach a na pojednávaní uviedol, že to, či žalovaný spornú faktúru viedol v účtovníctve alebo nie v roku 2016, alebo či si k nej uplatnil odpočet DPH, podľa jeho názoru nie je relevantné pre toto konanie a svedčí to o spôsobe vedenia v účtovníctve žalovaného. Podstatné je, že sporná faktúra bola žalovanému doručená po jej
vyhotovení tak ako je to uvedené v jej písomnej podobe. Mal za to, že jednoznačne bolo preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy s takým obsahom, aký je v nej uvedený a k žiadnej následnej zmene tejto zmluvy nedošlo. Žalovanému podľa nej vznikla povinnosť plniť, avšak túto svoju povinnosť si neplnil napriek tomu, že žalobca práce riadne vykonal a ich vykonanie potvrdil poverený zamestnanec žalovaného. Mal za to, že nebolo preukázané, že by medzi stranami došlo k nejakej dohode o stornovaní faktúry tvrdenej žalovaným. Poukázal, že žalovaný až v súdnom konaní začal tvrdiť, že fakturované mali byť motohodiny a nie hodiny a navyše v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v čase uzatvárania zmluvy, ktorej obsah je nespochybniteľný, si túto hodlal vykladať inak. Žalovaný uhradil žalobcovi všetky ostatné faktúry vystavené za základe zhodných výkazov o prevádzke strojov a svojvoľne neuhradil iba žalovanú faktúru. Žalobca znášal svoje náklady spojené s prácou, platil svojich zamestnancov, z vystavených faktúr odviedol DPH a pokiaľ by túto žalobu podal skôr, nielenže by v prácach pokračovať nemohol, ale doteraz by žalovanému nebolo uložené mu túto faktúru uhradiť, keďže toto konanie ešte skončené nie je.
10. Žalovaný taktiež trval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o posledné vyjadrenie žalobcu, namieta jeho tvrdenia o tom, že zo strany žalovaného malo dôjsť k nejakej manipulácií s účtovnými záznamami. Saldo konto došlých faktúr je vyhotovené ku dňu 04.06.2019, kedy tento doklad súdu predkladali, nakoľko účtovný program nedovoľuje vyhotoviť takýto doklad so spätným dátumom, avšak na porovnanie predložil saldo konto došlých faktúr ku dňu 02.11.2016, kde je zrejmé, že k žiadnej manipulácii s účtovníctvom nedošlo a tiež je zrejmé, že faktúra, ktorá je predmetom tohto konania, nebola vedená v účtovníctve žalovaného. Pokiaľ ide o záznam o prevádzke stroja, predložili súdu jeho štandardné vyhotovenie voľne dostupné z ktorého je zrejmé, že výkon stroja sa ráta ako reálna prevádzka stroja motohodiny a strojhodiny. Pokiaľ ide o účtovný záznam týkajúci sa saldo konta došlých faktúr z 02.11.2016, je zrejmé, že sporná faktúra nebola vedená v účtovníctve žalovaného a že nedošlo k odpočtu DPH za túto faktúru. Žalovaný ju neviedol, ani nevedie v účtovníctve a prvýkrát sa o skutočnosti, že je účtovne vedená žalobcom sa dozvedel až pri žalobcom zaslanej inventarizácii záväzkov. Trval na tom, že dokazovaním bolo preukázané, že objednávkou žalovaného žalobca vykonával práce, kde výška dohodnutej sumy za prácu bola ustálená stranami sporu za odpracovanú motohodinu, ktorá ako je zrejmé, je jediným všeobecne uznávaným a vyžadovaným prostriedkom preukazovania vyťaženosti strojov ako podkladu fakturácie. Rovnako trval na tom, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o stornovaní spornej faktúry z dôvodu neúmernej fakturácie zo strany žalobcu a táto skutočnosť nastala už počas realizácie diela. Z obsahu saldo konta došlých faktúr je zrejmé, že k úhrade všetkých došlých faktúr zo strany žalovaného došlo, pričom žalobca vedomí si dohody o stornovaní spornej faktúry konal účelovo, keď počkal na všetky realizované platby a až následne po ich úhrade si začal uplatňovať úhradu stornovanej faktúry. Nepopieral, že sporná faktúra mu doručená bola avšak trval na tom, že bola stornovaná. Pokiaľ žalobca zdôrazňuje, že zo strany žalovaného bol na neho vyvíjaný nátlak, kde žalovaný zneužíva svoju ekonomickú silu v snahe získať neoprávnený prospech, uvádza, že predmetné tvrdenia sú nie len v rozpore s vykonaným dokazovaním ale aj so samotnými zásadami poctivého obchodného styku, pretože ak by žalovaný chcel získať neoprávnený prospech, neuhradil by a v súčasnosti by popieral oveľa dôležitejšie pohľadávky žalobcu. Zdôraznil, že zo strany žalobcu došlo v priebehu realizácie diela k dobrovoľnému poníženiu faktúry č. FV 150009 o čiastku 2.256,- Eur, a to práve z dôvodu neoprávnenej fakturácie. Je tak zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehali počas realizácie diela rokovania. Keďže žalovaný neuhradil len jedinú spornú faktúru žalobcu, je zrejmé, že pri výbere resp. neuhradení spornej faktúry nekonal náhodne ani účelovo, ale len na základe vzájomnej dohody strán sporu. Mal za to, že žalobca si bol v čase realizácie objednávky vedomý jednak odplaty, ktorá bola viazaná na odpracované motohodiny, ako aj svojich povinností či už vybavenosti strojov meračmi motohodín, kde žalobca konal účelovo keď opomenul vykonávanie prevádzky strojov v zmysle bežne zaužívanej praxe v oblasti stavebníctva ale aj vedomý si svojho konania a dohôd so žalovaným, zaviedol žalovaného v otázke spornej faktúry, ktorú až následne pri vyplatení všetkých vykonaných prác uplatnil. Uvedené konanie považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku.
11. Zo saldo konta došlých faktúr podľa dodávateľov súd zistil, že žalovaný eviduje voči žalobcovi faktúry v celkovej výške 86.124,-€ , ktoré boli aj plnej výške uhradené. Sporná faktúra FV150005 na sumu 11.424,-€ nie je predmetom saldo konta.
12. Z tlačiva Ševt o zázname prevádzke stroja súd zistil, že obsahuje samostatne údaje o osádke stroja s tým, že k tejto osádke stroja má byť zapísaný údaj o pracovnom čase osádky ( hod. - min. )
a odpracované hodiny osádky. Údaj výkonu stroja za zmenu je samostatný a majú byť k nemu zaznamenané údaje týkajúce sa označenia práce, čís. výkonu, MJ, plán, skutočnosť, strojhodiny, stav počítadla motohodín, prietokomer, km.
13. Podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.
14. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
15. Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela písomne.
16. Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
17. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
18. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
19. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
20. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
21. V intenciách záverov odvolacieho súdu posudzoval súd právny vzťah medzi stranami sporu vzniknutý titulom zmluvy o dielo. Bolo nesporné, že zmluva o dielo vznikla medzi stranami titulom objednávky č. 075/2015/KE zo dňa 13.03.2015. Spornou skutočnosťou bolo, či medzi stranami došlo k zmene dohody o cene za dielo a či cena bola dohodnutá za hodinu alebo motohodinu.
22. Aj keď objednávka bola uzatvorená písomnou formou, z jej obsahu mal súd preukázané, že neobsahuje žiadnu dohodu strán o tom, že ju možno meniť alebo zrušiť len písomne. Keďže zmluvu o dielo je možné uzavrieť aj ústnou formou, vzhľadom na absenciu dohody strán o povinnosti zachovania písomnej formy pre prípad zmeny alebo zrušenia mal súd za to, že uvedenú objednávku mohli strany zmeniť aj ústnou formou.
23. Žalobca popieral tvrdenia žalovaného o tom, že by počas trvania zmluvného vzťahu došlo k dohode o zmene objednávky, avšak tieto jeho tvrdenia súd nepovažoval za vierohodné, pretože okrem samotného žalovaného, ktorý trval na tom, že so žalobcom rokoval o spôsobe fakturácie nakoľko tým, že žalobca fakturoval počet hodín došlo k nadmernému navýšeniu fakturácie ktorá nemala zodpovedať reálnej vyťaženosti strojov, aj svedok D. E. potvrdil, že po tom, ako sa dozvedel, že stroje žalobcu nemajú zabudované merače, rokoval so žalobcom o dohode týkajúcej sa zmeny spôsobu fakturácie. Taktiež z listinného dôkazu , a to listu zo dňa 22.10.2015 vyplýva, že strany o spôsobe fakturácie v priebehu realizácie diela rokovali, pretože uvedeným listom žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. FV150009 so žiadosťou o jej prepracovanie podľa skutočne odpracovaných hodín a motohodín a žalobca faktúru opravil. Uvedený dôkaz zároveň vyvracia tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný účelovo použil obranu ohľadom motohodín až v tomto konaní a tiež vyvracia to, že žalovaný akceptoval spôsob fakturácie
žalobcu. To, že stroje žalobcu nemali zabudované merače, nebolo v konaní sporné. Svedok E. B. potvrdil, že so žalobcom stav motohodín prejednával a keďže žalobca merače nemal, tak do výkazov motohodiny nepodpísal. Z uvedeného mal súd za to, že žalobcovi muselo byť zrejmé, že pre žalovaného je na fakturáciu smerodajný stav motohodín a nie hodín. To, že pre záznam o prevádzke stroja je smerodajný údaj o motohodinách mal súd preukázané aj obsahom tlačiva, ktoré sa na zaznamenanie bežne používa. To, že predmetom diela mala byť práca bágra a nákladného auta je zrejmé z obsahu objednávky, preto je podľa názoru súdu rozumné predpokladať, že žalobca ako osoba podnikajúca v stavebníctve má mať vedomosti o tom, že výkon stroja sa meria motohodinami. Zo saldo konta žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný spornú faktúru v účtovníctve nevedie ani neviedol a žalovaný nesúhlasil s touto faktúrou ani v inventarizácii pohľadávok, ktorú mu žalobca na odsúhlasenie zostatkov ku dňu 21.12.2015 zaslal. Podľa pohľadávok a záväzkov s rozpisom úhrad žalovaný uhradil žalobcovi všetky faktúry, okrem spornej faktúry č. FV150005.
24. Po zhodnotení všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach mal súd za to, že strany sporu ústne rokovali o zmene spôsobu fakturácie a práve sporná faktúra mala byť prejavom toho, že žalobca, keďže nemal merače motohodín a nemohol preukázať reálny výkon stroja, nebude predmetom plnenia. Súd mal za to, že to bol žalovaný, ktorý uniesol svoje dôkazné bremeno a jednotlivými dôkazmi v ich vzájomnej logickej súvislosti preukázal, že ústnou formou došlo medzi stranami k dohode o zmene ceny za dielo, preto nárok žalobcu považoval súd za nedôvodný a žalobu zamietol.
25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspešnosti v spore. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, v konaní tak bol úspešný v celom rozsahu žalovaný, na základe čoho mu bola náhrada trov konania priznaná v plnom rozsahu.
29. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.