Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-35-2019.pdf
PDF · 80.4 KB
No categories available
17C/35/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci žalobcov: 1. KLEPÁČ - združenie pre ôsmy plyn na Vydrici, so sídlom Cesta mládeže 5, 831 01 Bratislava, IČO: 30 867 002, 2. Karpatský turistický spolok, občianske združenie, so sídlom Cesta mládeže 9, Bratislava, IČO: 42 448 799, obaja zastúpení JUDr. Martina Dragašič, advokátka, so sídlom Šafárikovo námestie 2, Bratislava, IČO: 42 171 016, proti žalovanému: Mlyn Klepáč n.f., so sídlom Cesta mládeže 5, Bratislava, IČO: 42 166 799, o návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu 2/ Karpatský turistický spolok, občianske združenie, so sídlom Cesta mládeže 9, Bratislava, IČO: 42 448 799, na nasledovné nehnuteľnosti ako záloh:
- stavba so súpisným číslom X postavená na parcelné číslo XXXXX,
- pozemok parcelné číslo XXXXX o výmere 1579 m2, druh pozemku záhrada,
- pozemok parcelné číslo XXXXX o výmere 499 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcelné číslo XXXXX/X o výmere 683 m2, druh pozemku záhrada,
- pozemok parcelné číslo XXXXX/X o výmere 1497 m2, druh pozemku lesný pozemok,
- pozemok parcelné číslo XXXXX/X o výmere 24 m2, druh pozemku záhrada, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec D., m. č. R. K., okres D. X., a to až do výšky pohľadávky žalobcu voči X... C. I., bytom P. XX, D., v sume 91.942,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne so sumy 91.942,11 Eur odo dňa 16.10.2009 do zaplatenia, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca 1/ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.04.2019 domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 04.11.2019, ktorou X.. C. I., bytom P. XX, D., ktorou previedol na žalovaného vlastníckeho právo k nasledovným nehnuteľnostiam stavba so súpisným číslom X postavená na parcelné číslo XXXXX, pozemok parcelné číslo XXXXX o výmere 1579 m2, druh pozemku záhrada, pozemok parcelné číslo XXXXX o výmere 499 m2 , druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcelné číslo XXXXX/X o výmere 683 m2 , druh pozemku záhrada, pozemok parcelné číslo XXXXX/X o výmere 1497 m2 , druh pozemku lesný pozemok, pozemok parcelné číslo XXXXX/X o výmere 24 m2 , druh pozemku záhrada, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec D., m. č. R. K., okres D. X.. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že dlžník sa po vzniku pohľadávky vo výške 195.528,78 Eur s príslušenstvom zbavil svojho nehnuteľného majetku bez toho, aby uspokojil, čo i len čiastočne pohľadávku žalobcu tak, že dlžník ako darca uzavrel so žalovaným ako obdarovaným darovaciu zmluvu zo dňa 04.11.2009 s predmetom darovacej zmluvy špecifikovaným vyššie. Žalobca zdôraznil, že išlo o prevod nehnuteľného majetku dlžníka v čase, kedy dlžník tento bezodplatný právny úkon uzavrel po doručení faktúry č. XXXXXXXX vo výške 195.528,78 Eur zo dňa 10.06.2008, s dátumom splatnosti 24.06.2008, hoci v komunikácii ubezpečoval žalobcu, že jeho pohľadávku zabezpečí po dokončení celej stavby a za týmto účelom vykonáva potrebné úkony.
Upozornil na to, že zriaďovateľom obdarovaného, žalovaného, je sám dlžník, ktorý vznikol účelovo zápisom do registra neinvestičných fondov Okresného úradu Bratislava dňa 28.10.2009 iba šesť dní pred podpisom darovacej zmluvy. Okrem toho sa dlžník zbavil všetkého svojho nehnuteľného majetku, keď okrem predmetných nehnuteľnosti previedol darovacou zmluvou na E. C. byt a garáž na P. XX, v D.. Štatutárny orgán žalovaného jeho súčasný aj bývalý správca sú osoby blízke dlžníkovi, dlžník je zriaďovateľom žalovaného. Právne svoju žalobu odôvodnil ustanovením § 42 a) ods. 3 písm. b) Občianskeho zákonníka, keď odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a právnickou osobou, ku ktorej má dlžník alebo osoba jemu blízka majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje právny úkon.
2. Podaním zo dňa 23.08.2019, doručeným súdu dňa 04.09.2019, podal žalobca návrh na pripustenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalobcu z dôvodu, že žalobca 2/ sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 91.942,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne so sumy 91.942,11 Eur odo dňa 16.10.2009 do zaplatenia vo výške 9 % ročne so sumy 91.942,11 Eur odo dňa 16.10.2009 do zaplatenia na tom istom skutkovom a právnom základe ako žalobca 1/. Súd uznesením zo dňa 27.09.2019, č.l. 186, pripustil vstup žalobcu 2/.
3. Dňa 07.10.2019 bol súdu doručený návrh žalobcu 2/ na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa ustanovenia § 343 a nasl. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, ktorým žalobca navrhol, aby súd rozhodol, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
4. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný je personálne prepojený s dlžníkom, keď dlžník je zriaďovateľom žalovaného. Štatutárny orgán žalovaného, jeho súčasný a bývalý správca, sú ľudia blízki dlžníkovi, ktorí konali na základe jeho pokynov a sú svedkami v konaniach o zaplatenie, vedených pred Okresným súdom Bratislava IV., kde svedčia v prospech dlžníka (24C/16/2016, 8C/46/2012). Dlžník urobil viaceré transakcie na zmenšenie svojho majetku, zbavil sa nehnuteľností ( bytu a garáže), pričom vedome a cielene dlhodobo neeviduje na svoju osobu žiaden iný majetok. Podľa žalobcu 2/ existuje dôvodná obava vzhľadom na doteraz vykonané kroky zo strany dlžníka a žalovaného, že by mohli, či už jednotlivo alebo spoločne, špekulatívnym spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami tak, aby sa vyhli úhrade žalobcovej pohľadávky. Žalobca tieto kroky predpokladá, pretože sa doteraz snažili vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávky žalobcov a neexistuje žiaden dôvod sa domnievať, že prestanú tieto kroky ďalej vyvíjať. Žalobca 2/ na preukázanie špekulatívneho konania zo strany dlžníka vo vzťahu k žalovanému a darovacej zmluve predložil súdu návrh dlžníka na zastavenie konania o návrhu na vklad zo dňa 15.04.2013, prílohou ktorého je list zo dňa 11.04.2013, ktorým dlžník vyzval žalovaného na vrátenie daru. Podpis dlžníka na výzve na vrátenie daru je úradne osvedčený notárom. Ďalej poukázal na podanie dlžníka zo dňa 20.05.2013, kde uviedol, že darovacia zmluva je naďalej jediným právnym titulom, ktorým nehnuteľnosti previedol na žalovaného a neexistuje žiaden dôvod na odstúpenie alebo vrátenie daru v tomto konaní. Dokonca uvádza, že jeho advokát ho mal donútiť podpísať podvodnú darovaciu zmluvu. Dňa 28.05.2013 bolo doručené Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu ďalšie podanie zo strany dlžníka, ktorým berie svoj návrh na zastavenie konania späť.
5. Okrem dôvodov uvedených v žalobe má žalobca 2/ obavu, že exekúcia bude ohrozená, pretože dlžník sa už preukázateľne zbavil všetkého svojho hnuteľného majetku, je so žalovaným personálne prepojený, je jeho zriaďovateľom a osoby konajúce za žalovaného sú osoby zriadené s dlžníkom. Preto má žalobca dôvodnú obavu vzhľadom už vykonané kroky zo strany dlžníka a žalovaného, že by mohli či už jednotlivo alebo spoločne opakovane, špekulatívnym spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami tak, aby sa vyhli úhrade žalobcovej pohľadávky. Žalobcovia sa na základe telefonického rozhovoru zo dňa 26.01.2019 s osobou vystupujúcou v mene právnickej osoby žalovaného dozvedeli, že dlžník opätovne vyvíja snahu riešiť vlastníctvo, resp. nájom nehnuteľnosti v spolupráci so žalovaným a tretími osobami. V tejto súvislosti bol žalobca 1/ ako nájomca nahliadnuť do spisu č. V-XXXXX/XX na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, kde zistil, že dlžník zaslal katastru urgenciu zo dňa 22.01.2019 so žiadosťou vykonať ďalší prevodný úkon vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, vydal rozhodnutie zo dňa 26.02.2019, ktorým konanie prerušil, svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že pokiaľ žalovaný ako obdarovaný nepodal na súd príslušnú žalobu, bude výzva na vrátenie daru zo dňa 15.04.2013 vyhodnotená ako akceptácia platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy. Na to predložil katastru čestné prehlásenie a žalobu o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy, dlžník v čestnom vyhlásení zo dňa 01.04.2019 uvádza, že nemá vedomosť, kto doručil list - výzvu na
vrátenie daru a že nikdy nepožadoval vrátenie daru. Pritom na výzve na vrátenie daru je osvedčený podpis dlžníka, preto je nepochybné, že túto výzvu podpísal a aj doručil na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor. Žalovaný podal voči dlžníkovi žalobu na určenie neplatnosti darovacej zmluvy voči dlžníkovi dňa 03.04.2019, pričom táto žaloba je podľa žalobcu 2/ len formálna kvôli vyššie uvedenému prerušeniu konania na katastri, ako to vyplýva zo žaloby a z čestných prehlásení, pravdou je opak, že dlžník so žalovaným spoločne kooperujú.
6. Zo strany žalobcu 2/ existuje dôvodná obava, že napriek skutočnosti, že v budúcnosti bude mať právoplatný exekučný titul voči dlžníkovi, nebude si ho môcť vzhľadom na protiprávne konanie dlžníka a žalovaného ani exekučne vymôcť. Účel ochrany právneho postavenia žalobcu ako veriteľa a zabezpečenie podmienok pre výkon exekúcie za súčasného skutkového a právneho stavu môže poskytnúť iba zriadenie zabezpečovacieho opatrenia.
7. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (ods. 3).
8. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 C.s.p. (Náležitosti návrhu neodkladného opatrenia) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Zabezpečovacie opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov strán sporu. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
13. Základným predpokladom úspešnosti zriadenia zabezpečovacie opatrenia je osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má týmto poskytnúť predbežná ochrana. Hlavným dôvodom, pre ktorý súd vyhovel návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je skutočnosť, že žalobca 2/ riadnym spôsobom osvedčil obavu vyplývajúcu z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy predložením rozsudkov OS BA IV č.k. 8C/46/2012 - 354 zo dňa 03.07.2015, uznesenie KS BA č.k. 1Co/179/2016 zo dňa 22.06.2018, oznámenie o pokuse podvodného prevodu nehnuteľnosti zo dňa 20.05.2013, podanie dlžníka na kataster zo dňa 22.01.2019.
14. Okrem iného návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a hodnota požiadavky žalobcom uplatňovanom v konaní o neplatnosť darovacej zmluvy spĺňa kritérium primeranosti zabezpečovacieho opatrenia, keď je primeraná hodnote nehnuteľného majetku, ktorú týmto zabezpečovacím opatrením chce zabezpečiť do výšky pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi v sume 91.942,11 Eur spolu s príslušenstvom. V súdnej praxi existuje ustálený názor, že neodkladné či
zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť na taký majetok povinného, respektíve na majetok v takom rozsahu, ktorý je v zjavnom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke.
15. Z dôvodov uvedených v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď sa súd stotožňuje s argumentmi žalobcu 2/ odôvodňujúcimi obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň žalobca podal vo veci žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy, návrhu vyhovel do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Argumentom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj zosúladenie postupu súdu v prípade oboch žalobcov, keď návrhu žalobcu 1/ na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd vyhovel uznesením zo dňa 14.05.2019.
16. O trovách konania spojených s návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré môžu účastníci konania podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. d), § 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Odvolacie dôvody možno meniť a doplňať až do rozhodnutia o odvolaní (ust. § 62 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.