Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-372-2010.pdf
PDF · 86.43 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/372/2010
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: MESTO TRNAVA, IČO: 00 313 114, Hlavná 1, 917 01 Trnava, proti povinnému: D. K., U. XX.XX.XXXX, F. R. Z. T. XXXX/X, XXX XX F., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Halás, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 01 Bratislava 214, o vymoženie sumy 35,00 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd ukladá oprávnenému p o v i n n o s ť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,63 Eur do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
III. Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*083002 zo dňa 13.07.2010 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Halás v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe rozhodnutia Mesta Trnava, č. k. PR 762/2009 Da zo dňa 07.09.2009.
3. Dňa 01.02.2019 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie.
4. Súd šetrením zistil, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. XXOdk/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ktorý je povinným v tejto exekúcii. V Obchodnom vestníku (číslo XX/XXXX - deň vydania XX.XX.XXXX) bol publikovaný oznam správcu o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam súd exekúciu zastavil.
5. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
6. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá
môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Podľa § 167v ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.
8. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Exekučný súd preto s poukazom na § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení tejto exekúcie.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
14. Súdny exekútor v podaní doručenom tunajšiemu súdu uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 263,81 € (odmena vo výške 132,80 €, náhrada hotových výdavkov 87,04 € a DPH vo výške 43,97 €).
15. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.09.2009 (ďalej len „vyhláška“).
16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
17. Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú minimálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 €.
18. V zmysle § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti v prípade zastavenia exekúcie určuje paušálnou sumou vo výške 3,32 € za jednotlivé úkony exekučnej činnosti taxatívne vymedzené v § 15 ods. 1 vyhlášky. Súd súdnemu exekútorovi nemohol priznať plnú sumu, akú si súdny exekútor nárokoval za všetky úkony exekučnej činnosti, nakoľko si v rozpore s vyhláškou uplatnil paušálne odmeny za viacnásobné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu. Z gramatického výkladu a i z obsahu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky jasne vyplýva, že ak by bolo zámerom zákonodarcu priznať paušálne odmeny za viacnásobné doručovanie listín v zmysle § 15 ods. 1 písm. b) - f) vyhlášky, istotne by použil pojem „každé“, tak ako to urobil v písm. g) - j) § 15 ods. 1 vyhlášky. Ak teda zákonodarca použil pre doručovanie uvedených listín jednotné číslo, mal na mysli doručenie ako spoplatnený úkon vyjadrujúci
stav a priebeh exekúcie a nie doručovanie ako úkon odvíjajúci sa od počtu jednotlivých listín či adresáta. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v priebehu jedného exekučného konania možno priznať len jednu paušálnu odmenu za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. b) - f) a to aj v prípade opakovaného doručovania či doručovania rôznych listín rovnakého právneho obsahu. V zmysle vyhlášky sa teda spoplatňuje doručovanie ako úkon exekučnej činnosti, a nie samotné a každé doručovanie. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za opakované doručenie príkazu na začatie exekúcie 16x a exekučného príkazu 16x. Opakované doručovanie sa premietne len do náhrady za poštovné.
19. Súdny exekútor si uplatnil paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia vo výške 6,64 € (1 úkon za 3,32 € za doručenie oprávnenému a 1 úkon za 3,32 € za doručenie povinnému). Z ustanovenia § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky však vyplýva táto odmena za doručenie upovedomenia všetkým subjektom, ktorým sa má doručiť (teda obidvom účastníkom), nie doručovanie upovedomenia každému zo subjektov samostatne. Odmena za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie preto bola exekútorovi priznaná iba jedenkrát vo výške 3,32 €.
20. Nakoľko z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 písm. a) až f) vyhlášky vyplýva, že v prípade zisťovania bydliska, platiteľa mzdy, účtu, či ďalšieho zisťovania majetku povinného patrí súdnemu exekútorovi odmena za každé takéto vykonané zisťovanie, pričom súdny exekútor si paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 3 podľa § 15 ods. 1 uplatnil za dva úkony zisťovania platiteľa mzdy povinného a jeden úkon zisťovania majetku povinného, súd mu priznal odmenu za každý takýto úkon. Súd teda v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 14 ods. 3 a ustanovením § 15 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za sedem úkonov exekučnej činnosti vo výške 23,24 €. Nakoľko, podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 €.
21. Súd po preskúmaní exekučného spisu dospel k záveru, že súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov vo výške 6,50 € (náklady na doručovanie písomnosti).
22. Trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhlášky si vyčíslil súdny exekútor sumou vo výške 59,25 €. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za také hotové výdavky, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi titulom poštovného také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka alebo vrátená obálka). Súd priznal exekútorovi také výdavky za poštovné, ktoré boli preukázané pripojením originálu doručenky alebo vrátenej obálky ku zaslanej listine, a to konkrétne za doručenie 5 zásielok cestou pošty v sume 6,50 € (5x1,30 €). Pri rozhodovaní o náhrade poštovného súd vychádzal zo spisu exekútora - doručovaných písomností, dokladov o doručení a aj ceny poštovného v čase doručovania, a to zisteného zo spisu exekútora, resp. známeho súdu z jeho činnosti. Súd k uvedenému záveru dospel z dôvodu, že z hľadiska účelnosti považuje postup súdneho exekútora, ktorý vyhotovil viaceré príkazy na začatie exekúcie a exekučných príkazov, a tieto doručil všetkým bankám bez predchádzajúceho zistenia, či povinný má účet v týchto bankách, za nesprávny a nehospodárny. Podľa názoru súdu, súdny exekútor má doručiť príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz len tej banke, v ktorej po predchádzajúcom zistení má preukázané, že vedie účet povinného. Takéto hromadné doručovanie príkazov na začatie exekúcie na jednej strane bezúčelne zvyšuje trovy exekúcie, pretože je takmer vylúčené, aby povinný mal účet v každej banke, a na druhej aj neprimerane zaťažuje bankové subjekty, ktoré často krát príkazy vracajú s tým, že povinný účet v banke zriadený nemá. Keďže súd považoval doručenie príkazov na začatie exekúcie a exekučného príkazu všetkým uvedeným bankovým subjektom za nesprávny a neúčelný postup v tomto štádiu exekúcie, súd nemohol priznať náhradu hotových výdavkov v súvislosti s uvedeným doručovaním všetkých príkazov v uplatnenej výške.
23. Náhradu hotových výdavkov - poštovné za vrátenie poverenia a konečné vyúčtovanie oprávnenému, povinnému súd nemôže súdnemu exekútorovi priznať, pretože ide o úkony, ktoré ešte neboli vôbec uskutočnené (a teda nevyplývajú z exekučného spisu), a súd nemá za preukázané, že súdny exekútor naozaj bude doručovať tieto uznesenia spôsobom uvedeným vo vyčíslení trov exekúcie a taktiež, že nebude doručovať spolu s týmito uzneseniami písomnosti súvisiace s inými konaniami a požadovať náhradu za doručenie aj v týchto konaniach. Súd má ďalej za to, že pri vykonávaní úkonov, pri ktorých tieto hotové výdavky mohli vzniknúť, resp. v danom prípade pravdepodobne len vzniknú, nejde o čas
exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli ust. § 14 citovanej vyhlášky. Súd rozhoduje len o náhrade trov. Preto súd zastáva názor, že možno nahradiť len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré vzniknú v budúcnosti. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné teda musí byť súdnym exekútorom vynaložené, aby mu mohol priznať jeho náhradu. Popretie nároku súdneho exekútora na náhradu hotových výdavkov, ktoré vzniknú len v budúcnosti, je v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Nakoľko tieto hotové výdavky súd preukázané nemal, nemohol ich súdnemu exekútorovi v čase rozhodovania súdu ani priznať.
24. Súdny exekútor si v podaní doručenom súdu dňa 04.11.2019 (spolu s exekučným spisom) dodatočne uplatnil aj náhradu za faktúru za zabezpečenie elektronickej komunikácie vo výške 33,35 € vrátane DPH. Súdny exekútor má v zásade nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré vynaložil pri vykonávaní konkrétnej exekúcie. Ani tento nárok však nie je neobmedzený a je limitovaný tým, že tieto výdavky musia byť vynaložené na konkrétne konanie, súdny exekútor musí zdokladovať ich vznik a výšku a v neposlednom rade musí ísť o účelne vynaložené prostriedky. Súd po preskúmaní fotokópie predmetnej faktúry, ktorá sa nachádza v exekučnom spise dospel k názoru, že nejde o hotový výdavok, za ktorý by patrila súdnemu exekútorovi náhrada. Faktúra je vo výške 33,35 € za „zabezpečenie elektronickej komunikácie s tretími subjektami" pre toto exekučné konanie. Takto uplatnený hotový výdavok považuje súd za neprimerane vysoký. Jednou zo základných zásad procesného práva je princíp hospodárnosti konania, ktorý je zakotvený aj v čl. 17 Civilného sporového poriadku. Exekučný poriadok odkazuje na primerané použitie Civilného sporového poriadku. Preto aj na exekučné konanie treba aplikovať základné princípy sporového poriadku. Náklady, ktoré si exekútor uplatňuje sú neprimerane vysoké. Z predloženej faktúry nie je presne jasné aké úkony dodávateľ vykonal a prečo si vyúčtoval takúto sumu. Súd má zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť, že súdnym exekútorom takto vysoké náklady za zabezpečenie elektronickej komunikácie nevznikajú. Ak by aj súdny exekútor skutočne uzatvoril zmluvu na poskytnutie služieb na zabezpečenie elektronickej komunikácie za cenu 33,35 € pre jedno konanie, má súd za to, že nehospodárne konanie exekútora nemôže ísť na ťarchu účastníkom exekučného konania. Z uvedených dôvodov súd náhradu za túto faktúru súdnemu exekútorovi nepriznal.
25. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny o 20% DPH. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % zo sumy 39,69 € v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení. Súd priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 7,94 €.
26. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 47,63 € (odmena vo výške 33,19 €, náhrada hotových výdavkov 6,50 € a DPH vo výške 7,94 €) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 203 ods. 3 Exekučným poriadkom oprávneného.
27. Podľa § 9a odseku 1 a 2 Exekučného poriadku, (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len: „C. s. p.“). (2) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
28. Podľa § 256 odseku 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
29. Podľa § 262 odseku 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že oprávnenému a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže k zastaveniu exekúcie došlo bez zavinenia oprávneného ako aj povinného, keďže exekúcia bola zastavená v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
31. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I a II odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku III o náhrade trov exekučného konania účastníkom konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.