Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/218/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v spore žalobcu: X.. V. Q., bytom Z. XX, N., proti žalovanému: Z. F. O..I.., so sídlom K. X, Bratislava, X.: XX XXX XXX, uloženie zákazu žalovanému a iné, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.9.2015 sa žalobca domáhal 1/ uloženia zákazu žalovanému, aby z poverenia Sociálnej poisťovne telefonicky alebo prostredníctvom sms kontaktoval žalobcu, 2/ uloženie zákazu žalovanému vykonávať verejné právo z poverenia Sociálnej poisťovne inak, ako na základe zákona a zákonom ustanoveným spôsobom, najmä prostredníctvom telefonickej služby, 3/ zaplatenie sumy 1.000 eur z titulu telefonického obťažovania žalobcu.

2. Žalobca tvrdí, že v dňoch podania žaloby je opakovane telefonicky a formou sms kontaktovaný automatickou telefónnou službou žalovaného, ktorý ho vyzýva z poverenia Sociálnej poisťovne uhradiť dlh Sociálnej poisťovni. Žalobca popiera, že by mal dlh v Sociálnej poisťovni. V tejto veci vedie súdne spory: Je však toho názoru, že ide dlh, ktorý sa spravuje verejným, nie súkromným právom, ktoré nepozná telefonickú výzvu, prípadne výzvu prostredníctvom sms. Oprávnený môže postupovať len v zmysle zákona a zákon neoprávňuje Sociálnu poisťovňu vyzývať na splnenie dlhu telefonicky. Sociálna poisťovňa je oprávnená v zmysle postupovať len tak, ako to zákon umožňuje, preto ani žalovaný nemôže postupovať inak, keďže Sociálna poisťovňa nemôže na niekoľko delegovať viac oprávnení ako má. Ide teda o nezákonný postup, ktorý podľa žalobcu napĺňa znaky trestného činu nátlaku, ktorý ma psychický charakter a obťažuje žalobcu pri jeho denných činnostiach. Žalobca tvrdí, že mal byť riadne písomne vyzvaný na splnenie svojho dlhu.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný spravuje a vymáha pohľadávky Sociálnej poisťovne na základe Mandátnej zmluvy o správe vybraných pohľadávok uzatvorenej dňa 8.12.2005 v znení jej dodatkov, ktorá je zverejnená v Centrálnom registri zmlúv. Žalovaný uvádza, že výklad žalobcu nie je správny. Vymáhanie pohľadávok žalovaným má s poukazom na citovaného zákona. Sociálna poisťovňa nie je Štátnym orgánom ako sa domnieva žalobca, ale verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na výkon sociálneho poistenia, ako to vyplýva z a nie je podriadená, ani nie je súčasťou žiadneho štátneho orgánu, v čom poukázal na zákona č. 483/203 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti. Žalovaný ako mandatár má

právo vymáhať pohľadávky aj cestou telefonickej výzvy. Nie je pravdou, že by žalovaný kontaktoval žalobcu iba telefonicky, tomuto boli zasielané opakovane aj písomné výzvy.

4. Žalovaný súdu predložil súdu Splnomocnenie zo dňa 13.1.2016 a 28.9.201, právoplatné rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX-Z., XXX-XXXXXXXXXX-Z., XXX-XXXXXXXXXX-Z.-XX, XXX-XXXXXXXXXX-Z..

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré za splnenia zákonných podmienok vykonal v neprítomnosti žalobcu. Žalobca na adrese svojho pobytu (aj podnikania) predvolanie neprevzal, pričom inú adresu pobytu žalobcu súd nezistil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predlženými žalovaným (žalobca žiadne dôkazy nepredložil ani nenavrhol).

6. Podľa o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa môže písomnou zmluvou previesť vymáhanie pohľadávok uvedených v okrem pohľadávok voči fyzickej osobe alebo voči právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, na inú právnickú osobu najskôr dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná. Pri výbere právnickej osoby, na ktorú Sociálna poisťovňa prevedie vymáhanie vybraných pohľadávok, postupuje Sociálna poisťovňa podľa osobitného predpisu. Sociálna poisťovňa uhrádza odmenu právnickej osobe z vymoženej pohľadávky.

7. Podľa , do pôsobnosti ústredia patrí uplatňovať pohľadávky a pohľadávky na príspevku na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitných predpisov, ak suma týchto pohľadávok presiahne sumu určenú generálnym riaditeľom.

8. V prejedávanej veci súd nezistil žiadne porušenie práva zo strany žalovaného. Žalovaný vykonával činnosť v zmysle zmluvy zo Sociálnou poisťovňou, na základe splnomocnenia a na základe právoplatných rozhodnutí, z ktorých vplýva pohľadávka Sociálne poisťovne voči žalobcovi. Je potrebné poukázať na to, že vymáhanie týchto pohľadávok nemá žiaden osobitný právny režim v oblasti verejného práva, ako uvádza (avšak nekonkretizuje) žalobca. V rozsahu predmetu sporu je možné konštatovať, že žiaden právny predpis nevylučuje možnosť vyzvať dlžníka na splnenie dlhu telefonicky. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Súd konštatuje, že žalovaný bol v plnej miere úspešný, avšak ako sám uviedol, žiadne trovy mu v konaní nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia