Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/35/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: matka: A. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.,. M. XX, v konaní zastúpená JUDr. Beátou Hilvertovou, advokátkou so sídlom D., Sládkovičova 1 a otec: W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., Š. P. XX, t.č. R. Q. T., N., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu D. (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 27. júna 2019 č.k. -104 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 1.1.Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 16. 06. 2015, č. k. -41 súd schválil dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností v zmysle ktorej, maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa na jeho výživu zaviazal prispievať sumou 200 eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 07. 2015. V tom čase otec mal dve ďalšie vyživovacie povinnosti k P., nar.XX. XX. XXXX a F., nar. XX. XX. XXXX. Pokiaľ sa zdržiaval na X., býval u rodičov, ktorým prispieval sumou 200 eur mesačne. Dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 1 347,42 eura. Medzi jeho náklady uviedol životné poistenie 45,20 eura, poistenie a sporenie pre maloleté dieťa vo výške 33,20 eura mesačne. Matka bývala so synom v byte, ktorý mala vo výlučnom vlastníctve. Poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura, rodinné prídavky a invalidný dôchodok vo výške 104,40 eura mesačne. Mesačne uhrádzala náklady spojené s užívaním bytu 90,58 eura (preddavky), elektrinu 18 eur, internet 11,80 eura, lízingové splátky na auto 100 eur a kredit na telefón predstavoval 20 eur. Jej mesačné náklady na doplatky za lieky (astma) predstavovali okolo 15 eur. Dieťa bolo v celodennej starostlivosti matky. Mesačné náklady na plienky boli vo výške 35 eur, umelé mlieko 40 eur, kozmetika 20 eur. Matke finančne pomáhali rodičia. 1.1.1.Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 15. 01. 2018, č. k. -426 bol otec dieťaťa uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , , a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní päť rokov, ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a ochranný dohľad v trvaní jeden rok. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 01. 2018. V predmetnej trestnej veci bol otec vzatý do väzby 20.06.2017 (sp. zn. ).

1.1.2.Otec maloletého dieťaťa do 13. 04. 2017 bol zamestnancom spoločnosti X.. Podľa vlastného vyjadrenia, tento pracovný pomer skončil dohodou z vlastného podnetu, nakoľko mal v pláne vycestovať do USA a tam sa zamestnať. Jeho príjem z tohto zamestnania predstavoval 1 130,87 eura (obdobie 1-4/2017). Dňa 20. 06. 2017 bol zadržaný a vzatý do väzby. Vo výkone trestu je pracovne zaradený a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 159,12 eura. Z tejto sumy mu je zrážané výživné vo výške 41,01 až 46,20 eura mesačne, podľa výšky dosiahnutého príjmu. Otec nie je vlastníkom žiadneho majetku.

1.1.3.Matka so synom naďalej býva v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Mesačné preddavky súvisiace s užívaním bytu predstavujú 80 eur, elektrina 20 eur, plyn 12 eur, RTVS 4,64 eura, káblová TV a UPC 12 eur, naďalej si dopláca za svoje lieky sumu okolo 13 eur mesačne. Ročne uhrádza daň z nehnuteľnosti 20 eur, poistenie auta 35 eur polročne a komunálny odpad 50 eur. Poberá invalidný dôchodok vo výške 213,40 eura mesačne, rodičovský príspevok 220,70 eura, nakoľko v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu syna je s ním na predĺženej materskej dovolenke a rodinné prídavky vo výške 35,75 eura. Tiež je jej vyplácané náhradné výživné, ktorého výška závisí od úhrady výživného zo strany otca.

1.1.4.Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil.

1.1.5.Maloletý W. navštevuje materskú školu (na pol dňa). Školné mesačne predstavuje 13 eur, stravné 1,19 eura na deň. Navštevuje imunologickú ambulanciu, užíva lieky a spreje, za ktoré doplatok predstavuje 30-40 eur štvrťročne.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , zákona číslo o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). 1.3. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného v roku 2015 došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane maloletého W. ktorý fyzicky vyspel, zvýšili sa náklady na jeho stravovanie, ošatenie a pribudli i náklady súvisiace s dochádzkou do predškolského zariadenia. Taktiež sa zmenili pomery na strane otca, u ktorého došlo k poklesu jeho príjmu. Súd prvej inštancie však na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na pokles príjmu otca nemohol prihliadnuť, pretože otec sa do uvedenej situácie dostal zo subjektívnych dôvodov, vlastním pričinením, pretože sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti. Uviedol, že uvedená skutočnosť nemôže byť na úkor maloletého W. ktorý je stále odkázaný na výživu svojich rodičov. Spáchanie úmyselného trestného činu otcom maloletého dieťaťa vyhodnotil ako vzdanie sa majetkového prospechu, resp. výhodnejšieho zamestnania. Návrh na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním otec dieťaťa. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tvrdil, že súd prvej inštancie neprihliadol na jeho momentálne obmedzené schopnosti a faktické príjmy, teda nie len to, čo skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil. Namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam. Dodal, že nemá žiadne príjmy okrem tých, ktoré zdokladoval a sú založené v spise. Namietal tiež, že súd prvej inštancie ho neupovedomil o termíne konania pojednávania, čím porušil jeho právo na účasť na pojednávaní a znemožnil mu predložiť a prejednať iné skutočnosti a dôkazy. Uviedol, že jeho príjem je nižší o 90% až 95% oproti času, kedy bola schválená rodičovská dohoda Okresným súdom Levice zo dňa 22. 07. 2015. Namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3.Matka maloletého dieťaťa k odvolaniu otca v písomnom vyjadrení uviedla, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci potrebné dokazovanie a vysporiadal sa so všetkými dôkazmi, ktoré boli v spise produkované. Odvolanie považovala za formálne. Nestotožnila sa s vyjadrením otca, v ktorom uviedol, že mu bolo odopreté právo zúčastniť sa pojednávania, pretože bol Okresným súdom Levice vypočutý vo výkone trestu. Tvrdila, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého W., ktorý jednak fyzicky vyspel a zvýšili sa jeho náklady na stravovanie, ošatenie a navštevuje predškolské zariadenie. K zmene pomerov na strane otca uviedla, že súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že si tieto zmeny zapríčinil sám a preto nemôžu mať vplyv na maloletého W.. Odvolanie považuje za nedôvodné a žiada súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4.Úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa vyjadril k odvolaniu otca písomným podaním, v ktorom poznamenal, že otec prišiel o svoj príjem zo subjektívnych dôvodov a vlastním pričinením a to tým, že spáchal úmyselnú trestnú činnosť. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , zákon číslo , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , ) a zistení, že spĺňa náležitosti , neviazaný dôvodmi odvolania ( , zákon číslo , ďalej len „CMP“), neviazaný rozsahom odvolania ( ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

6/ Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v účinnom od 01.07.2015 a z ustanovenia vyplýva, že ak ustanovenie neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (odsek 3). Podľa rozsudok ukladajúcu povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

Podľa CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Citované ustanovenie zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa , ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce. 7.1.Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v

doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

8. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. . Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. , podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ustanovenie veta druhá , ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, ako aj na subjektívne zavinenie povinnej osoby znížením jej príjmu. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

9. Odvolací súd, po preskúmaní spisového materiálu, napadnutého rozhodnutia, odvolania otca dieťaťa, dospel k záveru, že dokazovanie súdu prvej inštancie bolo orientované na to, či k zmene pomerov došlo, t.j. aby boli spoľahlivo zistené okolnosti rozhodné pre stanovenie výživného v dobe, kedy sa rozhodovalo o novej úprave. Zmena pomerov musí byť závažnejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného nenastala žiadna závažná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Zistený skutkový stav, právne posúdenie a zdôvodnenie podrobne uviedol v dôvodoch písomného rozhodnutia. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil tak s výrokom napadnutého rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, preto rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ), ďalej poukazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku a na správnosť rozhodnutia nepotreboval doplniť ďalšie dôvody ( ).

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací súd iba dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému W.vi v súčasnej dobe trvá, nakoľko maloletý v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie mal iba päť rokov a navštevuje materskú školu. Tým bola splnená podmienka vyživovacej povinnosti uvedená v ustanovení . Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zisťoval a zistil skutočný stav veci, posudzoval príjem rodičov a tento porovnával s ich príjmom pri poslednej úprave a pri súčasnej úprave. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia dieťaťa sa na úprave práv a povinností voči maloletému dieťaťu, vrátane platenia výživného zo strany otca, dohodli. Ich dohoda bola schválená súdom v rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 16. 06. 2015 č.k. -41. 10.1. Nepochybne dospel k správnemu záveru, že na strane otca došlo k zníženiu príjmu nielen v dôsledku skončenia pracovného pomeru, v ktorom bol v čase poslednej úpravy, ale aj skutočnosťou, že dňom 20. 06. 2017 bol vzatý do väzby a následne mu bol v roku 2018 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie v trvaní päť rokov, výkon ktorého trestu si v

súčasnej dobe odpykáva. Ustanovenie jednoznačne ukladá súdu povinnosť prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. V intenciách tohto ustanovenia súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že otec dieťaťa sa nielenže vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania (skončenie pracovného pomeru), ale v súčasnej dobe z jeho subjektívnych dôvodov, spáchaním úmyselného trestného činu, teda jeho vlastným pričinením sa dostal do situácie, v ktorej sa v súčasnej dobe nachádza, a to do výkonu trestu odňatia slobody. Z tohto dôvodu preto nie je možné prihliadnuť na zníženie jeho príjmu, nakoľko toto zníženie si sám zavinil a nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. 10.2.Odvolací súd preto v plnom rozsahu akceptoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a ako vecne správny ho podľa potvrdil.

XX. Ustanovenie ukladá odvolaciemu súdu vyporiadať sa so všetkými podstatnými dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní. XX.1. Otec v podanom odvolaní namietal, že sa jeho príjmy znížili o 90% - 95% oproti času vydania rozhodnutia, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu. Rovnako namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil zmenu jeho majetkových pomerov, keď zamietol žiadosť o zníženie výživného. XX.1.1. Týmito námietkami sa zaoberal už súd prvej inštancie, ktorý ich síce bral do úvahy, avšak pre rozhodnutie v danej veci, nemali žiadny vplyv. Otec maloletého sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, ktorú situáciu si zavinil vlastným pričinením a preto pri rozhodovaní o jeho návrhu na zníženie výživného bolo potrebné vychádzať z príjmov, ktoré mal otec dieťaťa pred vzatím do väzby a následným odsúdením. V rozhodnom čase teda otec maloletého jeho dovtedajší pracovný pomer podľa vlastného vyjadrenia skončil, pretože mal v pláne vycestovať do zahraničia a tam sa zamestnať. Z uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že otec maloletého nesplnil ani jednu z podmienok pre zníženie výšky výživného, preto súd prvej inštancie správne zamietol jeho návrh na zmenu výživného. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a tieto námietky otca vyhodnotil ako účelové a neopodstatnené. XX.2.K námietke otca súvisiacej s tým, že ho súd prvej inštancie ho neupovedomil o termíne konania pojednávania, čím porušil jeho právo na účasť na pojednávaní a znemožnil mu predložiť a prejednať iné skutočnosti a dôkazy, odvolací súd iba dodáva, že toto tvrdenie otca dieťaťa nie je dôvodné. V tejto súvislosti odvolací súd iba dodáva, že pred pojednávaním vo veci samej, zabezpečil výsluch otca dieťaťa vo výkone trestu odňatia slobody, a to dňa 24. 04. 2019, na ktorom otec dieťaťa odpovedal na otázky súdu a mal teda možnosť a priestor predložiť, resp. predniesť návrhy na dokazovanie, čo však neurobil. Z tohto dôvodu aj túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s SCP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa o nároku na náhradu trov , ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z účastníkov do rozhodnutia súdu návrh na náhradu trov konania nepodal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).