Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18P-22-2019.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci mal. H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov - matka: S. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. Y., R. XX, občan SR, otec: H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., W. XX, občan SR, o zmenu priezviska, takto
rozhodol:
I/ Súd u maloletého H. P., nar. XX. XX. XXXX p o v o ľ u j e zmenu priezviska na „F.“.
odôvodnenie:
1. Matka podala na tunajšom súde dňa 30. 09. 2019 žiadosť o povolenie zmeny priezviska syna H. P. na priezvisko „F..“ K odôvodneniu matka uviedla, že po vydaji syn ťažko znášal to, že on sa píše P. a ona F.. Mal zato, že po sobáši matky sa aj on automaticky bude písať „F..“ Uviedol, že si to veľmi želá, pretože takto si myslí, že nepatrí celkom do rodiny a túto vec veľmi citlivo vníma. Biologický otec s maloletým neudržiava žiaden kontakt, neprejavuje záujem o syna, skôr vždy tvrdil, že to nie je jeho syn. Zároveň matka poukázala na to, že bola so synom na psychologickom vyšetrení, ktorý uvedenú zmenu doporučil.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením listinných dokladov, zistením názoru dieťaťa a zistil nasledujúci stav veci.
3. Matka na pojednávaní uviedla, že syn bude mať 13 rokov a ako rodina bývajú v rodinnom dome spolu s manželom, spoločným synom R. a maloletým H.. Maloletý navštevuje Základnú školu v D., chodí do 7. triedy. Spolu s manželom žili v spoločnej domácnosti už 2 roky, od počiatku si jej manžel vytvoril veľmi dobrý vzťah k maloletému, ihneď sa k nemu začal správať ako k svojmu. Spoločne sa hrávajú, bláznia, majú spoločné záujmy. Keď sa rozhodli uzavrieť manželstvo, maloletý bol v domnení, že automaticky sa aj on bude volať ako matka, t. j. F.. V škole na písomke si napísal toto priezvisko. Matka mu však vysvetľovala, že sa to nedá automaticky, ale že keď bude mať 18 rokov a bude chcieť, môže si sám zmeniť priezvisko. On však trval na tom, aby si mohol priezvisko zmeniť ihneď. Pokiaľ sa rozhodla podať návrh na súd, syn sa vyjadril tak, že pôjde na súd a príde to sám povedať. Čo sa týka kontaktov biologického otca, s týmto sa matka rozišla, keď mal maloletý 2 roky 8 mesiacov. Spočiatku za ním otec chodieval do veku cca 5-6 rokov dieťaťa. Potom prestal chodiť, dôvod však neuviedol, pretože prestal s matkou komunikovať. Vyjadril sa tak, že bude za synom chodiť len vtedy, ak tam nebude ona ako matka, aby ju nevidel. Po dlhšej prestávke, keď podala exekúciu na výživné, pretože otec neposielal sporiacu čiastku výživného, sa ozval a boli so synom možno pár hodín. Následne však syna opätovne nijako nekontaktoval, ani sa o neho nezaujímal. Toho času platí výživné pravidelne aj čiastku úspor, synovi však neposiela žiadne dary na sviatky, na Vianoce, netelefonuje mu, nekontaktuje ho.
4. Otec na pojednávaní nesúhlasil s podaným návrhom, pokiaľ je biologickým otcom, chce, aby syn niesol jeho priezvisko. Poukázal na to, že už pri prvom rozhodovaní ohľadne syna žiadal úpravu styku,
vtedy však bolo doporučené, aby sa dohodli alebo si sám podal nový návrh. V tom čase bol pracovne zaneprázdnený, robil v Žiline a za synom dochádzal na víkendy. So synom sa stretával. Neskôr mu matka začala vykrikovať, že to nie je jeho syn a následne na neho podala exekúciu. Vtedy s ňou prestal komunikovať, pretože sa mu vyhrážala, že na neho bude volať políciu, že ho dostane do väzenia. Keďže pracuje ako profesionálny vojak, k výkonu služby potrebuje previerku, jej konanie by mohlo ohroziť jeho zamestnanie. Preto sa sám rozhodol, že prestane syna kontaktovať, nechcel nič riskovať, aby neprišiel o prácu. Je pravdou, že nezasielal určené financie na úspory, avšak podľa rozsudku mu matka bola povinná oznámiť číslo vkladnej knižky, na ktorú mal úspory posielať, avšak matka mu nič neoznámila. Keď začala exekúcia, bol mu zablokovaný účet a pokiaľ sa dozvedel, kam to má platiť, všetko doplatil. Toho času uhrádza výživné aj úspory zo svojho osobného účtu. Matka na neho podala návrh na zvýšenie výživného, ktoré konanie t. času nie je ukončené, vo vyjadrení k tomuto návrhu požiadal zároveň o úpravu styku so synom s tým, že rozhodnutie ponecháva na súde. On sám má takú predstavu, že by sa so synom mohol stretávať každý druhý víkend a jeden celý mesiac počas prázdnin. So synom bol naposledy pred 3,5 rokmi, ich vzťah bol dobrý. Je pravdou, že syna odvtedy nekontaktoval, pretože mu matka hovorila, že nie je biologickým otcom a nemá tam prečo chodiť. Bol sa poradiť na sociálnom úrade, kde mu bolo vysvetlené, že testy DNA podáva sociálny úrad v záujme dieťaťa. Pokiaľ aj bolo konanie na súde o zapretie otcovstva, návrh zobral späť, pretože mu to bolo doporučené súdom. Otec ďalej uviedol, že on toho času býva v byte svojej priateľky, s ktorou plánujú v blízkej dobe uzavrieť manželstvo, narodenie dieťaťa toho času neočakávajú. Okrem maloletého H. iné deti on nemá.
5. K výpovedi otca matka uviedla, že už pri prvom súde im bolo súdom vysvetlené, že matka je povinná umožňovať styk otca s dieťaťom a vtedy sa vyjadrila tak, že otcovi nebráni stretávať sa so synom a otec za synom dobrovoľne chodieval. Následne však prestal, hoci mu posielala niekoľkokrát aj SMS-ky, aby syna prišiel pozrieť, pretože on sa otca dožadoval. Naopak, mala problém potom synovi vysvetľovať, prečo otec za ním prestal chodiť. Pokiaľ si podal návrh na zapretie otcovstva, bolo na súde vysvetlené, že v takomto veku dieťaťa nie je obvyklé dávať testy DNA. S otcom boli aj na sociálnom úrade, pretože otec tam uvádzal, že mu dieťa odmieta dávať, ona však vysvetľovala, že to tak nie je. Nie je pravdou, že by ona sama hovorila otcovi, že by nebol biologickým otcom dieťaťa, prípadne sa mu vyhrážala väzením, to je zrejme výmysel z ich strany. Návrh na exekúciu podala výslovne z dôvodu, že otec neplatil financie na tvorbu úspor, hoci mu posielala číslo vkladnej knižky cez SMS aj poštou, on však tvrdil, že nič nedostal.
6. Podľa správy kolízneho opatrovníka bolo vykonané šetrenie na adrese matky, kde bolo zistené, že táto býva spolu so svojim manželom, maloletým H. a spoločným synom v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve manžela matky. Matka je t. času na materskej dovolenke s mladším synom, poberá rodičovský príspevok. Je tiež poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, prídavkov na dve deti a od otca maloletého H. poberá výživné 150,-- € a na tvorbu úspor 50,-- €. Maloletý H. chodí do 7. triedy základnej školy. Detskou lekárkou bol odoslaný na psychiatrické vyšetrenie, ktorá doporučila vyšetrenie psychológa. Podľa správy má maloletý mať aspergerov syndróm a zrejme z tohto dôvodu citlivo reaguje na rôzne aj minimálne záťažové reakcie podľa vyjadrenia matky. Následne kolízny opatrovník zisťoval postoj dieťaťa k prejednávanej veci, kedy sa matka spolu s maloletým dostavili na príslušné oddelenie. Maloletý H. sám uviedol, že si automaticky myslel, pokiaľ sa matka volá F.Á., aj on sa bude volať F., v tom čase bol piatak alebo šiestak. Skúšal sa tak aj podpisovať a omylom dal toto priezvisko aj na test v škole. Keď však zistil, že to automaticky nie je, bol z toho smutný, sklamaný a žiadal matku, nech to rieši a ak bude potrebné, pôjde to povedať sám na súd. Manžela matky sám volá otec, našli si k sebe dobrý vzťah. Často sa spolu zabávajú s malým bratom. Maloletý sa vyjadril doslova tak, že otec je podľa neho ten, čo sa stará a nie ten, čo ho splodil. Toto mu hovoria aj všetci doma, takže on ho určite berie ako svojho otca. Ak by sa teraz objavil jeho naozajstný otec, nechcel by s ním nikam ísť, nemá s ním žiaden vzťah, možno by ho ani nespoznal. Veľmi si praje, aby sa mohol volať tak, ako všetci doma.
7. Podľa správy zo šetrenia pomerov na strane otca ÚPSVaR Brezno bol vykonaný pohovor s otcom maloletého, ktorý uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom na zmenu priezviska maloletého. Matka maloletého všade šíri reči o tom, že on nie je biologickým otcom dieťaťa, na druhej strane od neho žiada zvýšenie výživného. Matka mu bráni kontakt s dieťaťom asi dva a pol roka, vykrikuje mu, že ho dostane do basy. Keďže nechcel vyhrocovať situáciu, maloletého sa viac nepokúšal kontaktovať. Výživné ako aj úspory uhrádza pravidelne. Otec má trvalý pobyt v byte svojich rodičov vo T., tu sa však zdržiava zriedka. Šesť rokov žije so svojou priateľkou v D. a plánujú uzavrieť manželstvo v januári 2020. V závere otec uviedol, že ak matka je presvedčená o tom, že nie je biologickým otcom, nech si podá návrh na zapretie
otcovstva, ak je to jeho dieťa, nevidí dôvod na zmenu priezviska. Je rozhodnutý bojovať za obnovenie vzťahu s dieťaťom a mieni si podať návrh na úpravu styku.
8. Z psychologického nálezu MUDr. A. Q. zo dňa 03. 09. 2019 bolo zistené, že vyšetrenie bolo vykonané na základe doporučenia pedopsychiatričky MUDr. Š., kde pri rozhovore maloletý sám uviedol, že by si chcel zmeniť priezvisko, aby úplne patril do rodiny, hoci teraz patrí do rodiny, potom by patril úplne (plače). S maminým manželom vychádza dobre, volá ho oco. Lekár v závere uviedol, že dieťa je vo vývine orientačne zodpovedajúcom fyzickému veku, psychicky sú však prítomné známky disharmonického vývinu. Vyšetrením bola zistená prítomnosť pervazívnej vývinovej poruchy autistického spektra s obrazom aspergerovho syndrómu, nejedná sa o závažnú formu poruchy. Dieťa popisuje, že odlišné priezvisko mu vadí, robí mu to problémy, nevie sa s tým stotožniť. Svojho vlastného otca nestretáva, matkinmu manželovi hovorí oco, lebo sa sám rozhodol, má s ním dobrý vzťah. Vzhľadom, že dieťa na základe svojej diagnózy má závažný problém sociálnej adabtability a participácie, rozdiel v priezviskách ostatných členov rodiny, v ktorej žije, prežíva ako záťaž. Preto lekár doporučil zvážiť zmenu priezviska dieťaťa.
9. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/264/2010 zo dňa 18. 01. 2011, právoplatný 27. 01. 2011 bol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 200,-- € mesačne s tým, že 150,-- € bol povinný uhrádzať k rukám matky a 50,-- € na tvorbu úspor. Matka bola povinná založiť maloletému vinkulovanú vkladnú knižku na meno a oznámiť otcovi číslo vkladnej knižky. Dôvodom rozhodnutia bola skutočnosť, že rodičia maloletého neboli manželmi a nežili v spoločnej domácnosti. V návrhu matka uviedla, že po narodení dieťaťa bola starostlivosť o syna výlučne na nej, otec jej v tomto nepomáhal, čo ju vyčerpávalo a viedlo k hádkam. Keďže je maloletý hyperaktívny, vyžaduje si 100 %-nú starostlivosť. Matka však uviedla, že nemieni brániť otcovi v styku s dieťaťom.
10. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že na základe šetrenia v rodine matky a pohovoru s dieťaťom konštatuje, že dieťa celkom jednoznačne žiadalo zmenu priezviska. Poukázal na to, že maloletý trpí aspergerovym syndrómom a teda citlivejšie reaguje na rôzne záťažové situácie, pri vyšetrení klinickým psychológom tento doporučil predmetný návrh, takže sa návrh matky opiera aj o odborný názor. Maloletý deklaroval pozitívny vzťah k partnerovi matky, ktorého oslovuje otec a vzhľadom na postoj dieťaťa je zrejmé, že návrh matky je v záujme maloletého.
11. Pred tunajším súdom sa na návrh matky vedie konanie o zvýšenie výživného pod sp. zn. 5P/241/2019, v konaní doposiaľ nebolo vynesené rozhodnutie.
12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa ods. 7, zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, sa v matrike vykoná na základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene mena alebo zmene priezviska.
12.1. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12.2. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
12.3. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
12.4. Podľa Čl.5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. V tomto konkrétnom prípade rozhodoval súd o návrhu matky, ktorá žiadala súd o povolenie zmeny priezviska maloletého na „F.“, t. j. priezvisko, ktoré má matky po uzavretí manželstva a nesú ho všetci členovia rodiny, v ktorej maloletý vyrastá. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že maloletý bol rozhodnutím súdu zverený do osobnej starostlivosti matky. Matka po rozchode s otcom maloletého nadviazala nový vzťah a v roku 2018 uzavrela manželstvo. Z manželstva sa narodilo spoločné dieťa. Z vyjadrenia matky vyplýva, že maloletý H. si vytvoril veľmi dobrý vzťah s jej súčasným manželom a v rodine má vytvorené vhodné prostredie pre starostlivosť, dieťa s jej manželom nadviazalo veľmi dobrý citový vzťah, považuje ho za svojho otca, aj ho oslovuje ako otec. S biologickým otcom maloletý stratil kontakt a viac ako 3 roky sa s ním vôbec nestretáva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prerušenie kontaktu otca so synom bolo výslovným osobným rozhodnutím otca. Otec toto rozhodnutie dôvodil tvrdeniami matky, že nemá byť biologickým otcom dieťaťa, že ho žiadala, aby syna nekontaktoval, že ho inak dostane do väzenia. Otec pri obave zo straty zamestnania, kedy v prípade prípadného trestného stíhania by mohol prísť o previerku, ktorú potrebuje k výkonu svojej profesie vojaka, sa rozhodol prerušiť kontakt so synom. K tomuto súd uvádza, že takýto postoj otca považuje len za alibistický a ľahkovážny. Tento postoj nesvedčí o skutočnom záujme otca zodpovedne prevziať rolu otca, pretože súd nezistil žiaden relevantný dôvod, pre ktorý otec prerušil kontakt so synom. Tvrdenia otca o hrozbách zo strany matky sú ničím nepodložené, otec dlhodobo neprejavuje žiaden skutočný záujem o stretávanie sa s maloletým a plnením roly otca s výnimkou plnenia vyživovacej povinnosti. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu matky, zo šetrenia kolízneho opatrovníka a najmä zisteného názoru maloletého, súd považoval za preukázané, že maloletý sám žiada o zmenu svojho priezviska tak, aby sa aj priezviskom plnohodnotne začlenil do svojej súčasnej rodiny, v ktorej si našiel svoje miesto, a ktorú rodinu považuje za úplnú, t. j. matka, otec a súrodenec. Ďalej mal súd preukázané na základe psychologického nálezu, že u maloletého bola zistená prítomnosť pervazívnej /rozumej hlboko prenikajúcej/ vývinovej poruchy autistického spektra s obrazom aspergerovho syndrómu. Hoci sa nejedná o závažnú formu poruchy, dieťa má problém sociálnej adabtility a rozdiel v priezviskách ostatných členov rodiny, v ktorej žije, prežíva ako záťaž. Psychológ doporučil zvážiť zmenu priezviska dieťaťa. Súd preto konštatuje, že je v najlepšom záujme dieťaťa zmena jeho priezviska tak, aby priezvisko bolo rovnaké, ako nesú ostatní členovia rodiny vrátane jeho matky, s ktorou žije dieťa v spoločnej domácnosti a s ktorou rodinou sa plne stotožňuje. Súd poukazuje na to, že záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa určite je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability a harmónie a jeho výchova má smerovať k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, rozumových, fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva tak, ako sú uvedené v Dohovore o právach dieťaťa a v iných právnych predpisoch. Maloleté dieťa, ktoré je so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a súd je povinný na jeho názor prihliadať (§ 38 ods.1 C. m. p.). Za daného stavu, pokiaľ došlo k rozporu rodičov vo veci zmeny priezviska maloletého, je oprávnený v zmysle zákonnej úpravy rozhodnúť súd. Súd pri svojom rozhodovaní za základ vzal aktuálnu situáciu a záujem dieťaťa, čo považuje za rozhodujúce kritérium. Hoci otec nesúhlasil so zmenou priezviska maloletého, pretože naďalej je jeho biologickým otcom, z vyjadrení otca vyplýva, že svoju rolu otca vo vzťahu k maloletému nepovažuje za plnohodnotnú a to najmä z dôvodu pochybností, či je skutočne biologickým otcom dieťaťa. Súd však konštatuje, že otec t. č. nepreukázal, že by mal skutočný a reálny záujem obnoviť vzťah s maloletým a ujať sa role otca so všetkým, čo takáto rola pre dieťa má
predstavovať, kedy aj prípadné zachovanie priezviska by mohlo spájať otca so synom ako spoločná črta ich vzťahu a vzájomná spolupatričnosť. V súčasnej dobe maloletý našiel svoje miesto v novej rodine, ktorú vytvorila matka so svojim partnerom, v tejto rodine sú vytvorené pozitívne a pevné väzby, maloletý sám chce byť plnohodnotnou súčasťou tejto rodiny vrátane spoločného priezviska. Súd rešpektujúc záujem a vôľu dieťaťa preto povolil zmenu jeho priezviska v súlade so žiadosťou matky. Záverom súd len podotýka, že predmetné rozhodnutie nebráni otcovi, pokiaľ prejaví skutočný záujem o obnovenie vzťahu so synom, aby vykonal potrebné kroky na nadviazanie a obnovenie tohto vzťahu. V tomto smere je však potrebné apelovať na otca, aby pred uprednostnením svojich práv, rešpektoval práve záujem maloletého dieťaťa a jeho ďalší duševný, telesný a citový vývin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.). uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 C.m.p.).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 ods. 1 C.s.p.).