Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu C. D. s miestom podnikania L. D. XXXX/XXC, L. C. nad E., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. decembra 2018, č. 102579980/2018, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 18.07.2018, č. 101384454/2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 52 882,75 euro na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca pre uplatnenie nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013 vo výške 52 882,75 euro (f.č. 130219 s DPH 10 200,64 euro, f.č. 130220 s DPH vo výške 11 129,98 euro, f.č. 130234 s DPH vo výške 10 565,28 euro, f.č. 130247 s DPH vo výške 10 540,99 euro, f.č. 130290 s DPH vo výške 10 445,86 euro) nesplnil zákonom stanovené podmienky, keď z vykonaného dokazovania nebola potvrdená vierohodnosť účasti dodávateľa Ribecco Bisiness, s.r.o. na deklarovaných obchodoch, tak ako je uvedené na sporných faktúrach.

3. Spornými faktúrami od dodávateľa Ribeco Bisiness, s.r.o. Praha 3 - Žižkov, Husitská 107/3, 130 00, IČO 24161420 sú:

- č. fa. 130219 z 02.07.2013, predmet kuracie prsia sol. Perdix, množstvo 20 320 kg, základ dane 51 003,20 euro, 20 % DPH vo výške 10 200,64 euro,

- č. fa. 130220 z 03.07.2013, predmet kuracie prsia sol. Seara, 6x2kg, množstvo 21 996 kg, základ dane 55 649,88 euro, 20 % DPH vo výške 11 129,98 euro,

- č. fa. 130234 z 11.07.2013, predmet kuracie prsia sol. Seara, množstvo 20 880 kg, základ dane 52 826,40 euro, 20 % DPH vo výške 10 565,28 euro,

- č. fa. 130247 z 16.07.2013, predmet kuracie prsia sol. Big Frango, množstvo 20 832 kg, základ dane 52 704,96 euro, 20 % DPH vo výške 10 540,99 euro,

- č. fa. 130290 z 31.07.2013, predmet kuracie prsia sol. Seara, 6x2kg, množstvo 20 644 kg, základ dane 52 229,32 euro, 20 % DPH vo výške 10 445,86 euro.

4. Ako ďalej žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z rozsiahleho dokazovania, ktoré bolo vo veci vykonané bolo zistené, že hlavným predmetom podnikania žalobcu bolo maľovanie bytov a vykonávanie drobných stavebných prác. Do roku 2013 žalobca nikdy neobchodoval s mäsom a v tejto oblasti nemal žiadne skúsenosti, nepoznal systém obchodovania s potravinami a nebol zaregistrovaný na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. V roku 2013 začal žalobca s blízkou osobou (konateľ Ribeco Business, s.r.o. - G. D. je nevlastný brat žalobcu) uskutočňovať obchody s mäsom vo veľkých objemoch, pričom táto obchodná spolupráca bola založená na telefonickom a fakturačnom základe, na vytvorení ďalšieho článku v reťazci s cieľom zneprehľadniť reťazec nákupcov a predajcov, medzi ktorými sa nachádza zmiznutý, nekontaktný obchodník Ribeco Business, s.r.o. a vytvoriť vhodné podmienky na odčerpanie DPH zo štátneho rozpočtu. Pretože žalobca a konateľ jeho dodávateľa sú blízkymi osobami a dobre sa poznajú, musel žalobca o zapojení sa do podvodného konania, ktoré sa uskutočňovalo v reťazci obchodníkov za účelom získania neoprávneného odpočítania DPH, vedieť. Žalobca nepoznal pôvod tovaru, dokonca tovar vôbec nevidel, nevedel kto a kedy s tovarom manipuloval, nemal takmer žiadne informácie o deklarovaných zdaniteľných obchodoch. Tvrdil, že mäso nadobudnuté od svojho dodávateľa Ribeco Business, s.r.o. bolo skladované v skladoch v Dolnom Moštenci, avšak ako bolo zistené, Ribeco Business, s.r.o. nikdy neskladoval žiadny tovar v skladoch v Dolnom Moštenci ako tvrdil žalobca. I keď existovala zmluva o skladovaní medzi Ribeco Business, s.r.o. a ROYAL BRINKES SLOVAKIA, s.r.o., k jej reálnemu naplneniu nikdy nedošlo a nebola ani vystavená faktúra za skladovanie. Deklarovaná prepravná spoločnosť FRIGOLOG, s.r.o. pre žalobcu prepravu mäsa nevykonala, žalobcu táto dopravná spoločnosť ani nepozná. Dodávateľ žalobcu Ribeco Business, s.r.o. nepredložil správcovi dane žiadne doklady, ani účtovníctvo, konateľ so správcom nekomunikuje a je nekontaktný. Pokiaľ ide o ďalší pohyb tovaru, až na dve faktúry vystavené pre odberateľa SLOVAKIA - ELMED, s.r.o., bol výlučným odberateľom žalobcu Well Trade, s.r.o.. V súvislosti s prepravou mäsa smerom od žalobcu k jeho odberateľovi Well Trade, s.r.o. sa vyskytli nezrovnalosti, keď žalobca vo svojej výpovedi tvrdil, že prepravu vždy zabezpečoval jeho odberateľ Well Trade, s.r.o. a konateľ Well Trade, s.r.o. vo svojej výpovedi uviedol, že prepravu objednával i žalobca. Žalovaný ustálil, že z celého komplexu okolností reťazového obchodu je dostatočným spôsobom zjavné, že vyhotovenie faktúr s DPH, medzi žalobcom a jeho dodávateľmi a odberateľmi sa uskutočnilo zjavne iba formálne, bez reálneho obchodu. Došlo k podvodnému konaniu, ktorého cieľom a účelom bolo čerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu. Viacero vzájomne prepojených obchodníkov (prepojených príbuzensky, či osobne) vytvorilo umelú situáciu, ktorej jediným cieľom bolo vytvorenie podmienok na získanie neoprávneného odpočítania DPH vo vysokých sumách. V predmetnom prípade nebolo preukázané, že tovary boli dodané dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach a z uvedeného dôvodu nemohla ani z tohto titulu vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH z faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Ribecco Bisiness, s.r.o., čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu a ako dôvody žalobca uviedol, že 1. napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že 2. rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že 3. zistenie skutkového stavu žalovaným, na základe ktorého bolo rozhodnutie vydané, bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že 4. skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s jeho administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu, že 5. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

6. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca v tom, že žalovaný vychádzal z nesprávneho výkladu o rozsahu a rozložení dôkazného bremena orgánmi verejnej správy, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia zákonnosti použitých dôkazov. Žalobca je toho názoru, že podaním riadne vyplneného daňového priznania a predložením písomných dokladov, ktoré je podľa právnych predpisov povinný uviesť, svoje povinnosti v daňovom konaní splnil a vlastné dôkazné bremeno vyčerpal. Žalobca vytýka žalovanému, že správca dane ho na preukázanie pôvodu tovaru a jeho prepravy nevyzval (§ 24 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku) a že mu ani Daňový poriadok neukladá povinnosť preukázať pôvod nadobudnutého tovaru, ani jeho prepravu. Žalobca ďalej namieta, že orgány verejnej správy nepreukázali, že by v správnom konaní žalobcovi aspoň o jednom z dokladov, ktoré im žalobca predložil, oznámili nejaké pochybnosti a nepreukázali, ani žeby žalobcu v tejto súvislosti k niečomu vyzvali. Pretože orgány verejnej správy pri preverovaní písomných podkladov nespochybnili v priebehu

daňovej kontroly ani jeden dôkaz, ktorý žalobca predložil, je žalobca toho názoru, že svoje povinnosti v daňovom konaní splnil a vlastné dôkazné bremeno vyčerpal. Žalobca ďalej zdôraznil, že preukázanie pôvodu tovaru, jeho prepravy, ktorú nevykonával ani nezabezpečoval, ako aj následného spracovateľa alebo konečného odberateľa deklarovaného tovaru, nebolo dôkazným bremenom žalobcu. Ak sa orgánom verejnej správy pôvod tovaru, ako ani následného spracovateľa alebo konečného odberateľa deklarovaného tovaru nepodarilo zistiť, tak to nemôže byť na ťarchu žalobcu. Takéto jednostranné prenesenie dôkazného bremena na iné subjekty nie je prípustné a je v rozpore s Daňovým poriadkom. Žalobca taktiež namietal, že mu správcom dane bolo odňaté právo podľa a boli porušené i základné zásady daňového konania, a to ust. , a , ust. a Daňového poriadku. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky žalobca uviedol, že správca dane nie je v žiadnom prípade oprávnený uskutočňovať výpoveď svedkov bez oznámenia tohto úkonu daňovému subjektu, teda správca dane má povinnosť včas a písomným spôsobom vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu o výsluchu svedka za účelom, aby mu umožnil klásť otázky.

7. Nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia odôvodnil žalobca tým, že žalovaný v rozhodnutí neuviedol presvedčivé dôvody, prečo nevykonal dokazovanie, ktoré žalobca navrhoval už počas výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní. Ďalej žalobca namieta, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či, a ak áno, tak prečo správca dane považuje námietky žalobcu za nedôvodné. Žalobca je ďalej toho názoru, že sa žalovaný taktiež nedostatočne a nepresvedčivo vysporiadal s námietkami žalobcu obsiahnutými v podanom odvolaní. Konkrétne žalobca namieta, že správca dane vo svojom rozhodnutí neuviedol, neoznačil a nezhrnul všetky skutočnosti, ktoré mali byť podkladom napadnutého rozhodnutia, že neuviedol vysporiadanie sa s návrhmi daňového subjektu, že nezhrnul dôkazy predložené žalobcom, že neuviedol a ani neoznačil žiadne vykonané dôkazy, ktoré mali byť predmetom hodnotenia uloženého zákonom (žalovaný označil v napadnutom rozhodnutí iba dôkaz, ktorým má byť nezaregistrovanie sa na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu). Pretože správca dane neuviedol žiaden konkrétny dôkaz, ktorý ním mal byť hodnotený, nemohol tak podľa názoru žalobcu hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a keďže každý dôkaz jednotlivo nehodnotil, nemohol tak ani hodnotiť všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ďalším nedostatkom napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu to, že v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Dodal, že pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť konkrétny odkaz na právny prepis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením.

8. Žalobca ďalej namieta, že skutkový stav nebol žalovaným na riadne posúdenie veci dostatočne zistený. Správny orgán musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, čo znamená, že správny orgán má zistiť skutočný, nie skutkový stav veci v ponímaní úplnosti a presnosti zistení bez ohľadu na to, či zistené skutočnosti budú v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Ďalšou námietkou žalobcu je to, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemôže mať oporu v dokladoch, ktoré boli preukázateľne získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (ide o zápisnice o výsluchoch, na ktorých nebola žalobcovi umožnená účasť).

9. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom vidí žalobca v tom, že správne orgány nepreukázali, žeby v správnom konaní žalobcovi aspoň o jednom z dokladov, ktoré im žalobca predložil, oznámili nejaké pochybnosti a nepreukázali ani, žeby žalobcu v tejto súvislosti k niečomu vyzvali.

10. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, o ktorom správny súd rozhodol svojím uznesením č.k. -37 zo dňa 08.04.2019 tak, že návrh zamietol.

11. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril dňa 25.03.2019 a zotrval na záveroch uvedených vo svojom rozhodnutí.

12. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca dňa 24.04.2019 replikou, v ktorej zopakoval námietky uvedené v správnej žalobe.

13. K replike žalobcu sa dňa 03.05.2019 vyjadril žalovaný, ktorý vo svojej duplike zopakoval záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď svoje tvrdenia nedoložil dôkazmi preukazujúcimi uskutočnenia zdaniteľných plnení, a to práve dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach.

14. Na pojednávaní dňa 13.11.2019 zotrvali účastníci na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

15. Správny súd, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako súd vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) a skutkového stavu zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal na ústnom pojednávaní dňa 13.11.2019 (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).

16. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že napadnutému rozhodnutiu žalovaného predchádzala daňová kontrola, ktorej predmetom bola DPH za 1. štvrťrok 2013, apríl - december 2013 a táto bola ukončená doručením protokolu č. 9311401/5/270430/2015/Pava zo dňa 04.02.2015.

17. Voči protokolu podal žalobca pripomienky, ktoré správca dane so žalobcom opakovane prerokoval, pričom správca dane zároveň vykonal výsluch ďalších svedkov, ktorých žalobca v rámci svojich pripomienok žiadal vypočuť.

18. Dňa 20.07.2017 vydal Daňový úrad Trenčín v poradí prvé rozhodnutie č. 101603562/2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 52 882,75 euro na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013.

19. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 102326521/2017 zo dňa 07.11.2017 na odvolanie žalobcu rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že úlohou správcu dane bude doplniť konanie o vypočutie svedkov P. D. (bývalého konateľa spoločnosti ENERGOPOL, s.r.o.), D. Q. (konateľa spoločnosti ENERGOPOL, s.r.o.), P. T. (konateľa spoločnosti FRIGOLOG, s.r.o.), S. P. a umožní žalobcovi klásť svedkom otázky a následne s vyhodnotením dôkazov oboznámi žalobcu, umožní mu vyjadriť sa k prijatým záverom a vyrovná sa so všetkými jeho prípadnými námietkami.

20. Na základe pokynu žalovaného doplnil správca dane dokazovanie a za účasti advokáta žalobcu vykonal výsluch svedkov P. D., P. T., S. P. s tým, že predvolaný svedok D. Q. na predvolanie nereagoval, na nariadené ústne pojednávanie sa nedostavil, predvolanie neprevzal a jeho adresa zapísaná v obchodnom registri neexistuje.

21. S výsledkami doplneného dokazovania oboznámil správca dane žalobcu a umožnil mu vyjadriť sa k týmto výsledkom s tým, že žalobca sa k výsledkom doplneného dokazovania na ústnom pojednávaní vyjadril tak, že odkazuje v plnom rozsahu na svoje námietky a vyjadrenia už uplatnené v tomto daňovom konaní.

22. Dňa 18.07.2018 vydal Daňový úrad Trenčín v poradí druhé rozhodnutie č. 101384454/2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi (rovnako ako v predchádzajúcom rozhodnutí) rozdiel dane v sume 52 882,75 euro na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013.

23. Voči rozhodnutiu správcu dane (v poradí druhému) podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

24. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

26. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

27. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

28. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

29. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.

30. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

31. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

32. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

33. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

34. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

35. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, že pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

36. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).

37. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

39. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

40. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu. 41. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že z vykonaného dokazovania nebola potvrdená vierohodnosť účasti dodávateľa Ribecco Bisiness, s.r.o. na deklarovaných obchodoch, tak ako je uvedené na sporných faktúrach je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.

42. Žalobca pred správcom dane uviedol, že predmetnom jeho podnikateľskej činnosti bola v predmetnom období stavebná a obchodná činnosť. Obchodná činnosť predstavovala nákup a predaj mrazeného a chladeného mäsa, mrazených výrobkov a syrov. Nákup tovaru zabezpečoval žalobca telefonicky (jeho dodávateľmi boli ENERGOPOL, s.r.o. Bratislava a Ribecco Bisiness, s.r.o. Praha) podľa požiadavky odberateľa (jeho odberateľmi boli WELLTRADE, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom, ktorý mal sklady v prenájme od spoločnosti NEX TRADE, s.r.o. v areáli AGRONOVAZ, a.s. a SLOVAKIA

- ELMED, s.r.o.). Pri nákupe zabezpečoval prepravu tovaru dodávateľ (ENERGOPOL, s.r.o. alebo Ribecco Bisiness, s.r.o.) a pri predaji zabezpečoval prepravu tovaru odberateľ (WELLTRADE, s.r.o. a SLOVAKIA - ELMED, s.r.o.), pričom tovar si odberateľ vyzdvihoval v skladoch Ribecco Bisiness, s.r.o. v Dolnom Moštenci a následne ho odberateľ prepravil a vyložil na ulici Banská 4, Nové Mesto nad Váhom. Prepravu tovaru vykonávala spoločnosť FRIGOLOG, s.r.o.. Žiadne prepravné doklady ani dôkazy o preprave tovaru žalobca nemá, nakoľko prepravu nezabezpečoval. Žalobca sa nakládky ani vykládky tovaru nezúčastňoval, tovar nevidel, nedisponoval ani motorovými vozidlami pre prevoz chladeného a mrazeného tovaru a nedisponoval ani skladmi pre uskladnenie mrazeného a chladeného tovaru, jeho práca spočívala len v telefonickej objednávke a v telefonickom, príp. e-mailovom predaji tovaru. Tieto obchody žalobcovi ponúkol Slivka st. zo spoločnosti Ribecco Bisiness, s.r.o., ktorý je jeho nevlastný brat a keďže žalobca poznal konateľa spoločnosti WELLTRADE, s.r.o. Radovana Ižolda, ktorý mohol tovar odoberať, začali spolupracovať a tovar cez žalobcu išiel zo spoločností ENERGOPOL, s.r.o. Bratislava a Ribecco Bisiness, s.r.o. do spoločnosti WELLTRADE, s.r.o.. Podľa telefonickej objednávky mäsa žalobca zadával pokyn svojej externej účtovníčke Ing. B. J. na vystavenie faktúry, ktorú ním podpísanú a opečiatkovanú osobne odovzdával spoločnosti WELLTRADE, s.r.o.. Tovar bol riadne dodaný, platba za tovar prebiehala tak, že najskôr zaplatil odberateľ WELLTRADE, s.r.o. žalobcovi a hneď potom žalobca zaplatil dodávateľovi ENERGOPOL, s.r.o. alebo Ribecco Bisiness, s.r.o.. Obchodná spolupráca medzi žalobcom, jeho dodávateľmi a odberateľmi už nepokračuje, skončila sa, pretože sa nedohodli na cene.

43. Už samotné skutočnosti, ktoré žalobca uviedol vo svojej výpovedi spochybňujú reálnosť sporných obchodov. Žalobca nemal takmer žiadnu vedomosť o obsahu a rozsahu obchodovania s mrazeným a chladeným mäsom, mrazených výrobkov a syrov. Činnosť, ktorou mal žalobca napĺňať jednotlivé definičné znaky podnikania sa obmedzila len na telefonickú, príp. mailovú komunikáciu a na

prijímanie faktúr od dodávateľov a vystavovanie faktúr svojim odberateľom. Žalobca nedisponoval vhodnými dopravnými prostriedkami na prepravu mrazeného a chladeného tovaru, nedisponoval ani vhodnými skladovými priestormi na uskladnenie takéhoto tovaru. Vykládky a nakládky tovaru sa žalobca nezúčastňoval, tovar ani len nevidel. Žalobcovi teda evidentne chýbali základné vedomosti o obchodovaní s predmetným tovarom, preto pochybnosti o jeho zodpovednom a poctivom obchodnom styku sú dôvodné. Pri existencii takýchto pochybností možno ustáliť, že v jeho prípade išlo o zneužitie objektívneho daňového práva a takýto výkon práva na podnikanie nepožíva právnu ochranu.

44. Okrem samotnej výpovede žalobcu je reálnosť posudzovaných obchodov spochybnená viacerými dôkazmi, zo štruktúry ktorých medzi najdôležitejšie patria informácie G. D. poskytnuté polícii, záznamy o prevádzke vozidiel FRIGOLOG, s.r.o., výpovede svedkov P. T. a S. P., vysvetlenie O. W., svedecká výpoveď S. Q. B. S., vysvetlenie C. J., oznámenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nové Mesto nad Váhom a výpoveď svedka I. T..

45. Konateľ Ribecco Bisiness, s.r.o. G. D. je nekontaktný, jeho výpoveď pred správcom dane sa nepodarilo uskutočniť. G. D. však polícii poskytol informácie o svojej činnosti v spoločnosti Ribecco Bisiness, s.r.o. a uviedol, že za túto spoločnosť sa zúčastňoval obchodných stretnutí, ale doklady, ktoré podpisoval mu boli predložené inými osobami a on ich nevystavoval a ani tým nikoho nepoveril. Nekontaktnosť G. D. ako i ním popísané pôsobenie v Ribecco Bisiness, s.r.o. nepochybne potvrdzujú odôvodnené pochybnosti o reálnosti sporných obchodov.

46. Záznamy o prevádzke vozidiel, ktoré boli prílohou faktúr, ktoré vystavila prepravná spoločnosť FRIGOLOG, s.r.o. (vykonávajúca nákladnú cestnú dopravu) odberateľovi žalobcu WELLTRADE, s.r.o. za obdobie od 26.03.2013 do 31.12.2013 neboli konkrétne a nebolo možné z nich zistiť, aký druh tovaru sa prepravoval, trasu a ani smer prepravy. Svedok P. T., konateľ spoločnosti FRIGOLOG, s.r.o. sa pred správcom dane nevedel vyjadriť k žiadnej otázke v súvislosti s prepravou tovaru a uviedol, že ku všetkému sa vyjadrí dispečer spoločnosti S. P.. Svedok S. P. pred správcom dane uviedol, že si nepamätá, či spoločnosť FRIGOLOG, s.r.o. v roku 2013 obchodne spolupracovala so žalobcom a vykonala pre neho prepravu. Pripustil, že je možné, že nejakú prepravu vykonali pre spoločnosť ENERGOPOL, s.r.o. a WELLTRADE, s.r.o., no nevedel uviesť kedy. Pri nakládke tovaru nebol, žiadne doklady nepredložil. Existencia takýchto neúplných, nekonkrétnych záznamov o prevádzke vozidiel ako aj neúplnosť a nekonkrétnosť svedeckých výpovedí je zistením, ktoré je v absolútnom súlade so všetkými dôkazmi spochybňujúcimi reálnosť sporných dodávok.

47. Konateľ WELLTRADE, s.r.o. O. W. ako osoba podávajúca vysvetlenie v rámci miestneho zisťovania uviedol, že preprava tovaru sa objednávala jednotlivo podľa situácie, buď ju objednával WELLTRADE, s.r.o. alebo žalobca. Toto vyjadrenie je v rozpore s výpoveďou žalobcu, ktorý uviedol, že prepravu nezabezpečoval. Takýto podstatný rozpor potvrdzuje dôvodnosť pochybností o reálnosti sporných dodávok.

48. Bývalý konateľ ROYAL BRINKES SLOVAKIA, s.r.o. S. Q. B. S. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 22.02.2012 bola s Ribecco Bisiness, s.r.o. uzatvorená zmluva o skladovaní, predmet zmluvy však nebol nikdy naplnený, spoločnosť Ribecco Bisiness, s.r.o. nikdy v skladoch neskladovala tovar a nikdy na ňu nebola vystavená žiadna faktúra o skladovaní. Aj tieto zistenia jednoznačne potvrdzujú pochybnosti o reálnosti dodávok.

49. Vedúci skladového hospodárstva Four Foodservice, s.r.o. C. J. ako osoba podávajúca vysvetlenie v rámci miestneho zisťovania uviedol, že spoločnosť Four Foodservice, s.r.o. zmluvne prebrala od roku 2014 všetky činnosti ROYAL BRINKES SLOVAKIA, s.r.o. vo výrobných a v skladovacích mraziarenských priestoroch v Dolnom Moštenci. Osoby G. D., P. D., O. W. D. Q., ani žalobcu nepozná. V archíve spoločnosti, v zložke neaktívne zmluvy sa nachádza zmluva zo dňa 22.02.2012 o skladovaní a skladovacích službách medzi ROYAL BRINKES SLOVAKIA, s.r.o. a Ribecco Bisiness, s.r.o., obsah tejto zmluvy však nikdy nebol naplnený, t.j. Ribecco Bisiness, s.r.o. nikdy neskladoval žiadny tovar v skladoch v Dolnom Moštenci. Ide o ďalšiu skutočnosť spochybňujúcu reálnosť dodávok.

50. Z oznámenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nové Mesto nad Váhom zo dňa 02.05.2014 vyplýva, že žalobca nie je a ani v minulosti nebol zaregistrovaný ako podnikateľ špecializovaný na obchod s potravinami, ktorý zabezpečuje sprostredkovateľské operácie s produktmi

živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi alebo pre maloobchodné prevádzkarne a ani na žiadnu inú činnosť súvisiacu s manipuláciou s potravinami, ktorá podlieha registrácii. Aj toto zistenie je ďalšou skutočnosťou potvrdzujúcou odôvodnené pochybnosti o reálnosti dodávok.

51. Bývalý konateľ spoločnosti SLOVAKIA - ELMED, s.r.o. I. T. vypovedal, že sídlo spoločnosti bolo v pivnici bez skladovacích priestorov. Nevedel uviesť meno osoby, od ktorej nadobudol obchodný podiel spoločnosti a dôvod kúpy obchodného podielu bolo to, že v tom čase sa dalo obchodovať s mäsom. Vopred nemal dohodnutých žiadnych odberateľov ani dodávateľov a ani podpísané zmluvy. Účtovné doklady už nemá, nakoľko obchodný podiel spoločnosti predal cez „Bazoš“ na internete I. T., ktorému odovzdal všetky doklady. Počas svojho pôsobenia nebol nikdy pri nakládke a vykládke tovaru, prepravu tovaru zabezpečoval a hradil on cez spoločnosť FRIGOLOG, s.r.o.. Spoločnosť SLOVAKIA - ELMED, s.r.o. nebola registrovaná Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Nové Mesto nad Váhom ako obchodník s potravinami. Skutočnosti vyššie popoísané sú ďalšími skutočnosťami spochybňujúcimi reálnosť sporných obchodov.

52. S ohľadom na odôvodnené pochybnosti o reálnosti sporných obchodov vyplývajúce z viacerých vykonaných dôkazov a vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. a a pre odpočet DPH.

53. Žalobnú námietku, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca vyšpecifikoval tak, že sa nestotožňuje s výkladom žalovaného o rozsahu a rozložení dôkazného bremena. Správny súd sa otázkou rozloženia dôkazného bremena podrobne zaoberal v bodoch 27 až 31 tohto rozsudku. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Preskúmaním konkrétneho prípadu správny súd taktiež nezistil opodstatnenosť tvrdenia žalobcu o nesprávnosti právneho posúdenia zákonnosti použitých dôkazov. Rovnako sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že splnil svoju dôkaznú povinnosť tým, že podal riadne vyplnené daňové priznanie a predložil písomné doklady. Podania daňových subjektov sú len jedným z mnohých dôkazov, ktoré prispievajú k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Tvrdenie žalobcu, že si podaním daňového priznania splnil dôkaznú povinnosť nemá oporu v zákone. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. K námietke žalobcu, že správca dane ho nevyzval na preukázanie pôvodu tovaru a jeho prepravy, že preukázanie týchto skutočností mu neukladá ani Daňový poriadok, že správca dane nespochybnil žiaden ním predložený doklad a k ničomu ho nevyzval správny súd uvádza, že bolo len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. Nemá opodstatnenie tvrdenie žalobcu, že správca dane ho musí špeciálne na splnenie si svojej dôkaznej povinnosti vyzývať, rovnako ako nemá relevanciu tvrdenie žalobcu, že správca dane nespochybnil žiaden ním predložený doklad. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetné obchody reálne prebehli, nie pravosť jednotlivých žalobcom predložených listín. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný. Správny súd po preskúmaní predmetnej veci nezistil ani žalobcom tvrdené porušenie , , , , , Daňového poriadku. Daňové orgány úzko spolupracovali so žalobcom, ten bol riadne oboznámený s výsledkami daňovej kontroly, k protokolu podával námietky, ktoré boli opakovane so žalobcom prerokované, dokazovanie bolo taktiež opakovane doplnené o výsluch

žalobcom navrhnutých svedkov, o výsluchu svedkov bol žalobca upovedomený, mal možnosť im klásť otázky a vyjadrovať sa. V tomto smere nemožno daňovým orgánom nič vytýkať.

54. K nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že ani tieto námietky žalobcu nie sú opodstatnené. Naopak, z napadnutého rozhodnutia je nanajvýš zrejmé, prečo a na základe ktorých skutočností a z akých dôkazov žalovaný vychádzal pri ustálení záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky uvedené v ust. a a pre odpočet DPH. V napadnutom rozhodnutí je dostatočným spôsobom vyargumentované, prečo správca dane a žalovaný považujú pochybnosti o reálnosti sporných obchodov za odôvodnené. Rovnako je z napadnutého rozhodnutia žalovaného zrejmé, prečo námietky žalobcu považuje za nedôvodné, teda nie je pravdou tvrdenie žalobcu, žeby sa žalovaný námietkami žalobcu nezaoberal a s týmito sa nevysporiadal dostatočne a presvedčivo.

55. Ku skutkovému stavu ako k ďalšej žalobnej námietke správny súd konštatuje, že správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a zistil skutkový stav dostatočne pre posúdenie nároku žalobcu na odpočet DPH za predmetné zdaňovacie obdobie. Rovnako nie je dôvodná námietka, žeby zistený skutkový stav bol v rozpore s administratívnym spisom. Závery, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie sú plne súladné s listinami obsiahnutými v administratívnom spise.

56. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

57. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

58. Žalovaný bol v konaní úspešný (§ 168 S.s.p.) avšak výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje. Preto súd vyslovil, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).