Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/17/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne: Z.. H. U., H.. XX.XX.XXXX, C. A. XXXX/XX, XXX XX, Z., proti žalovanému: P.. S. C., H.. XX.X.XXXX, C. K. XX/XX, XXX XX, v konaní o zaplatenie 1.118,87 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je žalobkyni povinný zaplatiť sumu 683,11 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16.6.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobkyne sa konanie zastavuje.

III. Vzájomná žaloba žalovaného, ktorou proti žalobkyni požaduje priznať sumu 341,24 €, sa zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 12.12.2017 a po odpore žalovaného postúpenou na Okresný súd Martin 20.3.2018, sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 1.118,87 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 326,84 € od 19.6.2016 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 792,03 € od 29.9.2016 do zaplatenia na účet v žalobnom petite uvedený.

2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že so žalovaným ako nájomníčka uzatvorila 11.5.2015 nájomnú zmluvu na dobu určitú podľa o krátkodobom nájme bytu, na základe ktorej mohla užívať dvojizbový byt žalovaného na ul. T. XX N. Z. v období od 11.5.2015 do 30.4.2016. Podľa čl. IV. bod 1 nájomnej zmluvy sa zaviazala platiť nájomné vo výške 200 € mesačne a úhrady za dodávky médií do bytu a príslušnú časť za ich dodávky do spoločných priestorov (elektrina, vykurovanie, studená a teplá voda) a za služby spojené s užívaním bytu v súhrnnej výške 150 € mesačne. Táto suma bola nazvaná tzv. „ostatné nájomné“. Jednotlivá výška záloh za uvedené služby zahrnutých v tzv. ostatnom nájomnom, bola stanovená nasledovne: elektrina 35 €, plyn 5 €, zálohy na teplo, vodu a spoločné osvetlenie 110 €. V zmysle uvedeného zmluvou neboli stanovené žiadne bližšie špecifikované položky, ktoré by mohli byť zahrnuté v tzv. ostatnom nájomnom. Podľa čl. X. bod 5 nájomnej zmluvy žalobkyňa uhradila žalovanému pri podpise zmluvy nájomné za mesiac máj 2015 v sume 238 €, ale aj dohodnutú peňažnú zábezpeku vo výške troch mesačných nájmov, spolu v súhrnnej výške, všetko 1.288 €. Žalobkyňa uhradila túto sumu v dvoch častiach: 500 € v hotovosti a 788 € vkladom na bankový účet žalovaného. Na základe dohody strán výška mesačných záloh za energie bola vzhľadom na prispôsobenie spotrebe upravená na začiatku nájomného vzťahu. Takže za ostatné služby platila žalobkyňa 120 €, za elektrinu 25 €, za plyn 5 €, čiže spolu platila 150 €. Na základe dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 12.2.2016 bola nájomná zmluva predlžená na dobu určitú o dva roky, to znamená, do

30.4.2018. V časti 2 žaloby žalobkyňa popísala závady, ktoré v byte zistila po nasťahovaní a ktoré bola nútená aj opraviť na vlastný náklad. Ďalej žalobkyňa uviedla, že 11.5.2016 vyhotovil žalovaný vyúčtovanie záloh za energie a služby spojené s užívaním bytu za rok 2015, súčasťou ktorého bolo aj vyúčtovanie poskytnuté správcom bytového domu. Podľa tohto vyúčtovania predloženého žalovaným mala žalobkyňa mať na službách (plyn, ostatné služby a elektrina) celkovo nedoplatok vo výške 230,23 €. Na základe tohto vyúčtovania žalovaný následne stanovil nový rozpis záloh, spolu vo výške 180 €. Žalobkyňa sa podrobne oboznámila s vyúčtovaním, ktoré predložil žalovaný a vypracovala, keďže ho považovala za nesprávne, vlastné vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu v roku 2015. Nesúhlasila s tým, aby hradila náklady za vykurovanie a spotrebu tepla za mesiace január až apríl 2015, kedy v byte nebývala. S vyúčtovaním za elektrinu a plyn žalobkyňa súhlasila. Vypracovala s ohľadom na položky, ktoré by v zmysle zmluvy a zákonných ustanovení mal hradiť žalovaný ako majiteľ bytu vyúčtovanie, z ktorého vyplynulo, že žalovaný by sa mal podieľať na vykurovaní za obdobie január až apríl 2015, na príspevku do fondu opráv, na poplatku za správu bytového domu, na príspevku za spoločné osvetlenie za január až apríl 2015, pričom by za tieto služby podľa vyúčtovania na neho pripadla suma 726,48 €. Na žalobkyňu by potom za rok 2015 vyšiel preplatok vo výške 326,84 € titulom preplatku z vyúčtovania za byt, za elektrinu a za plyn. Podľa prepočtov žalobkyne, ktoré uviedla v žalobe, žalobkyni mal vzniknúť preplatok za rok 2015 na poplatkoch za elektrinu, plyn a za služby spojené s užívaním bytu podľa vyúčtovania v celkovej výške 326,84 € a na úhradu tohto preplatku žalobkyňa žalovaného vyzvala výzvou z 3.6.2016. Keďže však žalovaný bol v tom, že žalobkyňa má na byte nedoplatok za rok 2015, vyzval ju listom z 2.6.2016 na doplnenie peňažnej zábezpeky, z ktorej by bol uhradený vyúčtovaný nedoplatok a to v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy. Žalobkyňa si túto výzvu prezvala 6.6.2016. Po liste žalobkyne žalovaný listom z 20.6.2016 zaslal žalobkyni opravené vyúčtovanie, ktoré bolo žalobkyni doručené 23.6.2016. Podľa opraveného vyúčtovania žalovaný súhlasil jedine s reklamovaným zaúčtovaním vykurovania za obdobie januára až apríla 2015, čo opravil. Opravil aj sumu preplatku za plyn vzhľadom na opravné vyúčtovanie od plynární. Podľa opravného vyúčtovania žalovaného mala žalobkyňa nedoplatky na plyne, na službách a elektrine, spolu vo výške 164,88 €. Listom z 9.7.2016, ktorý bol žalobkyni doručený 12.7.2016, bola žalobkyni daná žalovaným výpoveď z nájmu s odôvodnením, že žalobkyňa v stanovenom termíne napriek písomnej výzve nedoplnila peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky. Žalovaný pritom nebral do úvahy skutočnosť, že vzhľadom na jeho zjavne nesprávne vyúčtovanie za energie a služby spojené s užívaním bytu, bola žalobkyňa nútená vyúčtovanie prepracovať. Následne bolo žalovaným zaslané opravné vyúčtovanie, ktoré bolo žalobcovi doručené 23.6.2016 a v ktorom už nebola vyzývaná na doplnenie zábezpeky. Vzhľadom na konfliktnú povahu žalovaného sa žalobkyňa rozhodla, že napriek tomu, že podľa nej výpoveď nebola podaná dôvodne, nájomný vzťah ukončí. Dňa 20.8.2016 preto žalovanému reálne odovzdala byt, avšak žalovaný odmietol žalobkyni podpísať protokol o odovzdaní bytu. Dňa 19.9.2016 žalobkyni bolo doručené celkové vyúčtovanie a to vyúčtovanie peňažnej zábezpeky, ktoré obsahovalo aj vyúčtovania energií a služieb za rok 2016. Na základe tohto vyúčtovania bola žalobkyni na bankový účet zaslaná suma 236,99 € ako zvyšok zo zloženej finančnej zábezpeky, ktorej pôvodná výška bola 1.050 €, z ktorej bol odpočítaný nielen zvyšný nájom za príslušné obdobie, teda mesiace júl 2016 a alikvotná časť mesiaca augusta 2016, ale žalovaným aj neoprávnene vyúčtovaný nedoplatok za služby z roku 2015 vo výške 164,88 € ako aj neoprávnene vyúčtovaný nedoplatok za služby z roku 2016 vo výške 151,13 €. Vyúčtovanie za rok 2016 pritom nebolo podložené žiadnym vyúčtovaním od poskytovateľa účtovaných služieb, alebo správcu bytovky. Žalobkyňa preto pred žalobnou výzvou z 19.5.2017 vyzvala žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 982,92 €, ktorá bola stanovená prepočítaním sporných položiek, rovnako ako vo vyúčtovaní za rok 2015. Dňa 7.6.2017 žalovaný reagoval odpoveďou, z ktorej vyplynulo, že požiadavku žalobkyne považuje za nezmyselnú. Žalobkyňa preto ďalším listom nazvaným Druhá predžalobná výzva

- špecifikovanie dlžnej sumy zo dňa 7.6.2016 zaslala žalovanému presný rozpis dlžnej sumy, ako aj postup výpočtu spolu s uvedením zákonných a zmluvných ustanovení, na základe ktorých bola požadovaná úhrada dlžnej sumy. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 15.6.2017, avšak k úhrade nedošlo. Vzhľadom na zložitosť výpočtov žalobca opätovne svoju požiadavku prepočítal a dospel k celkovej dlžnej sume vo výške 1.118,87 €, ktorá pozostáva zo zvyšku zábezpeky vo výške 365 €, z preplatku za rok 2015 v sume 326,84 €, z preplatku za rok 2016 vo výške 348,013 €, zo sumy, ktorá bola účtovaná ako vrátený nedoplatok za rok 2015 v sume 164,88 €, zo sumy, ktorá bola účtovaná ako vrátenie doplatku za rok 2016 v sume 151,13 €, pričom od súčtu týchto súm bola odpočítaná vrátená zábezpeka vo výške 236,99 €. Dlžná suma potom predstavuje 1.118,873 €. Žalobkyňa žiadala, aby jej potom sumu 326,84 € (suma vyúčtovania za rok 2015) a suma 792,03 € ako zvyšok dlžnej sumy, boli vrátené titulom bezdôvodného obohatenia spolu so zákonným úrokom z omeškania.

3. K žalobe žalobkyňa pripojila nájomnú zmluvu a protokol o odovzdaní bytu, dodatok k nájomnej zmluve, vyúčtovanie za rok 2015, výzvu žalovaného na doplnenie peňažnej zábezpeky, reklamáciu vyúčtovania, vyúčtovanie správcu bytovky, výzvu na doplnenie peňažnej zábezpeky - list žalovaného z 2.6.2016 a doručenku, list žalobkyne nazvaný Vyúčtovanie za užívanie bytu - zaslanie opravy podľa reklamácie zo dňa 3.6.2016, rozúčtovanie nákladov za vykurovanie za rok 2015 (tzv. opravné vyúčtovanie za rok 2015), list žalovaného z 20.6.2016 nazvaný ako Zaslanie vyúčtovania a záloh a doklad o doručení, výpoveď z nájmu bytu zo dňa 9.7.2016 a kópiu listovej zásielky, zaslanie vyúčtovania peňažnej zábezpeky z 13.9.2016, predžalobnú výzvu žalobkyne adresovanú žalovanému zo dňa 19.5.2017, odpoveď žalovaného na túto výzvu zo dňa 5.6.2017, druhú predžalobnú výzvu - špecifikáciu dlžnej sumy zo 7.6.2017.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát v odpore, ktorý podal voči platobnému rozkazu, ktorý v upomínacom konaní vydal Okresný súd v Banskej Bystrici. V úvode odporu sa žalovaný vyjadroval k namietaným vadám v byte, konštatovaných žalobkyňou v samotnej žalobe (tieto námietky však nie sú relevantné a to ani zo strany žalobkyne, keďže v tejto súvislosti finančné plnenie proti žalovanému nepožadovala). Ďalej sa vyjadril meritórne k otázke nákladov na vykurovanie za rok 2015 a k spôsobu účtovania nákladov za toto vykurovanie v ročnom vyúčtovaní. Uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na , mala by si uvedomiť, že tento a nájomná zmluva. V zmluve sa zaviazala žalobkyňa zaplatiť služby spojené s užívaním bytu a napriek tomu odmieta niektoré z týchto služieb platiť a svojvoľne si odpočítala niektoré náklady. Celkovo z odporu vyplynulo, že žalovaný namieta nesprávnosť prepočtov žalobkyne a neoprávnené vypustenie niektorých položiek uvádzaných v celkovom vyúčtovaní za rok 2015 z nákladov, ktoré by žalobkyňa mala ako nájomníčka uhrádzať. K odporu žalovaný pripojil preberací protokol z 12.5.2015, rozúčtovanie nákladov za rok 2015, záručný list k novému plynovému sporáku, rozúčtovanie nákladov za vykurovanie za rok 2015 a preberací protokol za rok 2016 z 21.8.2016 a vyúčtovanie od spoločenstva vlastníkov bytov.

5. Súčasne podaním z 27.1.2018 žalovaný žiadal, aby vec bola postúpená na miestne príslušný Okresný súd Martin.

6. Žalobkyňa reagovala replikou z 12.3.2018, kde sa žalobkyňa vyjadrovala k tvrdeniam žalovaného ohľadne zistených nedostatkov v byte, ktoré ona spomenula vo svojej žalobe, tiež k potrebám opravy a k reakcii žalovaného na jej požiadavky. Čo sa týka vykurovania, tvrdila, že sa oboznámila so spôsobom účtovania nákladov za vykurovanie, avšak pri doručení vyúčtovania za rok 2015 bolo evidentné, že žalovaný si započítal do obdobia jej nájmu aj obdobie predchádzajúce. Na jej žiadosť potom správca bytovky vypracoval nové vyúčtovanie po premeraní spotreby v byte, keďže merače umožňujú spätnú kontrolu až rok dozadu, podľa ktorého vznikol rozdiel cca 150 € za podiel na vykurovaní pre obdobie, kedy byt ešte prenajatý nemala, čiže na začiatku roku 2015. Poukázala však na to, že žalovaný ako prílohu k odporu pripojil pôvodné nesprávne vyúčtovanie za rok 2015, ktoré bolo vzhľadom na nezrovnalosti opravené a to tak, že bolo rozdelené medzi žalovaného a žalobkyňu. Toto opravné vyúčtovanie služieb za rok 2015 žalobkyňa pripojila. Zotrvala na tvrdení, že ňou pripravený protokol o odovzdaní bytu žalovaný nepodpísal a k odporu pripojil ten protokol, ktorý pripravil on. Poukázala na skutočnosť, že nájomná zmluva bola ukončená výpoveďou doručenou 12.7.2016. Výpovedná lehota v dĺžke 30 dní začala plynúť 13.7.2016, končila 13.8.2016. Ona však byt odovzdala 21.8.2016 a za celý čas platila účtované nájomné. Teda v prepočtoch a v reklamáciách vyúčtovania je braná do úvahy táto doba (do 21.8.2016). Žalobkyňa nikdy netvrdila, že je vlastníčkou sporného bytu, avšak tvrdila, že niektoré povinnosti mal zo zákona vlastník a pre ňu tieto povinností z podpísanej nájomnej zmluvy nevyplývali. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný zo zábezpeky odpočítal nesprávne vyúčtované údajné nedoplatky žalobkyne a časť zábezpeky si takýmto spôsobom neoprávnene ponechal a práve vydania tejto časti sa žalobkyňa žalobou domáha. K tejto replike žalobkyňa pripojila rozúčtovanie nákladov na vykurovanie za rok 2015 pre žalovaného a pre žalobkyňu odovzdávací a preberací protokol, ktorý spracovala žalobkyňa.

7. Po postúpení veci na Okresný súd Martin sa žalovaný ešte raz vyjadril podaním zo dňa 16.4.2018, kde v podstate zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a uviedol, že nerozumie celkom dobre tomu, čo žalobkyňa a najmä prečo to proti nemu požaduje.

8. Na toto podanie reagovala žalobkyňa podaním z 15.5.2018, kde uviedla, že podstatou sporu je nárok žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá zodpovedá bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Súčasťou žalovanej sumy nie sú náklady na nutné opravy, ktorým by boli odstránené závady zistené až po prevzatí bytu ani náklady na úpravy v byte. Žalovaná suma pozostáva jednak z uhradených nedoplatkov a z neuhradených preplatkov na službách a energiách, ktoré pri správnom účtovaní vznikli. Špecifikácia nároku je uvedená v návrhu samotnom a poukázala na skutočnosť, že žalovaný jej do dnešného dňa nedoručil vyúčtovanie služieb za rok 2016. Preto žiadala, aby súd uskutočnil dopyt na správcu bytového domu Spoločnosť Škorec - MT, s.r.o. so sídlom v Martine so žiadosťou o vyúčtovanie služieb za predmetné obdobie roku 2016, teda január až august 2016, so žiadosťou o vyúčtovanie služieb za obdobie roku 2015, od mája 2015 do decembra 2015, aby súd uskutočnil dopyt na Slovenský plynárenský priemysel a Stredoslovenskú energetiku so žiadosťou o vyúčtovaní spotreby za obdobie mája roku 2015 až augusta 2016 na odberné miesta, ktoré žalobkyňa uviedla.

9. Súd na žiadosť žalobkyne si vyžiadal od Slovenského plynárenského priemyslu predmetné faktúry a Slovenský plynárenský priemysel zaslal súdu vyúčtovaciu opravnú faktúru XXXXXXXXXX, ktorou bola vyúčtovaná spotreba plynu v predmetnom byte za obdobie od 19.1.2015 do 18.1.2016 v rozsahu 19 m3 a vyúčtovaciu faktúru XXXXXXXXXX na nedoplatok 17,14 €, ktorou bola vyúčtovaná spotreba v predmetnom byte od 19.1.2016 do 18.1.2017 v rozsahu 31 m3. Prvou faktúrou bol vyúčtovaný nedoplatok v sume 13,12 € a druhou faktúrou bol vyúčtovaný nedoplatok v sume 17,14 € (č.l. 101 - 109).

10. Súdu tiež na požiadanie zaslala vyúčtovacie faktúry Stredoslovenská energetika a to faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorou bol vyúčtovaný preplatok v sume 117,22 € vzniknutý za obdobie od 8.4.2016 do 11.4.2017 a ďalej vyúčtovaciu faktúru za dodávku a distribúciu elektriny č. XXXXXXXXXX, ktorou bol vyúčtovaný nedoplatok v sume 189,46 € za odberné miesto za fakturačné obdobie od 14.4.2015 do 7.4.2016 (č.l. 111 - 115).

11. Na pojednávaní dňa 27.6.2018 súd si vypočul vyjadrenia strán a prečítal dovtedy pripojené listiny do súdneho spisu. Žalobkyňa žiadala už len oboznámiť sa s vyúčtovaním nákladov na byt za rok 2016, ktoré ešte na pojednávanie nebolo zaslané súdu a naopak žalovaný nechcel akceptovať prepočty žalobkyne a navrhol, aby bolo dokazovanie doplnené o znalecký posudok, kedy by znalec z príslušného odvetvia vypočítal skutočné náklady, ktoré pripadajú na žalobkyňu za obdobie, kedy byt reálne užívala.

12. Správca bytového domu, kde sa nachádzal byt žalovaného, súdu na výzvu zaslal 5.8.2018 vyúčtovanie nákladov za roky 2015, 2016 v období, keď byt užívala žalobkyňa, ktorú uviedol aj v kolónke „vlastník“ v rámci oboch vyúčtovaní (č.l. 127 - 128) s tým, že v rámci tohto vyúčtovania za rok 2015, ktoré bolo urobené za obdobie od 1.5.2015 do 31.12.2015, neboli zohľadnené zálohy na služby spojené s užívaním bytu a bol vyúčtovaný nedoplatok 680,37 € a v roku 2016 za obdobie od 1.1.2016 do 31.8.2016 bol vyúčtovaný nedoplatok 853,03 €. V obidvoch vyúčtovaniach neboli uvedené zálohové platby, ktoré žalobkyňa platila žalovanému titulom nákladov za služby spojené s užívaním bytu a v obidvoch vyúčtovaniach neboli uvádzané položky týkajúce sa poplatku za správu a činnosť SVB, poplatky na stavebné sporenie, poplatky na inkaso, poplatky za upratovanie, poplatky do fondu opráv. Vyúčtovanie sa týkalo len nákladov na vykurovanie, vodného a stočného, spoločného osvetlenia, nákladov na studenú vodu, prenájom kontajnera, nákladov na zrážkové vody a nákladov na poistné.

13. Potom, čo tieto vyúčtovania boli zaslané žalobkyni, žalobkyňa zaslala súdu čiastočné späťvzatie žaloby v podaní zo dňa 10.9.2018 s tým, že uskutočnila prepočet vlastných platieb s prihliadnutím na údaje v predmetných vyúčtovaniach. Žalobkyňa tak žiadala priznať sumu 1.039,37 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 372,95 € od 19.6.2016 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 666,42 € od 19.6.2016 do zaplatenia. Žalobkyňa podala celkový sumár uhradených platieb v prospech žalobcu, pričom z uhradených súm vyplynulo, že žalobkyňa od 15.5.2015 do 16.6.2016 žalovanému celkovo zaplatila sumu 5.838 €, z toho v máji 2015 zaplatila vrátane kaucie sumu 1.288 € a potom následne v jednotlivých mesiacoch vždy platila sumy 350 €. Tieto sumy pozostávali z úhrady nájomného a z úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Žalobkyňa potom poskytla podrobný rozpis výpočtu svojich nárokov s prihliadnutím na vyúčtovanie služieb za roky 2015 a 2016 a dospela k sume preplatku, ktorá bola tvorená súčtom preplatku za rok 2016 a 2015, spolu vo výške 1.039,37 €.

14. Pre úplnú predstavu o nákladoch za rok 2016 si súd vyžiadal aj kópie vyúčtovaní, ktoré boli poskytnuté žalovanému za celé roky 2016 a 2015 a tie boli pripojené do súdneho spisu na č.l. 143 a 144.

15. Následne súd na návrh žalovaného ustanovil vo veci znalca v osobe Ing. Ladislava Saba, znalca z odboru ekonómie a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorého úlohou bolo po oboznámení sa so spisovým materiálom určiť skutočné náklady, ktoré vznikli užívaním bytu žalovaného žalobkyňou za obdobie od 11.5.2015 do 20.8.2016.

16. Znalec vo veci podal znalecký posudok č. 2/2019, ktorého závery boli použité pre rozhodovanie súdu. Mimo tohto znaleckého posudku súd na pojednávaní prečítal aj listiny pripojené do súdneho spisu stranami sporu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

17. Medzi stranami bolo nesporné, že strany sporu a to žalovaný ako prenajímateľ a žalobkyňa ako nájomníčka, uzavreli 11.5.2015 nájomnú zmluvu uzavretú na dobu určitú podľa , ktorou žalovaný ako prenajímateľ prenechal žalobkyni do nájmu do 30.4.2016 byt č. X na prízemí bytového domu na T. V. Č.. XX N. Z., ktorý bytový dom bol zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. Z. v katastri nehnuteľností. Pre posúdenie nárokov žalobkyne bolo podstatné ustanovenie článku IV. predmetnej nájomnej zmluvy. Podľa článku IV. ods. 1 nájomnej zmluvy sa žalobkyňa zaviazala platiť za užívanie bytu nájomné vo výške 200 €, ktoré bolo splatné dopredu, vždy najneskôr do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca. Podľa článku IV. ods. 2 nájomnej zmluvy žalobkyňa ako nájomníčka bola povinná popri nájme platiť aj úhrady za dodávky médií do bytu a príslušnú časť za ich dodávky do spoločných priestorov domu (elektrinu, vykurovanie, studenú a teplú vodu) a za služby súvisiace s užívaním bytu (prenájom kontajnera a podobne) a to vo výške, termínoch a spôsobom, ktorý vyplýva z dokumentov, s ktorými bola žalobkyňa ako nájomníčka podľa článku III. ods. 1 písm. b/ oboznámená a z príslušných vyúčtovaní a z protokolu o odovzdaní bytu. Toto tzv. ostatné nájomné činilo 150 € mesačne a z tejto sumy 35 € tvorila zálohová platba za elektrinu, 5 € za plyn a zvyšok v sume 110 €, tzv. zálohy za teplo, vodu, spoločné osvetlenie, atď..

18. Podľa článku III. ods. 1 písm. b/, na ktorú sa odvolával rozhodujúci článok IV. ods. 2 nájomnej zmluvy, žalobkyňa ako nájomníčka bola oboznámená s technickým spôsobom užívania bytu, s obsahom zmlúv, na základe ktorých boli do bytu privádzané média, ako elektrina, vykurovanie, studená a teplá voda a so spôsobom účtovania týchto médií a spôsobom úhrad za ne a s obsahom zmlúv, na základe ktorých sú poskytované služby súvisiace s užívaním bytu (odvoz komunálneho odpadu) a s obsahom písaných aj nepísaných dohôd vlastníkov a nájomníkov bytov o užívaní spoločných priestorov domu (zamykanie, upratovanie chodieb a podobne).

19. Podľa presvedčenia súdu si takto zmluvné strany bez ohľadu na to, aké mal ďalšie o vlastníctve bytov, vymedzili služby, ktoré žalobkyňa bude čerpať spolu s prenajatým bytom a za ktoré bude poskytovať zálohu. Pokiaľ žalovaný konštatoval, že povinnosťou žalobkyne bolo aj platiť príspevky do fondu opráv, poplatky za správu a činnosť SVB a žalobkyňa mala na nich participovať, súd musel dať za pravdu žalobkyni, že takéto povinnosti pre žalobkyňu v nájomnej zmluve vymedzené neboli. V tejto súvislosti súd dáva za pravdu žalobkyni ohľadne tej skutočnosti, že povinnosť vlastníka platiť v prospech tohto fondu prevádzky, údržby a opráv, povinnosť vlastníka bytu platiť platby za správu bytového domu a povinnosť vlastníka platiť úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, má zákonný charakter, zo zákona sú určené vlastníkovi bytu a nie všetky tieto povinnosti je možné preniesť nájomnou zmluvou na nájomníka. Ako rôzne povinnosti sú rozlišované napr. v ustanovení , a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a ako rôzne povinnosti ich rozlišuje aj ust. . Finančné príspevky na fond prevádzky, údržby a opráv spoločenstvo a správca vedie oddelenie od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré boli platené na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu ( citovaného zákona).

20. V ust. je príkladmo uvedené, že okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu, alebo nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu, alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla, teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

21. Podľa presvedčenia súdu v súlade s takto vymedzenými plneniami poskytovanými s užívaním bytu ako ich vymedzovalo citované ustanovenie , vymedzili procesné strany plnenia

aj v nájomnej zmluve a napriek tomu, že žalovaný konštatoval, že žalobkyňa by sa mala podieľať na všetkých úhradách, ktoré boli žalovanému ako vlastníkovi bytu vyúčtované vo vyúčtovaniach za rok 2015, 2016, teda aj na poplatkoch za správu bytového domu, na poplatkoch do fondu údržby a opráv, súd sa s takýmto názorom nestotožnil.

22. Nájomná zmluva bola uzatvorená podľa o krátkodobom nájme bytu a podľa presvedčenia súdu mala náležitosti predpokladané v citovaného zákona, ale aj náležitosti predpokladané v ust. citovaného zákona. Podľa zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb, rozsah, spôsob výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť zmena cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu, alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie v nadchádzajúcom kalendárnom roku a prenajímateľ je oprávnený zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstvá, vždy naviac o náraz cien, alebo inflácie.

23. Rozsah týchto plnení si strany podľa presvedčenia súdu vymedzili v článku IV. ods. 2 nájomnej zmluvy a iné plnenia proti žalobkyni žalovaný podľa presvedčenia súdu nemal právo požadovať.

24. Preto takto bola vymedzená aj úloha pre znalca, aby s prihliadnutím na poskytnuté listinné a súdom zhromaždené listinné dôkazy bola určená celková výška finančnej povinnosti žalobkyne na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie, počas ktorého žalobkyňa nesporne byt užívala. Medzi stranami totiž bolo nesporné, že žalobkyňa do užívania bytu vstúpila 11.5.2015 a žalovanému ho odovzdala 20.8.2016. Platby, ktoré uviedla žalobkyňa naposledy vo svojom podaní, ktorým čiastočne žalobu zobrala späť, žalovaným namietané neboli. Preto výška platieb žalobkyne za sledované obdobie bola medzi stranami sporu nesporná. Spornou zostala otázka, aká bola povinnosť žalobkyne v súvislosti s poskytovaním plnení spojených s užívaním bytu a tiež otázka, ktorú súd vysvetlil vyššie, za ktoré plnenia mohol žalovaný proti žalobkyni požadovať úhrady.

25. Znalec Ing. Ladislav Sabo vo svojom znaleckom posudku č. 2/2019 v posudkovej časti presne rozviedol, že vychádzal z nesporne dohodnutých platieb nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu medzi stranami sporu, rovnako zo stavov elektromeru a plynomeru, ktoré boli spísané pri začatí nájmu a tiež pri ukončení nájmu, z údajov, ktoré boli uvedené vo faktúre Stredoslovenskej energetiky za obdobie od 14.4.2015 do 7.4.2016 a vo faktúre Stredoslovenskej energetiky za obdobie od 8.4.2016 do 11.4.2017 a vypočítal spotrebu elektriny a plynu pripadajúcu na obdobie nájmu. Rovnako vychádzal z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu, ktoré boli poskytnuté bytovým domom Škorec - MT, s.r.o., so sídlom v Martine za obdobie od 1.5.2015 do 31.12.2015 a od 1.1.2016 do 31.8.2016. Znalec podľa prílohy znaleckého posudku vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa v kritickom období od 15.5.2015 do 16.8.2016 žalovanému zaplatila na nájomnom a úhradách za služby spojené s užívaním bytu celkovo sumu 5.838 €, z ktorej jej bola žalovaným vrátená časť zábezpeky v sume 236,99 €. Žalobkyňa takto celkovo zaplatila rozdiel vo výške 5.601,01 €, pričom požadované platby vo vzťahu k nej boli vo výške 5.473 € (č.l. 200). Ďalej znalec uviedol, že pokiaľ ide o vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu, tak celkové náklady týkajúce sa energií, vyúčtovaní Škorec - MT, s.r.o. od 1.5.2015 po odpočítaní poistného, ktoré predstavuje náklad prenajímateľa, s čím sa súd stotožňuje, predstavujú 4.981,90 € a po odpočítaní tejto sumy od sumy 5.601,01 €, ktorú žalobkyňa zaplatila, rozdiel v prospech žalobkyne predstavuje sumu 619,11 €.

26. Na tento znalecký posudok žalobkyňa potom reagovala čiastočným späťvzatím žaloby tak, že požadovala priznať sumu 683,11 € s príslušným úrokom z omeškania a s náhradou vynaložených nákladov - podaním zo dňa 9.9.2019 (č.l. 212). Na pojednávaní dňa 13.11.2019 toto čiastočné späťvzatie žaloby spresnila tak, že k sume 683,11 € požadovala priznať 5 % úrok z omeškania ročne od 16.6.2017, teda dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie, ktoré bola určená žalovanému v jej výzve zo dňa 7.6.2017. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zobrala späť. V tomto podaní však uviedla, že so znaleckým posudkom sa nestotožňuje v dvoch bodoch, z ktorých jeden je pre ňu zásadný a totiž za mesiac máj nebolo požadované nájomné vo výške 200 €. Strany sporu si celkovo dohodli sumu 238 €, avšak táto suma predstavovala alikvotnú časť platby nájomného a alikvotnú časť dohodnutej úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Alikvotná časť nájomného potom predstavovala sumu 136 € a alikvotná časť platby za energie, resp. plnenia spojené s užívaním bytu predstavovala sumu 102 €, čo

zodpovedalo dĺžke nájmu v mesiaci máj za 21 dní. Pokiaľ ide o takéto vysvetlenie rozpisu sumy 238 €, ktorú žalobkyňa mala platiť podľa dohody strán za mesiac máj 2015, žalovaný tieto tvrdenia žalobkyne nenamietal. Žalobkyňa potom ešte v tomto podaní z 9.9.2019 uviedla, že suma 64 € predstavuje rozdiel medzi požadovaným nájmom vo výške 200 € za mesiac máj a sumou 136 €, na ktorú mal žalovaný nárok v zmysle zmluvy a preto o túto sumu je nutné zvýšiť rozdiel medzi reálnymi úhradami žalobkyne a predpísanými platbami ako aj nákladmi skutočnej spotreby plnení spojených s užívaním bytu. Preto podľa žalobkyne bolo nutné sumu 619,11 € zvýšiť o sumu 64 €, čím došlo k zvýšeniu sumy v prospech žalobkyne na sumu 683,11 €.

27. Súd sa s týmto argumentom žalobkyne stotožnil, ako to nakoniec vyplýva aj z výrokovej časti tohto rozsudku.

28. Žalovaný sa k znaleckému posudku vyjadril podaním z 29.8.2019, kde správnosť znaleckého posudku namietal. Namietal, že znalec vychádzal z vyúčtovaní, v ktorých neboli zahrnuté položky správy SVB a tvorby fondu opráv v súlade s platnými predpismi uvedenými v posudku. Znalec neuviedol, v súlade s akými predpismi tak neurobil. Naviac namietal, že vyúčtovanie bolo vystavené na meno žalobkyne ako vlastníčky bytu. Podľa jeho názoru v predmetných vyúčtovaniach neboli všetky položky, ktoré žalobkyni účtované mali byť a na úhrade ktorých sa žalobkyňa mala podieľať. K predmetnému podaniu (č.l. 205) pripojil ďalšie prílohy, ktoré sú žurnalizované najmä na č.l. 206 - 207, ktoré obsahovali ním stanovený výpočet celkových nákladov za užívanie bytu počas nájomného vzťahu, kde dospel k presvedčeniu, že naopak žalobkyňa by mu mala zaplatiť sumu 341,24 €. Z tohto podania nevyplynulo, že by sa tejto sumy žalovaný skutočne voči žalobkyni domáhal. Urobil tak až na poslednom meritórnom pojednávaní dňa 13.11.2019, keď v záverečnom návrhu žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť a naopak žiadal, aby žalobkyňa bola zaviazaná sumu 341,24 € mu zaplatiť s tým, že to je rozdiel, ktorý predstavuje pre dlh žalobkyne vo vzťahu k nemu, pričom výšku tohto dlhu opierala o vyúčtovania za rok 2015, 2016 a výpočty, ktoré pripojil k podaniu z 29.8.2019.

29. Vzhľadom na to, že žalovaný žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť, nešlo o započítaciu námietku, ale súd toto podanie žalovaného z 29.8.2019 v spojení s jeho upresňujúcim prednesom na pojednávaní dňa 13.11.2019 posúdil ako vzájomnú žalobu.

30. Vykonaným dokazovaním, najmä na základe predložených listinných dokladov a znaleckého posudku, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobkyne v rozsahu 683,11 €, je dôvodná. Ide o sumu, ktorú žalobkyňa naviac nad rámec dohodnutého nájomného za mesiac máj 2015 a nad rámec skutočnej spotreby plnení spojených s užívaním bytu, žalovanému zaplatila. Tak, ako súd konštatoval vyššie, rozsah plnení žalobkyne určovala nájomná zmluva, a to v článku IV. Tento článok vymedzoval aj služby, resp. plnenia, ktoré budú žalobkyni pri užívaní bytu poskytované a za ktoré musí platiť zálohové platby pri uzavretí zmluvy 150 €, neskôr 180 €. Šlo o elektrinu, plyn, dodávky tepla, teplej vody, osvetlenie v spoločných priestoroch, prenájom kontajnera a podobne. V žiadnom prípade z tejto zmluvy nevyplýva, že by žalobkyňa mala participovať na úhradách za správu bytového domu, na úhradách do fondu opráv, na úhradách poistného za bytový dom, čo sú zákonné povinnosti vlastníka bytu, teda žalovaného a zmluvou na žalobkyňu prenesené neboli. Preto podľa presvedčenia súdu suma 683,11 €, ktorú žalobkyňa plnila žalovanému nad rámec skutočnej spotreby energií a nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu, je sumou, ktorú platila nad rámec dohodnutý zmluvou, teda plnila bez zmluvy. Potom je na túto sumu nutné hľadieť ako na bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného.

31. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

32. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Súd preto žalovaného zaviazal, aby žalobkyni sumu 683,11 € vydal titulom bezdôvodného obohatenia.

34. Podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ktorým sa spravujú právne vzťahy medzi stranami sporu, súd žalobkyni priznal aj 5 % úrok z omeškania ročne od 16.6.2017 do zaplatenia. Žalobkyňa produkovala

dôkazy, že žalovaný bol opakovane vyzývaný na zaplatenie sumy 1.118,87 € naposledy výzvou z 7.6.2017, ku ktorej žalovaný na pojednávaní dňa 13.11.2019 uviedol, že túto výzvu prevzal 9.6.2017. Podľa tejto výzvy mal žalovaný zaplatiť požadovanú sumu 1.118,87 € na bankový účet žalobkyne v tejto výzve uvedený na 15.6.2017. Teda šlo o lehotu určenú veriteľom na plnenie v súlade s ust. § 563 Obč. zákonníka a dňom 16.6.2017 sa žalovaný dostal s úhradou bezdôvodného obohatenia do omeškania.

35. Vo zvyšku uplatneného nároku, kde žalobkyňa svoj nárok na istinu aj na úroky z omeškania obmedzila a žalovaný k tomu námietky nemal, súd konanie zastavil podľa ust. . Keďže bolo zrejmé, že zo vzájomného zmluvného vzťahu existuje dlh žalovaného voči žalobkyni a súd žalobe žalobkyne v rozsahu, v akom požadovala priznať peňažnú sumu, nakoniec vyhovel, je logicky zrejmé, že nemohol vyhovieť vzájomnej žalobe žalovaného, ktorou proti žalobkyni požadoval priznať sumu 341,24 €, ktorá naopak podľa jeho výpočtov mala predstavovať ešte dlh žalobkyne voči nemu. Súd preto túto vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. . Súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnoval skutočnosť, že žalobkyňa nebola v plnom rozsahu voči žalovanému úspešná. Naopak, vzhľadom na produkované dôkazy postupne obmedzovala žalobný návrh a aj keď oproti pôvodne uplatnenému nároku v rozsahu 1.118,87 € bola, pokiaľ ide o istinu, úspešná viac ako v jednej polovici s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovanému vznikali náklady v súvislosti so znaleckým dokazovaním, súd považoval za spravodlivé rozhodnúť o trovách konania tak, že žiadna zo strán proti tej druhej nárok na náhradu trov konania nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.