Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na Vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - Q. XXX, XXX XX I. - Q., zastúpenej: S.. Richard Kováč, advokát so sídlom Družstevná 219/23, XXX 45 Horné Lefantovce, o zaplatenie 1 529 eur s prílušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 08. júna 2018 č. k. - 103, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1 181 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 181 eur od 13.06.2015 do zaplatenia. Žalobu v ostatnej časti zamietol a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 54%.

1.2. Dôvodil , a , o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“), a , (ďalej len „“).

1.3. Konštatoval, že v konaní bolo spornou skutočnosťou uzatvorenie zmluvy zo strany žalovanej, tvrdiacej, že žiadnu zmluvu neuzatvárala, resp. nevedela, že podpisuje zmluvu o úvere. Namietala nevyplatenie finančných prostriedkov a nepoznanie čísla účtu uvedené v zmluve, kam mali byť finančné prostriedky vyplatené.

1.4. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že tvrdenie žalobkyne o nepodpísaní zmluvy je rozporné, pretože z originálu zmluvy vyplýva, že zmluva bola podpísaná na predpripravenom tlačive formátu A3, výrazne žltej farby, kde žalovaná podpísala zmluvu dolu na strane 1, dolu na strane 2 a na strane 3 na dvoch miestach. Zo zmluvy jasne vyplývalo že ide o spotrebiteľský úver. Nestotožnil sa s jej tvrdením, že jej finančné prostriedky neboli vyplatené, pričom toto tvrdenie mal preukázať žalobca. Uviedol, že zmluva o úvere je konsenzuálny kontrakt, zmluvné strany sú ňou viazané jej uzatvorením, na jej platnosť sa nevyžaduje odovzdanie predmetu zmluvy. Samotná žalovaná pripojila svoj podpis pod žiadosť o prevedenie finančných prostriedkov na daný účet. Vzhľadom na to mala preukázať súhlas

s poukázaním úveru na uvedený účet, resp. že o tom nemala vedomosť. Tvrdenie žalovanej, že jej peňažné prostriedky neboli vyplatené, neznamená, že jej plnenie nebolo poskytnuté. Bolo preukázané, že finančné prostriedky boli poukázané na účet spoločnosti FINWAY SR, s.r.o., ktorá v obdobných úverových vzťahoch konala ako osoba prijímajúca plnenia od dlžníkov v prospech žalobcu (čo však v danom prípade poukázané nebolo). Zároveň zo splátkového kalendára k predchádzajúcemu úveru žalovanej poskytnutému žalobcom vyplýva, že bol jednorazovo splatený vo výške 1 022,75 eura dňa 20.11.2014, v ten istý deň, kedy došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy. Z uvedených dôkazov nepriamo vyplýva, že úver bol poskytnutý na refinancovanie predošlého úveru žalovanej (toto je sčasti podporené aj tvrdením žalovanej, že podpisuje ukončenie predchádzajúceho úveru). Dospel preto k záveru, že zmluva je v celom rozsahu platná a žalovaná je ňou viazaná.

1.5. Pri posudzovaní predmetnej zmluvy zistil, že nemá zákonom požadované náležitosti, údaje o konečnej splatnosti úveru, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve formulované splatnosti splátok sú netransparentné a nie je z nich zrejmé, kedy sú splátky splatné. Pretože zmluva nemala zákonom uvedené požadované náležitosti zmluvy - určitú splatnosť splátok a konečnú splatnosť úveru, úver považoval bez úroku a bez poplatkov s poukazom na . Vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi len rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a vo zvyšnej časti nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

2. Žalovaná podala voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v zákonom stanovenej lehote v zmysle a (ďalej len „“). Uviedla, že súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský.

2.1. Namietala, že peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere neobdržala a účet uvedený v zmluve jej nepatrí. Tvrdila, že p. I., ktorá sprostredkovala úver, jej dala podpísať prázdny papier. Na základe predchádzajúcich zmlúv čerpala úver tak, že jej finančné prostriedky vyplatila p. I. v hotovosti za žalobcu. Splátky platila v hotovosti p. I., ktorej dôverovala. Na základe predmetnej zmluvy o úvere mali byť finančné prostriedky vyplatené na jej účet. V konaní sa však zistilo, že boli poukázané na účet spoločnosti FINWAY SR, s.r.o. Žalobca neplnil jej ale spoločnosti FINWAY SR, s.r.o., ktorú nepozná a s ktorou nemá žiadny vzťah. Nepamätá si podpisovanie zmluvy o úvere, pretože v roku 2014 si úver od žalobcu nevzala. Nedisponovala so zmluvou o úvere. Namietala nepreukázanie refinancovania úveru. Ďalej uviedla, že pokiaľ by aj išlo o refinancovanie, tak úveru žalobcu a nie spoločnosti FINWAY SR, s.r.o. V závere uviedla, že pokiaľ by aj prišlo k podpisu predmetnej zmluvy, bola uvedená do omylu a v zmysle je potrebné takýto úkon považovať za neplatný. Závery súdu prvej inštancie, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, považovala za vecne správne.

3. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej podaním doručeným súdu dňa 30.08.2018. Uviedol, že tvrdenia žalovanej považuje za účelové. Skutočnosť, že p. I. dala žalovanej podpísať prázdny papier, je podľa jeho názoru nezmysel, pretože pri uskutočňovaní štyroch podpisov na jednej listine vopred predtlačenej nemohol byť „prázdny papier.“ Nešlo o žiadne refinancovanie predchádzajúceho úveru a tvrdenia žalovanej je potrebné považovať za účelové. Poskytol úver žalovanej vo výške 1 200 eur na účet, ktorý si sama určila, bezhotovostným prevodom v plnej výške. Z výpovede p. I. vyplýva, že žalovanej nič nebránilo, aby do „žiadosti o prevod finančných prostriedkov“ uviedla iné číslo účtu, napr. v OTP banke, ako uvádza v odvolaní. Tvrdil, že žalovanú niekoľkokrát kontaktoval telefonicky aj osobne, preto je nemysliteľné, aby nevedela, že v roku 2014 uzavrela zmluvu o úvere.

4. Žalovaná sa vyjadrila k podaniu žalobcu podaním doručeným súdu dňa 23.10.2018. Uviedla, že si nepamätá okolnosti uzavretia predmetnej zmluvy a pamätá si len ako jej p. I. dala podpísať prázdny papier. Uvedená skutočnosť však nebola preukázaná. V tejto súvislosti sa objektívne nepodarilo vyhodnotiť okolnosti uzavretia predmetnej zmluvy. Tvrdila, že od začiatku spochybňovala existenciu uvedeného vzťahu založeného na základe predmetnej zmluvy o úvere. Mala za to, že pokiaľ k jej podpísaniu aj prišlo, išlo jednoznačne o omyl a vo svetle ostatných súvislostí, ktoré uvádzala vo svojom odvolaní, tento omyl vyvolal žalobca. Preto je tento úkon potrebné považovať podľa za neplatný. Nestotožňovala sa s vyjadrením žalobcu, že nešlo o žiadne refinancovanie predchádzajúceho úveru. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 18.05.2018 sám pripustil možnosť, že by mohlo ísť o refinancovanie úveru. Opätovne tvrdila, že finančné prostriedky neobdržala.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

6. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie začalo na návrh žalobcu doručený súdu dňa 13.09.2016. V predmetnej žalobe sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorý určí žalovanej povinnosť zaplatiť sumu vo výške 1 529 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K220143262 zo dňa 20.11.2014 (ďalej len „zmluva“). Dôvodom bolo, že žalovaná si neplnila svoju povinnosť splácať úver v zmysle dohodnutého splátkového kalendára. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť celkovú dlžnú sumu na úhradu vo výške 1 548 eur, v ktorej je popri istine vo výške 1 200 eur je zahrnutý úrok vo výške 240 eur a servisný poplatok vo výške 108 eur. Dlžník sa zaväzuje uhradiť úver riadne a včas vrátane odplaty trinástimi mesačnými splátkami tak, že prvé tri splátky mali byť vo výške po 6 eur a nasledujúcich desať splátok malo byť vo výške po 153 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN ku dňa podpisu zmluvy bola podľa zmluvy vo výške 36,30 %. Podľa bodu 1 zmluvy bola RPMN vo výške 50,22%. Súd vykonal dokazovanie a rozhodol napadnutým rozsudkom.

8. Podľa spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie tvrdení najskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácií konania sa nepoužijú.

10. Podľa ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie sa nepoužije.

11. Podľa je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

12. Podľa § ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

13. Relatívne neplatný právny úkon podľa vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť.

14. Tiež je potrebné uviesť, že z hľadiska dôkaznej povinnosti je pre konanie podľa typická prísna koncentrácia konania. V prípade sporov, v ktorých majú obe strany rovné postavenie a rovnakú možnosť prístupu k informáciám atď. majú strany možnosť sa účinne brániť do okamihu, kým súd nevyhlási dokazovanie za skončené. V prípade sporov s tzv. slabšou stranou by ale táto prísna koncentrácia bola kontraproduktívna na úkor schopnosti spotrebiteľa, preto spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o dokazovaní v odvolacom konaní tým ale nie sú dotknuté. Zároveň však treba upriamiť na pozornosť na skutočnosť, že žalovaná bola v priebehu konania zastúpená advokátom. V zmysle sa preto ustanovenie nepoužije. Dôvodom je tá skutočnosť, že ako je vyššie uvedené poskytuje ochranu tzv. slabšej strane. Ak sa dá spotrebiteľ zastúpiť advokátom, stráca postavenie tzv. slabšej strany, pretože advokát disponuje kvalifikovanou právnou pomocou. 15. Žalovaná sa vo svojom odvolaní domáha určenia neplatnosti právneho úkonu v súvislosti s tou skutočnosťou, že bola uvedená do omylu ľsťou, keď podpisovala prázdny papier, o ktorom si myslela, že je akýmsi potrebným dokumentom k ukončeniu úveru. Žalovaná v priebehu konania omyl nenamietala a nedovolávala sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle . Námietku neplatného právneho úkonu spočívajúcu v uvedení do omylu uplatnila až v odvolacom konaní. Námietku teda z hmotnoprávneho hľadiska uplatnila po uplynutí objektívnej trojročnej lehote, pretože sa dovoláva neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.11.2014. Odvolanie žalovaná doručila súdu dňa 25.07.2018, čo je viac ako tri roky. Zároveň žalovaná námietku neplatnosti právneho úkonu neuplatnila včas ani z procesnoprávneho hľadiska, pretože ako je vyššie uvedené, túto možnosť mala len do okamihu, kedy súd prvej inštancie vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Vzhľadom na to súd na námietku žalovanej neprihliadal.

16. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je v celom rozsahu platná a žalovaná je ňou viazaná. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a preto na správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej iba poukazuje ( ).

17. Podľa sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. K námietke žalovanej týkajúcej sa tej skutočnosti, že finančné prostriedky boli vyplatené na účet spoločnosti FINWAY SR, s.r.o. odvolací súd uvádza, že tiež nie je dôvodná.

18.1. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého sa veriteľ v zmluve o úvere zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť veriteľovi úroky. Pri uzatváraní zmluvy ide o absolútny obchod ( ), preto sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia Obchodného zákonníku bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu, a teda aj v prípade spotrebiteľského vzťahu. Zmluva o úvere má konsenzuálnu povahu, t. j. vzniká už dohodnutím jej obsahu a dlžník má právo v budúcnosti čerpať na jej základe dohodnutý úver. Uvedené je jedným zo základných rozdielov medzi zmluvou o úvere a zmluvou o pôžičke v zmysle ( ). Kým v zmluve o úvere, ako je uvedené vyššie, na vznik záväzkového vzťahu postačuje dohodnutie obsahu, v zmluve o pôžičke je vznik zmluvy podmienený reálnym odovzdaním peňazí.

18.2. V kontexte s uvedeným výkladom odvolací súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že finančné prostriedky neboli poskytnuté na účet žalovanej nespôsobuje, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere nevznikla, pretože táto sa riadi ustanoveniami a jej vznik nastal dohodnutím obsahu. Zároveň je potrebné uviesť, že tvrdenie žalovanej, že jej finančné prostriedky neboli vyplatené prevodom na jej číslo účtu neznamená, že jej plnenie nebolo poskytnuté. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne uviedol, že samotná žalovaná pripojila svoj podpis pod žiadosť o prevedenie finančných prostriedkov na daný účet spoločnosti FINWAY SR, s.r.o. Opäť je potrebné vyzdvihnúť, že žalovaná svoj podpis žiadnym spôsobom nespochybnila.

18.3. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že na základe rozhodnutia Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 19.07.2018 uložila Národná banka Slovenska spoločnosti TELERVIS PLUS a.s. pokutu vo výške 90 000 eur za porušenie práv finančných spotrebiteľov a za porušenie povinností v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa osobitných predpisov. Jedným z dôvodov porušenia bola práve tá skutočnosť, že v zmluvách o spotrebiteľských úveroch nezabezpečených záložným právom boli prostredníctvom spoločnosti FINWAY SR, s.r.o. poskytnuté finančné prostriedky v hotovosti. Prvostupňový orgán dohľadu nepochybne preukázal, že spoločnosť TELERVIS PLUS a.s. (žalobca) síce prevádzal finančné prostriedky na účet (aby naplnil zákonný predpoklad pre poskytnutie finančných prostriedkov), avšak vždy sa jednalo o účet spoločnosti FINWAY SR, s.r.o. Povedané inými slovami, finančné prostriedky na poskytnutie spotrebiteľských úverov boli poukázané z bankového účtu žalobcu na bankový účet spoločnosti FINWAY SR, s.r.o. tak, ako je to aj v predmetnom konaní.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností je nepochybná platnosť uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú žalovaná v odvolaní spochybňovala. Odvolaciemu súdu neušlo pozornosti ani rozporné tvrdenie žalovanej, keď na jednej strane spochybňuje platnosť zmluvy, a na strane druhej v závere súhlasí s jej platnosťou, s tým, že je bezúročná a bez poplatkov. Rovnako tiež sú rozporné tvrdenia žalovanej týkajúce sa refinancovania prechádzajúceho úveru. V odvolaní namietala, že účelom úveru nebolo refinancovanie predchádzajúceho úveru. Túto skutočnosť potvrdil vo vyjadrení k odvolaniu aj žalobca. Avšak k vyjadreniu žalobcu vo svojom vyjadrení žalovaná spochybňovala jeho tvrdenia, keď nepripustil možnosť, že by išlo o refinancovanie úveru. Povedané inými slovami pripustila možnosť refinancovania predchádzajúceho úveru, a teda aj samotnú platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom tohto konania.

20. Záverom odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že každý účastník právneho vzťahu, nevynímajúc spotrebiteľa, je povinný zachovávať určitú mieru opatrnosti pri uzatváraní právnych úkonov, pričom nie je možné poskytnúť ochranu subjektu, ktorý koná ľahkovážne a nezodpovedne, teda že sa ani neoboznámi s obsahom dokumentu, ktorý podpisuje. Navyše úlohou súdov v spotrebiteľských sporoch je poskytnúť spravodlivú ochranu priemernému spotrebiteľovi a nie definovať spotrebiteľa ako jedinca bez rozumu. Priemerný jedinec nepozbavený spôsobilosti na právne úkony musí a má byť obozretný vo svojom konaní, pretože jeho primárnym pudom je ochrana seba samého. V tomto smere je potrebné doplniť, že tvrdenie žalovanej, že podpisovala čistý biely papier, by bolo nanajvýš nezodpovedné. V uvedenom smere je potrebné uzavrieť, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá a zájsť tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca podpíšu čokoľvek. Taký postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný,“ paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa , potvrdil.

22. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania, ako aj o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie v napadnutej časti končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).