Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-5T/56/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Blažovskou v trestnej veci obžalovaného I. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , na hlavnom pojednávaní dňa 13. novembra 2019 v Košiciach takto

rozhodol:

Podľa oslobodzuje obžalovaného I. Z., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., P. X, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 22.07.2019 sp. zn. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa , ktorý mal spáchať tak, že v Košiciach dňa 25.02.2019 v čase o 09,06 hod. viedol ako vodič vozidlo záchrannej služby zn. VW Transporter EČV: KE XXXHC, so zapnutým zvukovým a svetelným výstražným znamením po ulici Rastislavovej, vošiel s vozidlom do križovatky s ulicou Južná trieda s pokračovaním priamo na ulicu Jantárová na červený signál „stoj“ svetelného signalizačného zariadenia, kde v dôsledku plného nevenovania sa vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke v priestore križovatky v mieste vjazdu na električkovú trať vošiel do jazdnej dráhy električke značky Vario LF 2+, linka č. 7, ktorú viedla vodička D. X. do križovatky z jeho pohľadu z ľavej strany po ulici Južná trieda v smere k mostom VSS na svetelný signál „voľno“, v dôsledku čoho došlo medzi nimi k zrážke, čím obvinený svojim konaním porušil ustanovenie , o cestnej premávke na pozemných komunikáciách a pri dopravnej nehode došlo k zraneniu spolujazdkyne z vozidla VW Transporter R.. O. T., ktorá pri dopravnej nehode utrpela ľahký úraz, a to podvrtnutie krčnej oblasti chrbtice, zlomeninu VI. rebra vľavo a pomliaždenie prednej brušnej steny s krvnou podliatinou s dobou liečenia do 42 dní, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa odkazuje poškodených Dopravný podnik mesta Košice, a.s., Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 31 701 914, Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO 35 942 436 a Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov - poškodených, ostatných svedkov a znalca, prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne z prípravného konania, znaleckých posudkov a listín.

Obžalovaný I. Z. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa , že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následne vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Ako záchranár zamestnaný v spoločnosti Záchranná služba Košice mal dňa

25.02.2019 v čase okolo 9,00 hod. už tretí výjazd zo strediska záchrannej služby stanica Juh 2 na ulici Rastislavova 43 v Košiciach na ulicu Ludmanskú. Pri výjazde z areálu nemocnice na prvú svetelnú križovatku zapol na vozidle záchrannej služby Volkswagen Transporter tak ako vždy svetelné a zvukové výstražné znamenie. So spolujazdkyňou, záchranárkou R.. O. T., prešli bezpečne aj druhú križovatku Rastislavova - Gemerská a v tretej, do ktorej vošiel na červený signál, sa v mieste vjazdu na električkovú trať zrazil s električkou. Vedeniu vozidla záchrannej služby sa plne venoval, nezaoberal sa žiadnou inou činnosťou, znamená neobsluhoval mobil, nejedol, so spolujazdkyňou nekomunikoval a pri vjazde do križovatky spomalil. V úrovni prechodu pre chodcov na Rastislavovej ulici, odkiaľ už mal dostatočný výhľad na celú križovatku, videl z ľavej strany prichádzajúcu električku, ktorá mohla byť 300 až 350 metrov od križovatky a teda predpokladal, že vodič električky ho vidí a počuje signál, tak ako ostatní účastníci cestnej premávky, ktorí napriek tomu, že mali zelenú v troch smeroch, stáli a umožňovali mu tým prejazd. Aj druhá električka jazdiaca sprava sa pohla a vzápätí zastavila a keď sa sústredil na to, či spoza nej nevybehne na zelenú iné vozidlo, dostal sa na priecestie električky prichádzajúcej zľava, kde došlo ku zrážke. Vodička električky vyšla z vozidla, opýtala sa či sú v poriadku a ospravedlnila sa s tým, že ich vôbec nepočula. On sa vodičky električky rovnako opýtal, či v električke nie sú zranené osoby. Pri ich komunikácii nebola okrem spolujazdkyne T. ďalšia osoba. Pri vjazde do križovatky Rastislavova

- Južná trieda nezaznamenal zvýšenú hlučnosť, ktorá by mohla byť príčinou toho, že vodička električky jeho zvukové znamenie nepočula, pričom všetky ostatné vozidlá mu dávali prednosť. Električka s ktorou sa zrazil bola pri jeho vjazde do križovatky v dostatočnej diaľke a vzhľadom k tomu, že všetky vozidlá prichádzajúce do križovatky reagovali na jeho záchranné vozidlo, predpokladal, že tak urobí aj zľava prichádzajúca električka a preto nevyhodnocoval jej rýchlosť vo vzťahu k jej vzdialenosti a príjazdu. Ako vodič záchrannej služby absolvuje každý rok školenie so zameraním na novinky v doprave cestnej a v pravidelných časových intervaloch, o ktorých rozhodne psychiater, podrobuje sa psychologickým testom. Ako profesionálny vodič pôsobí 13 rokov, za túto dobu nezažil obdobnú situáciu. Denno-denne riadi motorové vozidlo aj v súkromí, za celú dobu sa dopustil len jedného dopravného priestupku, pri riadení súkromného motorového vozidla prekročil rýchlosť, za čo bol sankcionovaný blokovou pokutou zaplatenou na mieste.

Svedkyňa - poškodená R.. O. T. na hlavnom pojednávaní obdobne ako v štádiu prípravného konania vypovedala, že dňa 25.02.2019 mala ako zdravotnícky záchranár v spoločnosti Záchranná služba Košice dennú službu s obžalovaným, ktorý bol zároveň vodičom sanitky. Okolo 9,00 hod. uskutočnili na základe výzvy operačného strediska výjazd k pacientovi na ulicu Palárikovu alebo Palackého. Zo strediska záchrannej služby prešli areálom nemocnice a po ulici Rastislavova smerovali ku križovatke Južná trieda

- Jantárová. Vypisovala papiere k výjazdu, preto situáciu na ceste nesledovala. Pred križovatkou akurát dopísala, začala sa pripútavať bezpečnostným pásom a keď sa pozrela na svoju stranu, teda doprava, v križovatke videla stáť električku a vozidlá. Situáciu po ľavej strane si nevšímala a ešte sa ani nestihla zapnúť pásom, keď došlo k silnému nárazu z ľavej strany. Následne si pamätá až na príchod lekárky z ich posádky a hasičov. Pociťovala bolesti celej ľavej strany tela, bola prevezená na vyšetrenie, kde v ambulancii urgentného príjmu nemocnice na Rastislavovej ulici jej diagnostikovali zlomeninu 6. rebra vľavo, pomliaždenie hrudnej a brušnej steny a podvrtnutie krčnej chrbtice. Dňa 27.02.2019 odišla z nemocnice do domáceho liečenia, práceneschopná bola do 30.04.2019. Vodičku električky nepozná. S obžalovaným boli v práci tzv. „dvojička“ dva alebo dva a pol roka pred nehodou a v máji 2019. Voči technike jazdy obžalovaného nemala žiadne výhrady, je veľa iných vodičov záchranných vozidiel, pri ktorých sa človek bojí. Počas spomenutej doby mali s obžalovaným len jednu kolíziu v Prešove, ktorú spôsobil vodič iného vozidla. V trestnom konaní nárok na náhradu škody neuplatnila.

Svedkyňa J.. R. P., poverená zastupovaním poškodeného Dopravný podnik mesta Košice, a.s., nebola účastníkom dopravnej nehody, preto sa ku skutku vyjadriť nevedela. Na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní uplatnila v mene poškodeného nárok na náhradu škody vo výške 4.841,20 €, ktorá vznikla na električke č. 811 zn. Vario LF 2+, ktorú viedla vodička D. X.. Poistná udalosť a teda aj výška spôsobenej škody bola nahlásená poisťovni Kooperativa, ako zmluvnej poisťovni zamestnávateľa obžalovaného, ktorá dopravnému podniku doposiaľ plnenie neposkytla. Pre poisťovňu Kooperativa vykonala obhliadku poškodeného vozidla spoločnosť SlovExperta, s.r.o., na požiadanie ktorej zaslal poškodený doklady ku škode poisťovni Kooperativa v auguste 2019.

Svedkyňa R.. K. Q., splnomocnená zástupkyňa poškodeného Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, sa rovnako k okolnostiam dopravnej nehody vyjadriť nevedela. Uplatnila v mene poškodeného nárok na náhradu škody vo výške 3.305,20 € titulom dávok nemocenského poistenia a dávky úrazového

poistenia (náhrada za bolesť a úrazový príplatok), ktoré boli poškodenej R.. O. T., ktorá bola v dôsledku úrazu vzniknutého pri dopravnej nehode práceneschopná od 26.02.2019 do 30.04.2019, vyplatené. Z celkovej uplatnenej škody činia dávky nemocenského poistenia 1.395,80 €, ako to poisťovňa vyčíslila v prípravnom konaní. Poškodená utrpela úraz pri výkone svojho povolania, preto jej boli dodatočne vyplatené aj dávky úrazového poistenia.

Svedkyňa R.. R. O., vedúca oddelenia regresov poškodeného Dôvera, zdravotná poisťovňa, a.s., sa ako splnomocnená osoba ospravedlnila z hlavného pojednávania, preto bola postupom podľa prečítaná zápisnica o jej výsluchu z prípravného konania. Do tejto uviedla, že v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 25.02.2019, ku ktorej sa vyjadriť nevedela, došlo k poškodeniu zdravia ich poistenkyne R.. O. T.. Za zdravotnú starostlivosť poskytnutú menovanej vynaložila poisťovňa náklady vo výške 912,07 €. Navrhla, aby bol obvinený zaviazaný nahradiť poisťovni škodu v uvedenej výške.

Svedkyňa D. X., vodička električky v Dopravnom podniku mesta Košice, a.s. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 25.02.2019 asi o 9,00 hod. prichádzala zo zastávky Stará nemocnica smerom k Rybe a keď sa blížila do križovatky s ulicou Rastislavova nič nenasvedčovalo tomu, aby mala nejakú prekážku. Do križovatky vošla rýchlosťou cca 40 km/h a sanitku zaregistrovala až pri zrážke. Zvukové znamenie nepočula, pretože v električke je hluk, ktorý vyrába stret kolies a koľají, prístroje a naviac, v električke sú okná na pevno. Nezaregistrovala ani svetelné znamenie a teda sanitku vôbec, nakoľko križovatka nie je dosť prehľadná kvôli vysunutému bloku po pravej strane v jej smere jazdy. Zároveň jej vo výhľade bráni širší spojovací stĺpik medzi dverami, takže aj keď pred vjazdom do križovatky na znamenie „voľno“ pozrela doprava, sanitku nevidela. Celkovú dopravnú situáciu, ako spôsob pohybu motorových vozidiel v danom úseku križovatky a podobne, v čase tesne pred zrážkou vyhodnotiť nevedela. Brzdiť plánovala až v druhej polovici križovatky kvôli nasledujúcej zastávke, ale v brzdení jej zabránila zrážka. Električkou teda jazdila plynule. V prípravnom konaní však svedkyňa vypovedala rozdielne v tom, že keď sanitku zbadala začala brzdiť. V rámci odstraňovania rozporov uviedla, že pravdou je, že s električkou jazdila plynule na signál „voľno“, ale začala brzdiť keď bola sanitka tesne pred ňou. Ďalej vypovedala, že po zrážke šla do vozu, spýtala sa, či niekto nie je zranený, potom vyšla z električky a vodiča sanitky sa pýtala, či volal záchranné zložky. Nechcel s ňou komunikovať, preto sa vrátila do električky a vysielačkou záchranné zložky zavolala. Bolo jej veľmi ľúto pani v sanitke, ktorá bola v bolestiach, preto vyšla z električky druhýkrát, ale vodič sanitky s ňou naďalej nechcel komunikovať. Povolanie vodičky električky vykonávala k času dopravnej nehody rok a pol, v súkromí však jazdí od 18 rokov, dopravnú nehodu nespôsobila. V praxi sa so situáciou kedy má pre električku signál „voľno“ a do križovatky vchádza vozidlo so zapnutým svetelným a zvukovým znamením, stretáva často. V takýchto situáciách si vodiči sanitky väčšinou vyžadujú očný kontakt.

Svedok I. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako vodič električky pracuje od roku 1998, v Prahe jazdil 11 rokov a od roku 2002 v Dopravnom podniku mesta Košice. Dňa 25.02.2019 jazdil linku 4, pamätá na situáciu kedy mal na križovatke Južná trieda - Rastislavova v smere do centra červenú, teda stál a keď sa na zelenú chcel pohnúť zbadal zľava prichádzajúcu sanitku, preto ihneď zastavil. Sanitka mala zapnuté majáky, nepamätá, či aj zvukový signál a do križovatky nešla rýchlo. Vodička oprotiidúcej električky D. X., ktorú pozná ako kolegyňu dva až tri roky, nemohla vidieť do križovatky vchádzajúce záchranné vozidlo, pretože toto vychádzalo spoza dlhého bloku. Došlo ku zrážke, pri ktorej sa sanitka otočila tak, že zostala stáť súbežne s električkou. Keď videl, že kolegyňa vstala zo svojho miesta a otvorila kabínu, teda že sa jej nič nestalo, pohol sa a pokračoval v jazde. Aj po vzhliadnutí obrázku č. 16 na str. 16 znaleckého posudku č. 43/2019 zotrval svedok na skôr vyjadrenom názore, že vodička električky nemohla vidieť do križovatky prichádzajúce záchranné vozidlo. Nezmenil názor ani po vzhliadnutí obrázkov č. 20 až č. 22 na str. 18 znaleckého posudku, teda ďalších sekvencií z kamery električky zachytávajúcej konkrétnu dopravnú situáciu. K celkovej dopravnej situácii sa svedok vyjadriť nevedel. S dopravnou situáciou, keď ako vodič električky má signál „voľno“ a do križovatky prichádza vozidlo so zapnutým zvukovým a výstražným znamením má skúsenosti. V takýchto situáciách sa snaží zastaviť, ale nie tak, aby ľudia v električke popadali, vyhodnotiť treba vždy danú konkrétnu situáciu. Vodička električky v tomto prípade nepočula zvukové znamenie taktiež kvôli bloku. Keď sa s ňou po dopravnej nehode rozprával povedala len toľko, že záchranné vozidlo nevidela a zrážke sa zabrániť nedalo. Detailnejšie sa nevyjadrovala, nehovorila teda, či na záchranné vozidlo reagovala brzdením. Keď jazdí linku 3, 4 a 7, premáva aj on v tom smere ako jazdila X., nemal však v súvislosti so zakrytým výhľadom na danej križovatke kolíznu situáciu.

Znalec z odboru Doprava cestná, odvetvie Nehody v cestnej doprave, Technický stav cestných vozidiel, Odhad hodnoty cestných vozidiel S.. K. S. vypracoval dňa 07.06.2019 znalecký posudok č. 43/2019, ktorý obhájil v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní. Kompletnú časovo-priestorovú analýzu priebehu nehodového deja vypracoval aplikačným programom pre simuláciu vzájomného pohybu vozidiel a telies PC-Crash12.1, a ako to vyplýva z prečítaného znaleckého posudku, spracovaná je v kapitole 2.2.5. Na základe technicky prijateľných analýz priebehu nehodového deja s najväčšou pravdepodobnosťou

- vodič vozidla Volkswagen Transporter, EČV: KE XXXHC I. Z. (ďalej len „obžalovaný“) mal pri jazde s vozidlom zapnuté zvláštne výstražné zvukové znamenie doplnené výstražným modrým svetlom, jednalo sa teda o „vozidlo s právom prednostnej jazdy“,

- na začiatku výpočtu priebehu nehodového deja sa pohyboval v predmetnom úseku prevádzkovou rýchlosťou jazdy cca 48 až 54 km/h (pri zohľadnení tolerancie výpočtu +- 5%), pričom rýchlosť jazdy pre daný úsek najvyššia dovolená je 50 km/h, pri vjazde do križovatky nenáhlym spôsobom znižoval rýchlosť jazdy, v okamihu zrážky s električkou sa pohyboval rýchlosťou cca 14 až 16 km/h,

- obžalovaný vchádzal s vozidlom do križovatky v čase, kedy na svetelnom signalizačnom zariadení pre jeho smer jazdy svietil signál červeného svetla „Stoj!“, uviedol, že električku prichádzajúcu z ľavej strany videl v diaľke, z čoho následne vyplýva, že pri ďalšom pohybe cez križovatku rýchlosť jazdy tejto električky nevyhodnocoval,

- obžalovaný nijakým spôsobom na vznik kolíznej situácie nereagoval a preto je možné jeho reakciu považovať za oneskorenú z technického hľadiska,

- obžalovaný mal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody tým, ak by sa v predmetnom úseku pohyboval správnou technikou jazdy takým spôsobom, aby nedošlo k ohrozeniu vodičky električky,

- obžalovaný mal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody, ak by sa v predmetnom úseku pohyboval inou technikou jazdy, zastavil by v križovatke pred koridorom pohybu električky Vario LF 2+, v časovom okamihu počiatku jeho vjazdu do križovatky musela byť električka pre obžalovaného dostatočne viditeľná a zo vzdialenosti a rýchlosti jazdy električky mu muselo byť zrejmé, že vodička električky nedokáže zabrániť vzniku dopravnej nehody zastavením pred miestom zrážky. Technika jazdy obžalovaného nebola z technického hľadiska správna, nesprávnym prvkom v technike jazdy bola tá skutočnosť, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynula jeho oneskorená reakcia na vývoj dopravnej situácie. Uvedené bolo tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a zároveň znemožnil vodičke električky zabrániť vzniku dopravnej nehody. Vodička električky Vario LF 2+ D. X. (ďalej len „vodička električky“) sa v predmetnom úseku pohybovala rýchlosťou jazdy cca 43 až 47 km/h, pričom rýchlosť jazdy pre daný úsek najvyššia dovolená je 50 km/h,

- vznik kolíznej situácie rozpoznala cca 2,96 sekúnd pred zrážkou, po uplynutí reakčného času intenzívne električku brzdila, rýchlosť jej jazdy v okamihu zrážky bola cca 28 až 30 km/h, pričom takýto počiatok reakcie vodičky električky je možné z technického hľadiska považovať za oneskorený, avšak aj v prípade ak by reagovala na vznik kolíznej situácie z technického hľadiska včas, dopravnej nehode by nezabránila,

- vchádzala s električkou do križovatky, ktorá bola v tom čase riadená svetelným signalizačným zariadením, pričom pre smer jazdy električky svietil signál „voľno“,

- ak by sa pohybovala v predmetnom úseku rýchlosťou jazdy cca 45 km/h a na vývoj dopravnej situácie by reagovala včas, teda v takom časovom okamihu, keď bolo sanitné vozidlo rozpoznateľné po výjazde z oblasti zakrytého výhľadu, ktorý vytvárala obytná budova a po uplynutí reakčného času by električku brzdila s využitím maximálneho brzdného spomalenia, tak by nedošlo k zabráneniu dopravnej nehody, rýchlosť jazdy električky v časovom okamihu zrážky so záchranným vozidlom by bola cca 23 km/h,

- ak by sa pohybovala rýchlosťou jazdy do 39 km/h a na vývoj dopravnej situácie by reagovala brzdením s využitím maximálneho brzdného spomalenia, tak by zastavila s električkou pred miestnom zrážky so záchranným vozidlom,

- ak by sa pohybovala rýchlosťou o 40 km/h a reagovala by tak ako bolo vyššie uvedené, došlo by k zabráneniu dopravnej nehody tesným minutím sa so záchranným vozidlom. Technika jazdy vodička električky nebola z technického hľadiska správna, nesprávnym prvkom v technike jej jazdy bola tá skutočnosť, že na vznik kolíznej situácie reagovala z technického hľadiska oneskorene, avšak uvedený nesprávny prvok v technike jej jazdy nebol tým prvkom nehodového deja, ktorý by kolíznu situáciu vyvolal a tiež nebol tým prvkom nehodového deja, ktorý by znemožnil zabránenie dopravnej nehody.

Technickou príčinou dopravnej nehody bola s najväčšou pravdepodobnosťou nesprávna technika jazdy obžalovaného a to tá skutočnosť, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla, z čoho vyplynula jeho oneskorená reakcia na vývoj dopravnej situácie. Znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že pokiaľ obžalovaný tvrdí, že sa plne venoval riadeniu vozidla, tesne pred vjazdom na električkový koľajový pás musela byť pre neho električka dostatočne viditeľná a v danom časovom okamihu z rýchlosti jazdy električky mu muselo byť jasné, že vodička električky nedokáže električku zastaviť pred miestom zrážky. Pravdou je, že obžalovaný znižoval rýchlosť jazdy pred vjazdom do križovatky, avšak samotný vjazd na električkový koľajový pás musel nastať s najväčšou pravdepodobnosťou bez toho, aby bola opätovná kontrola ľavej strany zo smeru jazdy električky. Pokiaľ vodička električky na hlavnom pojednávaní vypovedala, že neregistrovala výstražné znamenie záchranného vozidla a že toto zaregistrovala až pri zrážke, odporujú tomu technické údaje. Z grafického záznamu z električky je totižto zrejmé, že pred zrážkou brzdila a znížila rýchlosť jazdy z počiatočnej 45 km/h na 29 km/h v čase zrážky. Z kamerového záznamu vyplynulo, že na mieste sa nachádzalo aj dodávkové vozidlo. Znalecky bolo zistené, že toto nevytváralo takú oblasť zakrytého výhľadu, že by vodička električky sanitné vozidlo nemohla vôbec vidieť, preto bol následne výpočet prevedený len s oblasťou zakrytého výhľadu, ktorý vytvárala budova. Každý vodič musí byť schopný rozdeľovať svoju pozornosť počas vedenia vozidla, musí byť schopný selektívne vyberať problémové situácie, svoju pozornosť rozdeliť na viacero situácií, ktoré vznikajú, pričom vodič záchranného vozidla tak musí robiť s dvojnásobnou dôslednosťou, zvlášť v prípade, keď vchádza do miesta riadenej križovatky na signál červeného svetla. Aby v danom prípade vodič sanitky dokázal vyhodnocovať nielen vzdialenosť ale aj rýchlosť jazdy električky, musel by buď zrak sústrediť dlhšie na daný objekt, aby dokázali mozog a oči vyhodnotiť okamžitú rýchlosť jazdy daného vozidla, alebo musel by opakovať ten pohľad, tzn. jedenkrát pozrieť, následne skontrolovať inú stranu, znovu opakovať kontrolu ľavej strany. Vodička električky najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy neprekročila, pretože sa pohybovala rýchlosťou 45 km/h. Druhá otázka je otázka primeranej rýchlosti a to už je otázka právna, pretože treba sa vysporiadať s inými okolnosťami, ktoré vodička električky mohla predvídať, jej schopnosťami pri vedení električky, vlastnosťami električky, nákladu - cestujúcich, čiže ide o komplex právnych otázok. Pokiaľ vodička električky tvrdila, že neznížila rýchlosť električky brzdením, musel by niekto aktivovať núdzovú brzdu, o čom však neexistuje žiaden záznam. Je len záznam z tachografu električky z ktorého vyplýva, že električka bola brzdená. Zníženie rýchlosti by bolo rovnaké, lebo pri aktivácii núdzovej brzdy cestujúcim a pri maximálnom brzdení vodičkou električky je aktivovaná koľajová brzda. Záznam o použití núdzovej brzdy nie je.

Znalecký posudok č. 14/2019 vypracovaný dňa 20.03.2019 znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Ortopédia R.. P. K. bol taktiež na hlavnom pojednávaní prečítaný. Z jeho záverov vyplynulo, že poškodená R.. O. T. utrpela pri dopravnej nehode dňa 25.02.2019 zranenia: podvrtnutie krčnej oblasti chrbtice, zlomenina 6. rebra vľavo a pomliaždenie prednej brušnej steny s krvnou podliatinou. Všetky jednotlivé zranenia sú ľahkými zraneniami, s dobou liečenia do 42 dní, dobou prípadnej práceneschopnosti do 42 dní a na zdravotnom stave trvalé následky nezanechajú. Aj súhrnne sú zranenia ľahké, s dobou liečenia a prípadnej práceneschopnosti ako bolo uvedené. Ide o zranenia tupou silou, v prípade dopravnej nehody u posádky motorového vozidla spravidla následok nárazu na palubnú dosku, resp. interiér vozidla pri vymrštení tela pri náhlom zastavení, resp. náraze vozidla do prekážky. Charakter a rozsah posúdených zranení je v súlade s mechanizmom uvedeným vo vyšetrovacom spise, náhodný vznik zranení bez cudzieho zavinenia vzhľadom na ich rozsah, charakter a lokalizáciu je nepravdepodobný.

Lekárske správy preukazujú, že obžalovaný a poškodená R.. O. T. boli bezprostredne po dopravnej nehode vyšetrení na Klinike úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice Luisa Pasteura Košice. U poškodenej bolo zistené pomliaždenie brušnej a hrudnej steny vľavo a zlomenina 6. rebra vľavo ide o ľahký úraz s predpokladanou dobou liečenia do dvoch týždňov a u obžalovaného pomliaždenie čela vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudnej steny vľavo, mnohonásobné odreniny na ľavej ruke a odrenina v oblasti vnútorného členka vpravo, hodnotené ako ľahký úraz s dobou liečenia do jedného týždňa.

Výstup z tachografu električky zn. Vario LF 2+, ktorú viedla vodička D. X., s ktorým pracoval znalec S.. K. S. pri znaleckom skúmaní v odbore Doprava cestná.

Vyúčtovanie škody č. 125/05/2019 vypracované riaditeľom Technika a údržba Dopravného podniku mesta Košice, a.s. dňa 15.05.2019, z ktorého vyplýva, že na opravu vozidla č. 811 po dopravnej nehode z 25.02.2019 bolo vynaložených celkovo 4.841,20 €.

Prípad náhrady vynaložených nákladov spracovaný revíznym lekárom regresných prípadov Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s. vypovedá o tom, že v súvislosti s úrazom zo dňa 25.02.2019 boli za poskytnutú zdravotnú starostlivosť O. T. vynaložené na jednotlivé výkony celkové náklady 912,07 €.

Potvrdenie o výške vyplatených dávok svedčí o tom, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vyplatila poškodenej O. T. pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 26.02.2019 do 30.04.2019 nemocenské vo výške 1.395,80 €.

Výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR svedčí o tom, že obžalovaný sa dopustil jedného priestupku, dňa 14.10.2017 za prekročenie povolenej rýchlosti jazdy bola mu uložená bloková pokuta vo výške 30,00 €, ktorú zaplatil na mieste.

Evidenčná karta vodiča vypovedá o tomto priestupku, ako aj o priestupku zo dňa 12.03.2014, kedy rovnako za prekročenie rýchlosti bol obžalovaný postihnutý pokutou vo výške 130,00 €.

Odpis registra trestov je bez záznamu.

V súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci ( ) súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v potrebnom a dostatočnom rozsahu, čo je základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou pristupoval k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti obžalovanému, ako i okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Uplatňujúc spomenutú zásadu neuprel procesným stranám právo obstarávať dôkazy a na hlavnom pojednávaní vykonal všetky, ktoré boli navrhnuté. Z úradnej povinnosti nevyhľadal súd žiadne ďalšie dôkazy, nakoľko tie, ktoré zákonným spôsobom vykonal dostatočne zistili skutkový stav veci tak, že o ňom niet dôvodných pochybností. Následne v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ( ) vykonané dôkazy vyhodnotil tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnom súhrne, starostlivo a nestranne. Dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré založil na logickom úsudku a dospel k úplným skutkovým aj právnym záverom, vyjadreným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný I. Z. bol účastníkom dopravnej nehody ku ktorej došlo dňa 25.02.2019 v čase o 09,06 hod. v križovatke ulíc Južná trieda a Rastislavova s pokračovaním na Jantárovú ulicu, keď ako vodič vozidla záchrannej služby, ktoré malo zapnuté zvukové a svetelné výstražné znamenia vošiel do križovatky na červený signál „stoj“ svetelného signalizačného zariadenia, pričom sa v mieste vjazdu na električkovú trať zrazil s električkou linka č. 7, prichádzajúcou do križovatky po ulici Južná trieda z jeho pohľadu z ľavej strany, ktorú električku viedla vodička D. X., ktorá mala svetelný signál „voľno“, pričom pri dopravnej nehode bola zranená spolujazdkyňa obžalovaného - záchranárka R.. O. T.. Bezprostredne po dopravnej nehode boli na Klinike úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice Luisa Pasteura v Košiciach vyšetrená obžalovaný, ktorý utrpel pomliaždenie čela vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudnej steny vľavo, mnohonásobné odreniny na ľavej ruke a odreninu v oblasti vnútorného členka vpravo, ktorý ľahký úraz si vyžiadal dobu liečenia do 1 týždňa, a poškodená R.. O. T., ktorej zranenia: podvrtnutie krčnej oblasti chrbtice, zlomenina VI. rebra vľavo a pomliaždenie prednej brušnej steny s krvnou podliatinou, boli znalcom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Ortopédia R.. P. K. v znaleckom posudku č. 14/2019 vyhodnotené v súhrne ako zranenia ľahké, s dobou liečenia do 42 dní. Poškodená bola v dôsledku úrazu práceneschopná od 26.02.2019 do 30.04.2019, za toto obdobie jej boli vyplatené dávky nemocenského poistenia vo výške 1.395,80 € a dávky úrazového poistenia, všetko spolu vo výške 3.305,20 €. Za zdravotnú starostlivosť, ktorá bola R.. O. T. v súvislosti s poškodením zdravia pri predmetnej dopravnej nehode poskytnutá, vynaložila Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. náklady vo výške 912,07 €. Na električke č. 811 zn. Vario LF 2+ vznikla pri dopravnej nehode Dopravnému podniku mesta Košice, a.s. škoda vo výške 4.841,20 €, ktorá bola uplatnená v poisťovni Kooperativa ako zmluvnej poisťovni zamestnávateľa obžalovaného.

Podľa obžaloby na podklade ktorej je I. Z. trestne stíhaný došlo k dopravnej nehode v dôsledku toho, že obžalovaný porušil ustanovenie a o cestnej premávke na pozemných komunikáciách, čo malo za následok poškodenie zdravia R.. O. T..

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona o cestnej premávke a pozemných komunikáciách vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 40 ods. 1 Zákona o cestnej premávke na pozemných komunikáciách vodič vozidla s právom prednostnej jazdy nie je povinný dodržiavať povinnosti a zákazy ustanovené týmto zákonom okrem povinnosti podľa § 3 ods. 2 písm. c/ a § 4 ods. 2 písm. a/ až f/, pričom je povinný dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozil.

Obžalovaný počas celého konania tvrdil, že vedeniu vozidla záchrannej služby sa plne venoval, nezaoberal sa žiadnou inou činnosťou, pri vjazde do križovatky spomalil a z miesta odkiaľ už mal dostatočný výhľad na celú križovatku videl, že všetci účastníci cestnej premávky napriek tomu, že pre tri smery mali na signalizačnom zariadení zelenú stáli a umožňovali mu tým prejazd, vrátane električky jazdiacej z jeho strany sprava, ktorá sa pohla, avšak vzápätí zastavila. Predpokladal, že aj vodič električky prichádzajúcej zľava vidí a počuje výstražný signál jeho vozidla a zareaguje tak, ako všetci ostatní vodiči. Pri jeho vjazde do križovatky bola električka prichádzajúca zľava vo vzdialenosti 300 až 350 metrov od križovatky, čo vyhodnotil ako dostatočnú vzdialenosť pre možnosť včasnej reakcie vodiča električky aj bez toho aby vyhodnocoval jej rýchlosť. V posledných momentoch pred dopravnou nehodou sa sústredil na to, či spoza električky jazdiacej z jeho pohľadu sprava nevybehne na zelenú vozidlo, dostal sa nad priecestie električky prichádzajúcej zľava a došlo k zrážke. Ako profesionálny vodič pôsobí 13 rokov, každý rok absolvuje školenia pre vodičov záchrannej služby, pravidelne sa podrobuje psychologickým testom, nikdy nezapríčinil dopravnú nehodu, v obdobných situáciách sa ako vodič záchranného vozidla ocitá pravidelne, motorové vozidlo riadi aj v súkromí, pričom za celú dobu ako má oprávnenie vodiča sa dopustil len jedného dopravného priestupku, aj to pri riadení súkromného vozidla, za čo bol sankcionovaný blokovou pokutou zaplatenou na mieste. Spolujazdkyňa obžalovaného - zdravotnícka záchranárka v spoločnosti Záchranná služba Košice R.. O. T., ktorá bola s obžalovaným v práci tzv. dvojička, nemala voči technike jazdy obžalovaného žiadne výhrady. Pred dopravnou nehodou však situáciu na ceste nesledovala, pretože vypisovala doklady k výjazdu k pacientovi. Stihla si všimnúť len situáciu z jej pravej strany, kde v križovatke videla stáť električku a iné vozidlá, doľava sa pozrieť nestihla, keďže došlo k silnému nárazu do ich vozidla z ľavej strany. Ku konkrétnym okolnostiam dopravnej nehody sa teda vyjadriť nevedela. Z nemocnice do domáceho liečenia odišla dňa 27.02.2019, od 30.04.2019 sa stala práceschopnou. Nárok na náhradu škody titulom bolestného si v trestnom konaní neuplatnila.

V prospech obžalovaného v podstate svedčí aj výpoveď svedkyne D. X., vodičky električky Dopravného podniku mesta Košice, a.s., ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď sa blížila do križovatky s ulicou Rastislavova nič nenasvedčovalo tomu, aby mala nejakú prekážku. Vozidlo záchrannej služby zaregistrovala až pri zrážke. Pred vjazdom do križovatky na znamenie „voľno“ pozrela doprava, ale sanitku nevidela. Zvukové znamenie nepočula, pretože v električke je hluk, sanitku a teda ani jej svetelné znamenie nezaregistrovala, pretože križovatka nie je dosť prehľadná kvôli bloku po pravej strane v jej smere jazdy, plus vo výhľade jej bráni širší spojovací stĺpik medzi dverami električky. Brzdiť plánovala až v druhej polovici križovatky kvôli nasledujúcej zastávke. K celkovej dopravnej situácii pred zrážkou a ani k spôsobu pohybu motorových vozidiel v danom úseku križovatky sa vyjadriť vôbec nevedela. V prípravnom konaní vypovedala rozdielne a v rámci odstraňovania rozporov uviedla len toľko, že pravdou je, že s električkou jazdila plynule a brzdiť začala keď bola sanitka tesne pred ňou.

Podľa znalca z odboru Doprava cestná, odvetvie Nehody v cestnej doprave, Technický stav cestných vozidiel, Odhad hodnoty cestných vozidiel S.. K. S., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 43/2019 a k výsledkom znaleckého skúmania vypovedal aj na hlavnom pojednávaní, vodička električky D. X. rozpoznala vznik kolíznej situácie cca 2,96 sekúnd pred zrážkou, začala intenzívne brzdiť, čím sa znížila jej predchádzajúca rýchlosť jazdy z cca 43 až 47 km/h na cca 28 až 30 km/h. Takýto počiatok reakcie vodičky električky považuje znalec z technického hľadiska za oneskorený. Ak by sa vodička električky pohybovala rýchlosťou jazdy do 39 km/h a reagovala by rovnako brzdením s využitím maximálneho brzdného spomalenia, zastavila by s električkou pred miestom zrážky so záchranným vozidlom. Aj keď techniku jazdy vodičky električky vyhodnotil znalec ako nesprávnu v tom, že na vznik kolíznej situácie

reagovala oneskorene, tento nesprávny prvok v technike jej jazdy nebol podľa znalca tým prvkom nehodového deja, ktorý by kolíznu situáciu vyvolal, keďže technickou príčinou dopravnej nehody bola s najväčšou pravdepodobnosťou nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorý sa plne nevenoval vedeniu vozidla a oneskorene reagoval na vývoj dopravnej situácie. Obžalovaný pred vjazdom na električkový koľajový pás opätovne neprekontroloval situáciu po ľavej strane a nevyhodnotil rýchlosť jazdy električky, len jej vzdialenosť. Vodička električky najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy neprekročila, pretože sa pohybovala rýchlosťou 45 km/h, ktorú znížila z tejto počiatočnej na 29 km/h v čase zrážky. Dodávkové vozidlo prítomné na mieste nevytváralo takú oblasť zakrytého výhľadu, že by vodička električky sanitné vozidlo nemohla vôbec vidieť. Pri pohybe električky rýchlosťou cca 45 km/h ak by vodička na vývoj dopravnej situácie reagovala včas, teda v takom časovom okamihu, keď bolo sanitné vozidlo rozpoznateľné po výjazde z oblasti zakrytého výhľadu, ktorý vytvárala obytná budova, a po uplynutí reakčného času by električku brzdila s využitím maximálneho brzdného spomalenia, tak by nedošlo k zabráneniu dopravnej nehody, ak by sa pohybovala rýchlosťou 40 km/h došlo by k zabráneniu dopravnej nehody tesným minutím sa so záchranným vozidlom.

Aj napriek záverom znalca z odboru Doprava cestná, ktorý sa vyjadril k technickým príčinám dopravnej nehody a v tomto smere jeho závery vyzneli v neprospech obžalovaného, potrebné je vziať do úvahy aj iné aspekty a okolnosti dopravnej nehody, zvlášť posúdiť otázku primeranej rýchlosti, ktorou sa vodička električky pohybovala. Pre daný úsek je dovolená najvyššia rýchlosť jazdy 50 km/h. Túto vodička električky neprekročila, pretože sa pohybovala rýchlosťou 45 km/h. D. X. vykonávala k času dopravnej nehody povolanie vodičky električky rok a pol, v súkromí viedla motorové vozidlá od svojich 18 rokov. Podľa jej vlastných vyjadrení sa so situáciou kedy do križovatky vchádza vozidlo so zapnutým svetelným a zvukovým znamením stretáva často. Často a pravidelne prechádzala aj električkou daným úsekom, križovatku poznala, rovnako tak situovanie obytného bloku po jej pravej strane. Musela vedieť o situovaní neďalekej nemocnice, záchrannej služby a minimálne pri výkone svojho povolania vnímať v danom úseku častý pohyb vozidiel záchrannej služby. Z tohto pohľadu rýchlosť ktorou viedla električku nebola primeraná, pretože mohla predvídať obdobnú situáciu v križovatke ku ktorej sa blížila. Mala vyvinúť zvýšenú opatrnosť aj s poukazom na to, že ako sama uviedla, pre hlučnosť v električke nevie vnímať zvukové znamenie záchranného vozidla a pre zakrytý výhľad obytným blokom ani dostatočne včas rozpoznať z ulice Rastislavovej do križovatky prichádzajúce vozidlá ani v prípade, ak sú opatrené svetelným signalizačným znamením. Vzhľadom na dopravnú situáciu, kedy všetky vozidlá v križovatke, teda aj tie, ktoré pre tri smery mali zelené svetelné znamenie, vrátane električky z pravej strany z pohľadu obžalovaného, dávali sanitnému vozidlu prednosť a nepokračovali v jazde na svoj zelený signál, vodič vozidla záchrannej služby nemohol predvídať, že tak neurobí jediné vozidlo, teda električka ktorú riadila D. X.. Po zrážke sa vodička električky obžalovanému vzápätí ospravedlnila s tým, že sanitku nepočula. Podľa svedka I. T., ktorý riadil električku prichádzajúcu do križovatky z pohľadu obžalovaného sprava, rozpoznal záchranné vozidlo a preto keď sa aj na zelenú pohol, ihneď zastavil. Sanitka mala zapnuté majáky, nepamätá či aj zvukový signál a do križovatky nešla rýchlo. Videl zrážku s oprotiidúcou električkou, ale keď jeho kolegyňa vstala zo svojho miesta a otvorila kabínu usúdil, že sa nič nestalo a pokračoval v jazde. Na obranu D. X. uviedol, že nemohla vidieť do križovatky vchádzajúce záchranné vozidlo, pretože toto vychádzalo spoza dlhého bloku, taktiež kvôli bloku nemohla počuť jeho zvukové znamenie. Neskôr mu sama povedala, že záchranné vozidlo nevidela a zrážke sa zabrániť nedalo. Keď jazdí linku č. 3, 4 a 7 premáva v tom smere ako D. X. a v súvislosti so zakrytým výhľadom na danej križovatke vytvoreným obytným blokom kolíznu situáciu nemal. Na tomto mieste poukazuje súd na obrázky č. 16 na str. 16 a č. 20 až č. 22 na str. 18 znaleckého posudku č. 43/2019, zachytávajúce jednotlivé sekvencie z kamery električky pri konkrétnej dopravnej situácii, ktoré vyvracajú tvrdenia svedka aj svedkyne X. vo vzťahu ku zakrytému výhľadu spôsobenému obytným blokom.

Podľa kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Na naplnenie zákonných znakov tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo vyplývajúcu mu zo zákona. Porušením dôležitej povinnosti sa pritom rozumie porušenie len takej povinnosti, ktorá má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, teda keď jej porušením môže ľahko dôjsť k takému následku. Medzi porušením dôležitej povinnosti v tomto zmysle a následkom trestného činu musí byť preukázaná

príčinná súvislosť. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje nedbanlivostné zavinenie vedomé, teda také, keď páchateľ má vedomosť o možnosti spôsobenia následku ktorý síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spolieha, že následok nenastane, ale i nevedome, keď páchateľ nemá vedomosť ktorú ale mal a mohol mať v tom, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený .

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim konaním nenaplnil objektívne znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa , nakoľko nebolo preukázané, že porušil dôležitú povinnosť vodiča sanitného vozidla v zmysle ustanovenia , o cestnej premávke na pozemných komunikáciách, a ani znaky subjektívnej stránky tohto prečinu, nakoľko preukázané bolo, že čin nezavinil a teda obžalovaný za následok dopravnej nehody nezodpovedá.

So zreteľom na všetky zistenia dospel súd k záveru, že obžalovaný I. Z. neporušil pravidlá o premávke na pozemných komunikáciách, keď s vozidlom záchrannej služby so zapnutým výstražným zvukovým a svetelným znamením vošiel do križovatky v čase, keď pre jeho smer jazdy svietil červený signál, dodržiavajúc pritom povolenú rýchlosť, ktorú pri vjazde do križovatky znižoval. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že dopravnej situácii venoval náležitú pozornosť, nezaoberal sa žiadnou inou činnosťou, všetky motorové vozidlá, pre ktoré v troch smeroch svietil zelený signál, vrátane električky prichádzajúcej do križovatky z jeho pohľadu sprava, mu umožnili bezpečný prejazd v predmetnej križovatke, ako aj predtým v priamych úsekoch cesty aj v predchádzajúcich dvoch križovatkách. Niekoľkoročná predchádzajúca prax zdravotníckeho záchranára a zároveň vodiča vozidla záchrannej služby, ale aj reakcie okolia, teda vozidiel, s ktorými sa míňal počas jazdy zo záchrannej stanice vzbudili v ňom predpoklad, že zapnuté výstražné zariadenie je dostatočne viditeľné a počuteľné a nemohol predpokladať, že v predmetnej križovatke mu nebude zo strany jedného vozidla, električky, umožnený plynulý prejazd. Súd teda dospel k záveru, že obžalovaný neporušil dopravný predpis a ani žiaden iný upravujúci povinnosti vodiča záchrannej služby, preto ho postupom podľa spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutok ktorý na hlavnom pojednávaní prejednal nie je trestným činom.

V nadväznosti na oslobodzujúci výrok postupom podľa odkázal poškodených Dopravný podnik mesta Košice, a.s., Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s. a Sociálnu poisťovňu, pobočka Košice s ich uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.