Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-74Csp-1-2023.pdf
PDF · 90.7 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-74Csp/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeným Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Q. B., K.. XX.XX.XXXX, O. F. XXXX/XX, O., o zaplatenie 2.413,96 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2022, sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.413,96 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX medzi postupcom Tatra banka, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. V čase postúpenia bola žalovaná s omeškaním so splnením čo i len časti svojho záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania, splácania a podmienky pri neplnení boli upravené v zmluve a VOP. Jednalo sa o spotrebiteľský úver. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu neplnila v stanovených termínoch splátky. S ohľadom na to, sa dostala do omeškania so splácaním po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Mimoriadnu splatnosť postupca vyhlásil podaním z XX.XX.XXXX a žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu postúpenia pozostáva z istiny 2.282,39 Eur, riadneho úroku 122,53 Eur, úroku z omeškania 3,04 Eur a poplatkov 6,00 Eur. Žalovaný neuhradila ani časť dlžnej sumy. Žalobca si zároveň uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom XX.XX.XXXX, t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky. S prihliadnutím na ustanovenie § 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 8 písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach v súvislosti s COVID19, premlčacia lehota v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX neplynula. Preto je v tomto prípade zachovaná.
2. Žalovaná sa k podanej žalobe žalobcu nevyjadrila a v spore zostala nečinná. Žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie k nej bola žalovanej doručená v súlade s § 116 ods. 2 CSP, dňa 21.08.2023. Zároveň sa súdu žalobu s prílohami žalovanej podarilo doručiť spolu s predvolaním na pojednávanie do vlastných rúk dňa 16.01.2024.
3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 06.02.2024, na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil v podaní doručenom súdu dňa
01.02.2024 a zároveň súhlasil v rozhodnutí vo veci v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, hoci predvolanie jej bolo zo strany súdu doručené do vlastných rúk dňa 16.01.2024.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovné skutočnosti:
Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila Raiffeisen banka a žalovaná Zmluvu o poskytovaní produktov a služieb, na základe ktorej banka v prospech žalovanej otvorila a viedla bežný účet.
Dňa XX.XX.XXXX požiadala žalovaná o poskytnutie Raiffeisen pôžičky č. XXXXXXXXXX (spotrebiteľský úver). Podľa čl. 1.1. žiadosti, sa malo jednať o pôžičku v sume 1.000 Eur, s ročným úrokom 18,70%, RPMN 20,70%, dohodnutá výška mesačnej splátky 64,76 Eur, celkové náklady 5.439,84 Eur, počet splátok 84, deň splácania 15. deň v mesiaci, konečná splatnosť do 84 mesiacov od prvej splátky. Z čl. 1.6. žiadosti vyplýva, že schválením (akceptáciou) žiadosti, sa žiadosť stáva Zmluvou o Raiffeisen pôžičke. Podľa čl. 2.1. písm. a) žiadosti, banka má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pôžičky, t.j. má právo požadovať splatenie celej pohľadávky a vy ste povinný celú pohľadávku banky zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti, ak nastane hociktorá z nasledovných situácii: a) dlžník má nedoplatok splátky istiny, ktorý trvá viac ako 3 mesiace.
Z Akceptovania žiadosti pôžičky č. XXXXXXXXXX vyplýva, že banka akceptovala žiadosť dňa XX.XX.XXXX. Podmienky uvedené v akceptácii sa zhodovali s podmienkami v žiadosti. Súčasťou akceptácie bol splátkový kalendár.
Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili banka a žalovaná Dohodu o zrážkach zo mzdy k uvedenej pôžičke.
Výzvou na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX vyzvala banka žalovanú na úhradu dlžnej sumy 3,00 Eur do 7 kalendárnych dní od vystavenia výzvy.
Dňa XX.XX.XXXX Oznámila banka žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzvala ju na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.404,26 Eur.
Ako vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi Tatra banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, na žalobcu boli postúpené pohľadávky, ktoré tvoria prílohu č. 1 zmluvy. Z priloženého výpisu prílohy č. 1 vyplýva, že na žalobcu bola postúpená aj pohľadávka zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX z titulu pôžičky vo výške, ktorá je predmetom tohto konania.
Postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámila banka žalovanej oznámením zo dňa XX.XX.XXXX.
Dňa 18.11.2022 vyzval právny zástupca žalobcu žalovanú na úhradu dlžnej sumy v rámci pokusu o zmier.
Z internetového výpisu sledovania zásielok predloženého žalobcom vyplýva odoslanie zásielok č. Y. dňa XX.XX.XXXX, č. Y. dňa XX.XX.XXXX a č. Y. dňa XX.XX.XXXX. Žalobca vo svojom podaní uviedol, že sa má jednať o potvrdenia o odoslaní výzvy pred mimoriadnou splatnosťou a informácii o zosplatnení.
5. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto je potrebné ju v celosti zamietnuť.
7. V predmetnom konaní mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Raiffeisen bank a žalovanou, došlo dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V konaní nebolo sporné, že banka poskytla žalovanej úver vo výške 3.000 Eur, ktoré podľa podmienok zmluvy žalovaná riadne nesplácala a s plnením svojich záväzkov voči banke sa dostala do omeškania. V konaní bolo preukázané, že banka dňa XX.XX.XXXX oznámila žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a žalovanú vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy 2.404,26 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX bola následne táto pohľadávka banky voči žalovanej postúpená na žalobcu.
8. Ako však vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, úspešným predpokladom pre uplatnenie práva na zosplatnenie celého dlhu naraz v spotrebiteľskom vzťahu, je povinnosť veriteľa v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorniť spotrebiteľa, že je v omeškaní so splácaním svojho dlhu a v prípade, ak dlh v stanovenej dobe neuhradí, veriteľ pristúpi k zosplatneniu celého úveru. Uvedené upozornenie je nevyhnutným predpokladom na to, aby veriteľ a poskytovateľ spotrebiteľského úveru mohol celý úver zosplatniť a požadovať od spotrebiteľa zaplatenie vzniknutého dlhu z úverovej zmluvy naraz a v celosti. Takýto právny úkon je jednostranným právnym úkonom, ktorý adresuje veriteľ svojmu dlžníkovi. Aby mohol takýto právny úkon nadobudnúť pre žalobcu želané právne účinky, musí spĺňať jednak obsahové náležitosti a zároveň s ním musí byť osoba, ktorej je takýto prejav vôle určený, oboznámená, teda jej musí dôjsť.
9. Podľa názoru súdu žalobca v tomto konaní nepreukázal splnenie ani jednej z uvedených podmienok, a teda žalobca nepreukázal ani to, že jeho právny predchodca pred zosplatnením spotrebiteľského úveru žalovanú ako spotrebiteľa upozornil na možnosť uplatnenia tohto práva a zároveň nepreukázal ani to, že takéto upozornenie bolo žalovanej riadne doručované, teda že mala možnosť sa s takýmto upozornením oboznámiť. Ak žalobca nepreukázal splnenie jedného zo základných predpokladov pre úspešné uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľskom vzťahu, nemohli v
danom prípade nastať pre žalobcu želané právne následky s tým spojené - zosplatnenie celého dlhu zo spotrebiteľského úveru.
10. Žalobca v podanej žalobe uvádzal, že s ohľadom na skutočnosť, že sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, banka v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy vyhlásila podaním zo dňa XX.XX.XXXX mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca však nijako bližšie nešpecifikoval, kedy bolo takéto upozornenie spísané, kedy bolo žalovanej zasielané a či bolo žalovanej reálne doručené. Takéto upozornenie pritom nebolo k podanej žalobe ani v priebehu celého súdneho konania súdu predložené a súd tak nemohol posúdiť ani jeho obsahové náležitosti v zmysle zákona. Žalobca v podanej žalobe označil ako dôkaz len oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu pred zosplatnením. Z ich obsahu je však zrejmé, že sa nejedná o upozornenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom predložená výzva na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX obsahuje len výzvu banky adresovanú žalovanej na zaplatenie dlžnej sumy 3,00 Eur, bez akéhokoľvek upozornenia na možnosť zosplatnenia úveru. Žalobca následne do konania priložil v rámci svojho podania z 30.01.2024 potvrdenia o doručovaní výzvy pred mimoriadnou splatnosťou ako aj zosplatnenia. Uvedené písomnosti však nemohli byť upozornením podľa § 53 ods. 9 OZ, keďže z predložených dôkazov vyplýva, že dňa 20.01.2020 banka odosielala už samotnú informáciu o zosplatnení úveru (to zodpovedá č. zásielky Y.), pričom takýmto upozornením nemohli byť ani ďalšie odosielané zásielky, keďže tieto podľa výpisov sledovania zásielok mali byť odosielané žalovanej až v roku 2022, pričom k zosplatneniu úveru došlo už v roku 2020. Z uvedených potvrdení o podaní zásielok navyše nie je ani zrejmé komu boli písomnosti adresované, na akú adresu a čo bolo ich obsahom. Žalobca tieto zásielky len lakonicky označil vo svojom podaní názvom, z čoho nemožno relevantne zistiť potrebné skutočnosti.
11. Hoci bol žalobca na pojednávanie riadne predvolaný a teda mal možnosť v konaní pred súdom rozptýliť vzniknuté pochybnosti o zákonnosti jeho postupu, resp. postupu jeho právneho predchodcu v procese zosplatnenia celého spotrebiteľského úveru, na pojednávanie sa nedostavil, svojimi vyjadreniami ani predloženými dôkazmi súdu nepreukázal, že dodržal zákonný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda nepreukázal, že k zosplatneniu spotrebiteľského úveru došlo v súlade so zákonom. Jedine zosplatnenie vykonané takým spôsobom ako to predpokladá samotný zákon, teda také, ktorému predchádza upozornenie na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením práva a súčasne najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, môže založiť právo veriteľa domáhať sa zaplatenia celej dlžnej sumy z poskytnutého úveru naraz. Keďže uvedené preukázané nebolo a teda súd dospel k záveru, že dlh žalovanej zo spotrebiteľského úveru, ktorý je predmetom tohto konania nebol doposiaľ riadne zosplatnený, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a žalobu žalobcu zamietol.
12. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, by mala mať žalovaná ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Keďže však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku a nárok na náhradu trov konania žalovanej nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).