Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-334-2010.pdf
PDF · 75.35 KB
Case nature
Subarea
23Er/334/2010
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: Z. K., E.. XX.X.XXXX, XXX XX Z. S. XX, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Peter Juhás, Matuškova 1, 917 01 Trnava, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 33,19 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 10,01 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.Na návrh oprávneného sa dňa 12.3.2010 začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora: JUDr. Zita Leváková, poverením vydaným Okresným súdom Galanta, sp. zn. 23Er/334/2010 zo dňa 29.4.2010, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 33,19 Eur a trov exekúcie.
2.Pôvodným oprávneným v predmetnom konaní bol: SR- Krajské riaditeľstvo PZ v Trnava, IČO: 00 735 825, Kollárova 31, 917 02 Trnava. Vzhľadom na rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012, došlo dňom 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave. Práva a povinnosti zanikajúcich rozpočtových organizácií, teda aj Krajského riaditeľstva PZ v Trnave prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
3.Dňa 11.11.2019 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie. V predmetnom podaní oprávnený poukazuje na ust. § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 cit. zákona alebo podľa osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Suma stanovená MV SR na vymoženie obdobných pohľadávok je 35 Eur. V danom prípade sa jedná o pohľadávku, ktorá zanikla zo zákona 1. januára 2015. Súdny exekútor teda navrhuje, aby súd exekúciu zastavil, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4.Podľa § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú
1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.
5.Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
6.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol, tak ako je uvedené v I. výrokovej vete tohto rozhodnutia, nakoľko v predmetnom konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá vznikla pred 1.januárom 2015, a teda s poukazom na ust § 9b zákona č. 180/2013 Z.z., táto pre prípad, že nebola uspokojená a jej výška je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobný pohľadávok, zaniká ex lege 1.januára 2015. Súd teda v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu zastavil.
7.Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8.Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
9.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
10.Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11.Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12.Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
13. V ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že v predmetnom prípade oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie zaniklo ex lege. V danom prípade preto nie je možné zaviazať oprávneného na trovy exekúcie, nakoľko tento procesne nezavinil zastavenie exekúcie. V takomto prípade preto do úvahy prichádzal povinný, ktorého môže súd zaviazať na úhradu trov exekúcie podľa § 196 Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
14.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol, tak ako je uvedené v I. výrokovej vete tohto rozhodnutia, nakoľko v predmetnom konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá vznikla pred 1.januárom 2015, a teda s poukazom na ust § 9b zákona č. 180/2013 Z.z., táto pre prípad, že nebola uspokojená a jej výška je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobný pohľadávok, zaniká ex lege 1.januára 2015. Súd teda v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu zastavil.
15.Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení novely - Vyhlášky MS SR č. 141/2008 Z.z., ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté po 1.5.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
16.Podľa § 14 ods. 2 cit. Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
17.Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
18.Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19.Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
20.Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
A. Odmena v zmysle § 15 ods. 1: -získanie upovedomenia -doručenie Upovedomenia Spolu: 2 úkony exekučnej činnosti, t.j. 2 x 3,32 Eur = 6,64 Eur
B. Náhrada hotových výdavkov: -poštovné 1,70 Eur
Spolu trovy exekúcie podľa vyčíslenia súdneho exekútora 8,34 + 20 % DPH (1,67) = 10,01 Eur.
21. Súd posúdil a preskúmal špecifikáciu trov exekúcie predloženú súdnym exekútorom a dospel k záveru, že súdny exekútor si správne vyčíslil odmenu v zmysle § 14 ods. 2 v spojení s § 15 cit. vyhlášky, preto mu súd priznal odmenu za 2 úkony exekučnej činnosti, celkovo v sume 6,64 Eur. Súd sa stotožnil i s vyčíslení náhrady hotových výdavkov v celkovej výške 1,70 Eur.
22. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie celkovo vo výške 8,34 Eur + 20 % DPH (1,67) = 10,01 Eur vrátane DPH.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.