Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-96-2019.pdf
PDF · 73.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/96/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného X. Q., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného X. Q. proti rozsudku Okresného súdu Komárno, sp. zn. 1T/12/2018 zo dňa 26.08.2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 13. novembra 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného X. Q. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného X. Q. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, na tom skutkovom základe, že: dňa 04. decembra 2017 v čase okolo 09.00 h v obci F. pred obchodom s potravinami ,FRESH“ zo stojana po odstránení zabezpečovacej reťaze s visiacim zámkom odcudzil dámsky bicykel značky City Modet 24, sivej farby v hodnote 10.- Eur, ktorej vlastníkom je F. C. nar XX.X.XXXX, bytom F. č. XXX, pričom lustráciou v elektronickom evidenčnom systéme Ústredná evidencia priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené, že bol za obdobný skutok dňa 02. mája 2017 v obci Bátorove Kosihy postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 30.- Eur za priestupok proti majetku podľa ustanovenia § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych prepisov, číslo blokovej pokuty AB 14107620. Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť, uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne s tým, že na výkon uvedeného trestu obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný, pričom do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedol, že odvolanie podáva proti výroku o vine. Do termínu konania verejného zasadnutia odvolaciemu súdu nebolo doručené písomné odôvodnenie odvolania obžalovaným. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané podľa § 293 ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa na verejné zasadnutie nedostavil, upovedomenie o termíne verejného zasadnutia mal riadne doručené a zachovanú lehotu na prípravu na verejné zasadnutie. Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa je zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch a odvolanie obžalovaného nepovažovala za dôvodné. Navrhla preto odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože
odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por., súd I. stupňa v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa odvolací súd plne stotožnil tak so skutkovými, ako aj právnymi závermi súdu I. stupňa. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný sa v prípravnom konaní k spáchaniu trestnej činnosti v plnom rozsahu priznal, pričom na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa zmenil svoju výpoveď. Súd I. stupňa však správne prihliadal na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, ktorú mal za podporenú ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi. V tomto smere aj odvolací súd poukazuje na výpoveď samotnej poškodenej F. C., ktorej obžalovaný odcudzil bicykel. Syn poškodenej našiel tento bicykel u F. O., ktorého samotná poškodená vyhľadala a zavolala políciu. Svedok F. O. potvrdil, že od obžalovaného kúpil starší bicykel sivej farby za 4,80 eur a asi o dva dni na to obžalovaný si tento bicykel od neho požičal, pretože potreboval ísť do Bátorových Kosíh pre lieky. Následne obžalovaného zadržali príslušníci policajného zboru. Brat obžalovaného svedok F. Q. vo svojej výpovedi tvrdil, že bicykel ukradol on, pričom doma mal uviesť, že tento bicykel získal tak, že ho vymenil s kamarátom za reproduktor a tento bicykel potom išiel predať spolu s bratom F. O.. Tvrdil, že dostali zaň asi 15,- eur. Túto výpoveď svedka F. Q. aj odvolací súd nepovažoval za vierohodnú a to nielen z dôvodu, že išlo o brata obžalovaného, ktorý sa snažil mu pomôcť, ale, pretože na základe vykonaných dôkazov bola táto výpoveď vyvrátená. Tu odvolací súd poukazuje na výpoveď svedkov F. O. a T. O.. Súd I. stupňa po vykonanom dokazovaní správne dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v skutku napadnutého rozsudku. Toto jeho konanie práve kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, pretože si svojím konaním prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12-tich mesiacoch postihnutý. Od 01.08.2019 došlo k úprave ustanovenia § 212 Tr. zák. Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Aj keď v prípade obžalovaného by oproti právnej kvalifikácii, ktorú ustálil súd I. stupňa došlo k zmene v tom, že jeho konanie by bolo kvalifikované nie podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. ale podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. V konečnom dôsledku by však nedošlo k rozhodnutiu v prospech obžalovaného, pretože trestná sadzba v oboch prípadoch je rovnaká. Odvolací súd na základe uvedeného tak nemenil právnu kvalifikáciu konania obžalovaného. Súd I. stupňa pri rozhodovaní o druhu treste a jeho výmery vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadal nielen na spôsob spáchania činu a jeho následok ale aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd I. stupňa zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom pri osobe obžalovaného zistil len existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 37 písmeno m/ Tr. zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený. Súd I. stupňa správne ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, čo je trest pri samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona (8 mesiacov až 2 roky). Správne poukázal na ustanovenie § 49 ods.2 Tr. zák., v zmysle ktorého nie je možné použiť ustanovenie § 49 ods.1 Tr. zák., teda podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Keďže obžalovaný sa prejednávanej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho
podmienečného odsúdenia. Súd I. stupňa správne zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Keďže odvolací súd pri preskúmaní predloženého spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na zmenu napadnutého rozsudku súdu I. stupňa, riadiac sa aj zásadou „zákaz zmeny k horšiemu“ vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie v neprospech obžalovaného zo strany prokurátora podané nebolo, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.