Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-258-2018.pdf
PDF · 93.56 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/258/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. Q.. o zaplatenie sumy 1.083,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. apríla 2018 č.k. 14Csp/153/2017-38, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.083,76 eura s príslušenstvom. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 524 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, 1.2. V konaní mal preukázané, že veriteľ, Poštová banka, a.s., poskytol žalovanému úver, ktorého dlžná suma vyplýva z aktuálneho stavu úveru ku dňu 01.12.2010. Konštatoval, že žalobca si uplatnil len istinu z úveru. Dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore, lebo nepreukázal, že uplatnená pohľadávka bola na neho postúpená tak, ako tvrdil v žalobe. Konštatoval, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého bol vyvodený žalobou uplatnený nárok. 1.3. Uviedol, že pohľadávka voči žalovanému bola podľa tvrdenia žalobcu postúpená z pôvodného veriteľa Poštová banka, a.s. na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, následne na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., na spoločnosť Bencont Investmenst, s.r.o. a napokon na žalobcu. Zistil, že žalobca predložil zmluvy o postúpení pohľadávok len medzi PRO CIVITAS s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Bencont Investmenst, s.r.o. ako postupníkom a medzi Bencont Investmenst, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. (žalobcom) ako postupníkom. V článku I. oboch zmlúv bolo uvedené, že predmetom zmluvy bol záväzok postúpiť pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1 "Zoznam postupovaných pohľadávok", uvedené zmluvy však boli predložené bez prílohy. Preto nebolo možné posúdiť, či pohľadávka voči žalovanému bola predmetom postúpenia. Navyše zmluvy medzi pôvodným veriteľom Poštová banka, a.s., ako poskytovateľom úveru a BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom, a medzi BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom neboli predložené vôbec. Ani žalobca v žalobe nepoukázal, že by uvedené zmluvy boli registrované na tunajšom súde, hoci túto skutočnosť nepreveroval, keďže bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti. Uviedol, že nebolo predložené ani oznámenie žiadneho z postupcov o postúpení pohľadávok žalovanému. Na základe uvedeného dospel k záveru, že nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda že žalobca
nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Tento záver vyjadril aj na pojednávaní (žalobca, resp. jeho právny zástupca v prípade účasti na pojednávaní mohol na uvedené reagovať). 1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súd žalovanému, ktorý mal úspech v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Dôvodil tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 2.2. Tvrdil, že zo žaloby bolo zrejmé, že v konaní 7Er/547/2013 bolo vedené exekučné konanie vo veci pohľadávky voči žalovanému. V uvedené konanie bolo po zamietnutí poverenia zastavené. Toto konanie bolo pokračovaním exekučného konania, z ktorého malo a mohlo byť súdu prvej inštancie zrejmé, že bolo zastavené voči spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., pričom súčasťou spisu bol aj exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný na veriteľa PRO CIVITAS, s.r.o. Tvrdil, že tým bol preukázaný zvyšok postúpenia od spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., až na žalobcu. Prílohy k zmluvám o postúpení pohľadávok nepovažoval za dôležité prikladať, nakoľko dňa 09.08.2017 nastali účinky zlúčenia spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., a spoločnosti žalobcu, ktorý sa stal univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. 2.3. Tvrdil, že rozhodnutie je v odôvodnení nepreskúmateľné a nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia súd prvej inštancie porušil práva žalobcu vychádzajúce z článku 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky. Poukázal na viaceré rozhodnutia a nálezy Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR a judikatúru Najvyššieho súdu ČR.
3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6.1. Žalobca v odvolaní namietal vady konania spočívajúce v nesplnení procesných podmienok a v porušení jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. a), písm. b) CSP) a vadu konania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil vadami namietanými žalobcom. 6.2. Procesné podmienky sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) CSP trpí konanie ak súd vec prejednal napriek tomu, konanie trpelo nedostatkom žaloby, právomoci a príslušnosti súdu, nedostatkom procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti strán sporu alebo prekážkou začatej a rozhodnutej veci. Žiadny z vyššie uvedených nedostatkov prejednávanej veci odvolací súd nezistil. 6.3. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb v konaní pred súdom užívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Súčasťou tohto práva je realizácia procesných práv, ktoré strane sporu priznáva Civilný sporový poriadok. Z obsahu spisu
odvolací súd nezistil procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). 6.4. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné súhrnné zistenia špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. 6.5. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov. Vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Posudzujúc obsah odôvodnenia rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné konštatovať nepreskúmateľnosť, či nedostatočnosť jeho dôvodov. 6.6. Odvolací súd nezistil namietané vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
7. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.083,76 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.083,76 eura od 15.08.2009 do zaplatenia a trov konania. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Súd prvej inštancie žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu je rozsudok súdu prvej inštancie predmetnom skúmania odvolacím súdom.
8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
9. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12.1. Odvolací preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Z hľadiska skutkového stavu mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi Poštovou bankou, a.s., ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, bol zmluvný vzťah. Pohľadávka z tohto zmluvného vzťahu mala byť podľa tvrdenia žalobcu opakovane postupovaná. Konštatoval, že postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu, žalobca nepreukázal. Na základe tohto zistenia dospel k záveru, že nebola preukázaná
aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore. Odvolací súd s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 12.2. Odvolací súd považoval za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania. Hoci žalovaný bol v konaní plne úspešný správne mu súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.
13.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo. Úspešnosť žalobcu v spore závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), týmto nositeľom nie je. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie však pôjde aj vtedy, ak žalobca svoje tvrdenie, že je nositeľom práva súdu nepreukáže. 13.2. V danej veci žalobca podal žalobu, v ktorej tvrdil, že pohľadávka voči žalovanému so všetkými právami bola na neho postúpená zmluvami o postúpení pohľadávok uzatvorenými medzi Poštovou bankou, a.s. a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, medzi BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o., medzi PRO CIVITAS s.r.o. a spoločnosťou Bencont Investmenst, s.r.o. a medzi Bencont Investmenst, s.r.o. a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. (žalobcom). Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené. Tieto svoje tvrdenia žalobca súdu prvej inštancie nepreukázal, keď k žalobe priložil len dve zmluvy o postúpení pohľadávok len medzi PRO CIVITAS s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Bencont Investmenst, s.r.o. ako postupníkom a medzi Bencont Investmenst, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. (žalobcom) ako postupníkom. K nim nepriložil žiadnu prílohu, hoci podľa článku I. oboch zmlúv bol predmetom zmluvy bol záväzok postúpiť pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1 "Zoznam postupovaných pohľadávok". Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, keďže nepredložil súdu prvej inštancie zmluvy o postúpení pohľadávok a ich prílohy, z ktorých by jednoznačne vyplývalo, že na neho prešlo práv vyplývajúce zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 16.11.2006 medzi Poštovou bankou, a.s., a žalovaným.
14.1. Žalobca v odvolaní namietal vady konania spočívajúce v nesplnení procesných podmienok, v porušení jeho práva na spravodlivý proces a v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd vyporiadal v bode 6. 14.2. Ďalej tvrdil, že postúpenie malo byť súdu prvej inštancie zrejmé z konania vedeného pod sp.zn. 7Er/547/2013, ktoré po zamietnutí poverenia zastavené voči spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., pričom súčasťou spisu bol aj exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný na veriteľa PRO CIVITAS, s.r.o. Namietal, že prílohy k zmluvám o postúpení pohľadávok nepovažoval za dôležité prikladať, nakoľko dňa 09.08.2017 nastali účinky zlúčenia spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., a spoločnosti žalobcu, ktorý sa stal univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Skutočnosti, ktoré tvrdil žalobca nemožno považovať za všeobecné známe, ktoré nepodliehajú dôkaznej povinnosti (§ 186 ods. 1 CSP). Navyše žalobca nenavrhol vykonať dokazovanie pripojením spisu sp.zn. 7Er/547/2013, a nešlo o dôkaz, ktorý mohol súd prvej inštancie vykonať bez návrhu (§ 185 ods. 2, 3 CSP).
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Postupoval tak v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).