Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/164/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

K. súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: T. E., nar. XX. XX. XXXX,. M. C. XX, N., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátkou kanceláriou MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, 2/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRKSY PODNIK, štátny podnik, odštepný závod Piešťany, Nábr. J. Krasku 3/834, Piešťany, 3/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, 4/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 5/ Obec Zbehy, Zbehy 69, 7/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, korešpondenčná adresa : Námestie SNP 13, P.O. BOX 218, Bratislava, 8/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 9/ DESIGN ENGINEERING, a. s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 11/ T.. P. Zemanová, K. XX, A., 12/ J.. Q. V., W. F. X, N., 13/ W. M., Q. X, N. a 14/ W. E., W. F. XX, N., o správnej žalobe zo dňa 18. 10. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OUZ- NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14. augusta 2017, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. OU- NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14. 08. 2017 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2017/002318-12/F40 zo dňa 31. 03. 2017 a vec v r a c i a Okresnému úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Pribratým účastníkom konania v rade 1. až 14. právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 17. 03. 2016 bola na stavebný úrad (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) doručená žiadosť o vydanie stavebného povolenia, v ktorej bola za stavebníka označená spoločnosť MH Invest, s.r.o., pričom stavba je označená ako „príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu objektov: SO 581 Preložka toku Dobrotka v km 0,250 komunikácie (obchvat), SO 582 Preložka toku Dobrotka v križovatke D, SO 583 preložka toku Dobrotka v križovatke B a miesto stavby je uvedené: priemyselný park Nitra, katastrálne územie R., D., F. a D.. V žiadosti boli uvedené konkrétne pozemky s označením čísla parciel v katastrálnom území R., F., D. a D., na ktorých sa mala stavba realizovať. Ako účastníci konania sú uvedení MH Invest, s.r.o., PROMT, s.r.o., Dopravoprojekt, a. s. a SARN s.r.o.

2. V administratívnom spise sa ďalej, okrem iných dokumentov, nachádza i:

- rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia pod č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, ktorým rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, sa po skončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie),

- záväzné stanovisko Mesta Nitra zo dňa 22. 03. 2016 k stavbe „príprava strategického parku Nitra“,

- záväzné stanovisko Obce Lužianky zo dňa 24. 02. 2016 k stavbe „príprava strategického parku Nitra“,

- záväzné stanovisko Obce Zbehy zo dňa 29.02.2016 k stavbe „Príprava strategického parku Nitra“,

- vyjadrenie Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 15. 04. 2016 k stavbe „príprava strategického parku Nitra“

- stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. zo dňa 06. 04. 2016 k preložkám tokov Príprava strategického parku Nitra,

- vyjadrenie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 29. 02. 2016 ako orgánu správy ochrany ovzdušia, ako i vyjadrenia ďalších dotknutých orgánov.

Súčasťou spisu je i osvedčenie vydané Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky pod č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, v zmysle ktorého stavba „Výstavba strategického parku je významnou investíciou“ a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, pričom výstavbu bude zabezpečovať MH Invest, s.r.o.

3. Následne správny orgán prvého stupňa vydal pod č. OU-NR-OSZP3-2016/017302-02/F40 dňa 15. 04. 2016 „oznámenie o začatí stavebného (vodoprávneho) konania a upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania“, a to formou verejnej vyhlášky. Zároveň určil, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa zvesenia verejnej vyhlášky s tým, že na neskôr podané námietky sa neprihliadne. Vyhláška bola vyvesená dňa 18. 04. 2016 a zvesená dňa 26. 04. 2016.

4. Žalobca podal dňa 10. 05. 2016 námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí stavebného (vodoprávneho) konania zo dňa 15. 04. 2016.

5. Výzvou zo dňa 19. 05. 2016 stavebný úrad vyzval stavebníka na odstránenie nedostatkov podania (predložiť doklady preukazujúce vlastnícke alebo iné práva stavebníka k predmetným pozemkom, na ktorých sa plánuje zriadiť vodná stavba) a zároveň prerušil stavebné konanie. Požadované listinné doklady stavebník predložil stavebnému úradu dňa 07. 11. 2016.

6. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie v podaní zo dňa 23. 05. 2016 oznámil, že stavby „Automotive Nitra Project - strategický park Nitra“, stavebné objekty SO 581 preložka toku Dobrotka v km 0,250 komunikácie (obchvat), 582 - preložka toku Dobrotka v križovatke D, 583 - preložka toku Dobrotka v križovatke B neboli predmetom zisťovacieho konania zámeru „Automotive Nitra Project“, oznámené stavebné objekty nie sú zaradené do prílohy č. 8 zákona a teda nie je potrebné vykonať zisťovacie konanie.

7. Následne stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ako príslušný správny orgán podľa ust. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov), na základe žiadosti podanej stavebníkom MH Invest, s.r.o. rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2017/002318-12/F40 dňa 31. 03. 2017 (vo forme verenej vyhlášky) vydal povolenie pre realizáciu (preloženie časti) uvedených vodných stavieb, určil podmienky vyplývajúce z vyjadrenia obce, správcov inžinierskych sietí, dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií, podmienky povolenia na vypúšťanie vôd a povinnosti investora. Súčasťou výrokovej časti rozhodnutia je i časť „rozhodnutie o námietkach a pripomienkach v rámci konania“, v ktorej sa správny orgán zaoberal i s námietkami žalobcu, ktoré

vzniesol v priebehu stavebného konania tak, že ich považoval za nedôvodné, neopodstatnené, resp. bezpredmetné.

8. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie zo dňa 09. 05. 2017, v ktorom poukázal na svoju argumentáciu a vyjadrenia, ktoré podal v priebehu konania a ktorých sa pridržiaval. Bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal a nezohľadnil ich. Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a zrušil rozhodnutie vydané v stavebnom konaní.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

9. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 (formou verejnej vyhlášky) zo dňa 14. 08. 2017 , v znení opravy chyby v písaní zo dňa 02. 01. 2018, zmenil konkrétne časti bodu „B“, tak, že zmenil nesprávne označenie parciel v katastrálnom území Dražovce vo výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 31. 03. 2017 spôsobom, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia s tým, že ostatné časti rozhodnutia stavebného úradu zostávajú nezmenené.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania začatého na základe žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu (tak ako je tento postup uvedený v bodoch 1 až 8 tohto rozsudku), pričom sa stotožnil s postupom stavebného úradu, ktorý sa vo svojom rozhodnutí zaoberal pripomienkami žalobcu. Citoval príslušné ustanovenia o správnom konaní v znení neskorších predpisov, o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých bolo potrebné v predmetnom konaní postupovať.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný podrobne zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu. Uviedol, že predmetom tohto stavebného konania bolo preloženie existujúceho toku Dobrotka. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetné stavby neboli predmetom zisťovacieho konania zámeru Automotive Nitra Project. Preložka toku ako vyvolaná investícia nie je v zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a jeho prílohe č. 8 definovaná, z čoho je potrebné usúdiť, že takéto preložky existujúcich a užívaných stavieb nie je potrebné posudzovať v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

K námietkam o začlenení pozemkov vo vlastníctve žalobcu v dotknutej lokalite strategického parku, k aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona, ako i k územnému plánu Mesta Nitra, jeho schvaľovaniu uviedol, že sa k nim nevyjadruje, lebo nie sú predmetom tohto konania.

K zaradeniu pozemkov vo vlastníctve žalobcu do osvedčenia o významnej investícii „Vybudovanie strategického parku“ žalovaný uviedol, že túto skutočnosť je potrebné rešpektovať v stavebnom konaní. Osvedčenie je platné a príslušné štátne orgány sú povinné ho akceptovať.

K námietke týkajúcej sa pozemných komunikácií a dopravného napojenia, plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku, ako aj samotný areál Automotive Nitra Project, zmena parametrov cesty I/64 v úseku Nitra Zobor - Šindoka a ďalšie skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a jeho využite žalobcom nie sú predmetom tohto konania.

Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade s ustanoveniami Aarhuského dohovoru a , postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a postupoval v súlade s zákona o správnom konania. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. zo dňa 27. 06. 2013.

K námietke, že pozemky, ktoré sú citované vo výroku napadnutého rozhodnutia, na ktorých sa má stavba realizovať, sú uvedené v osvedčení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, doplnené osvedčením o významnej investícii č.

20801/2015-1000.35613 zo dňa 22. 07. 2015 a v osvedčení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017 a ktoré boli vydané pred vydaním napadnutého rozhodnutia, a teda je možné postupovať podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Z dôvodu vydania tohto osvedčenia sa aplikuje režim podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, teda nevyžaduje sa vydanie územného rozhodnutia na predmetnú stavbu. Rozdielnosť parcelných čísiel terajších a predchádzajúcich pozemkov dotknutých stavbou je spôsobené novými geometrickými plánmi, na základe ktorých dochádzalo k zlučovaniu, rozdeľovaniu a oddeľovaniu pozemkov, pričom v rozhodnutí citoval jednotlivé parcely a čísla geometrických plánov, ktorými došlo k uvedenými úpravám.

K námietkam týkajúcim sa porušenia procesných práv žalobcu žalovaný uviedol, že má za to, že práva žalobcu boli dodržané, bol oboznámený o začatí konania verejnou vyhláškou, mohol vzniesť námietky a pripomienky ku konaniu a toto právo naplnil, mohol nahliadnuť do spisového materiálu pre vydaním rozhodnutia a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie.

V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je hmotnoprávne i procesne správne. Pri vyhotovovaní rozhodnutia v jeho výrokovej časti týkajúcej sa zrušenia časti vodného toku Dobrotka došlo zo strany prvostupňového správneho orgánu k nedostatočnému označeniu zrušených častí pôvodného vodného toku Dobrotka, a preto žalovaný uviedol stanovenie riečnych kilometrov úsekov, v ktorých dôjde k tomuto zrušeniu. Ďalej došlo zo strany správneho orgánu prvého stupňa k chybe pri označení pozemkov, na ktorých sú situované predmetné stavebné objekty, preto boli tieto chyby odstránené a žalovaný v týchto častiach rozhodnutie zmenil.

Verejnou vyhláškou zo dňa 02. 01. 2018 žalovaný opravil chyby v písaní rozhodnutia zo dňa 14. 08. 2017 tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia na prvej strane v druhom odseku sa nesprávne uvedené číslo rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie 2016/029660-040- F21 zo dňa 08.11. 2016 nahrádza správny číslom rozhodnutia OU-NR-OSZP3-2017/002318-12/F40 zo dňa 31. 03. 2017. Okrem toho nahradil na str. 4 v štvrtom odseku nesprávne uvedený § 38 vodného zákona správny ustanovením § 26 vodného zákona.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

10. Podanou žalobou zo dňa 18. 10. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14. 08. 2017, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 03. 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a žalovaný nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu.

11. Poukazoval (časť III.1 žaloby) na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Aplikácia vyššie uvedeného ustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia nie je v predmetnej veci zákonná. V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. stavebného zákona sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom Mesta Nitry.

Územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu Mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Z kontextu vyplýva, že takýto zámer (realizácia kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom) sa iba predpokladá, a teda využitie vymedzených plôch v území je limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej časti územného

plánu mesta, vo výkrese komplexný návrh je v grafickej časti legenda pri vyznačení priemyselného parku uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.

Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci Mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

Územný plán Mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý.

12. Ďalej žalobca namietal (časť III.2), že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti tohto rozhodnutia, teda nie len tie, ktoré žalobca v odvolaní namietal. Mal teda zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Táto podmienka splnená byť nemohla, nakoľko územný plán zóny vyhotovený nie je. Evidentné je i nerešpektovanie stavebného zákona, keď nebol vypracovaný územný plán zóny a došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13. Ďalšie námietky žalobcu (časť III.3, III.4) smerovali k nerešpektovaniu ust. vyhl. č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Poukázal na skutočnosť, ktorú konštatoval i žalovaný, že stavba je súvisiacou investíciou v rámci navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ a je teda evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán nebol predložený v rámci projektovej dokumentácie, čo stavebný úrad ani žalovaný nezohľadnili.

Taktiež namietal, že podklady z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na cestu I/64 ako i dopravné napojenie sú nedostatočné, je absolútne nepreskúmateľné a z podkladov nezistiteľné. V tejto súvislosti je podstatná tá skutočnosť, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál Automotive Nitra Project a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov a na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení Má za to, že už aj bez ďalšieho, len z tohto dôvodu je samotné stavebné konanie v tejto veci resp. proces jeho vedenia nezákonný.

Poukazoval na znenie ( časť III.5) konkrétne znenie pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z toho je zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konania a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Pokiaľ vchádzame zo skutočnosti, že predmetná stavba sa realizuje v rámci tzv. strategického parku, ktorú skutočnosť jednoznačne deklaruje aj žalovaný, tak tu je nutné zdôrazniť, že v rámci strategického

parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa Je potrebné si uvedomiť, že strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Predmetné námietky uvádzal aj v odvolaní proti stavebnému povoleniu, avšak žalovaný sa obmedzil len na strohé konštatovanie, že preložka toku ako vyvolaná investícia nie je v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a jeho prílohe č. 8 definovaná, z čoho je potrebné usúdiť, že také preložky existujúcich a používaných preložiek nie je potrebné posudzovať a vyslovene uvádza, že tieto stavby neboli predmetom ani zisťovacieho konania v rámci zámeru „Automotive Nitra Project“, avšak poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v oznámení o začatí stavebného konania uviedol, že pre predmetnú investíciu bolo príslušným orgánom na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, vydané pod č. OU-NR-OSZP3-2015/031831-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015. Z toho je zrejmé, že samotné správne orgány nemali v otázke, či stavba bola alebo nebola, resp. mala alebo nemala byť predmetom zisťovacieho konania podľa Považoval za potrebné uviesť, že uvedenou argumentáciou nepoukazoval na neposudzovanie predmetných stavieb v rámci zámeru „Automotíve Nitra Project“, ale v rámci neposúdenia samotného strategického parku, čo je úplne odlišný pojem, ktorý nebol z hľadiska vplyvov na životné prostredie posúdený. V závere žaloby (časť III.6) žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného i pre vecnú nepríslušnosť, keď v súvislosti s odvolacím konaním nebola zachovaná dvojinštančnosť s poukazom na ust. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého (veta za bodkočiarkou) vyplýva, že v druhom stupni vykonáva štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak v prvom stupni rozhodol tiež okresný úrad v sídle kraja, len ak tak ustanovuje osobitný zákon. Následne žalovaný uviedol ust. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého však výslovne nevyplýva právna úprava, na ktorú odkazuje

14. V ďalšej časti žaloby (časť III.7) žalobca poukázal na to, že v oznámení o začatí stavebného konania je okrem iného uvedené, že pre predmetnú investíciu bolo príslušným orgánom na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, vydané tunajším úradom zo dňa 08. 10. 2015 a v tejto súvislosti je podstatný fakt, že oznámenie o začatí konania pre neho známym účastníkom, ktorými boli samotný navrhovateľa MH Invest, s.r.o. a procesne pochybil, keď predmetné oznámenie nedoručoval skutočne všetkým známym účastníkom konania, keďže toto stavebné konanie bolo povoľovacím konaním v nadväznosti na zisťovacie konanie vedené podľa , teda konkrétne aj žalobcovi, keďže bol účastníkom vyššie uvedeného zisťovacieho konania, v rámci ktorého aj využil možnosť podania opravných prostriedkov, a to aj podaním správnej žaloby proti predmetnému rozhodnutiu zo zisťovacieho konania. Nebola teda zachovaná rovnosť účastníkov konania.

Tiež namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie o prerušení stavebného konania. Žalovaný nezistil takú závažnú skutočnosť, ako je nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, žalobca nemá vedomosť o prípadnom prerušení konania, ako aj nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania.

15. V závere (III.8) poukázal na výrokovú časť rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa mení rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08. 11. 2016, toto však nie je prvostupňovým rozhodnutím v rámci predmetného správneho konania. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože nemôže byť menené úplne iné, nezávisle vydané rozhodnutie v inom správnom konaní.

IV. Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 01. 2018 reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanej žalobe.

17. V reakcii na námietku v časti III.1 žaloby citoval ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a uviedol, že v záväznom stanovisku Mesta Nitra č. 4053/2016 zo dňa 22. 03. 2016, v rámci ktorého mesto

overilo dodržanie súladu povoľovaných vodných stavieb s priestorovým a funkčným využitím územia, uviedlo súlad predmetných stavieb so schváleným územným plánom Mesta Nitra. Na základe tohto stanoviska mesta ako orgán územného plánovania a stavebného poriadku prvostupňový správny orgán vydal stavebné povolenie, čo znamená, že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Rovnako tak Obec Lužianky v záväznom stanovisku zo dňa 24. 02. 2016 a Obec Zbehy v záväznom stanovisku zo dňa 29. 02. 2016 udelili súhlas s povoľovanými vodnými stavbami.

18. K časti III.2 žaloby žalovaný uviedol, že žalovaný v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo. K námietke III.3 žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán riešil ako špeciálny stavebný úrad v stavebnom konaní povolenie vodných stavieb, vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou je i celková situácia týchto vodných stavieb.

19. K námietke dopravného napojenia stavieb (III.4) uviedol, že ju považuje za irelevantnú, nakoľko nebola predmetom stavebného vodoprávneho povolenia a týka sa ďalšieho špeciálneho stavebného úradu, ktorým je Mesto Nitra a Okresný úrad Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácií.

20. K námietke žalobcu týkajúcej sa povinnosti viesť zisťovacie konanie žalovaný poukázal na to, že predmetom stavebného konania bolo povolenie preložiek už existujúceho vodného toku Dobrotka, ktoré bolo nutné preložiť z dôvodu, že v mieste križovania navrhovanej diaľnice D4 s existujúcou cestou I/63 v križovatke D, v križovatke B je situovaný potok Dobrotka, ktorý v záujmovom úseku nemá vhodné smerové pomery. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie - Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom vyjadrení zo dňa 23. 05. 2016 uviedol, že predmetné stavby neboli predmetom zisťovacieho konania k zámeru „Automotive Nitra Project“. Ďalej uviedol, že povolená vodná stavba nie je v rozpore s rozhodnutím zo dňa 08. 10. 2015 vydaným v zisťovacom konaní podľa , ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 14. 12. 2015.

21. K námietke týkajúcej sa časti III.6 žaloby žalovaný uviedol, že dvojinštančnosť rozhodovania bola zachovaná, nakoľko stavebné povolenie, týkajúce sa predmetných vodných stavieb, vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. zákona o vodách a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu riešil Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, ktorému táto kompetencia prislúcha na základe ust. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých , publikovanej vo vestníku Ministerstva vnútra SR čiastka 75. V zmysle prílohy č. 3 uvedenej smernice sa odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Nitra člení na oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja a oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja. Oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek starostlivosti o životné prostredie vykonáva svoju pôsobnosť na úseku štátnej vodnej správy v zmysle ust. zákona o vodách pre okres Nitra. V predmetnej veci Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodoval v druhom stupni o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, a nie proti rozhodnutiu, v ktorom v prvom stupni rozhoduje okresný úrad v sídle kraja.

22. K ďalšej námietke žalobcu, že oznámenie o začatí stavebného konania prvostupňový správny orgán nedoručoval všetkým známym účastníkom konania, k námietke, že nemá vedomosť o prerušení stavebného konania a nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku žalovaný poukázal na ust. § 73 ods. 4 Z. z. o vodách. Uviedol, že nakoľko predmetné stavby zasahujú do viacerých katastrálnych území obcí, alebo veľkého počtu účastníkov konania, doručoval oznámenie o začatí stavebného konania účastníkom konania verejnou vyhláškou. Rozhodnutie o prerušení konania sa doručuje žiadateľov, ktorý má odstrániť nedostatky podania v určenej lehote a netýka sa ostatných účastníkov konania. Ak je konanie prerušené, neplynú lehoty podľa tohto zákona a teda lehota na vydanie rozhodnutia nebola dodržaná, toto pochybenie však nemá vplyv na výsledok rozhodovania. Námietku o nedodržaní lehoty 7 dní na oznámenie o začatí stavebného konania považoval za nepravdivú, lebo prvostupňový správny orgán mal až dňa 15. 04. 2017 úplnú žiadosť o stavebné povolenie.

23. K námietke v časti III.8 žalovaný potvrdil, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia došlo k zrejmej chybe pri písaní, ktorú žalovaný odstránil vydaním opravy chyby v písaní verejnou vyhláškou zo dňa 02. 01. 2018.

24. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že predmetom stavebného konania a rozhodnutia bolo povolenie vodných stavieb - SO 581 - preložka toku Dobrotka v km 0,250 komunikácie (obchvat), SO 582 Preložka toku Dobrotka v križovatke D a SO 583 Preložka toku Dobrotka v križovatke B. Tieto vodné stavby sú budované v rámci strategického parku, na ktorý bolo vydané osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015 - 1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 podľa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Žalovaný poukázal na dôvody svojho rozhodnutia, v ktorom sa podrobne zaoberal každou spornou skutočnosťou, ktorá sa týkala stavebného konania a konštatoval, že ani jedna z námietok žalobcu v podanej žalobe nesmeruje proti povoľovaným stavbám, ich technickému a stavebnému vyhotoveniu. Námietky žalobcu možno rozdeliť na námietky proti umiestneniu strategického parku a jeho vzťahu k územnému plánu Mesta Nitra, čo správne orgány v otázke povoľovania vodných stavieb nedokážu ovplyvniť, nakoľko vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov verejnej správy sú pre povoľovanie týchto vodných stavieb záväzné. Ďalšie námietky sú kompetenčného charakteru, ktoré sú a boli v riešení iných špeciálnych stavebných úradov a k námietke ohľadne príslušnosti na rozhodovanie sa už žalovaný vyjadril v časti svojho vyjadrenia v bode III.6 tohto stanoviska.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

25. Dňa 29. 01. 2018 bol súdu doručený návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. (zo dňa 26. 01. 2018) na pribratie do konania ako účastníka konania a vyjadrenie k žalobe. V predmetnom podaní je uvedené, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. je stavebníkom v stavebnom konaní vedenom na Okresnom úrade Nitra, odbore starostlivosti o životné prostredie pod číslom OU-NR-OSZP3-2017/002318 a vzhľadom na uvedené je účastníkom konania aj v tejto veci. V predmetnom podaní sa spoločnosť MH Invest, s.r.o. vyjadrila i k námietkam žalobcu vzneseným v stavebnom konaní.

26. Uznesením č. k. -78 zo dňa 29. 06. 2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to spoločnosť MH INVEST, s.r.o., SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Mesto Nitra, Obec Lužianky a Obec Zbehy, ktorí boli účastníci administratívneho konania.

27. Ďalším uznesením č. k. -146 zo dňa 31. 01. 2019 pribral do konania účastníkov konania, a to Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu, Združenie domových samospráv, Nitra Invest, s.r.o., DESIGN ENGINEERING, a. s., V.. V. T., T.. P. D., J.. Q. V., W. M. a W. E. a to titulom toho, že boli účastníkmi tzv. zisťovacieho konania v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.

28. V podaní zo dňa 16. 10. 2018 sa k podanej žalobe vyjadrila spoločnosť MH INVEST, s.r.o. už ako pribratý účastník súdneho konania, pričom navrhla, aby súd podanú žalobu zamietol.

29. Podaním zo dňa 08. 11. 2019 a V.. V. T. (účastník označený ad 10) účinne vzdal účastníctva v tomto konaní. Ďalším podaním zo dňa 08. 11. 2019 sa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu vzdala účastníka v tomto súdneho konaní (účastník označení ad 6). Súd v záhlaví tohto rozhodnutia z dôvodu prehľadnosti označil účastníkov číselne tak, ako boli označení v jednotlivých uzneseniach, ktorými boli do konania pribratí ako účastníci konania S účastníkmi ad 6/ a ad 10/ súd ďalej nekonal, lebo sa účinne vzdali účastníctva v tomto konaní.

30. Na pojednávaní dňa 13. 11. 2019 právny zástupca žalobcu, pred jeho otvorením uviedol, že žalobca trvá na vznesenej námietke zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019 a mal za to, že podľa obsahu tejto vznesenej námietky sa vzťahuje aj na toto konanie. Žalobca uviedol, že o tom, že by senát tunajšieho súdu 11S mal byť v tomto konaní zaujatý, sa dozvedel 18. 09. 2019 a námietku zaujatosti podal do podateľne 25. 09. 2019. Na uvedenú námietku zaujatosti súd neprihliadol a ďalej vo veci pojednával a rozhodol z nasledovných dôvodov.

Žalobca v podaní zo dňa 25. 09. 2019, ktoré osobne doručil súdu v rovnaký deň, vzniesol námietky zaujatosti voči senátu 11S, a to konkrétne voči všetkým členom senátu JUDr. Vargovej, JUDr. Šiškovej a JUDr. Kováčovej a to v konaniach sp. zn. (počas pojednávania v tejto veci dňa 25. 09. 2019 predložil námietky zaujatosti i v ďalších konaniach), sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. . Napriek tomu súd vo veci konal, a na uvedenú námietku neprihliadal, pretože dňa 09. 10. 2019 (pred pojednávaním v tejto veci) bolo súdu doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 02. 10. 2019, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol, že sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. Eva Šišková, JUD. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodnutia veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. . Dňa 21. 10. 2019 bolo tunajšiemu súdu doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn., zo dňa 07. 10. 2019, ktorým najvyšší súd rozhodol, že sudkyne Krajského súdu v Nitra JUDr. Eva Šišková, JUDr. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.11S/24/2018. Obidva senáty Najvyššieho súdu SR rozhodovali na základe námietky zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019, ktorá bola podaná jedným podaním vo veciach vedených na tunajšom súde pod spisovými značkami , , a . Z uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. zo dňa 07. 10. 2019 vyplýva, že: „Záverom najvyšší súd poučuje žalobcu, že v zmysle ust. , ak nevyhovie šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti, môže uložiť účastníkovi konania, ktorý takúto námietku uplatnil, poriadkovú pokutu do 500,- eur. Napriek tomu, že v predmetnej veci sa jedná o zjavne bezdôvodnú námietku zaujatosti, najvyšší súd tentokrát toto svoje oprávnenie nevyužil, je však potrebné upozorniť žalobcu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že vystupuje ako strana v 120 obsahovo obdobných konaniach pred Krajským súdom v Nitre, že v prípade, ak bude v citovaných konaniach vznášať zjavne bezdôvodné námietky zaujatosti, najvyšší súd k uloženiu pokuty podľa pristúpi“. Správny súd aj vzhľadom na posúdenie námietok podaných žalobcom v obsahovo totožných námietkach, nepredložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pretože námietka zaujatosti vznesená v tomto konaní je totožná s tými, ktoré už boli najvyšším súdom prejednané a rozhodnuté (v konaniach vedených na tunajšom súdu pod sp. zn. a sp. zn. ).

Súd takto postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, ako i vzhľadom na to, že v zásade sa námietka zaujatosti podaná žalobcom proti členom senátu 11S týka procesného postupu. V súlade s veľkým komentárom k (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol.), str. 517: „Účastník konania proti nepredloženiu veci nadriadenému správnemu súdu nemá možnosť podania opravného prostriedku. Svoj nesúhlas s takýmto postupom môže uplatniť v rámci kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu. Pokiaľ by došlo k pochybeniu (namietaný sudca nesprávne posúdil obsahovú totožnosť námietky), kasačný súd sa tým v rámci konania o kasačnej sťažnosti musí zaoberať. Posúdi, či konanie netrpelo vadou spočívajúcou v tom, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. ( ). V kladnom prípade ide o vadu, na ktorú musí prihliadnuť. Ak dospeje k záveru, že dôvody vznesené účastníkom nie sú spôsobilé spochybniť nezaujatosť sudcu, teda vo veci nerozhodol vylúčený sudca, vyjadrí tento záver v odôvodnení rozhodnutia, ktorým rozhodol o kasačnej sťažnosti“. Obidve uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktorými súd rozhodoval o námietkach zaujatosti proti členom senátu 11S na Krajskom súde v Nitre sú založené v tomto súdnom spise (č.l. - 302).

31. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.11.2019 rozšíril bod 6 podanej žaloby v zmysle ust. , keďže z rozhodnutia vyplýva, že predmetné stavby sú významnými investíciami, preto sa malo postupovať podľa ust. stavebného zákona a mal rozhodovať okresný úrad v sídle kraja, keďže rozhodol podľa ust. zákona o vodách. Žalobca na pojednávaní uviedol, že za predpokladu, že sa jednalo o súbor stavieb - Automotive Nitra Project, pričom prvostupňový správny orgán aj v tomto duchu začal konať, tak došlo k porušeniu zákona i v tom, že tieto objekty a stavby neboli predmetom posudzovania zámeru SARIO - Automotive Nitra Project. V ostatnom zotrval na žalobných bodoch uvedených v podanej správnej žalobe.

Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o posudzovanie vodných stavieb preložky Dobrotka, táto nespadá v zmysle prílohy č. 8 k ani v bode 10 vodné hospodárstvo, ani v bode 7 objekty protipovodňovej ochrany, pretože samotné vodné toky nie sú protipovodňovou ochranou. Vodné toky sú vodné útvary trvalo alebo dočasne tečúce po zemskom povrchu a vodným tokom sú aj mŕtve a slepé ramená. Na otázku, titulom čoho konali so žalobcom ako s účastníkom konania uviedol, že zrejme z dôvodu, že napĺňal znaky účastníka konania podľa stavebného zákona, a konali s ním aj z dôvodu, že s ním takto konal prvostupňový správny orgán a žalovaný ako druhostupňový správny orgán koná s tými účastníkmi, s ktorými koná prvostupňový správny orgán. Na pojednávaní sa vyjadril právny zástupca pribratého účastníka ad 1/, ktorý žiadal podanú žalobu zamietnuť.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

32. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 18. 10. 2017, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. , , ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 08. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 03. 2017), ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 03. 2017 (nakoľko v petite žaloby sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozhodnutia v súlade s ust. ) je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. d/ a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

33. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 10. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.

Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

34. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

___________________

1g) až 27 v znení neskorších predpisov

Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

35. Podľa o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie d/ rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja,

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)

Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4) Okresný úrad plní ďalej tieto úlohy: a/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec,

36. Podľa o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2, ods. 2 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o 2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, V prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov. (ods. 2)

Podľa § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy.

Podľa § 73 ods. 1, 3 veta tretia vyššie citovaného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.64a) _____________________ 64a) v znení neskorších predpisov.

37. Podľa , o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov. Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.

Podľa § 24 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,

d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

38. Podľa , , o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 19. 05. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony. Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 b/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d).

39. Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa .

Podľa , , ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa , podať žalobu proti nečinnosti podľa , podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa ; ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie .

Podľa , žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa , , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa , d/ ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa , , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

Podľa , , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

Podľa , , , fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

40. Žalobca v podanej žalobe vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 14. 08. 2017, ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 03. 2017, pričom okrem iného namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného pre vecnú nepríslušnosť tvrdiac, že v rámci správneho konania nebola dodržaná dvojinštančnosť v súvislosti s odvolacím konaním.

V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. ), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. . Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.

Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa stavebné, resp. o vodoprávne konanie) je o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj o vodách alebo vodný zákon), ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v ust. určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v ust. určuje pôsobnosť okresného úradu. V ust. vyššie citovaného zákona je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto zákona a medzi nimi i ust. a . Správny orgán prvého stupňa, t.j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 31. 03. 2017 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. vyššie citovaného zákona a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo stavebný zákon). Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“.

S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol dňa 31. 03. 2017 ako príslušný správny orgán prvého stupňa, a to i s poukazom na ust. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento o vodách s účinnosťou od 01. 07. 2004, ktorý je potom potrebné považovať za osobitný predpis, i keď priamo v ust. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti o vodách.

O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 31. 03. 2017 rozhodol ako

odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods. 1 o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle ust. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 08. 2017, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s ust. vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.

41. Správny súd mal z obsahu predloženého administratívneho spisu nesporne preukázané, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako stavebník podala dňa 17. 03. 2016 žiadosť o stavebné povolenie na stavbu: „Príprava strategického parku Nitra, v rozsahu objektov SO 581 Preložka toku Dobrotka v km 0,250 komunikácie (obchvat), SO 582 preložka toku Dobrotka v križovatke D a SO 583 preložka toku Dobrotka v križovatke B. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal formou verejnej vyhlášky oznámenie o začatí stavebného (vodoprávneho) konania a upustenie od ústneho konania a miestneho šetrenia. V oznámení, sa okrem iného uvádza, že stavba sa nachádza v priemyselnej lokalite Nitra- Sever, kde je plánovaná výstavba nového strategického parku. Pre predmetnú investíciu sa nevyžaduje územné rozhodnutie podľa , ktorým sa mení a dopĺňa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo pre navrhovanú akciu (výstavba priemyselného parku ) osvedčenie pod. č . 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015. Pre predmetnú investíciu bolo príslušným orgánom na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, vydané tunajším úradom, pod. č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015. 42. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) vydal formou verejnej vyhlášky dňa 31. 03. 2017 rozhodnutie, ktorým povolil stavebníkovi MH Invest, s.r.o. pre realizáciu preloženia časti vodných stavieb SO 581 Preložka toku Dobrotka v km 0,250 komunikácie (obchvat), SO 582 preložka toku Dobrotka v križovatke D a SO 583 preložka toku Dobrotka v križovatke B. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa, okrem iného uviedol, že pre súvisiacu investíciu - v rámci výstavby priemyselného parku (Automotive Nitra Project) bolo príslušným orgánom na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie vydané rozhodnutie so zisťovacieho konania, vydané tunajším úradom pod č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015. Tunajší úrad ako stavebný úrad v tejto veci, podľa stavebného zákona, zaslal oznámenie o začatí stavebného konania príslušnému orgánu, ktorý vyššie uvedené rozhodnutie vydal, a to pre potreby zabezpečenia záväzného stanoviska v rámci tohto konania. Na základe tohto bolo tunajšiemu úradu doručené stanovisko pod č. OSZP3-2016/OU-NR-OSZP3-2016/020053 zo dňa 23. 05. 2016 od kompetentného orgánu, ktorý vyššie uvedené rozhodnutie vydal. V tomto stanovisku kompetentný orgán na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie konštatuje, že podľa zákona nie je možné vydať záväzné stanovisko, nakoľko uvedená stavba nebola predmetom zisťovacieho konania zámeru „Automotive Nitra Project“ a zmena vyššie uvedených stavebných objektov nie je zaradená do prílohy č. 8 zákona, a teda nie je potrebné vykonať zisťovacie konanie.

43. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia sa správny orgán prvého stupňa zaoberal námietkami a pripomienkami účastníkov konania, a to žalobcu. Žalobca, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že je účastníkom tohto konania na základe jeho postavenie ako účastníka konania v rozhodovacom procese v rámci zisťovacieho konania posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré bolo uskutočnené na tunajšom úrade, ako aj na základe toho, že bolo vydané osvedčenia o významnej investícii, kde sú zahrnuté jeho pozemky, a to priamo v Nitre, v kat. území D. o výmere 149.886 m2. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že neprijal žalobcu ako účastníka konania v zmysle práv, ktoré mu vyplývajú z ustanovení a ním súvisiacich predpisov, ale ako účastníka tohto staveného konania v zmysle inštitútu verejnej vyhlášky (v súlade s ust. zákona o správnom konaní a v súlade s o vodách v znení neskorších

predpisov), nakoľko sa jedná o zmenu trasovania líniových vodných stavieb (podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov).

44. Po podaní odvolania žalobcom rozhodoval i žalovaný, ktorý vydal rozhodnutie zo dňa 14. 08. 2017, ktorého obsah je popísaný v časti II. tohto rozsudku. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, tento v odôvodnení svojho rozhodnutia popisuje priebeh administratívneho konania. Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že považoval žalobcu za účastníka konania a zaoberal sa jeho námietkami, ktoré smerovali proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Z jeho rozhodnutia však nie je zrejmé, titulom čoho konal so žalobcom ako s účastníkom konania.

45. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

46. Stavebný zákon v ust. § 59 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).

47. Pojem účastníka konania teda definuje správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní ako i stavebný zákon, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

48. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je ale otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná i v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.

49. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania a teda určuje ich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.

50. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom

konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania".

51. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa konal so žalobcom v začatom stavebnom (vodoprávnom) konaní ako s jeho účastníkom. Správny orgán prvého stupňa však v odôvodnení svojho rozhodnutia odkázal v súvislosti s postavením žalobcu ako účastníka konania na ust. § 26 správneho poriadku (ktorý upravuje možnosť doručovania verejnou vyhláškou) a ust. § 73 ods. 4 zákona o vodách (ktorý v predmetnom ustanovení rieši postup v konaní, najmä možnosť doručovania verejnou vyhláškou pri veľkom počte množstve účastníkov konania). Správny orgán prvého stupňa vylúčil účastníctvo žalobcu v stavebnom konaní ako účastníka konania v zmysle práv, ktoré mu vyplývajú z ustanovení , ale z jeho rozhodnutia nie je možné vyvodiť, na základe akého právneho predpisu považoval žalobcu za účastníka konania a teda s ním ako s účastníkom konania konal, čo vyplýva z administratívneho spisu, keďže ustanovenia, na ktoré odkazuje, sa týkajú len spôsobu doručovania účastníkom konania.

52. žalovaný správny orgán, rozhodujúc o odvolaní žalobcu, sa jeho právom byť účastníkom konania nezaoberal, resp. táto skutočnosť z jeho rozhodnutia nevyplýva. Zástupca žalovaného na pojednávaní pred správnym súdom uviedol, že so žalobcom konali z dôvodu, že s ním konal správny orgán prvého stupňa, ale konkrétne dôvody, z čoho vyplývalo právo žalobcu byť účastníkom tohto konania, neuviedol, s dôrazom na to, že mu právo účastníctva správne orgány neuznali z dôvodu, že uvedenému stavebnému (vodoprávnemu konaniu) zisťovacie konania nepredchádzalo.

53. Súd poukazuje na povinnosť a právo správneho orgánu v každom štádiu správneho konania dbať o to, aby bol okruh účastníkov konania správne určený. V tomto prípade si správne orgány svoju povinnosť nesplnili a z ich rozhodovania, ale ani z administratívneho spisu nie je možné zistiť, titulom čoho konali v uvedenom stavebnom (vodoprávnom) konaní so žalobcom.

54. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 08. 2017, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 03. 2017 (čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal) zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. , , teda z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

55. Úlohou žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa bude v ďalšom konaní vyriešiť otázku, či žalobca je účastníkom stavebného konania a na základe čoho mu toto právo vyplýva. Bude potrebné vyriešiť i to, či stavebnému konaniu malo/nemalo predchádzať zisťovacie konanie podľa , a ak áno, či je ho možné subsumovať pod rozhodnutie v tzv. zisťovacom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 08. 10. 2015, na ktoré sa odvoláva i správny orgán prvého stupňa v oznámení o začatí stavebného konania. Správne orgány si musia prioritne vyriešiť otázku účastníctva žalobcu v tomto preskúmavanom konaní. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. a svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti správnych orgánov povinnosť vyplývajúcu z ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu v čase rozhodovania správneho orgánu. Požiadavka zákona, čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy ( vyššie citovaného zákona). S uplatňovaním zásady materiálnej pravdy súvisí aj zodpovednosť za zisťovanie podkladov, ktorú nesie správny orgán.

56. V súvislosti s povinnosťou správnych orgánov zistiť presne a úplne skutočný stav veci správny súd poukazuje i na povinnosť presne a úplne vymedziť okruh účastníkov stavebného konania, pričom túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu. V predmetnej veci teda bude potrebné posudzovať i to, či žalobca s poukazom na jeho tvrdenia je, resp. nie je účastníkom

stavebného konania podľa ust. 59 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého účastníkmi stavebného konania sú i ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, pričom je tu konkrétny odkaz na ust. až 27 v znení neskorších predpisov.

57. Až na základe zistenia, či žalobca v čase vydania stavebného rozhodnutia zo dňa 31. 03. 2017, resp. v čase rozhodovania o jeho odvolaní proti tomuto rozhodnutiu spĺňal, resp. spĺňa podmienky účastníka konania podľa ust. § 59 stavebného zákona, bude možné rozhodnúť o ním podanom odvolaní proti stavebnému rozhodnutiu.

58. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

59. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania a osobe zúčastnenej na konaní rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd pribratým účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom konania (resp. ich právnym zástupcom), aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak pribratí účastníci konania, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. ). Právny zástupca pribratého účastníka konania (MH Invest, s.r.o.) podal písomné vyjadrenie k podanej žalobe, ale v predmetnej veci správny súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratému účastníkovi konania priznať právo na náhradu trov konania.

60. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.