Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/57/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: X. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., právne zastúpený: Mgr. Gabriel Vons, advokát so sídlom S. XXX, XXX XX K., proti odporkyni: Q. J., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., toho času bytom P. D. W.. S., O. X/ X, XXX XX J. Q., právne zastúpená: JUDr. PaedDr. Róbert Monsberger Kozák, advokát so sídlom B. XX, XXX XX J. Q., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom J.: V., nar. X.X.XXXX, bytom u navrhovateľa, a S., nar. XX.X.XXXX, bytom u odporkyni, v tomto konaní mal. deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. zo dňa 27. júna 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch II., III., IV., V. p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti ako odvolaním strán sporu nenapadnutej, ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd manželstvo navrhovateľa X. J., nar. XX.X.XXXX a odporkyne Q. J., rod. W., nar. XX.X.XXXX uzavreté XX.X.XXXX v Y., rozviedol. Maloleté deti, V. J., nar. X.X.XXXX a S. J. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia maloletých detí. Matke maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej V. a na výživu maloletej S. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Matke umožnil stretávať sa s maloletými deťmi V. a S. každý nepárny týždeň v čase od piatku 15:00 hod. do nedele 17:00 hod. a každý párny týždeň v stredu v čase od 09:00 hod. do piatku 17:00 hod. s tým, že si matka prevezme deti v mieste bydliska otca a v mieste bydliska otca maloleté deti v stanovenom čase odovzdá. Otec je povinný maloleté deti na stretnutie s matkou riadne a včas pripraviť. Zastavil konanie v časti o návrhu otca na uhradenie zameškaného výživného. Zamietol návrh otca, aby maloleté deti zastupoval a spravoval ich majetok výlučne otec maloletých detí. Štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželia vyše dvoch rokov nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľ obnovenie manželského spolužitia absolútne vylučuje. Na podklade uvedeného súd zastal názor, že pokiaľ i napriek snahe odporkyne, navrhovateľ nemá záujem na udržaní manželstva, nemožno ho nútiť, aby

zotrval v partnerskom vzťahu s odporkyňou práve z dôvodu, že manželstvo je vzťahom založeným na báze dobrovoľnosti. Pokiaľ vzťah, ako i dôveru medzi manželmi v súčasnej dobe nie je možné obnoviť, manželstvo ako nefunkčné rozviedol a maloleté deti zveril do starostlivosti otca i napriek nesúhlasu matky a kolízneho opatrovníka. Pri svojom rozhodnutí vychádzal tak zo záverov znaleckého dokazovania, ako i z výpovedí účastníkov konania. Uviedol, že i keď zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca nie je a nemôže byť v záujme matky, z hľadiska jej psychického stavu a citovej naviazanosti na obe maloleté deti, záujem maloletých detí stojí nad záujmami ich rodičov a dospel k záveru, že takéto riešenie je pre deti vhodnejšie. Stotožnil sa s námietkami o tom, že nedostatočný príjem a ubytovanie nemôžu byť matke na ujmu, avšak dal do popredia skutočnosť, že otec bude pre deti väčšou zárukou stabilnejšej výchovy a ich rastu, tak po psychickej, rodinnej, ako aj duševnej stránke už aj z dôvodu podpory, ktorú mu môže poskytnúť a aj poskytuje jeho rodina. Na strane matky absentuje práve podpora primárnej rodiny, teda rodičov, súrodencov a širšej rodinnej vzťahovej siete, ktorú by matka mohla v období rastu a dospievania oboch dcér potrebovať. Pokiaľ jej bola v konaní diagnostikovaná porucha osobnosti spojená s citovou labilitou, ktorú matka dokáže zvládať v pozitívnom emočnom rozpoložení, v negatívnom emočnom rozpoložení má deficit zvládacích schopností. Táto skutočnosť v konaní vyvrátená nebola, matka si vďaka terapii, ktorej sa podrobuje, sama uvedomuje, že potrebuje vonkajšiu kontrolu správania a preto je v chránenom prostredí. Súd striedavú osobnú starostlivosť vylúčil, jednak vzhľadom k záverom znaleckého posudku, kedy sám znalec jednoznačne striedavú starostlivosť neodporučil, zohľadniac i lepšie osobnostné predpoklady u otca, nakoľko výchovné prostredie u otca je pre deti vhodnejšie. Na tomto podklade zamietol ďalšie návrhy na výsluchy svedkov a závery znaleckého dokazovania považoval za postačujúce. Po zohľadnení schopností, možností matky uložil jej platiť na výživu oboch maloletých dcér výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima. Matka je v súčasnosti de facto stále bez príjmu, po právoplatnosti rozsudku aj bez rodičovského príspevku, nakoľko maloletú S., na ktorú matka rodičovský príspevok poberala, súd zveril otcovi. Matka sa nachádza v zložitej životnej situácii, je bez príjmu a bez vlastného bývania. Pokiaľ sa týkalo styku matky s maloletými deťmi, tento upravil tak, aby zostal zachovaný model stretávania sa matky s deťmi, ktorý existuje od februára 2019, tento rozšíril i na dni od stredy do piatku v závislosti od kalendárnych týždňov, čím zostane zachovaný čo najširší styk matky s deťmi. Rešpektoval aj návrh rodičov ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania z č.l. 212 druhá strana spisu. Zastavil konanie v časti, v ktorej si otec žiadal uhradiť zameškané výživné. V konaní vznikli trovy štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, odporkyni v konaní bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc a preto súd štátu nárok na náhradu trov konania voči odporkyni nepriznal. S poukazom na ustanovenie pri nenaplnení podmienok podľa ustanovenia žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu doručila odvolanie odporkyňa a to proti výrokom II., III., IV. a V. Vytýkala, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym záverom. Hoci slovenská platná právna úprava v prípadoch rozvodu manželstva favorizuje model striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, v tomto konkrétnom prípade takejto forme starostlivosti nebránili žiadne zákonné prekážky. Manžel aj manželka bývajú od seba vo vzdialenosti 5 kilometrov, preto je možné ustáliť, že striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti je najvhodnejšie riešenie, garantuje vo väčšom rozsahu právo rodiča vychovávať svoje dieťa, avšak zároveň garantuje aj právo dieťaťa na rodičovskú starostlivosť. Poukázala na rozsudok Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 26.5.2014, v ktorom ústavný súd judikoval, že najlepším záujmom dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov, pokiaľ sú na to splnené zákonné podmienky. Na strane manželky ako matky sú splnené všetky zákonné predpoklady, t. j. ochota a schopnosť starať sa o zdravie maloletých detí, o ich telesný, citový, rozumový a mravný vývoj. V súdnom konaní bolo preukázané, že maloleté deti majú kladný citový vzťah k svojej matke. Zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti nepredstavuje žiadnu neprimeranú záťaž, s prihliadnutím na ich vek ani zásadným spôsobom nemôže narušiť ich obvyklý spôsob života. Za nesprávne považovala, že okresný súd pri rozhodovaní o zverení maloletých detí niektorému z rodičov do výchovy vychádzal výlučne zo znaleckého posudku, ktorý nadradil nad vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletých detí. Vyšetrenie u súdom ustanoveného znalca sa konalo len jedenkrát a trvalo približne 90 minút, znalec vôbec nepozná životnú situáciu manžela, ani manželky, správanie manžela k maloletej S. počas jej pobytu s matkou v krízovom centre. Kolízny opatrovník bol v neporovnateľne užšom kontakte s rodinou navrhovateľa, ako aj s odporkyňou a vie lepšie zhodnotiť, čo je v záujme maloletých detí. Navrhovateľ navštevoval maloletú S. J. počas jej pobytu v krízovom centre

iba sporadicky, návštevy trvali krátky čas, navyše manželka uhrádzala manželovi na jeho žiadosť cestovné náklady za jednu cestu z Y. do J. Q. a späť a preto jej nie je zrejmé, na základe akých skutočností došiel súdom ustanovený znalec k záveru, že manžel má lepšie predpoklady pre osobnú starostlivosť oboch maloletých detí, resp. že by mal skutočný záujem o maloleté deti, najmä o maloletú S.. Žiadala preto v napadnutej časti, resp. v celom rozsahu podaného odvolania rozsudok okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zo správ P. D. Sv. S. J. Q. a P. D. Sv. Z. Y. vyplýva, že matka je schopná sa o deti starať, tak o maloletú S., ktorá trávi čas s matkou od narodenia, ale aj o maloletú V., ktorá trávi s matkou a sestrou čas každý druhý víkend. K deťom vždy pristupuje zodpovedne, plne vníma ich potreby. Práve matka od začiatku rozdelenia maloletých detí vyvíjala aktivitu a snažila sa s otcom detí dohodnúť, aby aj s druhou dcérou trávila čas a tak umožnila vytvoreniu súrodeneckej väzby u oboch dcér, ktoré žijú oddelene. Z uvedeného dôvodu zmenila zariadenie a v mesiaci február 2019 sa presťahovala do P. D. W.. Z. v Y., aby vzdialenosť bydlísk rodičov bola menšia a mohla sa intenzívnejšie podieľať na zabezpečovaní starostlivosti aj o druhú dcéru. Od tohto času styk rodičov a maloletých detí prebieha pravidelne každý víkend od štvrtku alebo piatku do nedele, deti sú buď u otca alebo matky. Poukázal i na správu psychiatričky MUDr. E., že u matky nebolo potvrdené závažné ochorenie psychózy, ide u nej o zmiešanú poruchu osobnosti, bez medikamentóznej liečby. Správanie matky je v súčasnej dobe bez nápadnosti a jej diagnóza nevylučuje matku z možnej a dostatočnej starostlivosti o maloleté deti. Zastal názor, že v súčasnej dobe je v najlepšom záujme maloletých deti, aby vyrastali spolu a na starostlivosti sa podieľali obidvaja rodičia formou striedavej osobnej starostlivosti.

4. Odporkyňa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zaujala kladné stanovisko. Zastala názor, že v súčasnej dobe je v najlepšom záujme oboch maloletých detí, aby vyrastali spolu a aby sa obaja rodičia podieľali na starostlivosti o ne formou striedavej osobnej starostlivosti.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky sa stotožnil s rozhodnutím a odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu. Poukázal na závery znaleckého posudku č. 9/2019 vypracovaného PhDr. Jánom Šútovcom, PhD., znalcom z odboru psychológie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že matka trpí polymorfnou poruchou osobnosti, deti citovo vydierala, predstierala rôzne ochorenia, falšovala lekárske nálezy, otec ju dokonca sprevádzal do Bratislavy na fingované vyšetrenie, posielala mu maily, akože od iných osôb, ktoré ho upozorňovali, aby sa lepšie staral o ženino zdravie, pravidelne chcela od neho získať peniaze. Znalec výslovne uviedol, že možnosti kvalitnej starostlivosti matky o deti a ich výchovu sú veľmi limitované. Sledujúc primárne záujmy detí znalec dospel k záveru, že obe deti by mali vyrastať spolu, najlepšie v osobnej starostlivosti otca a jeho rodiny. Neodporučil z hľadiska priaznivého psychického vývoja oboch maloletých detí striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Dal do pozornosti, že v prípade znalca ide o osobu, ktorá disponuje potrebnými odbornými znalosťami z odboru psychológie, na rozdiel od matky, prípadne kolízneho opatrovníka. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanoveniach a a postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa , potvrdil.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd postupoval správne, pokiaľ maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca. Matke uložil platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a umožnil jej stretávať sa s maloletými deťmi v súdom stanovenej rozsahu.

8. Odvolací súd zastal názor, že v danom prípade správne prvoinštančný súd zohľadnil prvoradý záujem maloletých detí s tým, že záujem matky nemôže nadradiť nad záujem detí. Pokiaľ i matka namietala závery znaleckého dokazovania, je potrebné uviesť, že znalec je osobou s potrebnou odbornou kvalifikáciu. Vzhľadom na rozdielny postoj rodičov k otázke osobnej starostlivosti o maloleté deti na čas po rozvode, súd vzhľadom i na zdravotný stav matky považoval za potrebné, aby sa k otázke zverenia maloletých detí ako k odbornej otázke vyjadril ustanovený súdny znalec. Tento jednoznačne striedavú osobnú starostlivosť vylúčil a za vhodnejšieho rodiča, schopného sa postarať o zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých detí označil otca. Posúdenie zdravotného stavu matky a jej schopnosti postarať sa o maloleté deti bola znalcom v rámci vykonaného znaleckého dokazovania posúdená v neprospech

matky. Ani odvolací súd preto nemohol, len na podklade vyjadrenia kolízneho opatrovníka matky, znalcom vyslovené závery nezohľadňovať. Napokon, pokiaľ sa týka súdom stanoveného styku, i podľa názoru odvolacieho súdu, tento je upravený v dostatočnom rozsahu. Pokiaľ bude styk s matkou na prospech maloletých detí, je predpoklad, že v budúcnosti dôjde k rozšíreniu styku, prípade i k nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade nie je možné hodnotiť iba momentálne nastavenie matky a jej vzťah k obom maloletým deťom, ale aj jej osobnosť tak ako ju opísal v znaleckom posudku súdny znalec, ktorý uviedol, že matka má nízku sebaúctu, pracuje v nej mechanizmus senzitívnej vzťahovačnosti, banálne životné situácie, postoje ľudí považuje za ohrozujúce, takáto interpretácia reality funguje u nej ako spúšťač anticipačnej úzkosti a súčasne defenzívneho systému osobnosti. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že matka musí popracovať i na svojom postoji k sebe a k okoliu, musí si postupne zvyšovať sebavedomie tak, aby práve znalcom poukázané nedostatky nepreniesla svojou výchovou i na maloleté deti a negatívne tak neovplyvnila ich zdravý fyzický a psychický vývoj.

9. V nadväznosti na uvedené súd nemohol v otázke zverenia maloletých detí hodnotiť iba emočný citový vzťah matky k deťom, prípadne vzťah detí k matke, ale komplexne jej osobnosť ako rodiča a jej schopnosť sprostredkovávať realitu v rámci výchovného pôsobenia na obe maloleté deti.

10. I z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ nevyhovel návrhu matky a kolízneho opatrovníka na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti a deti v súlade so závermi znaleckého dokazovania zveril do starostlivosti otca. K ustanovenej výške výživného sa otec neodvolal, matke bolo stanovené minimálne výživné v prospech maloletých detí. Úpravu styku považoval odvolací súd ako bolo uvedené vyššie, za dostatočnú, v nadväznosti na čo rozsudok okresného súdu stotožniac sa i s jeho odôvodnením postupom podľa , potvrdil. V časti, ktorá odvolaním matky napadnutá nebola, ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

11. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

12. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )