Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-158-2019.pdf
PDF · 82.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-9Csp/158/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: OSPEN s.r.o., IČO: 25 262 823, so sídlom Přelouč, Hradecká 1383, Česká republika, právne zastúpený: JACKO & Co., advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bratislava, Domašská 20186/4A, proti žalovanému: S. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. L., o zaplatenie 103,83 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 103,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 103,83 € od 2.11.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 19.3.2019 domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 103,83 € s príslušenstvom, a to z titulu rámcovej zmluvy o finančných službách. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 8.4.2019 platobný rozkaz č. k. XUp/XXX/ XXXX, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Dňa 18.7.2019 bola vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
2. Súd vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra žalobcu, výzvou na splnenie, podacím hárkom, zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, všeobecnými obchodnými podmienkami, rámcovou zmluvou o finančných službách, prílohou, poslednou výzvou, výpoveďou zmluvy o účte spolu s doručenkou, platobnou históriou, výpisom z osobného účtu, správami o pobyte žalovaného a zistil tento skutkový stav veci: 3. Právny predchodca žalobcu Česká spořitelna, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 14.2.2017 Rámcovú zmluvu o finančných službách (ďalej len Zmluva), na základe ktorej plnil právny predchodca žalobcu tým, že viedol bankový účet pre žalovaného a zároveň mu vydal platobnú kartu Visa Classic, tento si však neplnil svoje povinnosti tým, že mu na jeho platobnom účte vznikol debetný zostatok vo výške 2.658,48 Kč, hoci z bodu 10.6 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, bolo povinnosťou žalovaného udržovať na platobnom účte peňažné prostriedky v takej výške, aby postačovali na krytie platobných transakcií na krytie záväzkov voči banke a súčasne aby neklesli pod výšku minimálneho zostatku stanoveného pre platobný účet bankou. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani na základe poslednej výzvy pred podaním žaloby, ktorou právny predchodca žalobcu vypovedal Zmluvu a zároveň žalovaného vyzval na úhradu celkovej dlžnej sumy vo výške 2.704,25 Kč. Z platobnej histórie mal súd preukázané, že žalovaný vyčerpal peňažné prostriedky celkovo vo výške 2.658,48 Kč, nezaplatil však žiadnu sumu. Pohľadávka žalobcu tak predstavuje sumu 2.704,25 Kč, žalobca si však uplatňuje len dlžnú sumu istiny vo výške 2.658,48 €, t.j. 103,83 € (po prepočítaný kurzom ECB zo dňa 19.3.2019). Žalovaný po podaní žaloby nezaplatil žiadnu sumu.
4. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.2.2017 ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.2.2018 vyplýva, že obchodná spoločnosť Česká spořitelna, a.s. ako postupca postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka, ako to vyplýva z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok.
5. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel Ibis) druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
6. Podľa článku 4 ods. 1 písm. b/ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.
7. Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia Rím I bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a/ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b/ akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
8. Podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rím I bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. 9. Podľa článku 6 ods. 4 písm. a/ nariadenia Rím I odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu.
10. Podľa § 2662 Občanského zákoníku č. 89/2012 Sb. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len Občanský zákoník) zmluvou o účte sa ten, kto vedie účet, zaväzuje zriadiť od určitej doby v určitej mene účet pre jeho majiteľa, umožniť vloženie hotovosti na účet alebo výber hotovosti z účtu alebo vykonávať prevody peňažných prostriedkov z účtu na účet.
11. Podľa § 2665 Občanského zákoníku ak sa strany dohodnú, že ten, kto vedie účet, umožní výber hotovosti alebo vykoná prevod peňažných prostriedkov z účtu, aj keď pre to na účte nie je dostatok peňažných prostriedkov, použijú sa primerane ustanovenia o úvere.
12. Podľa § 2395 Občanského zákoníku zmluvou o úvere sa úverovateľ zaväzuje, že poskytne úverovanému na jeho požiadanie a v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a úverovaný sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 1968 prvá veta Občanského zákoníku dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
14. Podľa § 1970 Občanského zákoníku po dlžníkovi, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úroku z omeškania stanoví vláda nariadením; ak si nedojednajú strany výšku úroku z omeškania, považuje sa za dojednanú výška takto stanovená.
15. Podľa § 2 nařízení Vlády ČR č. 351/2013 Sb. výška úroku z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.
16. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o právny vzťah s cudzím prvkom, súd sa zaoberal otázkou právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Súd Zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko na jednej strane vystupuje právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v zmysle článku 18 ods. 2 nariadenia Brusel Ibis je daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Súd vec rozhodoval podľa právnych predpisov Českej republiky, a to v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b/ a článku 6 ods. 2 nariadenia Rím I, keďže z bodu 39 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť Zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, vyplýva, že právne vzťahy medzi účastníkmi Zmluvy sa riadia právnym poriadkom Českej republiky.
17. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe Zmluvy záväzkový právny vzťah podľa § 2662 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka, pričom právny predchodca žalobcu zriadil a viedol pre žalovaného účet a zároveň mu vydal platobnú kartu. Žalovaný však porušil ustanovenia Zmluvy tým, že prečerpal peňažné prostriedky na predmetnom účte do nepovoleného debetu, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu odstúpil od Zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ktorú však do podania žaloby neuhradil. Na základe uvedených skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 103,83 €. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 2.11.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po odstúpení od Zmluvy a prevedení nepovoleného debetného zostatku na účet pohľadávok banky. Keďže takto žiadaná výška úroku z omeškania bola stanovená v súlade s ustanovením § 1970 Občanského zákoníku ako aj s ustanovením § 2 nařízení Vlády ČR č. 351/2013 Sb., súd žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania v požadovanej výške.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal ich plnú náhradu voči žalovanému, nakoľko mal v konaní úspech. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).