Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-218-2014.pdf
PDF · 116.08 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/218/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcov: 1/ P. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. R. X, O., 2/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, X., obaja zastúpení splnomocnencom: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka, so sídlom Františkánska 5, Trnava, proti žalovanému: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. V. XX, X., t. č. W., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a v 2. rade a žalovaného k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom O. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie S.K. ako parcela registra „S. Č. XXXX/X o výmere 34 m2, zastavaná plocha a nádvorie, číslo XXXX/ X o výmere 390 m2, zastavaná plocha a nádvorie, číslo XXXX/X o výmere 27 m2, zastavaná plocha a nádvorie, číslo XXXX/X o výmere 16 m2, záhrada sa z r u š u j e .
II. Nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom O. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie S. ako parcela registra „. Č. XXXX/X o výmere 34 m2, zastavaná plocha a nádvorie, číslo XXXX/X o výmere 390 m2, zastavaná plocha a nádvorie, číslo XXXX/X o výmere 27 m2, zastavaná plocha a nádvorie, číslo XXXX/X o výmere 16 m2, záhrada sa p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v 2. rade s tým, že ich podiely sú rovnaké (každý v 1).
III. Žalobca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 11.000,- Eur ako náhradu za spoluvlastnícky podiel, a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 8.250,- Eur ako náhradu za spoluvlastnícky podiel, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalobcovia v 1. a v 2. rade majú voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade (ďalej aj ako „žalobcovia v 1. a v 2. rade“ alebo len „žalobcovia“) sa žalobou podanou na Okresnom súde Trnava dňa 29.09.2014, po pripustení zmeny petitu uznesením č. k. 8C/218/2014-81 zo dňa 11.02.2016, domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., C. S., C. O., a to parcely registra „S. L.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, parc. č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 390 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 16 m2 (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“) tak, že tieto súd prikáže do podielového spoluvlastníctva žalobcom v 1. a v 2. rade s tým, že ich podiely sú rovnaké
- 1/2 - ica vzhľadom k celku za finančnú náhradu určenú súdom, ktorú sú žalobcovia v 1. a v 2. rade povinní vyplatiť žalovanému.
2. Žalobcovia v 1. a v 2. rade žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalobca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach spolu o veľkosti 1/6 vzhľadom k celku a žalobkyňa v 2. rade je podielovou spoluvlastníčkou spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach spolu o veľkosti 3/12 vzhľadom k celku, poslednú 1/12 vzhľadom k celku žalobkyňa v 2. rade nadobudla na základe kúpnej zmluvy s bývalou podielovou spoluvlastníčkou C. R. (jej švagrinou). Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 7/12 vzhľadom k celku. Ďalej v žalobe žalobcovia uviedli, že na predmetných nehnuteľnostiach, konkrétne na parcele registra „S., L.. Č.. XXXX/X sa nachádza rodinný dom, súp. č. XXX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., C. S., C. O. (ďalej aj „rodinný dom“), ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a v 2. rade, pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké (1/2 vzhľadom k celku). Existujúce podielové spoluvlastníctvo nie je v prospech všetkých spoluvlastníkov už len vzhľadom na komplikované rodinné vzťahy spôsobené viacerými nezhodami, ako aj z toho dôvodu, že toto podielové spoluvlastníctvo (k pozemku evidovanému na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území S.) sťažuje žalobcom v 1. a v 2. rade bezproblémové využívanie vlastníckeho práva k rodinnému domu so súpisným č. XXX, evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území S., ktorý je na tomto pozemku postavený (na parcele registra „S. L.. Č.. XXXX/X). Žalobcovia v 1. a v 2. rade pred podaním žaloby oslovili realitnú kanceláriu o vyčíslenie hodnoty predmetu podielového spoluvlastníctva zodpovedajúcemu trhovej cene nehnuteľnosti, na základe ktorého ponúkli žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach sumu 10.628,33 Eur (trhovú hodnotu), ktorú boli ochotní vyplatiť v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Žalovaný s mimosúdnou dohodou nesúhlasil, mal záujem svoj podiel na predmetnej nehnuteľnosti odpredať žalobcom, ale nie za trhovú cenu. Podľa žalobcov prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva za náhradu dôjde k účelnému využitiu veci, najmä s poukazom na fakt, že žalobcovia sú tiež podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. č. XXX, ktorý je postavený na vyporiadavanom pozemku.
3. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nesúhlasí. Mal za to, že na pozemku sa nachádza prístavba, má spoločnú stenu s rodinným domom so súp. č. XXX, v ktorom žijú žalobcovia v 1. a v 2. rade. Prístavba má samostatný vchod, samostatnú vodovodnú prípojku, kúrenie je spoločné. Pri rodinnom dome sa nachádza aj garáž, ktorú tiež žalovaný postavil. Pozemok nevyužíva, má tam zákaz vstupu. Nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, rodinný dom ani byt. So žalobou by žalovaný súhlasil, pokiaľ by mu žalobcovia vyplatili sumu 75.000,- Eur.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a ďalšími listinnými dôkazmi, najmä výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie S., znaleckým posudkom č. X/XXXX vyhotovený znalkyňou N.. N. X., znaleckým posudkom č. X/XXXX vyhotovený znalkyňou N.. T. S., ako aj s ostatným obsahom spisu, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav.
5. Žalobcovia v 1. a v 2. rade počas konania zotrvali na podanej žalobe, pričom doplnili, že predmetný pozemok, teda sporná nehnuteľnosť, nie je reálne deliteľný. Deklarovali záujem o prikázanie nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva, nakoľko nehnuteľnosť reálne užívajú. Na spornom pozemku sa nachádzajú stavby, ktoré sú v podielom spoluvlastníctve žalobcov.
6. Žalovaný tiež zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, pričom mal za to, že predmetná nehnuteľnosť je reálne deliteľná, je tam možnosť prístupovej cesty k jeho garáži a prístavbe. Vstup cez bránu je jeden.
7. Na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., C. S., C. O. sú evidované nehnuteľnosti ako parcely registra „S., L.. Č.. XXXX/X o výmere 34 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 390 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 27 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere - 16 m2 záhrada, ktorých vlastníkmi zapísanými na uvedenom liste vlastníctva sú žalobca v 1. rade v pomere 2/12 k celku, žalobkyňa v 2. rade v pomere 3/12 k celku a žalovaný v pomere 7/12 k celku. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. ďalej vyplýva, že právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parc. č. XXXX/X je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX a právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXXX/X je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Výpis k katastra nehnuteľností bol vyhotovený dňa 12.11.2109 a údaje sú platné k 08.11.2019.
8. Na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., C. S., C. O. sú evidované nehnuteľnosti - stavby, rodinný dom so súpisným č. XXX na parc. č. XXXX/X, ktorých vlastníkmi zapísanými na uvedenom liste vlastníctva sú žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade, každý v pomere 1/2 k celku. Výpis k katastra nehnuteľností bol vyhotovený dňa 12.11.2109 a údaje sú platné k 08.11.2019.
9. Na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., C. S., C. O. sú okrem iného evidované nehnuteľnosti - stavby, garáž na parc. č. XXXX/X, ktorých (výlučným) vlastníkom zapísaným na uvedenom liste vlastníctva je žalobca v 1. rade v pomere 1/1 k celku. Výpis k katastra nehnuteľností bol vyhotovený dňa 12.11.2109 a údaje sú platné k 08.11.2019.
10. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotovenom znalkyňou N.. N. X. vyplýva, že nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. - pozemky registra „S. L.. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 390 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 16 m2, nie je možné reálne rozdeliť v zmysle spoluvlastníckych podielov tak, aby ostala zabezpečená účelnosť využitia pozemkov. Je to spôsobené tým, že pozemky parc. č. XXXX/X H. Č.. XXXX/X sú zastavané stavbami vo vlastníctve žalobcov, pričom tieto stavby zaberajú celý pozemok parc. č. XXXX/X vo výmere 27 m2 (garáž) a 197 m2 z pozemku parc. č. XXXX (dom súpisné č. XXX) celková výmera pozemkov na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.K. je 467 m2. Žalovaný je vlastníkom 7/12 podielu z celkovej výmery - teda 272 m2. Po odpočítaní výmery, ktorú zaberajú stavby vo vlastníctve žalobcov (27 m2 + 197 m2) z celkovej výmery nám ostane 243 m2, čo je menej ako pripadá na podiel žalovaného. Pre zachovanie účelného využitia nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. nie je možná reálna deľba podľa spoluvlastníckych podielov.
11. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotovenom znalkyňou N.. T. S. vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.K., C. S., C. O. je 33.000,- Eur, pričom jednotlivé pozemky parcely registra „S. majú všeobecnú hodnotu, parc. č. XXXX/X o výmere 34 m2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výške 2.404,82 Eur, parc. č. XXXX/X o výmere 390 m2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výške 27.584,70 Eur, parc. č. XXXX/X o výmere 27 m2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výške 1.909,71 Eur, parc. č. XXXX/X o výmere - 16 m2 záhrada vo výške 1.131,68 Eur.
12. Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
13. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
14. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
15. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci.
16. Súd je zo zákona viazaný záväzným poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta zakotvuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Je však vecou súdu, aký význam bude klásť ďalším jednotlivým skutočnostiam a ako ich vyhodnotí vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. Len v prípade výraznejšieho nepomeru bude pravdepodobnejšie prikázanie veci vlastníkovi dominantného spoluvlastníckeho podielu, ani toto však nemusí byť pravidlo.
17. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní aj správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do spoločnej veci, ktorý a ako zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci a podobne. Súd by nemal vec prikázať tomu zo spoluvlastníkov, ktorý ju chce ďalej scudziť, ak niektorý z ostatných spoluvlastníkov prejavil záujem vec užívať.
18. Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej náhrady. Zákon neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že treba vychádzať zo všeobecnej trhovej ceny celej veci v čase jej vyporiadania. Primeranou náhradou je potom príslušný podiel všeobecnej ceny. Prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý nie je schopný poskytnúť primeranú náhradu, by nebolo možné označiť za účelné. Nakoľko rozhodnutie súdu vo veci zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva má konštitutívny charakter, nárok na vyplatenie náhrady vzniká až právoplatnosťou tohto rozhodnutia, preto nemožno započítať vzájomné nároky, keďže ešte neexistujú. Primeranú náhradu určuje súd, pričom spravidla sa vychádza zo znaleckého posudku. Rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní veci vzniká nový (spolu)vlastnícky vzťah k veci.
19. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. Nie je teda vylúčené, aby bola vec prikázaná tomu spoluvlastníkovi, ktorý má síce o niečo menší podiel na spoločnej veci, no pri zohľadnení všetkých okolností prípadu, spojitosti strán s konkrétnou nehnuteľnosťou, historickú rodinnú väzbu, súčasnú bytovú otázku strán sporu, či užívanie veci niektorým zo spoluvlastníkov, sa javí ako spravodlivejšie jej prikázanie práve tomuto menšinovému spoluvlastníkovi.
20. Predmetnom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.K., C. S., C. O., a to parcely registra „S. L.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 390 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 16 m2. Žalobcovia v 1. v 2. rade prejavili záujem o prikázanie predmetnej nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva.
21. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhmi strán sporu, ale pri zrušení a vyporiadaní postupuje podľa § 142 ods. 1 OZ. Nakoľko medzi stranami bolo sporné, či je predmetná nehnuteľnosť reálne deliteľná, súd viazaný poradím spôsobov vyporiadania sa zaoberal najskôr otázkou reálneho rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a pod.). Z dôvodu spornosti predmetnej otázky ako aj tej skutočnosti, že na predmetnej nehnuteľnosti - pozemku sa nachádzajú stavby vo vlastníctve žalobcov (na listoch vlastníctva č. XXXX H. Č.. XXXX, katastrálne územie S.), nariadil súd na zodpovedanie tejto otázky znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku
jednoznačne vyplýva záver, že sporná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná podľa spoluvlastníckych podielov, keď znalkyňa uviedla, že sporné pozemky majú celkovo výmeru 467 m2, pričom z tejto výmery žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne prislúcha 5/12, teda 195 m2 a žalovanému 7/12, teda 272 m2. Ďalej je potrebné uviesť, že na spornom pozemku sa nachádzajú stavby vo vlastníctve žalobcov v 1. a v 2. rade o celkovej výmere 224 m2 (27m2 garáž + 197 m2 rodinný dom). Po odpočítaní výmery stavieb vo vlastníctve žalobcov v 1. a v 2. rade od celkovej výmery pozemku 467 m2 zostáva 243 m2 (467 - 224 = 243), čo je menej ako pripadá na podiel žalovaného podľa veľkosti podielov (272 m2). Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku, keď reálna deľba podľa spoluvlastníckych podielov pre zachovanie účelného využitia predmetnej nehnuteľnosti nie je možná.
22. Súd mal za preukázané, že reálne rozdelenie veci nie je dobre možné, a preto v zmysle § 142 ods. 1 OZ viazaný poradím spôsobov vyporiadania zaoberal sa prikázaním nehnuteľnosti za náhradu niektorému zo spoluvlastníkov. Záujem o prikázanie veci do podielového spoluvlastníctva prejavili žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade ako podieloví spoluvlastníci. Žalovaný záujem o prikázanie veci do jeho výlučného vlastníctva neprejavil, v konaní žiadal výplatu za jeho spoluvlastnícky podiel, pričom neskôr tvrdil, že spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti sa vzdať nechce.
23. K rozporuplným vyjadreniam žalovaného súd uvádza, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Vzhľadom na uvedenú zásadu dobrovoľnosti súd v spravidla vždy zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo, ak niektorý zo spoluvlastníkov o to požiada, teda domáha sa jeho zrušenia a vyporiadanie na súde. Existuje možnosť, že súd nezruší a nevyporiadania podielové spoluvlastníctvo, avšak to len v ojedinelých a výnimočných situáciách, kedy pre takýto postup existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Musí byť však preukázaná existencia naozaj osobitných okolností, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. Napokon sám žalovaný opakovane uvádzal, že žiada poskytnutie finančnej náhrady (v nepomerne vysokej výške) za jeho spoluvlastnícky podiel, čo súd vyhodnotil ako jeho nezáujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalobcami. Následný odmietavý postup po stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znaleckým posudkom, súd posúdil už len ako obštrukčné správanie a reálny nezáujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
24. Pri prikázaní nehnuteľnosti, ktorej hodnotu stanovil súdom ustanovený znalec v posudku č. X/ XXXX, súd nemal dôvod vychádzať z iného ohodnotenia a zisťoval, či žalobcovia disponujú potrebnými finančnými prostriedkami vo výške 19.250,- Eur, zodpovedajúcimi podielu žalovaného. Z vyjadrenia žalobcov na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne mal súd za preukázané, že žalobcovia sú schopní túto sumu vyplatiť. Súd v danej veci veľkosť spoluvlastníckeho podielu nepovažoval za najpodstatnejšie kritérium, keď mal za preukázané, že žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade majú na spornej nehnuteľnosti - pozemku stavbu, rodinný dom so súpisným č. XXX (list vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.) v podielovom spoluvlastníctve, každý v 1/2, ktorý aj obývajú. Na spornej nehnuteľnosti - pozemku sa nachádza tiež stavba - garáž (list vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.), ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade. Predmetné stavby, rodinný dom súpisné č. XXX a garáž, zaberajú väčšiu časť spornej nehnuteľnosti - pozemku v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Žalobcovia nehnuteľnosť - pozemok užívajú dlhodobo, keď obývajú rodinný dom a garáž, ktoré sú na spornom pozemku postavené. Žalovaný reálny záujem o spornú nehnuteľnosť - pozemok nemal. Pri prikázaní nehnuteľnosti do vlastníctva (resp. aj do podielového spoluvlastníctva) niektorému podielovému spoluvlastníkovi sa súd jednak zoberal veľkosťou podielov, účelným využitím veci, ako aj ďalšími skutočnosťami relevantnými v danej veci. Súd považoval za dôvodné prikázať predmetné nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva žalobcov aj napriek tomu, že sú menšinovými spoluvlastníkmi (žalobcovia majú spolu 5/12 a žalovaný 7/12), nakoľko títo od začiatku deklarovali svoj záujem o prikázanie veci do ich podielového spoluvlastníctva. Ich záujem na predmetných nehnuteľnostiach zotrval a tento mali už pred podaním žaloby, keď sa márne pokúšali mimosúdne dohodnúť so žalovaným. Žalobcovia sporný pozemok reálne vyžívajú, majú na ňom postavené stavby, ktoré obývajú. Prikázaním spornej nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalobcov dôjde aj k účelnému využitiu sporného pozemku žalobcami a predíde sa vzniku vyhrotených situácii medzi spoluvlastníkmi, keďže vzťahy medzi nimi (medzi žalobcami a žalovaným), napriek tomu, že sú blízki príbuzní, nie sú dobré.
25. Za dôvodné nepovažoval súd ani tvrdenia žalovaného, že na spornom pozemku má nehnuteľnosti, garáž a prístavbu, keď z výpisu z listu vlastníctva súd žiadne také skutočnosti nezistil. Na sporných
pozemkoch sú evidované len dve stavby. Garáž postavená na spornom pozemku je vo vlastníctve žalobcu v 1. rade (právny vzťah je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.) a prístavba k rodinnému domu, je jeho súčasťou, resp. nie je zapísaná samostatne, ako samostatná stavba a rodinný dom postavený na spornom pozemku je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a v 2. rade (právny vzťah je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.). Takisto sa súd bližšie nezaoberal tvrdeniami žalovaného o jeho investíciách do prístavky, resp. garáže, nakoľko predmetnom tohto konania bolo zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.. Na tomto liste vlastníctva sú evidované len pozemky a len zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nim bolo predmetom tohto konania. Navyše, žalovaný svoje trvania ani nijako nepreukázal.
26. Námietky žalovaného voči znaleckému posudku podľa názoru súdu neboli vecné a dôvodné. Znalecký posudok č. X/XXXX bol žalovanému doručovaný aj na pojednávaní (posudok bol žalovanému doručený fikciou a z dôvodu možnosti oboznámiť sa s ním sa súd pokúsil mu ho doručiť aj priamo na pojednávaní), pričom žalovaný znalecký posudok ako aj ďalšie listiny odmietol prevziať. K znaleckému posudku č. X/XXXX sa žalovaný v stanovenej lehote na výzvu súdu nevyjadril a na pojednávaní uvádzal, že nie je k čomu sa vyjadriť, keďže znalkyňa ohodnocovala iné nehnuteľnosti. Súd vyhodnotil námietky žalovaného ako neopodstatnené, pretože tieto neuviedol v lehote určenej súdom. Napriek tomu súd dopĺňa, že znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku postupovala podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a určovala všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., pričom túto stanovila porovnávacou metódou, preto sa zaoberala aj inými nehnuteľnosťami v danej lokalite. Žalobcovia závery znaleckého posudku nespochybnili a žalovaný relevantné argumenty, ktoré by znalecký posudok spochybňovali neuviedol.
27. Pri stanovení výšky primeranej náhrady preto súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti (pozemku) evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. určenej znaleckým posudkom č. X/XXXX. Všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti bola podľa záverov znaleckého posudku vo výške 33.000,- Eur. Pri určení výšky výplaty primeranej náhrady potom súd vychádzal z veľkosti podielov, keď žalovaný bol vlastníkom 7/12 z celku (t. j. 7x2.250,- Eur), pričom na jeho výplatu pripadá suma vo výške 19.250,- Eur. Vychádzajúc z veľkosti podielov, ktoré vlastnili jednotliví podieloví spoluvlastníci pred zrušením podielového spoluvlastníctva, potom súd uložil žalobcom povinnosť výplaty podľa tohto kritéria. Žalobca v 1. rade nadobudol od žalovaného 4/12, a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu 11.000,- Eur (4x2.250,- Eur). Žalobkyňa v 2. rade nadobudla od žalovaného 3/12, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu 8.250,- Eur (3x2.250,- Eur).
28. Lehotu na plnenie vzhľadom na výšku sumy, ako aj žiadosť žalobcov určil súd s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
29. Súd uzatvára, že vzhľadom na to, že medzi sporovými stranami nedošlo k dohode, ktorá má byť v danej právnej veci prioritná, súd vykonal dokazovanie podľa zásad uvedených v § 142 ods. 1 OZ, po tom čo mal za nesporne preukázané, že reálna deľba podľa výšky spoluvlastníckych podielov v danej veci nie je možná, pristúpil k postupu v zmysle § 142 ods. 1 tretia veta OZ a podielové spoluvlastníctvo zrušil, pričom sporné nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v 2. rade za primeranú náhradu, pri určení výšky ktorej vychádzal zo znaleckého posudku.
30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
31. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vychádzal pri tom zo zásady pomeru úspechu, keď mal za to, že žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci dosiahli v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne poskúšali dohodnúť do žalovaným a aký následne navrhli v súdnom konaní (napr. uznesenie najvyššieho súdu SR z 26.07.2012, sp. zn. 4MCdo/10/2012). Súd tiež prihliadal aj na správanie sa strán v konaní, keď žalobcovia počas celého sporu deklarovali svoj záujem dohodnúť sa, a to aj po vyhotovení znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti (teda, že vyplatia žalovaného sumou podľa znaleckého posudku). Žalovaný počas celého konania žiadal poskytnutie finančnej náhrady v neprimeranej, až v nepomerne vyššej výške, ako bola hodnota jeho spoluvlastníckeho podielu (žiadal sumu 75.000,- Eur, neskôr 65.000,- Eur a 40.000,- Eur). Aj toto správanie žalovaného preukazuje nemožnosť uzavretia dohody medzi podielovými spoluvlastníkmi. Preto podľa názoru súdu je spravodlivé postupovať podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom v 1. a v 2. rade priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Čo sa týka výšky náhrady ponúknutej žalobcami žalovanému pri návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody, žalobcovia vychádzali zo stanovenia ceny na základe odborného vyjadrenia realitnej kancelárie (ktoré aj súdu predložili), čo môže byť tiež jedným z dôvodov rozdielu ponúknutej náhrady (nešlo o znalecký posudok, ktorý je podrobnejší a presnejší) a následne skutočne určenej znaleckým posudkom. K rozdielu vo výške náhrady ponúknutej žalovanému (10.628,33 Eur - máj 2014) a náhrade, ku ktorej boli žalobcovia následne zaviazaní súdom (19.250,- Eur - január 2019) nepochybne prispel aj ten fakt, že od podania žaloby uplynul dlhší čas (5 rokov), za ktorý došlo k prudkému nárastu cien nehnuteľnosti (všeobecne známa skutočnosť), čo sa tiež nepochybne odzrkadlilo na výške primeranej náhrady. Súd tak žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP a úspešným žalobcom nepriznať náhradu trov konania, keď ani žalovaný žiadny takýto dôvod neuviedol. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).