Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/62/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: TENDERFOOD AB, s.r.o. so sídlom Makovického 59/2, 010 01 Žilina, IČO: 46 398 228, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMANÍČEK & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101044149/2017 zo dňa 24. mája 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 08.02.2017 (dátum 10.02.2017 uvedený v rozhodnutí správcu dane je nesprávny) č. 100235269/2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 141 875,22 euro na DPH za zdaňovacie obdobie november 2014, pričom nepriznal nadmerný odpočet v sume 2 309,24 euro a vyrubil daň v sume 139 565,98 euro.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca pre uplatnenie nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2014 vo výške 141 875,22 euro nesplnil zákonom stanovené podmienky, keď z vykonaného dokazovania nebola potvrdená vierohodnosť účasti dodávateľov DSP trade s.r.o., Exporton s.r.o. a GALLEX TRADE s.r.o. na deklarovaných obchodoch, tak ako je uvedené na sporných faktúrach.

3. Spornými faktúrami od dodávateľa DSP trade s.r.o., Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO 46 112 936 sú:

- faktúra č. 20140136 z 06.11.2014, predmet mrazené kuracie prsia, množstvo 21 888 kg, základ dane 80 372,74 euro, 20 % DPH vo výške 13 395,46 euro,

- faktúra č. 20140137 z 07.11.2014, predmet mrazené kuracie prsia, množstvo 22 008 kg, základ dane 77 644,22 euro, 20 % DPH vo výške 12 940,70 euro,

- faktúra č. 20140139 z 11.11.2014, predmet mrazené kuracie prsia, množstvo 22 008 kg, základ dane 77 644,22 euro, 20 % DPH vo výške 12 940,70 euro,

- faktúra č. 20140141 z 14.11.2014, predmet mrazené kuracie prsia, množstvo 22 008 kg, základ dane 77 380,13 euro, 20 % DPH vo výške 12 896,69 euro,

- faktúra č. 20140142 z 20.11.2014, predmet mrazené kuracie prsia, množstvo 19 992 kg, základ dane 70 291,87 euro, 20 % DPH vo výške 11 715,31 euro,

- faktúra č. 20140143 z 21.11.2014, predmet mrazené kuracie prsia, množstvo 22 008 kg, základ dane 77 380,13 euro, 20 % DPH vo výške 12 896,69 euro,

- faktúra č. 20140144 z 28.11.2014, predmet mrazené kuracie prsia, množstvo 21 204 kg, základ dane 73 789,92 euro, 20 % DPH vo výške 12 298,32 euro,

- faktúra č. 20140145 z 28.11.2014, predmet mrazené kuracie prsia, množstvo 21 996 kg, základ dane 76 546,08 euro, 20 % DPH vo výške 12 757,68 euro.

4. Spornými faktúrami od dodávateľa Exporton s.r.o., Nitrianska 971/46, 920 01 Hlohovec, IČO 47 152 605 (od 19.09.2015 právny nástupca ECOPLANT, s.r.o., od 02.10.2015 právny nástupca SIAM FOOD, s.r.o., od 14.04.2016 právny nástupca JUING OIL, s.r.o., od 08.11.2016 právny nástupca DcaLaser, s.r.o., dňa 09.11.2016 výmaz ex offo) sú:

- faktúra č. 20140025 z 12.11.2014, predmet mrazené kuracie prsia, množstvo 21 990 kg, základ dane 84 705,48 euro, 20 % DPH vo výške 14 117,58 euro,

- faktúra č. 20140026 z 28.11.2014, predmet mrazené kuracie prsia, množstvo 21 984 kg, základ dane 84 682,37 euro, 20 % DPH vo výške 14 113,73 euro.

5. Spornými faktúrami od dodávateľa GALLEX TRADE, s.r.o., Fučíkova 460, 925 21 Sládkovičovo, IČO 47 620 102 sú:

- faktúra č. 2014364 z 19.11.2014, predmet kuracie prsia, množstvo 20 004 kg, základ dane 70 814,16 euro, 20 % DPH vo výške 11 802,36 euro.

6. Ako ďalej žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ani skutočnosť, že ho žalobca predal svojim odberateľom. Správca dane spochybnil skutočnosť, že pôvod tovaru a jeho dodanie prostredníctvom tuzemských spoločností DSP trade, s.r.o., Exporton, s.r.o. a GALLEX TRADE, s.r.o. je autentické. V podrobnostiach odkázal na zistenia správcu dane, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil s tým, že skutkový stav je podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom popísaný v rozhodnutí správcu dane. Na doplnenie a zdôraznenie žalovaný dodal, že skladovateľ MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo nedisponuje žiadnymi prepravnými a inými dokladmi, ktoré by preukazovali, že spoločnosť DSP trade, s.r.o. dodala mrazené kuracie prsia platiteľovi, ktorý ako ukladateľ mal oznamovať skladovateľovi MRAZIARNE a.s. do 24 hodín skutočnosti o tovare pred jeho dodaním na sklad, na základe čoho platiteľ má vedomosť o dodaní tovarov na sklad, ktoré mal získať od svojho dodávateľa DSP trade, s.r.o.. Aj napriek tejto skutočnosti skladovateľ však nedisponuje žiadnymi dokladmi, ktoré by preukazovali dodanie predmetných tovarov spoločnosťou DSP trade, s.r.o., čo znamená, že tomuto dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť podľa a nemohlo jej ani vzniknúť právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník.

7. Z rozsiahleho dokazovania, ktoré správca dane vo veci vykonal bola zistená existencia troch obchodných reťazcov v nasledovnom zložení: a) J-ten s.r.o. - DSP trade s.r.o. - TENDERFOOD AB, s.r.o. (žalobca) b) J-ten s.r.o. - DSP trade s.r.o. - Exporton s.r.o. - TENDERFOOD AB, s.r.o. (žalobca) c) GAVARO s.r.o. - GALLEX TRADE s.r.o. - TENDERFOOD AB, s.r.o. (žalobca)

8. K spoločnosti DSP trade, s.r.o. žalovaný zistil, že jej právnym nástupcom bol od 09.07.2015 Pragmastav s.r.o., od 01.12.2015 H&TROP s.r.o. a od 28.01.2016 Excite s.r.o.. Spoločnosti DSP trade, s.r.o. dodávala mrazené kuracie prsia spoločnosť J-ten s.r.o., a odberateľom spoločnosti DSP trade, s.r.o. boli TENDERFOOD AB s.r.o. a Exporton s.r.o.. Spoločnosť J-ten s.r.o. nemala kancelárske, obchodné, prevádzkové ani skladové priestory, majetok nemala žiadny, nemala zamestnancov, doklady od tejto spoločnosti sú nedostupné, virtuálnu kanceláriu a služby s tým spojené ako i preberanie poštových zásielok zabezpečovala pre ňu spoločnosť Gwent Slovakia, s.r.o.. Ing. E. P., pôvodný konateľ spoločnosti J-ten s.r.o. nevedel uviesť meno nového konateľa spoločnosti, hoci s ním spisoval notársku zápisnicu o zlúčení obchodných spoločností, protirečil si, keď pôvodne vypovedal, že prepravu tovaru zabezpečoval jeho odberateľ DSP trade, s.r.o. a aj on osobne a neskôr tvrdil, že prepravu zabezpečoval jeho dodávateľ Conflans Energy s.r.o.. Ing. E. P. ďalej klamal, keď tvrdil, že CMR osobne potvrdzoval pri nakládke tovaru v Kunoviciach, pretože tieto prepravné doklady CMR nie sú potvrdené ani Ing. E. P., ani spoločnosťou J-ten s.r.o.. Nedôveryhodnosť výpovede Ing. E. P. je daná i tou skutočnosťou, že od 31.07.2014 bol Ing. E. P. po mozgovej príhode na dlhodobej pracovnej neschopnosti a v tom čase ako jediný konateľ bez zamestnancov nemohol teda aktívne vyvíjať žiadnu podnikateľskú činnosť.

9. K spoločnosti Exporton, s.r.o. žalovaný zistil, že od 19.09.2015 je jej právnym nástupcom spoločnosť ECOPLANT s.r.o., od 02.10.2015 spoločnosť SIAM FOOD s.r.o., od 14.04.2016 spoločnosť JUING OIL s.r.o., od 08.11.2016 spoločnosť DcaLaser a od 09.11.2016 výmaz ex offo. Žalobca ako aj spoločnosť Exporton, s.r.o. mali, pokiaľ ide o mrazené kuracie prsia, spoločného dodávateľa DSP trade, s.r.o., ktorého jediným dodávateľom bol J-ten s.r.o..

10. K spoločnosti GALLEX TRADE, s.r.o. žalovaný zistil, že jeho najväčším dodávateľom bola spoločnosť GAVARO s.r.o., pričom tovar skladoval GALLEX TRADE, s.r.o. a rovnako i GAVARO s.r.o. u toho istého skladovateľa ako žalobca, teda v spoločnosti MRAZIARNE a.s., Sládkovičovo, pričom skutočný pôvod tovaru sa správcovi dane nepodarilo zistiť. Spoločnosť GALLEX TRADE, s.r.o. sa zaregistrovala v elektronickom systéme Štátnej veterinárnej a potravinovej správy až dňa 09.02.2015. Spoločnosť GAVARO s.r.o. mala vysoký obrat s nízkou vlastnou daňovou povinnosťou na DPH, čo je jedným zo znakov umelo vytvoreného fakturačného reťazca spoločností založených za účelom získania daňovej výhody. Spoločnosť GAVARO s.r.o. je zmiznutým, nekontaktným subjektom, ktorý si nesplnil daňovú povinnosť.

11. Z vyššie popísaných skutočností je zrejmé, že pohyb tovaru v naznačených obchodných reťazcoch prebehol len formálne (papierovo), nebolo možné zistiť jeho pôvod a žiadna spoločnosť v reťazci nepoužila ani časť dodávok na konečnú spotrebu, ale tovar bol následne viackrát za sebou predávaný ďalším a ďalším spoločnostiam, v ktorých dochádzalo často k zmene konateľov, spoločnosti nemali žiadnych zamestnancov, žiaden majetok, niektoré z nich zanikli zlúčením a následne boli vymazané ex offo z Obchodného registra.

12. V predmetnom prípade žalovaný vyhodnotil správanie subjektov zapojených do obchodných reťazcov ako správanie účelové. Dospel k záveru, že nebola preukázaná reálna existencia a dodanie tovaru dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach a z uvedeného dôvodu nemohla ani z tohto titulu vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH z faktúr, na ktorých sú ako dodávatelia uvedení DSP trade, s.r.o., Exporton, s.r.o. a GALLEX TRADE, s.r.o., čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH.

13. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu a namietal, že správca dane vyvodil svoje závery z iných skutočností, ako sú tie, ktoré nastali v obchodných vzťahoch medzi ním ako daňovým subjektom a jeho dodávateľom. Zdôraznil, že nemá povinnosť skúmať pôvod tovaru od prvovýrobcu až ku konečnému spotrebiteľovi, vlastné dôkazné bremeno vyčerpá, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom a ceny dodávaných služieb od určitého dodávateľa, pričom je nesporné, že disponoval zdaniteľným plnením, o ktoré v danom prípade ide. Žalobca taktiež zdôraznil, že nemá povinnosť nadštandardne zabezpečovať dôkazy, ak u dodávateľov nebola riadne vedená evidencia a to, že si správca dane nedokázal zabezpečiť skutočnosti potrebné ohľadne plnenia dodávateľových subdodávateľov, ešte neznamená neunesenie jeho dôkazného bremena. Je toho názoru, že zákon a ani relevantná judikatúra nezakotvujú povinnosť absolútnej miery opatrnosti, ale vyžaduje sa jej obvyklá miera, ktorú aj zachoval. Na záver žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ako aj rozhodnutia Súdneho dvora, v ktorých bolo vyslovené, že odpočet dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcii nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami (C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Electronics, C-484/03 Bond House, C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft).

14. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, o ktorom správny súd rozhodol svojím uznesením č.k. -75 zo dňa 12.09.2017 tak, že návrh zamietol.

15. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žaloba obsahuje vo svojej podstate tie isté námietky ako odvolanie a k týmto sa vyjadril v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že žalobca o dodávkach a pohybe tovaru pred samotným uskladnením u skladovateľa určité informácie mal, ale nevedel tieto skutočnosti preukázať. Doklady priložené k príjmu cudzích ukladateľov predložené

skladovateľom síce preukazujú dodanie tovaru na sklad žalobcu, ale nepreukazujú dodanie tovaru práve tými dodávateľskými spoločnosťami, ako je deklarované na predložených faktúrach (od označených dodávateľských spoločností DSP trade s.r.o. a Exporton s.r.o. a GALLEX TRADE s.r.o.). Zopakoval, že v predmetnej veci ide iba o formálnych dodávateľov a subdodávateľov a aj vystavené faktúry sú len fiktívne. Správca dane nemohol preveriť čísla šarží u dodávateľov, resp. u subdodávateľov, keď tieto sú v súčasnosti zmiznutými spoločnosťami a nemohol tak preveriť pôvod tovaru. Podľa žalovaného ide o účelové správanie daňových subjektov, ktorí si neplnili svoje povinnosti voči správcovi dane.

16. Vo vyjadrení ďalej žalovaný zdôraznil, že preverované obchodné reťazce nesú znaky reťazových transakcii, v ktorých na začiatku figuruje zmiznutý platiteľ a žalobca uskutočnením fakturovaných zdaniteľných plnení, teda kúpou kuracích pŕs, na základe faktúr od dodávateľov DSP trade s.r.o., Exporton s.r.o. a GALLEX TRADE s.r.o. a ich následnou fakturáciou pre ďalších odberateľov sa zúčastnil na dodávkach tovarov v tomto reťazci obchodníkov za účelom získania daňovej výhody. Uzavrel, že za dodanie tovaru nie je možné považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré skutočné dodanie tovaru len predstierajú a z takýchto transakcii nie je možné uplatniť nárok na odpočet DPH.

17. Na pojednávaní dňa 08.11.2017 zotrval žalobca na svojom stanovisku a správny súd vo veci v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a o odročenie nepožiadal, rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. -80 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.07.2019 v dôsledku podanej kasačnej sťažnosti žalovaného rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, pretože správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Úlohou správneho súdu bude v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodnúť s poukazom na to, že právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný.

18. Správny súd vec opätovne prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 13.11.2019, na ktoré sa účastníci nedostavili, i keď boli riadne predvolaní. Ospravedlnenie žalobcu so žiadosťou o odročenie pojednávania bolo správnemu súdu doručené až 1 hodinu od skončenia pojednávania.

19. Správny súd, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako súd vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) a skutkového stavu zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal na ústnom pojednávaní dňa 13.11.2019 (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, súc viazaný právnym názorom kasačného súdu, dospel správny súd jednomyseľne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto v poradí druhým rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).

20. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

21. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

22. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

23. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

24. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

25. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.

26. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

27. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

28. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

29. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 30. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk.

Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

31. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, že pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

32. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).

33. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

34. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

35. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

36. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich

nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu.

37. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že z vykonaného dokazovania nebola potvrdená vierohodnosť účasti dodávateľov DSP trade s.r.o., Exporton s.r.o. a GALLEX TRADE s.r.o. na deklarovaných obchodoch, tak ako je uvedené na sporných faktúrach je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.

38. Všetky spoločnosti, ktoré boli zapojené v reťazci sú spoločnosťami nedôveryhodnými. Spoločnosti DSP trade s.r.o. a Exporton s.r.o. zanikli zlúčením s inými spoločnosťami, spoločnosť GALLEX TRADE s.r.o. v rozhodnom období nebola zaregistrovaná v elektronickom systéme Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, spoločnosť GAVARO s.r.o. je zmiznutým, nekontaktným subjektom neplniacim si daňové povinnosti, spoločnosť J-ten s.r.o. bola len virtuálnou spoločnosťou bez kancelárie, obchodných, prevádzkových a skladových priestorov, bez majetku, bez zamestnancov a bez funkčného konateľa, keďže tento bol od 31.07.2014 po mozgovej príhode na dlhodobej PN-ke a nemohol teda aktívne vyvíjať žiadnu podnikateľskú činnosť. Pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodov sú jednoznačne opodstatnené. Pri existencii takýchto pochybností možno ustáliť, že v posudzovanom prípade išlo o zneužitie objektívneho daňového práva a takýto výkon práva na podnikanie nepožíva právnu ochranu. S ohľadom na odôvodnené pochybnosti o reálnosti sporných obchodov vyplývajúce z viacerých vykonaných dôkazov a vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2014 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. a a pre odpočet DPH.

39. Žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Správny súd sa otázkou dôkazného bremena a dokazovania v daňovom konaní podrobne zaoberal v bodoch 23 až 27 a ďalej v bode 31 tohto rozsudku. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Rovnako sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že splnil svoju dôkaznú povinnosť tým, že disponuje existenciou materiálneho plnenia a tomu zodpovedajúcimi faktúrami. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetné obchody reálne prebehli tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol tovar od dodávateľov v nich označených. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.

40. K žalobnej námietke, že žalobca nemá povinnosť skúmať pôvod tovaru od prvovýrobcu až ku konečnému spotrebiteľovi, a že zákon a ani relevantná judikatúra nezakotvujú povinnosť absolútnej miery opatrnosti, ale vyžaduje sa jej obvyklá miera, ktorú žalobca aj zachoval, správny súd zdôrazňuje, že poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. V posudzovanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že všetky spoločnosti zapojené v obchodnom reťazci sú spoločnosťami nedôveryhodnými. Buď išlo o spoločnosti, ktoré zanikli zlúčením s inými spoločnosťami, alebo o spoločnosť, ktorá v rozhodnom období nebola zaregistrovaná v elektronickom systéme Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, alebo o spoločnosť, ktorá je zmiznutým, nekontaktným subjektom neplniacim si daňové povinnosti, alebo o spoločnosť virtuálnu, bez kancelárie, obchodných, prevádzkových a skladových priestorov, bez majetku, bez zamestnancov a bez funkčného konateľa. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s takýmito spoločnosťami obchodovať, musí si byť vedomý toho, že pre preukázanie reálnosti dodávok od takýchto subjektov bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia. Takéto dôkazy však žalobca nepredložil.

41. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

42. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

43. Žalovaný bol úspešný jednak v konaní pred správnym súdom (§ 168 S.s.p.) a taktiež i v konaní pred kasačným súdom (§ 467 ods. 1 S.s.p.). Pretože žalovaný výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje, nepriznal správny súd žalovanému ani trovy konania pred správnym súdom ani trovy konania pred kasačným súdom a vyslovil, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).