Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Sa-14-2019.pdf
PDF · 92.32 KB
Case nature
Subarea
6Sa/14/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu T. J., trvale bytom N. XXX, XX-XXX N., K. republika, právne zastúpeného V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, za účasti Y. D. G., bytom N. XX, XX-XXX, K. republika, právne zastúpenej V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-G. zo dňa 06. decembra 2013 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
I. Žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
III. N e p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov kasačného konania.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 30.06.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-G. zo dňa 06.12.2013, ktorým žalovaná ako príslušný orgán na konanie podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka N. Y. č. XXX-XXXX-XX/XXXX-N. zo dňa 08.08.2013 rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím určil, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy ako zamestnancovi zamestnávateľa Y. D. G. - D. dňa 01.05.2013. Žalobca považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného za nesprávne, pretože miesto podnikania zamestnávateľa žalobcu spĺňa znaky registrového sídla. Na preukázanie svojho tvrdenia odkázal na Praktickú príručku - Právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov v Európskej únii, Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarsku, pričom uvádza, že jedným z rozhodujúcich faktorov na určenie miesta výkonu činnosti, a teda aj na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia je určenie registrovaného sídla ako miesta podnikania. Žalobca je toho názoru, že miesto podnikania jeho zamestnávateľa uvedené vo výpise zo živnostenského registra napĺňa znaky registrového sídla a poukázal na skutočnosť, že riadiace osoby zamestnávateľa sa za účelom pracovných stretnutí a riešenia prevádzkových záležitostí stretávajú v mieste podnikania zamestnávateľa v Slovenskej republike, kde uchovávajú účtovné doklady, pracovné zmluvy, obchodné zmluvy a faktúry. Teda miestom sídla, miestom stretnutia riadiacich osôb, miestom uloženia správnych a účtovných dokumentov a miestom hlavného priebehu finančných činností je Slovenská republika. Povaha práce zamestnancov zamestnávateľa v zmysle pracovných zmlúv si vyžaduje spravidla prácu v teréne na území Slovenskej republiky, kedy zamestnanci prenajaté priestory nevyužívajú a nepotrebujú
sa v nich zdržiavať. Zároveň poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne na prípad Planzer Luxembourg Sarl C-73/06. Konštatoval, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom a so skutočnosťami nevyhnutnými pre vydanie rozhodnutia. Obmedzil sa iba na všeobecné konštatovanie, že miesto podnikania zamestnávateľa uvedené vo výpise zo živnostenského registra nespĺňa základné kritéria registrového sídla. Preto považuje postup žalovaného vo veci určenia poistenia za postup v rozpore so zákonom. Poukázal na skutočnosť, že v rámci kontroly Sociálnej poisťovne, na ktorú odkazuje žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, predložil všetku dokumentáciu zamestnanca, ktorú od neho možno rozumne požadovať, čím logicky dôkazné bremeno v súvislosti s reálnym výkonom jeho závislej činnosti bolo vyčerpané. Zistenie skutkového stavu veci žalovaným považuje za nedostatočné a nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Ak áno, tak takéto rozhodnutie považuje za nezákonné.
2. Žalobca dal do pozornosti súdu procesnú vadu v konaní vedenom pred žalovanou, spočívajúcu v tom, že žalovaná nedoručila svoje rozhodnutie žalobcovi riadne, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť uplatniť si svoje právo podať včas žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného súdom. Poukázal na ustanovenie § 212 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení a argumentoval, že z doručenky, ktorá sa nachádza v administratívnom spise žalovanej, je jednoznačné, že je zrejmé, že podpis na doručenke nekorešponduje s jeho menom a priezviskom, a teda že mu rozhodnutie žalovanej nebolo riadne doručené, čím došlo k porušeniu § 212 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené bol žalobca toho názoru, že na jeho situáciu sa vzťahuje úprava inštitútu tzv. opomenutého účastníka podľa § 250b ods.2 O.s.p. a žiadal správny súd, aby v rámci šetrenia predbežnej otázky uložil žalovanej doručiť mu rozhodnutie a odložiť jeho vykonateľnosť. Zároveň žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
II.
3. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 27.09.2016 a primárne navrhla konanie zastaviť z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene, pretože napadnuté rozhodnutie bolo doporučenou zásielkou doručované na adresu žalobcu, ktorá bola zaevidovaná v systéme Sociálnej poisťovne, a to N., ako aj na adresu miesta podnikania zamestnávateľa. Podľa názoru žalovanej bolo rozhodnutie doručené žalobcovi 30.12.2013 a to aj napriek tomu, že predmetné rozhodnutie prevzala osoba žijúca v spoločnej domácnosti so žalobcom. Poukázala na to, že hoci zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia doručovať do vlastných rúk, napriek tomu sa pokúšala rozhodnutie doručiť adresátovi do vlastných rúk a rozhodnutia v mnohých iných prípadoch sa snažila doručiť aj doručenkou pre medzinárodný styk ako to bolo v prípade napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že v K. republike inštitút doručovania do vlastných rúk nie je zavedený a tak iný spôsob doručovania ako zvolila ani nebol možný. Ďalej sa vo vyjadrení zaoberala konkrétnymi námietkami žalobcu smerujúcimi proti napadnutému rozhodnutiu, kde poukázala aj na dôvody, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
4. K žalobe sa vyjadril aj účastník konania Y. D. G. - zamestnávateľa žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 25.01.2017, v ktorom sa stotožnila so žalobnými námietkami žalobcu.
III.
5. O žalobe rozhodol správny súd rozsudkom č. k.: 11Scud/3/2016-191 zo dňa 18.04.2017, ktorým zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave zo dňa 06.12.2013 č. XXXXX-X/XXXX-G. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.
6. Proti vyššie uvedenému rozsudku podala žalovaná kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 9Sžsk/79/2017 zo dňa 24.04.2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.: 11Scud/3/2016-191 z 18.04.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že zo strany žalobcu nebola splnená procesná podmienka, a preto mal krajský súd žalobu doručenú súdu 30.05.2016 ako oneskorene podanú s poukazom na § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietnuť. Uložil krajskému súdu v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť, pričom je viazaný právnym názorom vyjadreným v tomto rozsudku a zároveň s poukazom na §467 ods. 3 SSP uložil správnemu súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
IV.
7. Správny súd v súlade s právnym názorom kasačného súdu opätovne vec preskúmal. V konaní postupoval podľa zákona č. 162/20015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) účinného od 01.07.2016. Žaloba žalobcu bola podaná dňa 30.05.2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
8. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
12. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
13. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
14. V predmetnom konaní ide o správnu žalobu v sociálnych veciach upravenú v § 199 a nasl. ustanoveniach SSP, ktorý za sociálne veci pre účely tohto zákona považuje okrem iného rozhodnutia Sociálnej poisťovne (§ 199 ods. 1 písm. a)). Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
15. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-G. zo dňa 06.12.2013, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka N. Y., č. XXX-XXXX-XX/XXXX-N. zo dňa 08.08.2013, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodol tak, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy ako zamestnancovi zamestnávateľa Y. G. - D. dňa 01.05.2013.
16. Správny súd sa prvotne zaoberal námietkou žalobcu, že mu napadnuté rozhodnutie žalovanej nebolo účinné doručené do vlastných rúk podľa § 212 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Na základe tejto námietky žiadal žalobca, aby správny súd uložil žalovanej povinnosť doručiť mu napadnuté rozhodnutie.
17. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
18. Podľa § 179 ods. 2 SSP, ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu.
19. Podľa § 179 ods. 3 SSP doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.
20. Podľa § 179 ods. 4 SSP po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.
21. Podľa § 179 ods. 5 SSP opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia.
22. Podľa § 179 ods. 6 SSP, ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku.
23. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.
24. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo doručované žalobcovi na adresu jeho bydliska dňa 30.12.2013 a podľa doručenky pripojenej v spise zásielku prevzal brat žalobcu J. V.. Správny súd po posúdení vyššie uvedených skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie žalovanej riadne a zákonným spôsobom doručené.
25. Podľa § 212 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.
28. Podľa § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky, b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke, c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) o uložení pokuty a penále, d) o prerušení konania, e) o zastavení konania.
29. Správny súd v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v zrušujúcom rozsudku sp. zn.: 9Sžsk/79/2017 zo dňa 24.04.2019 uvádza, že doručenka má povahu verejnej listiny a údaje v nej podpísané sa zakladajú za pravdivé, pokiaľ nie je konkrétnymi skutočnosťami preukázaný opak. Bez ohľadu na skutočnosť, či napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcovi alebo osobe, ktorá s ním žije v jednej domácnosti, bolo preskúmavané rozhodnutie dňa 30.12.2013 riadne doručené, a teda 31.12.2013 začala plynúť dvomesačná zákonná lehota na podanie správnej žaloby. Tvrdenie žalobcu, že na doručovanie rozhodnutia žalovanej sa má aplikovať ustanovenie § 212 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení, správny súd nepovažuje za správny a konštatuje, že tento záver vyplýva z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu, napr. uznesenia sp. zn.: 9Sžsk/12/2018, 9Sžsk/14/2018, 9Sžsk/79/2018.
30. Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že zákon rozlišuje v rámci vecnej pôsobnosti pobočky pojmy „rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch“, čo bolo predmetom rozhodnutia žalovanej a „rozhodovanie o poistnom (napr. o povinnosti
platiť poistné a určení jeho výšky), nie o rozhodnutí o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia. Vzájomným porovnaním a gramatickým výkladom týchto ustanovení je teda potrebné uzavrieť, že ak by bolo povinnosťou žalovanej doručovať aj rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia do vlastných rúk, musela by byť táto povinnosť v zákone priamo upravená.
31. V prípade napadnutého rozhodnutia žalovanej postačuje preukázateľne doručenie rozhodnutia do dispozície adresáta, čo bolo zo strany žalovanej aj vykonané. Žalobcovi bolo rozhodnutie doručené dňa 30.05.2016, a teda nie je opomenutým účastníkom konania a nie je dôvodné ukladať žalovanej povinnosť doručovať žalobcovi napadnuté rozhodnutie.
32. Správny súd, keďže sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne a nezistil dôvody pre postup podľa § 179 SSP, vo veci ďalej konal a posudzoval, či boli splnené zákonné podmienky pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovanej podľa § 177 a nasl. ustanovení SSP.
33. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
34. Podľa § 181 ods. 4 SSP zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
35. Podľa § 69 ods. 1 SSP lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.
36. Podľa § 69 ods. 2 SSP lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu.
37. Podľa § 69 ods. 3 SSP do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
38. Podľa § 69 ods. 4 SSP lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
39. Podľa § 69 ods. 5 SSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín
40. Podľa § 69 ods. 6 SSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.
41. Správny súd poukazuje na rozhodujúcu skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené dňa 30.12.2013 a dňa 31.12.2013 začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP. Žalobca podal žalobu tunajšiemu súdu dňa 30.05.2016, t. j. zjavne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby, pričom zmeškanie lehoty podľa §181 ods. 4 SSP nemožno odpustiť.
42. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
43. Správny súd preskúmaním rozhodujúcich skutočností a na základe právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v zrušujúcom rozsudku sp. zn.: 9Sžsk/79/2017 zo dňa 24.04.2019 dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako podanú oneskorene.
44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.
45. Najvyšší súd ako kasačný súd uložil správnemu súdu podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o nároku na náhradu trov kasačného konania. Kasačnú sťažnosť podala žalovaná a podľa výsledku kasačného
konania bola v konaní úspešná. Správny súd žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa § 168 SSP z dôvodu, že nezistil podmienky pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.