Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-34-2019.pdf
PDF · 119.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcov: 1/ N. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. S. Y., I. XXXX/XX, 2/ S. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. Š., S. XXX/XX, 3/ I. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. Y., G. G. XXX/XX, žalobcovia zastúpení JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 47, proti žalovaným: 1/ V. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. H. - C., Š. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom, so sídlom v Dolnom Kubíne, Martina Hattalu 2159/38, 2/ V.. Z.. J. N. Z., T.. XX.XX.XXXX, H. I., Z. S. XXX, 3/ V.. S. M., T.. XX.XX.XXXX, H. H. - G. I., Q. Y. XXX/XX, žalovaní 2/ a 3/ zastúpení V.. N. Z., T.. XX.XX.XXXX, H. I., Z. S. XXX, v spore o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že do dedičstva po poručiteľovi N. Y.Í., T.. XX.XX.XXXX, F. XX.XX.XXXX, T. H. G. XX, patria v celosti (podiel 1/1) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. G., obec S. Y. ako pozemok parc. KN-E č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 9702 m2, parc. KN-E č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 7235 m2, a parc. KN-E č. XXX - lesný pozemok o výmere 4486 m2.
II. Žalobcom 1/ až 3/ priznáva voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Žalobcom 1/ až 3/ nepriznáva voči žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 15.03.2019, doručenou tunajšiemu súdu 17.04.2019 elektronicky, autorizovanou podľa osobitného predpisu, sa žalobcovia 1/ až 3/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovaným 1/ až 3/ domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľovi N. Y.Y., T.. XX.XX.XXXX, F. XX.XX.XXXX, T. H. G. XX, patria v celosti (podiel 1/1) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. G., obec S. Y. ako pozemok parc. KN-E č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 9702 m2, parc. KN-E č. XXX/ X - trvalý trávny porast o výmere 7235 m2, a parc. KN-E č. XXX - lesný pozemok o výmere 4486 m2 (ďalej len „predmetné pozemky“), ako aj náhrady trov konania.
2.1. Odôvodnil ju tým, že žalovaná 1/ V. Š. je zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných pozemkov, pričom zapísaným titulom ich nadobudnutia žalovanou 1/ je uvedené Osvedčenie o dedičstve 7D/153/2013 zo dňa 23.06.2014, Z 1195/14, ktoré je podľa dostupných informácií osvedčením o dedičstve po poručiteľovi N. Y., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, T. H. W. X. 2.2. Žalovaná 1/ však nie je právne perfektnou vlastníčkou predmetných pozemkov, nakoľko ich nadobudla osvedčením po poručiteľovi, ktorému nepatrili a pri dedičskom konaní došlo k zámene poručiteľov - menovcov. Vlastníkom predmetných pozemkov bol JÁ. Y., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, G. XX (ďalej aj ako „N. Y. - N.“), ktorý bol prastarým otcom žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 2/ a 3/ a tieto pozemky patria do dedičstva po ňom. Predmetné pozemky tvoria časť z pozemkov, ktoré boli pôvodne zapísané v komasačnom hárku XXX a v rámci komasácie boli vykomasované pre vlastníka „N.
Y., Č..S.. XX“, a boli zapísané na takto označeného vlastníka na LV č. XXXX, resp. časť na XXXX. Ešte v roku 2014 existovali listy vlastníctva č. XXXX a XXXX k. ú. G., kde boli zahnuté do majetkovej podstaty všetky pozemky z komasačného hárku XXX pre vlastníka N. Y., s poznámkou kom. hárok č. XXX, č.d. XX). Vlastníkom pozemkov zapísaných v komasačnom hárku č. XXX k. ú. G. bol teda N. Y.Y., G. XX, pričom v rodinnom dome súp. č. XX býval a tento vlastnil práve prastarý otec žalobcov, teda N. Y. - N., T.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Z jeho rodného listu vyplýva, že má prímenie „N.“ a miestom jeho narodenia bolo G. Č..S.. XX, pričom v tomto rodinnom dome v tom období bývali jeho rodičia, t.j. N. Y. (nar. XXXX) s manželkou I. Y. (F.). Uvedené vyplýva aj z prehľadu obývania rodinných domov z publikácie „G. v premenách času“. Neskôr v dospelosti N. Y.Í. - N. spolu s manželkou nadobudli rodinný dom súp. č. XX, v ktorom žil a býval aj so svojou manželkou I. Y. (F. - I.) a mali spolu jedinú dcéru I. Y. vydatú za N. Y., ktorá však zomrela mladá v roku XXXX krátko po pôrode svojho druhého dieťaťa. Rodinný dom súp. č. XX neskôr zdedili práve jej dve deti - vnuci N. Y.Y. - N., a to vnuk N. Y. a vnučka I. Z., M.. Y.. Uvedené potvrdzuje zoznam z prehľadu domov podľa sčítania roku 1930 v G. (str. 67 publikácie „G. v premenách času“), ako aj prehľad „Domový zoznam zhotovený pre expozitúru finančného riaditeľstva v S.. Y. so stavom ku koncu roka 1931“, kde sa v oboch prípadoch pri rodinnom dome súp. č. XX uvádza N. Y., resp. N. Y. (1/2) a I. Y. (1/2). N. Y. - N. zanechal testament, ktorý vlastnoručne napísal krátko pred smrťou (testament je datovaný dňa 03.08.1944, poručiteľ zomrel XX.XX.1944), z ktorého vyplýva, že poručiteľ sa v ňom označuje ako obyvateľ v G. č.d. XX, pri úplnom vedomí, atď. Zo všetkých vedených skutkových okolností je zrejmé, že N. Y. s identifikačným údajom č.d. XX bol práve právny predchodca žalobcov, teda N. Y. - N., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, ktorý dlhodobo, a to aj v čase jeho smrti v roku 1944, žil a býval v rodinnom dome súp. č. XX v G., a teda aj predmetné pozemky, ktoré boli podľa komasačného hárku vykomasované pre N. Y. G. Č..S.. XX boli vykomasované pre tohto poručiteľa, teda pre právneho predchodcu žalobcov N. Y. - N.. 2.3. Línia právnych predchodcov žalovanej 1/, t.j. N. Y., nar. v r. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, po ktorom si žalovaná 1/ nechala osvedčiť predmetné pozemky, žila v G. na čísle domu X a mali prímenie „I.“. N. Y. I. zomrel slobodný a bezdetný. Pôvodné dedičské konanie sa viedlo po tomto poručiteľovi ešte v r. 1993 (D 1487/93, IDnot 521/1993), pričom predmetom dedenia boli okrem iného pozemky v k. ú. G. zapísané v komasačnom hárku č. XXX - podľa toho komasačného hárku sa jedná o pozemky vykomasované pre „N. Y. I.“. V dedičskom konaní po tomto poručiteľovi, po ktorom dedila v roku 1993 žalovaná 1/ (resp. jej matka) bol identifikovaný ako N. Y. I. (predmetom dedičstva boli pozemky z kom. hárku XXX), a teda už len z tohto dôvodu je zrejmé, že sa nemôže jednať zároveň o osobu uvedenú v komas. hárku XXX N.Á. Y. č.d. XX. 2.4. Osoby označené v komasačných hárkoch ako N. Y. I. (kom. hárok č. XXX a N. Y., G. XX (kom. hárok č. XXX) sú teda dve rôzne osoby, dvaja rôzni poručitelia. Napriek uvedenému tak pozemky z kom. hárku XXX, ako aj pozemky z kom. hárku XXX, boli prededené v roku 1993, resp. v roku 2014, na dedičov po N. Y. I., a to na žalovanú 1/. Je zrejmé, že pozemky, ktoré boli zapísané v kom. hárku XXX, boli predmetom dedičstva v roku 2014, nepatrili N.Á. Y. I., ale jeho menovcovi N. Y. - N.. 2.5. Tvrdenie, že komasačný hárok XXX k. ú. G. pre „N. Y.“ č.d. XX“ patrí prastarému otcovi žalobcov a nie predchodcovi žalovanej 1/, potvrdzuje aj fakt, že ku komasačnému hárku XXX bola zhotovená identifikácia k jednému z pozemkov v ňom uvedených, a to KN E parc. č. XX záhrada o výmere 1330 m2 (vykúpená pre B. S.. Y.), pričom z tejto identifikácie vyplýva, že sa jedná o záhradu pôvodne uvedenú v PK vložke č. X ako parc. č. XX. Vlastníkom pozemkov a stavieb zapísaných v PK vložke č. X, a to aj vlastníkom parc. č. XX bol práve prastarý otec žalobcov, teda N. Y.Y. N., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, ktorý je v tejto PK vložke č. X označený ako „N. Y. (ktorého manželka bola I. I.)“. 2.6. Sumarizujúc vyššie uvedené skutkové okolnosti je preukázané, že:
- osoby označené na kom. hárku č. XXX ako N. Y. - I. a na kom. hárku č. XXX N. Y., G. XX, boli dve rôzne osoby, menovci,
- pozemky tak z kom. hárku č. XXX, ako aj z kom. hárku XXX však boli prededené ako dedičstvo len po jednej a tej istej osobe - N. Y. I. v prospech žalovanej 1/,
- pozemky z kom. hárku XXX patrili N.T. Y., G. Č.. XX - identifikácia odkazuje na PK vl.č. X, ktorej vlastníkom bol práve N. Y. č.d. XX, teda právny predchodca žalobcov,
- pozemky z kom. hárku XXX, resp. časť z nich sú aktuálne zapísané na LV č. XXXX k. ú. G. na žalovanú 1/. 2.7. Z uvedeného je zrejmé, že v dedičskom konaní vedenom notárkou JUDr. Machajovou pod 7D/153/2013, Dnot 6/2014 boli ako majetok poručiteľa N. Y.Í. č.d. X, T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, nesprávne zaradené predmetné pozemky z kom. hárku XXX a žalovaná 1/ sa nestala ich vlastníčkou, nakoľko ani jej predchodca, po ktorom ich mala nadobudnúť, nebol ich vlastníkom.
2.8. Aktívne legitimovaní na podanie žaloby na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, sú dedičia poručiteľa, resp. ich právni nástupcovia. Zákonnými dedičmi po poručiteľovi N. Y., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX - ako vyplýva z predloženej zápisnice z dedičského konania č. 231/1944 vo vzťahu k celému nehnuteľnému majetku v „chotári obce G.“ boli jeho vnuk a vnučka, a to: - vnučka I. Z., M.. Y., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, a ako jej dedičia prichádzali do úvahy jej deti, a to V.. N. Z., T.. XX.XX.XXXX, ktorý však dedičstvo odmietol a na jeho miesto nastúpil jeho jediný syn - žalovaný 2/ (vnuk poručiteľky) a S. Š., M.. Z., T.. XX.XX.XXXX, ktorá však dedičstvo odmietla a na jej miesto nastúpila jej jediná dcéra
- žalovaná 3/ (vnučka poručiteľky),
- vnuk N. Y., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, a ako jeho dedičia prichádzajú do úvahy jeho deti - žalobcovia 1/, 2/ a 3/. Nakoľko dedičia po vnučke I. Z., M.. Y. - jej deti, odmietli v dedičskom konaní dedičstvo, nemôžu sa stať dedičmi zo zákona ani pri novoobjavenom majetku, a preto ako dedičia prichádzajú do úvahy len označení vnuci I.Á. Z., M.. Y. - žalovaní 2/ a 3/. Sporovými stranami konania musia byť všetci dedičia, ktorí prichádzajú do úvahy. Žalovaný 2/ sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a žalovaná 3/ sa k dnešnému dňu nerozhodla, či má záujem o súdne konanie v procesnom postavení žalobcu. Preto ich označili ako sporové strany na strane žalovaných ako žalovaných 2/ a 3/ z dôvodu splnenia podmienky označenia úplného okruhu účastníkov konania, avšak bez nároku na náhradu trov konania voči ním. Ako dôkaz o právnom nástupníctve pripojili dedičské rozhodnutia. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Obdobné obsahovala aj predchádzajúca právna úprava
- § 509 tzv. stredného Občianskeho zákonníka (z č. 140/1950 Z. z.), ako aj úprava platná v čase smrti poručiteľa v r. 1940, ktorým bol tzv. všeobecný občiansky zákonník (z. 946/1811), konkrétne v § 536 veta prvá, podľa ktorého dedičské právo nastupuje po poručiteľovej smrti. Rovnako tiež vo všetkých právnych úpravách umožňoval zákon tak dedenie zo zákona, zo závetu alebo kumuláciu oboch titulov. Vzhľadom na uvedené a v spojení s existujúcim závetom, zákonnou úpravou dedenia a následnými dedičskými konaniami po prvých, pôvodných dedičoch, je okruh dedičov po poručiteľovi N. Y. - N. daný a vyčerpaný účasťou žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 2/ a 3/. 2.9. Pasívne legitimovanou je osoba, v prospech ktorej svedčí zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to je žalovaná 1/. Predmetom žaloby sú tie nehnuteľnosti z kom. hárku XXX, ktoré žalovaná 1/ zatiaľ nescudzila a ktoré sú naďalej zapísané na jej meno. V dedičskom konaní v r. 2014 nadobudla žalovaná 1/ všetky pozemky z kom. hárku XXX, avšak časť z nich medzičasom predala. 2.10. Žalobcovia, resp. ich rodinní príslušníci sa po zistení skutočností svedčiacich o nedôvodnom a nezákonnom zápise žalovanej 1/ ako vlastníčky k predmetným pozemkom pokúšali opakovane dosiahnuť so žalovanou 1/ dohodu, avšak neúspešne, preto svoj nárok uplatňujú súdnou cestou. 2.11. Z hľadiska ust. § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) je podaná žaloba žalobou na určenie absolútneho vecného práva, konkrétne dedičského práva. Žalobcovia ako právni nástupcovia po poručiteľovi N. Y. sa týmto návrhom domáhajú ochrany svojich dedičských práv, pričom naliehavý právny záujem na určení podľa § 137 písm. c) CSP je daný skutočnosťou, že ako vlastník nehnuteľností je zapísaná žalovaná 1/, pričom bez požadovaného určenia je právne postavenie žalobcov ako dedičov, ktorí dedičstvo nadobúdajú smrťou poručiteľa vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam ohrozené, resp. bez takéhoto určenia nie je možné uplatniť dedičské právo k týmto nehnuteľnostiam. Naliehavý právny záujem sa považuje za daný, ak sa jedná o určenie právneho statusu nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností, ktorých evidenčný zápis svedčí v prospech žalovanej. Žalovaná 1/ nie je vlastníčkou predmetných pozemkov, nakoľko nemohla nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka, v zmysle zásady, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. Nakoľko evidenčný stav zápisov na LV odporuje stavu právnemu, domáhajú sa žalobcovia touto cestou ochrany svojich práv.
3. Žalovaná 1/ prostredníctvom zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe z 19.06.2019, doručenom súdu 19.06.2019, uviedla, že neuznáva žalobcami uplatnený nárok v celom rozsahu a že z dôvodu opatrnosti podáva námietku premlčania, nakoľko je toho názoru, že uplynutím troch rokov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve 7D/153/2013 z 23.06.2014, ktorým nadobudla predmetné pozemky, sa právo žalobcov premlčalo. Ďalej uviedla, že z predložených listinných dôkazov nemožno doposiaľ hodnoverne preukázať, že predmetné pozemky skutočne patria do dedičstva po zomrelom N. Y., T.. XX.XX.XXXX Z. F.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XX. K tvrdeniam žalobcov, že sa bezúspešne pokúšali opakovane dosiahnuť dohodu so žalovanou, avšak bezúspešne, uviedla, že rodinný príslušník žalovaných (zrejme správne žalobcov) navrhol uzavrieť darovaciu zmluvu, na základe ktorej by žalovaná 1/ ako darkyňa previedla predmetné pozemky na žalobcu 1/ ako obdarovaného. Aj pokiaľ by predmetné pozemky skutočne patrili do dedičstva po zomrelom N. Y., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, s takýmto návrhom
žalobcu 1/ by žalovaná 1/ nemohla súhlasiť, nakoľko uzavretie darovacej zmluvy v tomto prípade nie je inštitút, ktorým by bolo možné takto vzniknutý stav vyriešiť. Nedostatok naliehavého právneho záujmu vidí v dlhodobej nečinnosti žalobcov a niekoľko desaťročí trvajúcej pasivite, pričom sa žiadnymi dostupnými prostriedkami nedomáhali nadobudnutia predmetných pozemkov. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Žalobcovia v následnej replike danej podaním ich zástupcu z 22.07.2019, doručeným súdu 23.07.2019, namietli dôvodnosť žalovanou 1/ vznesenej námietky premlčania, označiac ju za irelevantnú, nakoľko predmetom konania je žaloba majúca charakter vlastníckej žaloby (určuje sa vlastnícke právo poručiteľa k predmetným nehnuteľnostiam), pričom ako je zrejmé z ustanovenia § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Žaloba na určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, predstavuje žalobu, ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva. Žalobcami predložené listiny preukazujú opodstatnenosť žaloby a preukazujú skutočnosť, že právne perfektným vlastníkom nehnuteľností bol právny predchodca žalobcov, t.j. poručiteľ N. Y., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX. Povinnosťou sporovej strany je nielen skutkové tvrdenia druhej strany poprieť, ale o predmetných skutkových okolnostiach uviesť aj vlastné tvrdenia. Žalovaná 1/ neuvádza žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by spochybňovali listinné dôkazy a tvrdenia žalobcov obsiahnuté v žalobe. Žalovaná 1/ svojim vyjadrením potvrdila, že žalobcovia sa pokúšali so žalovanou 1/ mimosúdne vyriešiť vzniknutý stav a nepriamo aj to, že pozemky môžu patriť poručiteľovi žalobcov. Medzi sporovými stranami pred podaním žaloby prebiehali pokusy o vyriešenie tejto situácie, pričom žalovaná 1/ vyjadrovala súhlas s riešením veci len mimosúdnou cestou, a preto sa hľadali spôsoby, ktoré by situáciu vyriešili bez súdneho rozhodnutia. Či inštitút darovacej zmluvy bol alebo nebol vhodnou formou riešenia veci, žalobcovia, resp. ich rodinní príslušníci, ktorí v danom období neboli zastupovaní právnym zástupcom, nemuseli mať vedomosť. Pokiaľ by žalovaná 1/ mala vôľu veci skutočne bez ingerencie súdu vyriešiť, náležitý spôsob a forma dohody by sa našla. V tejto súvislosti navrhli ako svedka vypočuť Ľ. Y., T.. XX.XX.XXXX, D., ktorý so žalovanou 1/ o riešení celej záležitosti komunikoval. Žalovanou 1/ prevedená interpretácia inštitútu naliehavého právneho záujmu je celkom zjavne nesprávna, nakoľko naliehavý právny záujem nesúvisí s otázkou využitia či nevyužitia prostriedkov obrany, ani nesúvisí s plynutím času. Naliehavý právny záujem sa skúma z pohľadu toho, či podaná žaloba je spôsobilou odstrániť ohrozenie práva žalobcov, resp. odstrániť stav neistoty právneho postavenia žalobcov. Judikatúra celkom jednoznačne vychádza zo záverov prípustnosti určovacieho návrhu, že konkrétna vec (hnuteľná či nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, pričom takýmto určovacím návrhom sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa (alebo budúcim do úvahy prichádzajúcim dedičom), prípadne jeho právny nástupca, a to voči inému dedičovi, ako aj voči inej osobe ako dedičovi. Žalobcovia teda majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez rozhodnutia súdu o podanej žalobe je ich právne postavenie dedičov vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam neisté, keďže ako vlastník nehnuteľností je v katastri nehnuteľností evidovaná žalovaná 1/.
5. Na predbežnom prejednaní sporu 14.10.2019 5.1. zástupkyňa žalobcov okrem k žalobe pripojených listinných dôkazov navrhla vykonať dôkaz pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7D/153/2013 po poručiteľovi N. Y. - I., ako aj základného dedičského spisu po tomto poručiteľovi sp. zn. D/1487/93, ďalej ohľadne toho, akým spôsobom sa prišlo k danej chybe, navrhla vypočuť ako svedka syna žalobcu 1/ Ľ. Y., T.. XX.XX.XXXX, a tiež vypočuť na niektoré otázky aj žalobcu 1/, avšak tento dôkaz nepovažuje za nejaký kľúčový. Navrhla vyžiadať od žalovanej 1/ rodný list jej matky I. R. z dôvodu, že v údajoch ohľadne menovanej sú určité nezrovnalosti, keďže podľa informácií žalobcov I. R., nebola rodená Y., ale R., čo je nesprávne uvádzané v oboch dedičských rozhodnutiach. V prípade, že by to žalovaná 1/ nepredložila, navrhla pripojiť dedičský spis po I. R. zomrelej XX.XX.XXXX. Poukázala na problém pri komunikácii so žalovanými 2/ a 3/, ktorým vysvetlila, že vzniknutá situácia sa dá napraviť len cestou súdu, kdežto oni chceli, že ak došlo k chybe, že to má napraviť kataster. Tým pádom mali žalobcovia zviazané ruky, keď žalovaní 2/ a 3/ nechceli vystupovať na strane žalobcov, preto v záujme zachovania núteného spoločenstva ich označili ako žalovaných 2/ a 3/; 5.2. zástupca žalovanej 1/ uviedol, že nenamietajú dôvodnosť podanej žaloby, pretože listinné doklady predložené žalujúcou stranou preukazujú zámenu osôb. Nevie, ako k tomu mohlo dôjsť, či si to notár nevšimol. Žalovaná však nepovažovala za správny spôsob, ktorý navrhovala žalujúca strana, a preto aj čakala, že bude podaná žaloba a týmto spôsobom sa to dá do poriadku;
5.3. zástupca žalovaných 2/ a 3/ ako zástupca žalovanej 3/ potvrdil, že jeho prastarý otec sa volal N. Y. N., býval v G. číslo domu XX, že jeho vnučkou bola jeho matka I. Z., M.. Y.Á., ktorá prastarého otca doopatrovala priamo v G. až do jeho smrti. V testamente jeho prastarého otca sa spomína priezvisko R. len raz, a to pokiaľ išlo o dedičstvo prastarého otca zapísané v pk XX a XXX k. ú. B.. Keď v r. 2009 zomrela jeho mama, ktorá naposledy bývala v H., N. X. R. X, tak dedičské konanie po nej riešil notár Vydobenec. Ten si vyžiadal z katastra majetok a oni mali za to, že bolo prejednané všetko, čo jeho mame patrilo. Preto nie sú si vedomí, že by to, čo je predmetom tohto konania, malo byť predmetom dedičstva po prastarom otcovi. Túto vedomosť nezískal ani z dokladov, ktoré mu boli predložené v rámci dedičského konania. Nerozumie, prečo vystupujú na strane žalovanej. V prípade, že by to malo byť dedičstvom po jeho prastarom otcovi, tak účastníkmi takého dedičského konania by mal byť on, jeho sestra S. Š., rod. Z. a žalobca 1/. 5.4. Žalovaná 3/ uviedla, že nespochybňuje, že veci sa majú mať tak, ako je to uvádzané v žalobe, podľa tých dokladov, ktoré jej boli predložené. Nesúhlasí však s tým, že je žalovaná v tomto spore. Žiadala, aby sa v rámci dokazovania overilo, či má vôbec dediť.
6. Na pojednávaní 13.11.2019 súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných 2/ a 3/, ktorí sa prostredníctvom ich zástupcu vyjadrili podaním z 30.10.2019 tak, že sa stotožňujú s dôvodnosťou podanej žaloby a žiadajú jej vyhovieť.
7. Zástupkyňa žalobcov na uvedenom pojednávaní, pridržiavajúc sa v celom rozsahu podanej žaloby uviedla, že predložené dôkazy preukazujú zámenu poručiteľov s rovnakým menom a priezviskom, keď predmetné nehnuteľnosti boli predmetom dedičstva po inom poručiteľovi a nie po N. Y., T.. XXXX, F.. XXXX. To, že v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7D/153/2013 došlo k zmätkom, svedčí aj z toho, že ako dedička bola uvedená I. R., M.. Y., hoci dedičkou bola I.M. R., M.. R. a rodená Y. bola jej mama. Navrhla upustiť od výsluchu nimi navrhovaného svedka, nakoľko skutočnosti, ku ktorým mal byť vypočutý, sú medzi stranami sporu nesporné, keď žalovaná 1/ nerozporuje žalobcami uvedené skutkové tvrdenia.
8. Zástupca žalovanej 1/ na pojednávaní potvrdil, že došlo v rámci dedičského konania 7D/153/2013 k omylu, s ktorým súvisí tento spor. Myslí si, že tento omyl nebol zavinený žalovanou 1/, preto z dôvodov hodných osobitného zreteľa navrhol, aby žalobcom voči nej nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.
9. Žalobcami podaná žaloba je žalobou v zmysle § 137 písm. c) CSP o určenie (deklarovanie) existencie práva (pozitívnou určovacou žalobou, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po označenom poručiteľovi, po ktorom ešte ako dedičstvo prejednané neboli a ako jeho dedičstvo môžu byť prejednané), pre ktorej úspešnosť sa vyžaduje danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu (žalobcov) na požadovanom určení. Súd konštatuje, že tento záujem zo žalobcami uvádzaných dôvodov (bod 2.11.) je daný, nakoľko táto žaloba za predpokladu jej vecnej dôvodnosti je spôsobilá docieliť zmenu existujúceho zápisu v katastri nehnuteľností ako verejnom registri evidencie práv k nehnuteľnostiam ohľadne predmetných C., Y. G. D. G.Z. D. F. T. Ž. X/, Z. U. B. C. zápisu, ktorý existoval pred ich „prededením“ na žalovanú 1/ a teda zabezpečenie zhody zápisu práv k týmto pozemkom so skutočným právnym stavom s následnou možnosťou vykonania dedičského konania ohľadne nich po poručiteľovi, ktorému vlastnícky ku dňu jeho smrti patrili a po ktorom sú (aj) žalobcovia oprávnení dediť. Na konštatovanú existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení nemôže mať žiadny vplyv žalovanou 1/ vznesená námietka (uvádzaná dlhodobá nečinnosť žalobcov), ktorou sa snažil spochybniť jeho danosť.
10. Súd uvádza, že v priebehu sporu sa všetky žalobcami uvádzané rozhodné skutkové tvrdenia, naviac podporené aj nimi označenými a súdom vykonanými listinnými dôkazmi, stali nespornými, hoci pôvodne (do predbežného prejednania sporu) tieto žalovaná 1/ hoc len všeobecne a nie účinne popierala, keďže (ako na to správne poukázala žalujúca strana) žalovaná 1/ neuviedla žiadne konkrétne vlastné tvrdenia o predmetných skutkových (a ňou popieraných) okolnostiach (§ 151 ods. 2 CSP).
11. Je nesporné, že žalovaná 1/ je zapísaná na LV č. XXXX pre obec S. Y. a k. ú. G. ako výlučná vlastníčka (o. i.) aj predmetných pozemkov titulom dedičstva po poručiteľovi N. Y.Y. T.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. č. X, zomrelom XX.XX.XXXX, používajúcom prímenie „I.“ (osvedčenie o dedičstve z 23.06.2014 č. k. 7D/153/2013-53), a to v rámci konania o novoobjavenom majetku po uvedenom
poručiteľovi, iniciovaným práve žalovanou 1/ v zastúpení jej terajšieho zástupcu návrhom doručeným tunajšiemu súdu 26.11.2013, ktorým žiadala prejednať ako majetok po uvedenom poručiteľovi nehnuteľnosti v tom čase zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX k. ú. G. a LV č. XXX k. ú. W. a ktoré prebiehalo pod sp. zn. 7D/153/2013. Z označených LV pre k. ú. G. založených v dedičskom spise sp. zn. 7D/153/2013 vyplýva, že ako vlastník na nich bol evidovaný buď „Y. N. M.. I., SR“ (LV XXXX, XXXX, XXXX) alebo „Y. N., SR (kom. hárok č. XXX č.d.XX)“ (LV XXXX, XXXX). Už uvedené prinajmenšom naznačovalo ako reálnu a vysoko pravdepodobnú možnosť to, že ide o dve rôzne osoby.
12. Žalobcovia svojimi skutkovými tvrdeniami (uvádzanými najmä pod 2.2., 2.5. a 2.6.), podporenými nimi predloženými dôkazmi (identifikáciou parciel zo 17.03.1997 týkajúcej sa pozemkov zapísaných v komsačnom hárku XXX k. ú. G. vykomasovaných vcelosti na N. Y., G. Č.. XX a vedenej v PK vložke č. X ako parc. č. XX, výpisom z PK vložky č. X k. ú. G., v ktorej pod B1 ako vlastník tam zapísaných nehnuteľností je vedený N. Y., ktorého manželkou bola I. I., rodným listom na N. (N.) Y. N., nar. XX.XX.XXXX v G. č. XX, sobášnym listom ženícha N. Y. N. a nevesty I. I. M.. F., ktorí uzatvorili manželstvo XX.XX.1892, testamentom N. Y. spísanom v G. XX.XX.1944, podľa ktorého bol menovaný obyvateľom G. č. d. XX, výťahom zo zápisnice v pozostalostnej záležitosti po neb. N. Y., zomrelom XX.XX.XXXX, identifikáciou parciel z 18.07.1992 ohľadne nehnuteľností zapísaných v komasačnom hárku XXX k. ú. G. vykomasovaných na mená N. Y. I. v 3/3-inách a I. R. M.. Y. I. v 4/7-inách a doloženými časťami z publikácie G. v premenách času) jednoznačne preukázali, že N. Y. s prímením N. - prastarý otec žalobcov, ktorý sa narodil v G. č. domu XX a neskôr býval v G. č. domu XX, na ktorého boli vykomasované nehnuteľnosti zapísané v komasačnom hárku č. XXX k. ú. G. a vlastník nehnuteľnosti, a N. Y. s prímením I., ktorý pôvodne žil v G. č. domu X a na ktorého boli vykomasované nehnuteľnosti zapísané v komasačnom hárku č. XXX k. ú. G., boli dve rôzne osoby, z ktorých jedna bola následne v operátoch katastra identifikovaná okrem svojho mena a priezviska svojim prímením (N. Y. I.) a druhá (N. Y. N.) adresou domu v ktorom býval (G. č. XX).
13. Uvádzané listinné dôkazy podporujúce skutkové tvrdenia žalobcov prezentované pod bodom 2.8., ako aj nimi predložené dedičské rozhodnutia po neb. I. Z., M.. Y. a N. Y. - vnučke a vnukovi N. Y. N., preukazujú, že dedičmi po poručiteľovi N. Y. N., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, G. XX (ďalej aj ako „N. Y. - N.“), ktorého manželkou bola I. Y. (ZJ. - I.) sú práve žalobcovia 1/ až 3/ - deti po vnukovi tohto poručiteľa N. Y. (pravnuci poručiteľa) a žalovaní 2/ a 3/ v línii po vnučke poručiteľa I. Z., M.. Y. - jej vnuci (prapravnuci poručiteľa) a že okruh subjektov vystupujúcich v tomto spore na strane žalujúcej a žalovanej pokrýva celý okruh dedičov po uvedenom poručiteľovi.
14. Ďalej bolo nesporne preukázané, že vlastníkom predmetných pozemkov, ktoré boli predtým vedené v komasačnom hárku XXX k. ú. G., bol ku dňu svojej smrti práve N. Y. N. a ak tieto boli v r. 2014 prejednané v dedičskom konaní po jeho menovcovi N. Y. (I.), došlo k ich prejednaniu omylom po niekom, kto nebol ku dňu svojej smrti ich vlastníkom, s ktorým mal spoločné akurát meno a priezvisko.
15. Pokiaľ ide prvotnú námietku žalovanej (námietka premlčania „žalobcami uplatneného práva“, vznesenej v rozpore s § 100 ods. 2 OZ, keď v prejednávanej veci nejde a ani nemohlo ísť o vindikačnú žalobu podľa § 105 OZ, keďže predmetné pozemky boli prejednané po niekom, kto nebol ich vlastníkom) súd poukazuje za náležitú argumentáciu žalobcov uvedenú pod bodom 4, s ktorou sa stotožňuje.
16. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené pod I. výrokovej časti rozsudku.
17. S ohľadom na plný úspech žalobcov v tomto spore, súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP, postupujúc podľa § 255 CSP, priznal žalobcom 1/ až 3/, avšak len voči žalovanej 1/, nárok na plnú náhradu trov tohto konania. Súd v danom prípade nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by pre svoju výnimočnosť mali odôvodňovať postup podľa § 257 CSP a teda nepriznanie žalobcom nároku na náhradu vzniknutých trov, a to ani v tých skutočnostiach, ktoré účelovo až nepravdivo uvádzal zástupca žalovanej 1/, o to viac, že v rámci tohto sporu žalovaná spočiatku popierala dôvodnosť podanej žaloby a pred jej podaním, napriek preukázanej snahe žalujúcej strany, neprejavila záujem na hľadaní cesty pre možné mimosúdne vyriešenie predmetu tohto sporu, na ktorého vzniku mala určitý a nie nezanedbateľný podiel aj ona, keďže práve ona prostredníctvom svojho terajšieho zástupcu svojim návrhom iniciovala konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa, v rámci ktorého žiadala prejednať ako dedičstvo po poručiteľovi N. Y. I. aj nehnuteľnosti, ktoré tento poručiteľ ku dňu svojej smrti a ani predtým
nevlastnil. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
18. V pomere medzi žalobcami 1/ až 3/ a žalovanými 2/ a 3/ súd o nároku na náhradu trov konania postupujúc podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalobcom ako úspešnej strane sporu nárok na ich náhradu voči žalovaným 2/ a 3/ nepriznal, zohľadniac vôľu samotných žalobcov navrhujúcich takýto postup, a to, že títo vystupovali v tomto spore výlučne z dôvodu zachovania úplného okruhu subjektov (nútené spoločenstvo) pre takéto konanie (aby bola naplnená vecná legitimácia).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.