Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/191/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej, vo veci žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej: F. P., nar. XX. M. XXXX, trvalo bytom N. J. K., o zaplatenie 25.539,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 17. októbra 2017 č. k. -76 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava z 19. apríla 2018 č. k. -94, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej a v časti náhrady trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 22.852,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 22.852,13 eur od 18.9.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má právo na ich náhradu proti žalovanej v rozsahu 58,38 %. Svoje rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením , Obch. z. (13/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); , , , , a , , , , O. z. (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov v znení v čase uzavretia zmluvy o úvere); (správne malo byť uvedené len ) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania; ZoSS ( o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov), , a ( č. v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil, že žalobkyňa a žalovaná dňa 14.2.2013 uzavreli zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 1468472403 (ďalej aj „zmluva“, „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej mimoriadny medziúver vo výške 25.000 eur (ručiteľmi boli dcéra a zať žalovanej). Z dôvodu, že žalovaná nesplácala splátky úveru v zmysle zmluvy riadne a včas, žalobkyňa dňa 2.9.2014 od zmluvy odstúpila a vyzvala žalovanú na zaplatenie sumy 25.502,04 eur do 7 dní od doručenia výzvy. Odstúpenie bolo doručené žalovanej dňa 10.9.2014. Do odstúpenia od zmluvy žalovaná uhradila žalobkyni sumu 944,35 eur (splátky), 300 eur (poplatok), 903,52 eur v rámci zmluvy o stavebnom sporení, spolu teda sumu vo výške 2.147,87 eur. Po odstúpení od zmluvy žalovaná nezaplatila žiadnu časť dlhu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade zmluva uzavretá medzi stranami sporu bola zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je prednostne potrebné použiť ustanovenia O. z. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy z

dôvodu porušenia povinností žalovanou. Odstúpenie bolo účinné dňom jeho doručenia žalovanej (t. j. 10.9.2014), v dôsledku čoho sa zmluva v zmysle O. z. zrušila s účinkami ex tunc a účastníci zrušenej zmluvy boli povinní vrátiť poskytnuté plnenie. Keď žalovaná od žalobkyne dostala plnenie vo forme peňažných prostriedkov v sume 25.000 eur, je povinná vrátiť plnenie v rovnakej výške. Akékoľvek zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa po odstúpení od zmluvy platiť úver aj s úrokmi, poplatkami a ostatnými nákladmi, ako keby k odstúpeniu nedošlo, považoval súd prvej inštancie za dojednanie v rozpore s § 54 O. z. Pretože žalovaná z celkovo poskytnutej sumy 25.000 eur žalobkyni zaplatila spolu sumu 2.147,87 eur, ostáva uhradiť ešte 22.852,13 eur (25.000 eur - 1.244,35 eur - 903,52 eur). V tejto časti súd prvej inštancie na základe uvedeného žalobe vyhovel. Nakoľko bola žalovaná v omeškaní so splnením dlhu od 10.9.2014, súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania od uplynutia lehoty na plnenie uvedenej v odstúpení, ktorá začala plynúť 11.9.2014 a uplynula 17.9.2014, t.j. omeškanie nastalo dňa 18.9.2014. Vo zvyšku žalobu zamietol, pričom súčasne poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.3.2016 sp. zn. , ktoré sa týkalo skutkovo a právne obdobnej veci. Súd prvej inštancie dodal, že ak by nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, podrobil by ju prieskumu z hľadiska prijateľnosti jednotlivých zmluvných podmienok, okolností, či boli skúmané príjmové pomery žalovanej, splnené náležitosti v zmysle ustanovení ZoSÚ ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorého ustanovenia by boli aplikovateľné prostredníctvom . K procesnej obrane žalovanej súd prvej inštancie dodal nasledovné. Námietka žalovanej, že úver si vzala na ňu dcéra a zať, ktorí sú ručiteľmi a úver by mal byť vymáhaný od nich, bola nedôvodná, pretože bolo preukázané, že žalovaná zmluvu podpísala, úver si chcela vziať pre riešenie finančnej situácie dcéry, zaťa. Žalobkyňa úver žalovanej poskytla a bolo vecou žalovanej, ako s úverom naložila. Tvrdenie žalovanej o neskúmaní jej bonity nebolo spôsobilé vyvolať zamietnutie žaloby, pretože žalobkyňa v zmysle rozhodnutia súdu má nárok len na vrátenie istiny bez úrokov z úveru, alebo akýchkoľvek poplatkov. Z lustrácie v sociálnej poisťovni v čase poskytnutia úveru vyplynulo, že žalovaná mala hrubý príjem (v poslednom štvrťroku roku 2012) vo výške 1.520 eur mesačne a dôchodok vo výške 536,50 eur, tzn., že neobstálo jej tvrdenie o nedostatočných príjmoch v rozhodnom období. Žalovaná sa nemôže dovolávať omylu, ktorý u žalobkyne sama vyvolala v otázke poskytnutia úveru, jeho splácania (v omyle bola žalobkyňa, nie žalovaná). Za účelové považoval súd prvej inštancie tvrdenia žalovanej o jej nespôsobilosti v čase podpisu zmluvy, pretože svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi dokladmi. Uvedené malo za cieľ vyhnúť sa žalovanou plneniu a ako také ho súd prvej inštancie považoval za v rozpore s ustanovením O. z. a , t. j. nepožívajúce právnu ochranu. Nemožno pričítať na ťarchu žalobkyne, že rodina žalovanej v rozpore s dohodou so žalovanou neplatila úver. Súd dodal, že žalovaná účelovo neuviedla (zamlčala), že je zamestnaná a výšku príjmu. Súd prvej inštancie nepovolil žalovanej platiť dlh v splátkach po 40 eur (ako žiadala) s poukazom na , s odôvodením, že za daných podmienok by sa len istina splácala viac ako 47 rokov. Aj najdlhšia lehota, ktorá by prichádzala do úvahy (36 mesiacov v splátkach po viac ako 730 eur), by nemohla byť dodržaná (žalovaná tvrdila že príde o zamestnanie) a teda jej určenie by bolo bezúčelné a bez možnosti splnenia zo strany žalovanej. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ust. a , , vecne úspechom v konaní žalobkyne v rozsahu 79,19% a úspechom žalovanej v rozsahu 20,81%, v dôsledku čoho žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 58,38%.

2. Proti tomuto rozsudku zjavne iba v jeho vyhovujúcej časti veci samej, podala včas odvolanie žalovaná so zjavným návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby aj v takejto časti. Rozsudok považuje za neplatný, nakoľko žalobkyňa poskytla úver na základe nesprávnych údajov (dátumu narodenia) a bez občianskeho preukazu. Keby bola predložila občiansky preukaz, nebol by poskytnutý na jej meno taký vysoký úver vzhľadom na jej vek. Má za to, že bol urobený podvod. Žalobkyňa by mala preveriť skutočnosti, za ktorých bol úver poskytnutý a kto tento podvod urobil. Žiadala, aby bola oslobodená od zaplatenia úveru, ktorý nebol poslaný na jej účet. Peniaze, úspory nemá, ani žiaden majetok, je bezdomovkyňa, úver nemá ako splatiť. Nesplatenú sumu úveru mala žalobkyňa žiadať od ručiteľov. V doplnení odvolania uviedla, že v zmysle zmluvy by bola povinná splácať úver až do veku 85 rokov. Úver bol vybavený podvodom pre ručiteľov so zneužitím jej podpisu. Zmluvu nevidela, nečítala. Úver je zahrnutý v konkurznom konaní ručiteľov, ktorí vyhlásili osobný bankrot pred viac ako štyrmi rokmi.

3. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovanej a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že vo vyhotovení rozsudku došlo ku chybe v

písaní, v žalobe bola žalovaná označená správnym dátumom narodenia. Tvrdenia žalovanej o podvode sú irelevantné. Žalovaná na pojednávaní pri výsluchu uviedla rozhodujúce okolnosti uzavretia zmluvy o úvere, zmluvu podpísala, pozbavená spôsobilosti na právne úkony nebola. Disponovanie s úverovými prostriedkami bolo v rukách žalovanej. Žalobkyňa odmieta tvrdenia o podvode z jej strany a má za to, že s tvrdeniami žalovanej sa súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal. V následnom písomnom vyjadrení zotrvala na svojej argumentácii už uvedenej.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení , účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( U.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia v jeho vyhovujúcej časti (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. ), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( veta druhá ) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa ( in fine) nasledovné:

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého od platne uzavretej zmluvy o úvere bolo účinne odstúpené s účinkami v zmysle ustanovení O. z. (§ 48 ods. 2), v dôsledku čoho vznikla žalovanej povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, t. j. rozdiel medzi sumou poskytnutou žalobkyňou a sumou, ktorú žalobkyni už uhradila (istina bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov).

6. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 O. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stranami, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 48 ods. 2 O. z. odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 457 O. z. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol. Predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi stranami konania ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako súd prvej inštancie správne posúdil účinky odstúpenia od tejto zmluvy. V danom prípade, keďže zo strany žalobkyne došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy (listom zo dňa 2.9.2014), žalobkyňa mala nárok na vrátenie toho, čo poskytla žalovanej (samozrejme po odrátaní toho, čo jej bolo už zaplatené).

Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. v súvislosti s hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu (to je argumentáciou žalovanou uvedenou v odpore a pri jej výsluchu na pojednávaní vo vzťahu ku skutočnostiam ohľadom okolností uzavretia zmluvy, ručiteľov, príjmu žalovanej atď.). Navyše súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. K námietkam žalovanej uvedených v odvolaní odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide o čerpanie úveru, skutočnosť, ako žalovaná s poskytnutým úverom naložila vo vzťahu k jej záväzku voči žalobkyni je bez právneho významu. Tvrdenie o podvode v súvislosti s poskytnutím úveru rovnako nie je na miestne. Žalovaná nekonala pod nátlakom žalobkyne, úverovú zmluvu podpísala dobrovoľne. Na preukázanie svojich tvrdení (popieraných žalobkyňou), vrátane jej návštev u psychiatra, žalovaná neprodukovala pred súdom prvej inštancie žiadne dôkazy. K tvrdeniu, že žalobkyňa má žiadať dlh od ručiteľov sa dodáva, že veriteľ má primárne nárok na uspokojenie dlhu od dlžníka. Je na vôli veriteľa, voči komu svoj nárok uplatní. K neschopnosti žalovanej splatiť úver odvolací súd dopĺňa, že individuálna neschopnosť dlžníka poskytnúť veriteľovi plnenie (napr. z dôvodu insolventnosti) nemôže byť bez ďalšieho okolnosťou zakladajúcou objektívnu nemožnosť plnenia. S tým bezprostredne súvisí otázka tzv. hospodárskej nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že pôvodné plnenie sa dodatočne stalo pre dlžníka náročnejším, nákladnejším, neefektívnym a pod. Tieto okolnosti nespôsobujú nemožnosť plnenia. Dlžník je naďalej viazaný svojou záväzkovou povinnosťou a zvýšenú obťažnosť plnenia, resp. zníženú rentabilitu, musí znášať v rámci vlastnej právnej a ekonomickej sféry. V tomto smere je generálne uprednostnená dôsledná aplikácia zásady pacta sunt servanda (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I., II. ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 2027 - 2033). V závere sa uvádza, k argumentu odvolateľky ohľadom nezrovnalosti v jej dátume narodenia (údaj z občianskeho preukazu), že je nepochybné, že šlo o chybu v písaní v rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá bola opravená zákonným postupom a to vydaním opravného uznesenia ( ). Nesprávny údaj o dátume narodenia žalovanej nevyplýva zo zmluvy, ani zo žaloby. Išlo o argument v nadväznosti na chybu v písaní v napadnutom rozsudku, toto tvrdenie nespĺňalo definíciu novoty v zmysle . Odvolací súd preto argumentáciu z odvolania akceptovať nemohol, to malo za následok nespôsobilosť zvrátenia výsledkov konania prvej inštancie a na rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, bolo preto treba nazerať ako na vecne správne rozhodnutie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, podľa a ako vecne správny potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolacími námietkami nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

7. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z dôvodu, že žalobkyňa bola plne úspešná v odvolacom konaní, podľa a , jej síce vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, náhrada jej však nebola priznaná, pretože jej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli, žiadne si neuplatnila a je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. ).

8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )