Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-139-2023.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/139/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou vo veci starostlivosti o mal. dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. XX a otec – neb. F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o návrhu navrhovateľky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. X na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky D. B., nar. XX.XX.XXXX, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľka je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloletého A. mesačne v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku a to vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Komárno.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim písomne podaným návrhom domáhala zverenia mal. dieťaťa do svojej náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec mal. dieťaťa zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom matka sa o dieťa nezaujíma. Poukázala na to, že mal. dieťa žilo v spoločnej domácnosti s ňou aj so svojím otcom. Dieťa prostredie v jej domácnosti pozná.
2. Matka mal. dieťaťa sa na pojednávanie nedostavila, doručenie mala vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP a súd podľa § 180 CSP pojednával bez prítomnosti matky mal. dieťaťa.
3. Kolízna opatrovníčka doporučila návrhu v plnom rozsahu vyhovieť a navrhla matke uložiť povinnosť platiť výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s dôkazmi: spis Okresného súdu Komárno 7P/84/2011, rodný list mal. dieťaťa, správa ÚPSVaR Komárno zo dňa 02.10.2023, správa Mesta Komárno zo dňa 05.01.2024, správa ÚPSVaR Komárno zo dňa 15.01.2024, potvrdenie o príjme navrhovateľky, potvrdenie o zdravotnom stave navrhovateľky, výpis z registra trestov a na základe vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 7P/84/2011 zo dňa 31.01.2012 bol mal. A. zverený do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Dňa XX.XX.XXXX zomrel otec mal. dieťaťa. Pobyt matky nie je známy a v priebehu konania sa ho súdu nepodarilo zistiť. Od úmrtia otca mal. dieťaťa, mal. dieťa žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Navrhovateľka obýva dvojpodlažný rodinný dom, vybavený kúpeľnou a sociálnym zariadením. Domácnosť je štandardne zariadená, poriadok a čistota domácnosti sú na veľmi dobrej úrovni. Navrhovateľka je zamestnaná u G. C., s.r.o Senica s čistým mesačným príjmom 650,-Eur až 700,-Eur. Je slobodná. S mal. dieťaťom výchovné problémy nemá. V spoločnej domácnosti s ňou žije babka mal. dieťaťa a bratova dcéra. Dieťa navštevuje druhý ročník SOŠ v Hurbanove, odbor opravár strojov. Z potvrdenia MUDr. Ladislava Kürtiho súd zistil, že navrhovateľka je zdravotne spôsobilá vykonávať náhradnú osobnú starostlivosť. Záznam v registri trestov nemá. Zo správy mestského úradu Komárno súd zistil, že navrhovateľka nebola uznaná vinnou zo spáchania priestupku.
6. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 6 veta druhá Zákona o rodine rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu, rozhodnutím súdu podľa ods. 7 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverí mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ustanovenie § 44 ods. 1 Zákona o rodine definuje pojem náhradná starostlivosť, ktorou je viacero osobitne usporiadaných na seba nadväzujúcich a navzájom sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa, v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť. Ak sto vyžaduje záujem maloletého dieťaťa súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, t.j. do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa ak spĺňa ustanovené predpoklady. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia , lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovoroch o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. V zmysle Zákona o rodine platí zásada, že náhradná osobná starostlivosť, alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má osobné predpoklady najmä zdravotné, osobnostné a morálne, svojím spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa a ktorá so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí. Malo by ísť o osobu bezúhonnú, ktorá nebola obmedzená vo výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k vlastným deťom. Jej sociálna situácia zaručuje, že zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti bude v záujme maloletých detí a ani ona a ani rodinný príslušníci by nemali trpieť ochorením, ktoré by vylučovalo riadny výkon náhradnej osobnej starostlivosti a mala by mať kladný citový vzťah k maloletým deťom.
7. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že v súčasnej dobe bude v najlepšom záujme mal. dieťaťa, ak zotrvá v starostlivosti navrhovateľky, v ktorej sa už nachádza aj v súčasnej dobe. Keďže mal. dieťa sa aj doposiaľ nachádzalo v domácnosti navrhovateľky, toto prostredie je dieťaťu blízke a známe. Maloleté dieťa uviedlo počas informatívneho pohovoru s kolíznou opatrovníčkou, že u svojej tety sa cíti dobre. Navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o mal. dieťa, spĺňa morálne a osobnostné predpoklady na osobnú starostlivosť, je bezúhonná a zdravá. Vzhľadom na to súd návrhu vyhovel a mal. dieťa zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd zároveň rozhodol o vyživovacej povinnosti matky a vzhľadom na to, že matka mal. dieťaťa sa zdržiava na neznámom mieste, nie sú o nej známe žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že má pravidelný príjem, preto súd určil výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.
8. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.