Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_16Csp-62-2018.pdf
PDF · 127.76 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/62/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35831154, práv. zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, žalovanej C. N., Y.. XX.X.XXXX, E. C. XXXX/X, I., Š. W. C. B., o zaplatenie istiny 2 495,96 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie 51,66 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 454,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 454,10 od 5.3.2016 do zaplatenia a to v mesačných splátkach vo výške 35 eur, pričom prvá splátka bude splatná do 25.dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť a následne každý ďalší mesiac vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca až do zaplatenia, pričom nezaplatením jednej splátky stáva sa zročným celý dlh.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,12 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Pôvodný žalobca VÚB a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2018 domáhal, aby zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu 2 495,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 5.3.2016 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť CONSUMER FINANCE HOLDING, a.s., Kežmarok na základe zmluvy zo dňa 17.4.2014 evidovanej pod číslom 6176308 poskytol žalovanej pôžičku v celkovej výške 3 000 eur, ktorú sa táto zaviazala uhradiť v 48 mesačných splátkach po 94,30 eur. Žalovaná porušila zmluvné podmienky nesplácaním pôžičky. Do dňa podania žaloby bola zaplatená len suma 1 500,9 eur. Listom zo dňa 28.2. 2016 žalovanej oznámil, že pre neplnenie podmienok zmluvy úver dňom 19.2. 2016 zosplatnil. Žalovaná dlh neuhradila. Pohľadávku predstavuje suma 2 495,96 eur tvoriaca rozdiel medzi dlžnou sumou 3 990,2 eur, ktorú mala žalovaná uhradiť s pripočítaním nákladov na vymáhanie 6,66,- eur po odpočítaní uhradenej istiny 1 500,9 eur. Pôvodný žalobca sa stal právnym nástupcom pôvodného veriteľa z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti so žalobcom. Na preukázanie svojich tvrdení označil listinné dôkazy a to zmluvu o pôžičke, Všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad, upomienky, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, doručenku.
2.Súd dňa 20.12.2018 pod č.k. 16 Csp/62/2018-30 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú uhradiť uplatnenú istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote. Žalovaná proti platobnému rozkazu podala včas odpor, ktorý odôvodnila tým, že zmluva neobsahovala všetky zákonné náležitosti, preto by
úver mal byť posudzovaný ako bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu podaného odporu súd uznesením zo dňa 31.1.2019 platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie. Podaním zo dňa 5.4.2019 pôvodný žalobca požiadal o pripustenie zmeny návrhu na strane žalobcu, čo odôvodnil uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky. Súd uznesením zo dňa 8.7.2019 pripustil zmenu na strane žalobcu.
3.Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.11.2019 zobral žalobu späť v časti istiny 51,66 eur s príslušenstvom. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že v časti o zaplatenie nákladov vo výške 6,66 eur nežiadajú túto sumu priznať a žiadajú konanie zastaviť a zároveň uviedol, že žalovaná 11.10.2018 vykonala úhradu vo výške 15 eur a dňa 17.12.2018 vo výške 30 eur. Išlo o platby už v čase kedy bola žaloba podaná na súde. V súvislosti s týmto čiastočným späťvzatím upravil aj petit žaloby a o tak v časti istiny ako aj v časti príslušenstva.
4.Žalovaná ako strana v konaní na pojednávaní uviedla, že uzatvárala zmluvu, bolo to 17.4.2014, so spoločnosťou CFH, Quatro finančný dom. Výška pôžičky bola 3 000 eur a takúto sumu aj dostala. Vyjadrila sa, že sa pri uzatváraní zmluvy bavili o poistení a súviselo to s práceneschopnosťou pokiaľ by bola PN, ale bližší mechanizmus akým spôsobom a kedy by došlo k poistnému plneniu nevedela uviesť. Splácala pokiaľ to bolo možné, potom došlo k tomu, že manžel vážne ochorel, nemali dostatok finančných prostriedkov, keďže manžel bol asi rok a pol doma a bol bez príjmu, ona minulý rok aj začala splácať ako im to vychádzalo, ale keď povedali, že podajú žalobu na súd tak prestala a čakala na rozhodnutie. Boli dohodnutý na nejakých splátkach a keď jej povedali, že podajú žalobu na súd tak tie splátky prestala platiť. V súčasnej dobe je zamestnaná aj ja aj manžel. Majú 2 maloleté deti, exekúcie nemajú, ale splácajú mesačne dohodnuté sumy titulom úverov asi vo výške 300 eur. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti k tomu sa nevedela presne vyjadriť či postačuje tak ako je tam uvedené 4/2018 , ale čo sa týka výšky tej sumy, ktorú má žalobcovi zaplatiť myslí si, že už už uhradila viac ako polovicu toho čo si požičala, presne uhradila sumu 1 545,90 eur a preto namieta výšku toho čo je odo nej ešte požadované s ohľadom na to, že nebola uvedená správne RPMN.Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie, ktoré učinil žalobca s tým súhlasila. Je si vedomá toho, že to čo si požičala musí vrátiť, aj to vráti, avšak nie je možné, aby to uhradila jednorázovo a pokiaľ jej bude určené zaplatiť žalobcovi určitú sumu, túto chce požiadať platiť v splátkach tak asi sumu 30-40 eur mesačne by boli schopní na zaplatenie tohto dlhu uhrádzať, viac im príjmy nedovoľujú. Spolu s manželom ich mzda predstavuje v čistom asi 1 200 eur mesačne. Žiadne návrhy na dokazovanie nemala.
5.Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením listinných dôkazov a to zmluvy o poskytnutí pôžičky, výzvy na úhradu pohľadávky, oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadu zrážok a splátok, čiastočného späťvzatia žaloby, zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 17.4.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o pôžičke na sumu 3 000 eur, ktorú sa táto zaviazala uhradiť v pravidelných 48 mesačných splátkach po 94,30 eur s mesačnou výškou poistenia 2,66 eur, ktorá bola zahrnutá v mesačnej splátke. Celková suma pôžičky, ktorú mala žalovaná vrátiť, predstavovala 4 398,72 eur. Podľa prehľadu úhrad vyhotoveného žalobcom žalovaná na zaplatenie dlhu poukázala ku dňu 30.9. 2018 úhradu 1 500,90 ,- eur a v priebehu konania 45,- eur. Listom zo dňa 10.12. 2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k úhrade nedoplatku vo výške 394,09 eur a ďalším listom zo dňa 28.2. 2016 oboznámil žalovanú so zosplatnením pohľadávky. Napriek výzve žalovaná dlžnú sumu neuhradila.
Podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. (3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (4) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný
zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe. (5) Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. (6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. (7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. (8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon. (9) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách. (10) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708-715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Podľa § 11 uvedeného zákona (1)Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2)V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (3)V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky s výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Súd v konanie v časti o zaplatenie 51,66 eur zastavil a to z časti z dôvodu, ktorý zavinil samotný žalobca, keď o sumu 6,67 eur s príslušenstvom vzal žalobu späť a neuplatňuje si náklady na vymáhanie pohľadávky a z časti z dôvodu, ktorý zavinila žalovaná, keď v čase prebiehajúceho súdneho sporu uhradila sumu 45 eur žalobcovi.
7.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. Strany uzavreli zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorá svojim obsahom je zmluvou spotrebiteľskou. Na danú zmluvu sa vzťahujú tak príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.
8.Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve o úvere uvedený je 4/2018, nenachádza sa tu údaj dátum splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky úveru. Súd konštatuje, že v zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v zmluve je uvedený len počet splátok a absentuje tiež v nej uvedenie dátumu prvej splátky, keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru nebolo možné určiť v zmluve ani jeho konečnú splatnosť. Uvedenie týchto údajov, teda termínu prvej a poslednej splátky je v zmluve dôležité. V opačnom prípade by sa minulo účinku ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby spotrebiteľ bol v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. K uvedenému súd dodáva, že z uvedeného nie je možné bez pochýb jednoducho zistiť dokedy bude trvať zmluvný vzťah a určiť, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Uvedená okolnosť spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový. 9. V rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.:11Co/8/2018 zo dňa 23.8.2018 sa okrem iného uvádza: ,,Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických prepočtov zistiť, neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný vzťah, spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju vyvodzuje žalovaný nie je v súlade so zákonom a ním sledovaným cieľom. Smernica 2008/48, na ktorú poukazuje aj žalovaný bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09. 07. 2015, Bucura, C 348/14), aj podľa Smernice, treba zmluva považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný súd správne považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Ide pritom o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku“. 10.Čo sa týka výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v Zmluve absentuje. V danom prípade Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu obsahovala len výšku a počet anuitných splátok, a to v sume 94,3 eura s poistením v počte 48 splátok. V rozsudku Krajského súdu Prešov 18Co/133/2018 z 17.12.2018 sa konštatuje:“ Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru
a poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 11 odsek 1 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).
11.Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 súd poukazuje na príspevok doc. JUDr. Jánošikovej, PhD.: „Otázne však je, ako by na tento záver mal zareagovať sudca rozhodujúci konkrétny spor. Ak totiž zistí, že neuvedenie konkrétnej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere by malo byť v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sankcionované zánikom nároku veriteľa na úrok a poplatky, ale súčasne dospeje k záveru, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na možnosť spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku, tak vlastne narazil na rozpor medzi vnútroštátnou právnou úpravou a právom Únie. Keďže však norma práva Únie má v tomto prípade podobu smernice, vzhľadom na horizontálny právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom nemôže mať smernica priamy účinok. Zistený rozpor je teda možné vyriešiť len prostredníctvom nepriameho účinku smernice, čo znamená pokúsiť sa o taký výklad zákona č. 129/2010, ktorým sa rozpor odstráni. Domnievam sa však, že v tomto prípade by sudca narazil na jednu z hraníc povinnosti eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, ktorou je zákaz výkladu contra legem. Neviem si totiž predstaviť, akou výkladovou metódou by bolo možné obísť príkaz považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov obsiahnutý v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Nešlo by už podľa môjho názoru o výklad práva, ale o sudcovskú tvorbu práva.“
12. V minulosti súd poukazoval pri takýchto rozhodnutiach na väčšinové stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove a to „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „sporné pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NS SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa zákona č.258/2001 Z. z. rozsudok NS SR vo veci 7Cdo/128/2016). 2. Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z. z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 3. Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten by: 1. odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem 2. odporoval by princípu právnej istoty 3. nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10 ods.1 písm. j/, príloha II., 2.). “
13. Zmluva medzi zmluvnými stranami vo svojich ustanoveniach obsahuje určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátku úrokov a aká na splátky poplatkov. Neuvedenie rozčlenenia splátok považovala
ustálená judikatúra súdov v SR za nenaplnenie požiadavky uvedenej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ a preto sa považovali úvery poskytnuté prostredníctvom takto formulovaných zmlúv za bezúročné a bez poplatkov. V minulosti ako bolo neraz vyslovené jednalo sa aj o nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Takouto obchodnou praktikou veriteľ spôsoboval značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákon č. 129/2010 Z.z. bol novelizovaný dňa 12.10.2017, kedy touto novelou s účinnosťou od 1.5.2018 bolo upustené od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca odôvodnil skutočnosťou, že bez takejto zmeny by bol zákon aj do budúcna v rozpore so smernicou a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii smernice išla napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie nad rámec podmienok stanovených smernicou. Zákonodarca tak potvrdil, že zákon je v tejto otázke v rozpore so smernicou. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.22Co/20/2018 zo dňa 27.3.2018 bola podaná prejudiciálna otázka v reakcii na rozsudok C-42/15. Súdny dvor EÚ rozhodol dňa 5.9.2019 vo veci C-331/18 TE proti Pohotovosti s. r. o. kedy Súdny dvor rozhodol, že 1. Článok 10 ods. 2 písm. h) až j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, podľa ktorej musí zmluva o úvere špecifikovať rozpis každej splátky určenej, podľa prípadu, na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a ostatných nákladov. 2. Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 smernice 2008/48, ako boli vyložené rozsudkom z 9.11.2016 Home Credit Slovakia (C-42/15) sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, o akú ide vo veci samej, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením tohto rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku. Z uvedeného dôvodu nesplnením tejto podmienky v úverovej zmluve nemožno už konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
14. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 22,2 % pričom zákonná požiadavka je, že má byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (viď § 9 ods. 2 písm.j) zákona č. 129/2010 Z.z.). Skutočná hodnota RPMN po započítaní všetkých nákladov spotrebiteľského úveru teda aj poistného je 24,20 %. Žalobca v zmluve o úvere nesprávne uviedol údaj o RPMN, nakoľko do celkových nákladov spotrebiteľského úveru nezapočítal náklad spočívajúci v poplatku za poistenie vo výške spolu 2,66 eur mesačne a tak celková suma, ktorú by bola žalovaná povinná vrátiť 4526,40 eur a nie 4398,72. Uvedené potvrdzuje právny názor, ktorý vyslovil KS Žilina zo dňa 25.6.2013 sp.zn.:10Co 862/2014 v zmysle ktorého: „dôsledkom takéhoto nesprávneho uvedenia obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (faktický rovnaký ako v prípadne žiadneho nevymedzenia RPMN) je bezúročnosť predmetného úveru. Za nesprávnosť údaju o RPMN prvostupňový súd považoval nezapočítanie odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v odklade splatnosti splátok. Odvolací súd v tejto spojitosti dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Perničová a Pernič v zmysle záverov, ktorého nesprávnu informáciu o celkových (nižších než v skutočnosti) nákladoch na úver možno považovať za klamlivú praktiku“. Dôsledkom nesprávne uvedenej RPMN je bezúročnosť a bezpoplatkovosť tejto zmluvy, ktorý dôsledok je rovnaký ako v prípade ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje vymedzenie RPMN.
15.Za daného stavu je žalovaná povinná uhradiť iba istinu poskytnutých finančných prostriedkov. Žalovanej bolo poskytnutých 3 000 eur, z ktorej sumy uhradila 1 545,90 eur, zaviazal žalovanú súd na zaplatenie sumy 1 454,10 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
16.Súd pri rozhodovaní o splatnosti pohľadávky zohľadnil argumenty žalovanej, aby v súlade s ust. § 232 ods.3 CSP rozhodol o odlišnom termíne splatnosti pohľadávky. Hľadiskom pre úvahu súdu, či má žalovanej, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bola výška priznaného plnenia, platobná schopnosť , aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok, v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebol v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery strany sporu, príliš ťaživé (R117/1967). Žalovaná poukázala na skutočnosť, že dlh eviduje, má záujem ho riešiť, avšak v súčasnej dobe nedisponuje príslušnou hotovosťou. Jej príjem spolu s manželom je cca 1 200 eur mesačne, pričom zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti. Súd rozhodol v obdnom prípade tých istých sporových strán a to vo veci 16Csp/63/2018 tak, že zaviazal žalovanú uhradiť sumu 2 408,92 eur s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške 55 eur a
konanie bolo v prevyšujúcej časti zastavené, keďže žalobca vzal žalobu späť z dôvodu bezúročenosti a bezpoplatkovosi úveru. Naproti tomu žalobca je podnikajúci subjekt v oblasti finančníctva, ktorému povolením mesačných splátok nevznikne žiadna škoda. Povolením splátok bude žalobcovi splnená celá dlžná suma priznaná rozhodnutím, vrátane úrokov z omeškania, len v dlhšom časovom horizonte.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
17.Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, teda vo výške ako požadoval žalobca v petite žaloby. Výšku úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to vo svojom § 3. Ak záväzkový vzťah vznikol po 1.2.2013, teda zmluva z ktorej vyplývala pre dlžníka povinnosť platiť pohľadávku bola uzavretá po 1.2.2013 a v tomto vzťahu sa dostal dlžník do omeškania, veriteľ si môže od dlžníka nárokovať úroky z omeškania v sadzbe 5 %-tuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB. Keďže v čase, odkedy súd priznal úroky z meškania, základná úroková sadzba ECB bola 0,5 %, veriteľ mal právo na úroky z omeškania vo výške 5,05% počas celej doby omeškania, a to od prvého dňa omeškania.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Keďže žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, to znamená, že každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí ísť o prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. V danom prípade mal v prevažnej miere úspech v spore žalobca, a to v percentuálnom vyjadrení 60,06 % a úspech žalovanej predstavoval len 39,94 %. Odpočítaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu, t. j. 60,06 % - 39,94 % v percentuálnom vyjadrení bude mať žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,12 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.