Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-21-2019.pdf
PDF · 82.28 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.11.2019 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. f) Tr. por. súd
obžalovaného
U. Y., nar. XX.XX.XXXX D. I., trvale bytom R., B.. W., prechodne bytom Č. M., I., O.. Y.. N. XX/XX,
oslobodzuje
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin sp. zn. 1 Pv 115/19/5506 zo dňa 26.03.2019, na tunajší súd doručená 27.03.2019, ktorou sa mal dopustiť prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
ako otec mal. dcéry Y. I. K., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o rodine a určenú rozsudkom Okresného súdu v Martine pod sp. zn. 19P/257/2015 zo dňa 19.04.2017, vykonateľným 29.05.2017, prispievať na výživu dieťaťa sumou 110,- € mesačne, od 01.09.2015 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., O.. N. XX/X, obžalovaný si vyživovaciu povinnosť na dieťa neplnil tak, ako mu bolo súdom určené, nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok ani dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, nie je evidovaný ako nezamestnaný, žije a pracuje v Č. M., kde od 29.08.2018 až doposiaľ pracuje v spoločnosti V. D. X., G..M..B.., C. O. G. G. D. C. X, D. F. W. - F. Č.. X, kde jeho čistý mesačný plat predstavuje 17.741 CZK, uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp. zn. 1T/24/2018, právoplatným 15.05.2018, ktorým bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov, zároveň bol aj v Českej republike za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v Mělníku sp. zn. 14T/101/18 zo dňa 29.08.2018, ktorým bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 196 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok, o zníženie výživného nepožiadal, takto svojim konaním dlhuje na výživnom: k rukám matky dieťaťa I. K. za obdobie od 05.05.2018 (dňa 04.05.2018 prevzal trestný rozkaz Okresného súdu Martin) do 14.11.2019 sumu 1.980 €,
lebo
trestnosť činu zanikla.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 1 Pv 115/19/5506 podala dňa 27.03.2019 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému U. Y., stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.
Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej ako i prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Nakoľko obvinený sa na hlavné pojednávanie vytýčené na 14.11.2019 nedostavil, na predchádzajúcom pojednávaní výslovne požiadal aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti a keďže boli splnené všetky zákonné podmienky preto v zmysle ustanovenia § 252 ods. 2, 3 Tr. por. súd vykonal hlavné pojednávanie a vo veci rozhodol v neprítomnosti obžalovaného, pričom mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Obžalovaný U. Y. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. On chce dodatočne zaplatiť celý ten dlh. Ďalej obžalovaný vypovedal, že on to v práci zahlásil, že sa to bude strhávať zo mzdy. Povedali mu v práci, že to strhávať budú a potom mu prišlo od súdu, že porušil podmienku. On sa voči porušeniu tej podmienky odvolal. Jemu skutočne strhávali zo mzdy jednotlivé čiastky, a to 4 mesiace, ale tie peniaze neboli odoslané súdnemu exekútorovi. Ide o pána G.. Lebo bolo mu povedané, že sa čaká na právoplatnosť toho rozhodnutia v exekúcii. Následne mu tie čiastky boli zrazené a má vedomosť o tom, že sa to poškodenej zasiela. Súdu predložil listiny, výplatné pásky o tom, aké čiastky mu boli strhnuté a odvedené. On je ochotný zaplatiť celý dlh na výživnom. Bolo mu samosudcom oznámené, že k dnešnému dňu dlh predstavuje čiastku 90,84 €. On je ochotný túto čiastku zaplatiť. Žiadal súd, aby vytýčil termín po 10-tom, je ochotný na súd prísť a zaplatiť to poškodenej buď priamo alebo zaslať jej na účet. Svedkyňa poškodená I. K. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.10.2019 uviedla, že je pravdou, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť voči ich spoločnej dcére Y. I. K., na ktorú je povinný prispievať sumu 100,- € mesačne, pričom obžalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť od mesiaca máj 2018 až doteraz. Prvé čiastky ako úhrada výživného jej boli doručené v máji 2019. Ona súdu predložila doklady o úhrade výživného od obžalovaného, a to prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, pričom v týchto sumách nie je zahrnutá ďalšia čiastka ako čiastočná úhrada výživného vo výške 220,46 €. K dnešnému dňu jej uhradil sumu 1.889,16 €. Momentálne je nezamestnaná, veľmi ťažko sa jej hľadá práca, nakoľko zdravotný stav maloletej je chabý, stále je chorá. Dcéra núdzou netrpela, v dôsledku neplatenia výživného zo strany obžalovaného. Zo strany jej matky jej boli poskytnuté peniaze na výživu. Môže teda prehlásiť, že ich dcéra núdzou netrpela aj keď im to výživné chýba. Jej dcéra je v súčasnosti hospitalizovaná v nemocnici. Ona je ochotná obžalovanému poskytnúť číslo účtu.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, a to predovšetkým výplatné pásky obžalovaného, doklady o úhrade výživného, úradný záznam a potvrdenie o úhrade.
Z potvrdenia z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava zo dňa 22.10.2019 vyplýva, že oprávnenej poškodenej I. K.Š. boli v období od 28.05.2019 do 26.6.2019 od obžalobného uhradené platby v celkovej výške 1668,49 € (Svedkyňa poškodená I. K. na hlavnom pojednávaní zároveň
uviedla, že v týchto sumách nie je zahrnutá ďalšia čiastka ako čiastočná úhrada výživného vo výške 220,46 €).
Z potvrdenia o úhrade na č.l. 158 spisu vyplýva, že obžalovaný dňa 13.11.2019 poškodenej uhradil aj zvyšnú dlžnú čiastku na výživnom vo výške 91 €, čo telefonicky potvrdila i samotná poškodená (úradný záznam na č.l. 156 spisu a následne súdu zaslala i doklad o úhrade).
Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. l, ods. 3, písm. c) Tr. zákona sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a spácha čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.
Podľa § 86 písm. a/ Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Podľa § 285 písm. f/ Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.
Samosudca po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný sa síce dopustil konania, ktoré sa mu kládlo za vinu v podanej obžalobe prokurátorky (k čomu sa obžalovaný už v prípravnom konaní aj priznal a svoje konanie oľutoval), ktoré pri vyhlasovaní rozsudku súd len upravil o dobu neplnenia vyživovacej povinnosti do 14.11.2019 (dňa vyhlásenia rozsudku) a o výšku dlžného výživného (18 mesiacov krát 110 € sa rovná celkovému dlhu na výživnom vo výške 1980 € ), avšak obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť v plnom rozsahu splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu (čo mal súd preukázané jednak listinnými dôkazmi - dokladmi o úhrade výživného ako i vyjadrením samotnej poškodenej) a zároveň poškodená uviedla, že neplnenie vyživovacej povinnosti nespôsobilo to, že by ich dcéra trpela núdzou, čím s poukazom na ustanovenie § 86 písm. a) Tr. zákona došlo v dôsledku účinnej ľútosti k zániku trestnosti prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. c) Tr. zák. z ktorého bol U. Y. obžalovaný, a z tohto dôvodu samosudca obžalovaného podľa § 285 písm. f) Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní oslobodil pod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Martin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.