Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/2/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne J. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. 7, XXX XX I., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 958 01 Poprad, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 159,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -70 zo dňa 17.októbra 2018, takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalobu z a m i e t a ,

II. p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením , , , , , (ďalej len „), O trovách konania rozhodol podľa , a , (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou podanou súdu dňa 6.4.2017 navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 159,97 eur spolu s 5 % -ným ročným úrokom z omeškania od druhého dňa po doručení žaloby žalovanej do zaplatenia, a taktiež nahradiť trovy konania. Dňa 22.9.2010 požiadala žalovaného o poskytnutie bezúčelovej pôžičky vo výške 700 eur, avšak na základe tejto žiadosti jej bola schválená pôžička vo výške 500 eur. Poukázala na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Taktiež s poukazom na poukázala na to, že zmluva je absolútne neplatná. O skutočnosti, že žalovaný sa obohatil na jej úkor uviedla, že sa dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS v mesiaci november 2015. Ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v zmluve vo výške 65,08 % považovala za absolútne neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, keďže v čase uzatvorenia zmluvy bola priemerná úroková sadzba pre obdobný typ úveru vo výške 11,04 %. Poukázala aj na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej sa môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín

konečnej splatnosti, ako aj výšku, počet a termín splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Z prehľadu úhrad úveru vyplýva, že žalobkyňa v období od 20.10.2010 do 21.03.2012 uhradila celkovú sumu 659,97 eur. Súd prvej inštancie sa zaoberal posúdením námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, pričom nezistil žiadne relevantné dôvody, z ktorých by mal odvodiť aplikáciu desaťročnej objektívnej premlčacej doby a aplikoval trojročnú premlčaciu dobu. Posledná platba bola uhradená žalobkyňou dňa 21.03.2012 a žaloba bola doručená súdu 6.4.2016, teda uplynula už trojročná premlčacia doba, preto súd žalobu zamietol. Súd poukázal na to, že údaj o ročnej úrokovej sadzbe nie je správny, z dôvodu, že žalobkyni bol poskytnutý úver 500 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 12 splátkach po 54,10 eur, čo predstavuje 649,20 eur, teda úver preplatila o 149,20 eur, čo predstavuje úrok vo výške 29,84 % ročne. Podľa názoru súdu, úroková sadzba, v tejto správnej výške, nemôže automaticky zakladať dôvod pre aplikáciu desaťročnej objektívnej premlčacej doby, pričom súd z vykonaného dokazovania nezistil, že by mal žalovaný akýkoľvek priamy alebo nepriamy úmysel bezdôvodne sa obohatiť. V súvislosti so subjektívnou premlčacou dobou súd poukázal na to, že žalobkyňa sa o tom, že žalovaný sa obohatil na jej úkor dozvedela podľa potvrdenia Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS v novembri 2015, avšak túto skutočnosť v rámci výsluchu pred súdom prvej inštancie nepotvrdila. Najprv uviedla, že sa dozvedela niekedy začiatkom roku 2014, neskôr na základe otázky právneho zástupcu žalovaného korigovala svoju odpoveď s tým, že začiatkom roka 2014 sa iba dozvedela o tom, že združenie HOOS existuje a papiere priniesla v priebehu rokov 2014-2015, bližšie časové obdobie nevedela špecifikovať. Podľa názoru súdu nemožno nekriticky vychádzať iba z potvrdenia združenia HOOS, keďže takýto počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby možno prispôsobiť takým spôsobom, aby nárok nebol premlčaný, a keďže žalobkyňa prvotne uviedla, že sa o tejto skutočnosti dozvedela začiatkom roku 2014, uplynula už aj dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá by uplynula aj vtedy, keby súd vychádzal z toho, že žalobkyňa nosila do HOOS-u v roku 2014, resp. do 6.4.2015. K absencii obligatórnych náležitostí zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že aj keď sú údaje v zmluve nedostatočne čitateľné, mal súd za to, že v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami obsahuje termín konečnej splatnosti, a to 20.09.2011. K neuvedeniu rozpisu splátok súd uviedol, že z hľadiska eurokonformného výkladu postačuje uvedenie frekvencie splátok, o čom svedčí aj súčasná novelizovaná úprava tohto ustanovenia. K neuvedeniu adresy predávajúceho, na ktorej môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, táto náležitosť sa vyžaduje pri zmluvách kúpy tovaru na splátky, čo nie je tento prípad. Tieto skutočnosti nemajú za následok, že úver je bezúročný a bezpoplatkový. Za adekvátny dôvod považoval súd skutočnosť, že žalobkyňa skutočne žiadala o poskytnutie úveru vo výške 700 eur a bol jej poskytnutý úver iba vo výške 500 eur, teda v zmysle sa jednalo o nový návrh, ktorý následne už žalobkyňa neakceptovala, preto zmluva nevznikla a strany sporu si majú vrátiť to, čo si vzájomne plnili.

4. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie bolo podané z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Namietala, že súd prvej inštancie spochybnil predložený dôkaz, potvrdenie združenia na ochranu spotrebiteľov a robil nesprávne závery z výpovede žalobkyne a jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 17.10.2018 o tom, kedy začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Uviedla, že nevie čo znamená premlčanie, nič jej nehovoria pojmy subjektívna a objektívna premlčacia doba a nepozná ani presný ani právny obsah pojmu bezdôvodné obohatenie. Ďalej vo svojom podaní namietala, že súd sa zaoberal posudzovaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a výškou úrokovej sadzby a dospel k záveru, že úver nie je bezúročný a bezpoplatkový, sám vypočítal ročnú úrokovú sadzbu, ktorú považoval za akceptovateľnú. Avšak výška úrokovej sadzby, ktorú vypočítal súd prvej inštancie sa v žiadnom dokumente týkajúcom sa predmetnej úverovej zmluvy v písomnej forme nenachádza, teda nie je platne dohodnutá. Žalovanému preto nepatria úroky.

5. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že v zmysle sa každá splátka spotrebiteľského úveru považuje za samostatný peňažný dlh, ktorý sa v zmysle samostatne premlčuje odo dňa zročnosti jednotlivej splátky samostatne. Žalobkyňa uhradila poslednú splátku spotrebiteľského úveru dňa 2.3.2012, subjektívna premlčacia doba uplynula 3.3.2014 a objektívna premlčacia doba uplynula 3.3.2015. Žaloba bola podaná dňa 6.4.2017. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v ktorej najvyšší súd uviedol, cit.: „ to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil ( ), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie.“ Podľa žalovaného je rozhodujúcim okamih, kedy žalobca zistil, resp. mohol zistiť, že došlo k obohateniu a kto sa mal obohatiť - pričom je zrejmé, že žalobca mal od počiatku vedomosť o výške istiny úveru ako aj celkovej sume, ktorú bude povinný zaplatiť. Teda okamihom úhrady celej istiny už vedel, že ďalšou splátkou už platí úver nad rámec požičanej istiny a teda vedel, že ho „prepláca“ a vzhľadom na to, že splátky hradil, musel mať aj vedomosť o tom, kto sa mal na jeho úkor obohatiť.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola uzatvorená štandardná formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa 23.9.2010 v súlade s ustanoveniami v tom čase účinného , na základe ktorej žalobkyňa žiadala o úver vo výške 700 eur. Z bodu VII. zmluvy vyplýva, že jej bola schválená pôžička vo výške 500 eur, ktorú má splácať v dvanástich splátkach po 54,10 eur, úroková sadzba 65,08 % p.a., RPMN 65,08 %, celková suma pôžičky 649,20 eur. Žalobkyňa žalovanému zaplatila 551,50 eur v splátkach a sumu 108,47 eur z ďalšieho úveru, spolu 659,97 eur. Zároveň poukázala, na to, že ročná úroková miera uvedená v zmluve bola vo výške 65,08 %, zmluva ďalej neobsahovala dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, ako aj výšku, počet a termín splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Súd prvej inštancie považoval túto skutočnosť za adekvátny dôvod a konštatoval, že sa jednalo o nový návrh, ktorý následne žalovaná neakceptovala, preto zmluva nevznikla a strany si majú vrátiť to, čo si vzájomne plnili. K nepriznaniu uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo v dôsledku uplynutia subjektívnej premlčacej doby a uplynutím objektívnej trojročnej premlčacej doby.

8. Čo sa týka práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( ) a objektívna ( ). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

9. V súvislosti s posudzovaním behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že žalovaným predložená a vopred pripravená zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). V čase úhrady poslednej splátky žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka nemohla ani len predpokladať, že žalovanému uhrádzala aj peňažné plnenia, na ktoré mu zákonný nárok nevznikol. V reálnom živote totiž bežný spotrebiteľ má vedomosť len o tom, že uzatvoril zmluvu o úvere s veriteľom a že na účet veriteľa má splácať jednotlivé splátky podľa zmluvy.

10. Začiatok subjektívnej premlčacej doby je viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila.

11. Slová „keď sa oprávnený dozvie“, je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení . Nie je možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa o tom mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť.

12. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobkyňa o uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj o povinnostiach zo zmluvy vyplývajúcich, mala vedomosť. Samotná vedomosť o týchto skutočnostiach sama o sebe neznamená aj skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie. Na to, aby bezdôvodné obohatenie vzniklo, je potrebné, aby sa uplatnila fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a na jej uplatnenie je zase potrebné, aby boli splnené presne špecifikované predpoklady vyplývajúce zo v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Na to, aby sa spotrebiteľ skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by skutočne vedieť, že na ním uzatvorenú zmluvu o úvere sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti vyplývajúca zo zákona. O vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, pričom k tomuto svojmu vyjadreniu predložila aj prehlásenie tohto združenia zo dňa 4.12.2015. Jednanie so združením potvrdila žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 17.10.2018. Pri svojom výsluchu uviedla, že „Bolo to niekedy začiatkom roku 2014, keď som navštívila Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS a niekedy v priebehu roku 2014 alebo 2015 som tam nosila tieto papiere, pretože s manželom máme toho viac.“ Na otázky právneho zástupcu uviedla: „Čo sa týka skutočnosti, či sa mi zdalo niečo v zmluve nesprávne, resp. nezákonné, tak k tomu chcem uviesť, že ja sa k tomu neviem vyjadriť a čo sa týka skutočnosti, či som zmluvu čítala, tak ja som ju nečítala. Čo sa týka údajov uvedených v žalobe, teda že som sa o tom, že sa žalovaný na môj úkor bezdôvodne obohatil dozvedela v novembri roku 2015 a ja som teraz pred súdom uviedla, že to bolo začiatkom roku 2014, tak k tomu chcem uviesť, že začiatkom roku 2014 som sa ja dozvedela o združení HOOS, a potom som v priebehu rokov 2014 a 2015 nosila papiere. Tiež viem, že nejaké doklady sa najprv museli žiadať od spoločnosti Quatro.“ Na doplňujúce otázky súdu uviedla: „Už som spomínala, že som chodila za pani N., priebežne som jej papiere nosila. Ona tiež žiadala nejaké doklady, ale z časového hľadiska to presne uviesť neviem.“ Následne na to žalobkyňa plnou mocou zo dňa 1.12.2015 splnomocnila svojím zastupovaním JUDr. Igora Šafranka, ktorý vo veci podal žalobu dňa 6.4.2017. Bližšie uvedená časová postupnosť jednotlivých krokov žalobkyne, súvisiaca s jej snahou získať vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, nasvedčuje tomu, ak z ďalšieho dokazovania nevyplynú nové skutočnosti, že žalobkyňa ešte koncom roka 2014 vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia nemala. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil moment začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, ako dospel k záveru o uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, v dôsledku čoho je rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

13. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spočíva v tom, že súd I. inštancie nevysvetlil, prečo z prejavu žalobkyne na pojednávaní usúdil, že návštevou Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na jar roku 2014 získala vedomosť o tom, že veriteľ sa bezdôvodne obohatil na jej úkor.

14. Správnym nie je ani tvrdenie o nemožnosti aplikácie 10 -ročnej objektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia v ustanovení upravoval obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S neuvedením niektorých spájal sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere, tak ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd, neboli uvedené viaceré náležitosti, s neuvedením ktorých bola spojená sankcia v podobe toho, že poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahov zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov v rozpore so zákonom nedodrží predpísané náležitosti zmluvy spôsobujúce, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť uzavretím zmluvy bez uvedenia týchto náležitostí a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Záver o potrebe aplikácie 3-ročnej premlčacej doby upravenej v ustanovení nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a teda je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Navyše odporuje aj rozhodovacej praxi Krajského súdu v Prešove prezentovanej množstvom rozhodnutí zdôrazňujúcich potrebu aplikácie 10-

ročnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia pri absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie . Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

16. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

18. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

19. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ustanovenia rozsudok o zamietnutí žaloby vo výroku o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

20. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania vychádzať z 10 -ročnej objektívnej premlčacej doby a nanovo posúdiť dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o relevantných skutkových okolnostiach pre podanie žaloby a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku z porušenia práva, t.j. o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia. Muselo ísť o skutočnú a nie predpokladanú vedomosť o skutku z porušenia práva zakladajúceho nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.

21. Súd I. inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).