Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého G.T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: C.. T.T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., T. XXX/XX, zastúpená J.. G. T., bytom P. XXX/XX, L. a I.T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, L. G., zastúpený JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Ul. Hodžu 14/1, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. novembra 2018, č.k. -190, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. júna 2008, č.k. -26 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. Petra s účinnosťou od 01.04.2018 na sumu 270 eur mesačne s tým, že sumu 220 eur mesačne je otec povinný platiť vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje do rúk matky a sumu 50 eur mesačne bude platiť na osobitný účet maloletého, ktorý na tento účel matka zriadi. Zároveň súd rozhodol, že na nakladanie s prostriedkami na tomto účte je potrebný súhlas súdu. Druhým výrokom vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol a tretím výrokom rozhodol, že zročné výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 560 eur povoľuje otcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur mesačne. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. , , , , , , , , , Zákona o rodine, ust. a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že od posledného rozhodovania ohľadne výživného došlo k zmene pomerov na strane povinného aj oprávneného oproti pomerom, z ktorých súd vychádzal v r. 2008, kedy bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca na maloletého sumou 132,70 eur mesačne. Súd konštatoval, že v čase posledného rozhodovania o výživnom maloletý ešte nenavštevoval základnú školu, otec mal pozastavenú živnosť, mal príjem cca 551,16 eur. Matka pracovala ako A. s príjmom 15.000 Sk (497,90 eur). Súd poukázal na to, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nominálne výdavky na výživu a výchovu maloletého sa zvýšili prinajmenšom v dôsledku inflácie. V konaní bolo preukázané, že otec je riadne zamestnaný vo E. so zárobkom 3.300 eur mesačne. Z dokazovania mal súd zistené, že aktuálne mesačné výdavky v súvislosti s maloletým sú 39,56 eur mesačne na stravu, cestovné autobusom 30 eur mesačne, na telefón 10 eur, poistky matka 34,30 eur a maloletý 20,43 eur, brat maloletého C. 11,02 eur mesačne. Priemerné výdavky na oblečenie sú 100 eur, na stravu maloletého cca do 100 eur, na hygienu 15-20 eur, na kultúru 20 eur a náklady na školské pomôcky, lyžiarske veci a na vreckové 30 eur mesačne. Súd bol na základe výsledkov vykonaného

dokazovania toho názoru, že odôvodneným potrebám maloletého aktuálne zodpovedá suma výživného 270 eur mesačne, na ktorú súd aj otca zaviazal, pričom dospel k záveru, že je v jeho aktuálnych možnostiach takouto sumou mesačne na výživu maloletého prispievať. K schopnostiam otca plniť si určenú vyživovaciu povinnosť súd uviedol, že ide o subjektívne kritérium, kedy sa pod schopnosťami rodiča rozumejú vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Súd poukázal na to, že otec má reálne výdavky ako ich dokladoval vyššie ako svoj príjem (nájomné 1.000 CHF, teda 834 eur, inkaso 82 CHF, teda 68,40 eur, povinné zdravotné poistenie 404 CHF, t.j. 336,66 eur, cesta do práce 550 CHF, t.j. 458 eur, jedna cesta 27,5 CHF x 20 pracovných dní, teda 550 CHF, strava 450 CHF, teda 375 eur, vzdelanie 240 CHF, čo je 200 eur, lieky 50 CHF, čo je 40 eur, povinné pracovné poistenie 33 CHF, čo je 27,5 eur). Na Slovensku platí mesačne hypotéku130 eur, inkaso 68,40 eur, životnú poistku 35 eur, poistenie 85 eur, cestu na Slovensko a späť 150 eur mesačne, pri návšteve Slovenska raz za 6 až 7 týždňov, strava na Slovensku 100 eur, exekúcia 300 eur, za oblečenie, obuv 60 eur mesačne, doplnky výživy a vitamíny 30 eur mesačne, spolu 3.460 eur). Súd zdôraznil, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd nemohol v konaní prihliadať ako na nevyhnutné výdavky na exekúciu vo výške 300 eur, ktorá vznikla v dôsledku porušenia zákonných povinností otcom alebo úhrady hypotéky 130 eur mesačne, ktorou si otec zvyšuje svoju životnú úroveň, prípadne poistenia 140 eur mesačne, ktoré súd tiež nepovažoval za nevyhnutný výdavok otca. Schopnosť otca plniť vyživovaciu povinnosť navyšuje najmenej o 100 eur mesačne podľa úvahy súdu aj fakt, že dom Nitrianskom Pravne prenajíma podľa vlastného vyjadrenia kamarátom len za energie. Preto súd neprihliadal ani na úhrady elektrickej energie a plynu, ktoré otec predkladal ako svoje výdavky. Otec má vyživovaciu povinnosť k synovi C. vo výške 270 eur mesačne. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na mal. na sumu 270 eur mesačne od 01. 04.2018, teda od podania návrhu s tým, že sumu 50 eur mesačne bude platiť na osobitný účet maloletého, ktorý na tento účel matka zriadi na tvorbu úspor. Súd otcovi zároveň povolil zročné výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 560 eur splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur mesačne. Súd dodal, že otec dobrovoľne prispieva mesačne sumou 200 eur na výživu maloletého, pričom matke bez ohľadu na vedomosť o príjme otca nič nebránilo podať návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Súd nepovažoval za dôvodný návrh matky, aby bolo výživné priznané spätne od 01.10.2017, keď podľa názoru súdu dôvody, ktoré matka uviedla, že sa dozvedela o vyšších príjmoch otca nie sú dôvodmi osobitného zreteľa ako to predpokladá ustanovenie § 77 Zákona o rodine. Iné dôvody matka neuviedla, preto by bolo v rozpore so zákonom, keby súd priznal výživné spätne. Súd uviedol, že nebol taktiež dôvodný návrh matky zaviazať otca, aby výživné na maloletého Petra, ktoré dostáva od zamestnávateľa na jeho účet, tento poukazoval k rukám matky. Otec preukázal, že v čase rozhodovania súdu, čo je rozhodný okamih pre posúdenie dôvodnosti návrhu, prídavky na dieťa nepoberal. Preto aj v tejto časti súd návrh matky ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. .

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom zástupcu odvolanie matka maloletého dieťaťa, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Eventuálne žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca s účinnosťou od 01.10.2017 na sumu 1.000 eur mesačne s tým, že 300 eur mesačne bude otec povinný platiť vždy do konca mesiaca, za ktorý sa výživné poskytuje do rúk matky a 700 eur bude platiť na osobitný účet maloletého, ktorý na tento účel zriadi matka. Zročné výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku zároveň súd povolí otcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 100 eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. Poukázala na to, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa podstatným spôsobom zmenil priemerný mesačný zárobok otca, pracujúceho vo E.. V rozhodnom období pred podaním návrhu na zvýšenie výživného, teda v r. 2017, bol jeho priemerný mesačný zárobok 4.860,09 eur. Otec si v uvedenom období zakúpil osobné motorové vozidlo v hodnote 9.700 CHF a vyplatil 2/3 podiel dedičom rodinného domu a stal sa jeho jediným vlastníkom. V súčasnosti tento dom otec mal. sám nevyužíva a prenajíma ho, z čoho má podľa jej názoru možnosť profitovať, pretože z takto získaného príjmu môže hradiť hypotéku 130 eur a inkaso 68,40 eur, ktoré uvádza ako svoje pravidelné mesačné výdavky. Preto v súlade s ust. § 26 Zákona o rodine žiadala o zvýšenie výživného na maloletého na sumu 1.000 eur mesačne už od 01.10.2017, nakoľko z dostupných informácií o zmene pomerov na strane povinného dospela k záveru, že je v jeho možnostiach, aby sa na výžive maloletého podieľal navrhovanou výškou výživného. S poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine mala za to, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov na strane povinného aj oprávneného oproti pomerom, z ktorých súd vychádzal v roku 2008, kedy sa upravila vyživovacia povinnosť otca voči

maloletému na sumu 132,78 eur mesačne. Zdôraznila, že v ust. § 62 a nasl. Zákon o rodine upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodiča voči dieťaťu, pričom konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča. Podľa jej názoru súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného nepostupoval v súlade s týmto ustanovením, keďže dôsledne nepreskúmaval príjem otca maloletého zo zamestnaneckého pomeru vo Švajčiarsku, iba uviedol, že v konaní bolo preukázané, že otec je riadne zamestnaný vo Švajčiarsku so zárobkom 3.300 eur mesačne. Súd iba prevzal ničím nepodložené tvrdenie otca maloletého, ktoré uviedol vo vyjadrení k návrhu na zvýšenie výživného. Pritom je potrebné uviesť, že otec maloletého v mesiaci máj 2018, teda po podaní návrhu na zvýšenie výživného zmenil zamestnanie, v ktorom dosahuje o 2,39 CHF/hod. menej, naviac v mesiacoch apríl, máj, jún a september 2018 neodpracoval otec plný fond pracovného času, čo súd pri posudzovaní príjmu a majetkových pomeroch otca nezohľadnil, čím podľa jej názoru dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na druhej strane súd akceptoval mesačné výdavky deklarované otcom maloletého v plnej výške, medzi inými aj náklady na cestu do práce (550 CHF), čo znamená, že súd uznal opodstatnenosť takejto položky vo výdavkoch otca, ktorá tak reálne predstavuje náklady na jeden km cesty do práce 27,5 CHF/40 km = 0,6875 CHF/ km, čo v praxi možno dosahuje nákladný automobil, no s určitosťou nie osobné motorové vozidlo so spotrebou 7 l/100 km, ktoré na túto 40 km trasu do práce a späť spotrebuje za 20 dní 75 CHF. Súdom uznaná výška nákladov na dopravu otca maloletého do práce a späť tak predstavuje rozdiel vo výške 550-75 CHF = 475 CHF, teda 380 eur. Podľa jej názoru súd dôsledne nepreskúmal rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Súd neskúmal, prečo si otec podával daňové priznanie vo Švajčiarsku za rok 2017, hoci ako zahraničný zamestnanec, ktorému sú preddavky dane zrážané priamo zo mzdy, takúto povinnosť nemá. Súd túto skutočnosť neskúmal a nezisťoval dôvod podania tohto daňového priznania a ani neskúmal ďalší možný príjem otca maloletého vo Švajčiarsku.

3. K odvolaniu matky maloletého dieťaťa kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie, ktorým boli preukázané dôvody na zvýšenie výživného, výšku výživného považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletého.

4. Otec mal. vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie žiada ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že k jeho príjmu bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, boli predložené všetky výplatné pásky za obdobie od januára do decembra 2017, kedy bol zamestnaný v spoločnosti R. v J., rovnako tak výplatné pásky z obdobia od 1/ - 4/ 2018, kedy bol zamestnaný v spoločnosti R. G., pričom od mája 2018 do súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti C.. Jeho priemerný mesačný zárobok za rok 2018 je vo výške 3.870 CHF, teda vo výške cca 3.300 eur. Zdôraznil, že vo E. sú nielen vyššie príjmy, ale aj vyššie bežné výdavky na živobytie. Jeho výdavky boli podrobne vysvetlené a podložené dokladmi v rámci konania. Súd v súlade so zákonom zisťoval jeho odôvodnené potreby, pričom zoznam výdavkov sa premietol aj do napadnutého rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že výživné sa určuje pre potreby maloletého dieťaťa a nemá pokrývať potreby a výdavky tretích osôb. Súd správne prihliadol na jeho príjmové možnosti, pričom ho zaviazal prispievať na mesačnú tvorbu úspor maloletému sumou 50 eur mesačne, na osobitný účet maloletého, čo považuje za dostatočné vzhľadom k oprávneným výdavkom, ktoré má. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uvádza v odvolaní matka dieťaťa a náležitým spôsobom sa s nimi vysporiadal. Výživné určené súdom prvej inštancie považuje vzhľadom na vek dieťaťa za dostatočné aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sa s maloletým nestretáva pravidelne. Vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého neboli tvrdené ani preukazované žiadne ďalšie náklady, ktoré by mali charakter mimoriadnych výdavkov (napr. spojených so zdravotným stavom maloletého, jeho mimoškolskými aktivitami), ktoré by odôvodňovali vyššie ako súdom prvej inštancie priznané výživné. Pokiaľ matka v odvolaní opakovane poukazovala na výšku jeho príjmu, jej tvrdenia v odvolaní nič nemenia na správnosti skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že na výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého riadne prispieval, dokonca aj nad rámec určeného výživného. Pokiaľ ide o kúpu auta, k tomuto sa vyjadril už v priebehu konania a bolo nepochybne preukázané, že firma R. P. mu požičala bezúročne sumu 9.700 CHF na kúpu auta a tieto mu zrážala zo mzdy po 1.000 CHF mesačne, pričom posledná splátka bola 700 CHF. Auto si kúpil na splátky a využíval ho za účelom dochádzania do práce. Nie je pravdou tvrdenie matky, že mal v úmysle znížiť svoj zárobok a preto menil zamestnanie po podaní návrhu. On je zamestnaný ako temporer v pracovnej agentúre, ktorá prenajíma svojich zamestnancov na prácu. Systém funguje takým spôsobom,

že pokiaľ niektorá firma potrebuje ľudí na prácu, zavolá do agentúry a tá ich „prenajme“ tejto konkrétnej firme. To, že v apríli 2018 nemal odpracovaný plný počet hodín bolo spôsobené ukončením stavby, v tom čase bol pre agentúru nepotrebný. V máji 2018 bol pár dní evidovaný na úrade práce, o čom predložil doklad, pričom prácu pre novú agentúru C. začal vykonávať 14.05.2018, preto mal menej odpracovaných hodín. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie matky, že on nemá povinnosť podávať daňové priznanie. Jeho povinnosťou je každoročne podávať daňové priznanie aj vo E., pričom túto povinnosť si každoročne plní. Pokiaľ ide o náklady na auto, matka uvádza iba výdavky v súvislosti s pohonnými hmotami, je však potrebné prirátať aj poistky na auto, cestnú daň, servis, či diaľničné náklady a každodenné parkovanie. Spotreba u jeho auta je na 100 km 8,8 l, nie 7 l ako uvádza matka a v súčasnosti mesačné náklady na automobil aj vzrástli na sumu 607 CHF, čo doložil výpisom z jednotlivých účtov. Dodal, že on si svoju vyživovaciu povinnosť na maloletého riadne plní, napriek tomu, že matka mu neustále zabraňuje v styku s maloletým. Iba v mesiaci január 2019 sa pokúšal päťkrát prostredníctvom sms spojiť s matkou maloletého ohľadom stretnutia s mal., avšak nedostal žiadnu odpoveď.

5. K podanému vyjadreniu otca podala vyjadrenie matka maloletého dieťaťa, ktorá opakovane zdôrazňovala skutočnosti uvádzané ňou v podanom odvolaní. Uviedla, že nevie, čo chcel otec maloletého povedať tým, keď poukazuje, že výživné sa určuje pre potreby maloletého dieťaťa a nemá pokrývať potreby a výdavky tretích osôb. Práve otec je tou osobou, ktorá na pokrývanie vlastnej spotreby už niekoľko rokov využíva výživné na svoje dve deti, keďže poberá vo E. rodinné prídavky vo výške 468 CHF (412 eur) a výživné platil spolu na dvoch synov vo výške 333 eur. Vo E. je daňové zaťaženie oveľa nižšie ako vo väčšie európskych krajín, pričom otec platí zrážkovú daň, ktorú mu sťahuje priamo zamestnávateľ zo mzdy a potom nemá povinnosť podávať vo E. daňové priznanie. Pokiaľ ide o výdavky na auto, otec na pojednávaní vôbec nepreukázal, aká je priemerná spotreba motorového vozidla, čo je zistiteľné iba z technického preukazu. Dôkazom nemôže byť informácia z palubného počítača automobilu, ktorá informuje iba o tom, akou priemernou spotrebou na 100 km vie jazdiť majiteľ osobného motorového vozidla. Súd prvej inštancie neskúmal zostatok, ani pohyby na účte otca, ktorý má vo E., hoci je to účet, na ktorý otcovi prichádza mzda a z ktorého realizuje všetky platby, súvisiace s jeho výdavkami. Ona naďalej trvá na zvýšení výživného, tak ako uplatnila v návrhu, keď v súvislosti so zmenou pomerov na strane povinného dospela k záveru, že je v jeho možnostiach, aby sa na výžive dieťaťa podieľal navrhovanou výškou výživného. Zdôraznila, že v danom prípade je dôležitá aj existencia pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča, teda otca, pričom priemerný zárobok R. v kantóne J. sa pohybuje na úrovni 5.252 CHF, čo je v prepočte 4.626,91 eur. Preto je podľa nej viac ako pravdepodobné, že pokles príjmu na strane povinného v r. 2018 je iba dočasného charakteru s poukazom aj na tú skutočnosť, že si otec nechal uznať svoje odborné vzdelanie, ktoré mu umožní vyjednať si podstatne lepšie platové podmienky. Smiešnym jej vyznieva tvrdenie otca, že sa nikdy vyživovacej povinnosti nebránil, pretože v minulosti si otec riadne vyživovaciu povinnosť na vtedy maloletých synov neplnil a ona sa musela domáhať tohto plnenia exekúciou. Ohradzuje sa voči tvrdeniu otca, že mu bráni v styku s maloletým, tento je upravený dohodou rodičov, pričom otec túto dohodu nerešpektuje a porušuje a dožaduje sa úpravy styku s mal. v čase, ktorý pre styk s mal. vymedzený dohodou nemá. Napriek tomu sa snaží otcovi vyhovieť, pokiaľ tomu nebránia iné okolnosti.

6. Kolízny opatrovník k vyjadreniu matky uviedol, že zotrváva na svojom pôvodnom vyjadrení a žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. 8. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní matkou maloletého dieťaťa vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Matka v odvolaní neuviedla žiadne také podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 9. Podľa Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu pomerov subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp.

povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení. 10. V preskúmavanej veci je nepochybné, že od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému Petrovi v r. 2008, došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Pri porovnaní pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. júna 2008, č.k. -26, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí a schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol vtedy maloletý C. a maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého C. sumou 6.000 Sk mesačne a maloletého G. sumou 4.000 Sk mesačne, bolo zistené, že v tom čase mal maloletý G. 3 roky, navštevoval materskú školu, jeho brat C. bol žiakom X. ročníka ZŠ. Matka dosahovala priemerný zárobok 16.604 Sk (551,16 eur) a otec ako konateľ spoločnosti C.. Y. mal príjem zo zisku spoločnosti vo výške v priemere od 15.000 do 20.000 Sk netto ( 497,90 - 663,87 eur). 11. V súčasnosti je maloletý G.iakom X. ročníka základnej školy, vzrástli mu aj fyzickým vekom náklady na ošatenie, stravu, obuv, školské potreby, ako aj voľnočasové aktivity. 12. Matka pracuje ako A., jej priemerný mesačný zárobok predstavuje 1.004,91 eur. Matka býva s maloletým synom a jeho bratom, ktorý študuje na vysokej škole v spoločnej domácnosti, hradí všetky poplatky súvisiace s bývaním, stravou, telefónmi a nevyhnutnými potrebami. 13. Otec dieťaťa v súčasnosti pracuje vo E.. Na maloletého G. od októbra 2017 platí dobrovoľne výživné vo výške 200 eur, na plnoletého syna C. platí na základe uzatvoreného súdneho zmieru zo dňa 27.11.2018 výživné vo výške 270 eur mesačne. Otec dosahuje priemerný mesačný zárobok 3.300 eur, hradí z neho všetky náklady súvisiace s bývaním vo E., cestovaním, stravou. O svojich reálnych výdavkoch predložil, rovnako ako matka písomné doklady. Otec je výlučným vlastníkom rodinného domu (po odkúpení dedičských podielov od súrodencov), pričom tento podľa jeho vyjadrenia prenajíma kamarátom za úhradu energií. 14. V danom prípade je potrebné konštatovať, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ktorá bola pred viac ako 10. rokmi, došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, a to najmä na strane maloletého G. v súvislosti s jeho nástupom na základnú školu, keď v súčasnosti je už v X. triede základnej školy, s jeho vyšším vekom a fyzickým dospievaním a teda s nárastom nákladov na jeho komplexnú výživu. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov maloletého, keď matka v čase predchádzajúcej úpravy výživného dosahovala priemerný zárobok 551,16 eur, v súčasnosti je tento v priemere 1.004 eur. K zvýšeniu príjmu došlo aj u otca maloletého dieťaťa, ktorý v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol v rozmedzí od 15 do 20.000 Sk (do 663,87 eur mesačne). V súčasnosti tento predstavuje 3.300 eur mesačne. Otec má naďalej vyživovaciu povinnosť v súčasnosti k už k plnoletému synovi C., ktorá bola na základe súdneho zmieru stanovená vo výške 270 eur mesačne. Je nepochybné, že príjem otca sa od poslednej úpravy výživného zvýšil, pričom sa zároveň zvýšili aj jeho náklady na cestovné, stravné, bývanie, keďže otec pracuje vo E.. Z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd nemal pochýb o znížení jeho príjmu v r. 2018, v porovnaní s rokom 2017. V danom prípade nemožno akceptovať námietky matky, že tak otec dieťaťa robí účelovo. Ako je zrejmé z vyjadrenia otca, pracuje vo E. prostredníctvom pracovnej agentúry, ktorá mu sprostredkúva prácu a iné firmy si ho „najímajú na daný typ práce“, takže jeho príjem je ovplyvňovaný aj dopytom po jeho práci. V kontexte všetkých skutočností, ani nesprávne uvedená výška nákladov na auto, ktorým sa otec dopravuje do práce a zo E. na Slovensko a späť, nemá vplyv na správne zvýšenú vyživovaciu povinnosť otca na maloletého G., zohľadniac tak schopnosti a možnosti otca dieťaťa, ako aj potreby mal. Petra, navštevujúceho X. ročník základnej školy. Zároveň odvolací súd považoval výšku zvýšeného výživného pre maloletého za dostatočnú, keď v rovnakej výške má určené výživné aj jeho plnoletý brat C., starší od neho o X,X roka. Preto odvolací súd zvýšenie výživného na maloletého G. zo sumy 132,78 eur (4.000 Sk) na sumu 270 eur, teda viac ako dvojnásobne, považoval za správne. Vzhľadom na uvedené boli potom nedôvodné námietky matky maloletého dieťaťa, že výživné malo byť zo strany otca zvýšené až na sumu 1.000 eur mesačne, keď jednoznačne pomery otca takého zvýšenie výživného neodôvodňujú. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a . 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa a nasl. .