Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/55/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobkyne: J. Š. - P. T. B. V. W. V. Č.. X/A, A.K., J.: XX XXX XXX, zastúpenej advokátom Mgr. Marekom Hanicom, Majoránová č. 71, Bratislava, proti žalovanému: M. Ď., N.. XX.XX.XXXX, A. W. Č.. XX, A., zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Úzka č. 578/4, Rovinka, o zaplatenie istiny 2.500,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 24.10.2017 domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 2.500,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.500,- € od 24.10.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila vecne tým, že dňa 17.08.2014 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej sa zaviazala vyvíjať činnosť smerujúcu k príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom V. pre Y. V., Y. B., katastrálne územie B. (ďalej len „nehnuteľnosť“), pričom Zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá na dobu neurčitú a doposiaľ nedošlo k jej ukončeniu. Žalobkyňa sprostredkovala žalovanému príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu s V. S. a v roku 2017 žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu k nehnuteľnosti s treťou osobou, ktorá je však k osobe V. S. personálne viazaná. S prihliadnutím na uvedené žalovanému vznikla zo záväzkového vzťahu povinnosť uhradiť žalobkyni odplatu v zmysle zmluvy o sprostredkovaní, ktorú však ani po snahe žalobkyni viackrát sa dohodnúť, neuhradil. Žalobkyňa svoje tvrdenia podporila dôkazne e-mailovou komunikáciou zo dňa 13.07.2017 a 14.07.2017, výpisom z listu vlastníctva č. 2048 a č. 1362 a Zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 17.08.2014.

2. Žalovaný sa dňa 02.03.2018 písomne vyjadril k žalobe tak, že Zmluva o sprostredkovaní bola od počiatku riešená ako zmluva na dobu určitú, nakoľko zmluva bola podpísaná v znení rukou dopísaných zmien, ktoré žalobkyňou pripravené znenie - čl. IV. Doba trvania zmluvy - modifikovali tak, že zmluva bola dojednaná ako exkluzívna na dobu troch mesiacov s možnosťou opcie, pričom platnosť zmluvy zanikla uplynutím doby platnosti. Žalovaný ďalej namietol, že neobstojí tvrdenie žalobkyne, že sprostredkovala V. S. ako záujemcu o kúpu, pretože tento nemal prostriedky na kúpu nehnuteľnosti a uspokojil sa s nájmom nehnuteľnosti. Žalovaný uviedol, že ho o kúpu oslovila záujemkyňa p. W., vybavil všetky s tým spojené právne formality, prípravu dokumentov a nehnuteľnosť jej predal v čase, keď voči žalobkyni nebol viazaný žiadnou platnou zmluvou, zdôrazňujúc, že žalobkyňa zmluvu nesprostredkovala, a preto jej nárok na odplatu nevznikol. Vzhľadom na uvedené, keď žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť žaloby

a neuniesla dôkazné bremeno, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný predložil Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 17.08.2014 v znení zhodnom s obsahom žalobkyňou predloženej Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 17.08.2014, okrem ustanovenia článku IV., ktorý upravuje dobu trvania zmluvy.

3. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.

4. Súd prejednal spor na pojednávaniach dňa 21.11.2018, 04.02.2019 a 14.11.2019, vykonal kontradiktórne dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom procesných strán, prednesmi právnych zástupcov strán, výsluchom svedkov (V.. V. W. P. V. S.) a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobkyňa ako sprostredkovateľ dňa 17.08.2014 uzatvorila so žalovaným ako záujemcom zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala vyvíjať činnosť smerujúcu k príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu, prípadne akúkoľvek inú dohodu o prevode vlastníctva v prospech žalovaného, ktorý je vlastníkom nehnuteľností - parcely registra „C“ - pozemok parc. č. XXXX Y. M. XXX V. - D., pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XXX V. - D., pozemok parc. č. XXXX/X Y. M. XX V. - D. W. P. N., stavby - rodinný dom so súpisným č. XXXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, druh stavby: účelová poľnohospodárska stavba, evidovaných v katastrálnom území B., obec B., okres V. na Okresnom úrade V., katastrálny odbor (ďalej len „nehnuteľnosť“). Podľa článku 4.1 Zmluvy o sprostredkovaní zmluvný vzťah vzniknutý medzi stranami na základe tejto zmluvy je založený na dobu neurčitú.

6. Z druhej verzie zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi stranami dňa 17.08.2014, predloženej žalovaným, vyplýva, že táto sa oproti zmluve predloženej žalobkyňou líši iba v článku IV., teda v dobe trvania zmluvy. Podľa článku 4.1 uvedenej zmluvy o sprostredkovaní zmluvný vzťah medzi stranami je založený na dobu tri mesiace, počínajúc dňom jej podpísania oboma stranami, pričom platnosť zmluvy sa automaticky pravidelne predlžuje vždy o ďalšie tri mesiace, ibaže ju záujemca písomne vypovie najneskôr päť dní pred uplynutím jej platnosti.

7. Na pojednávaní dňa 21.11.2018 žalovaný potvrdil, že zmluva o sprostredkovaní, ktorú procesné strany podpísali, je zmluva, ktorá je súčasťou žaloby.

8. Z obsahu e-mailovej komunikácie žalobkyne a pána V. S. zo dňa 13.07.2017 a 14.07.2017 vyplýva, že V. S. bol dohodnutý na ročnom prenájme záhrady (nehnuteľnosti), keďže spolu s partnerkou neboli rozhodnutí, či chcú záhradu od žalovaného kúpiť. V. S. uviedol, že žalovaný sa ho opýtal, či by predsa len nešiel do kúpy, keďže jeho prioritou bolo záhradu predať, a tým, že s partnerkou tam fungovali ako nájomníci a začalo sa im na záhrade páčiť, museli konať, aby ju niekto nekúpil skôr, no keďže v tom čase nemal dostatok hotovosti, vyplácal žalovanému na dvakrát.

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX z katastra nehnuteľností pre okres V., obec B., K. Ú. B., vyhotoveného dňa 12.06.2017 je zrejmé, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností bol žalovaný s tým, že na liste vlastníctva bola vyznačená plomba na základe vkladového konania V - XXXX/ XXXX.

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. 1362 z katastra nehnuteľností pre okres V., obec B., K. Ú. B., vyhotoveného dňa 13.07.2017 je zrejmé, že výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností je V. W., N.. XX.XX.XXXX, bytom X. Č.. XX, A., a to titulom kúpnej zmluvy V XXXX/XX a kúpnej zmluvy V-3096/2017.

11. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.11.2018 uviedol, že žalobkyňa v rokoch 2014 a 2015 zabezpečila niekoľko záujemcov, v lete 2015 sa dohodli na ukončení spolupráce s tým, že už nebudú prezentovať nehnuteľnosť na svojej stránke a až začiatkom roka 2017 sa žalobkyňa ozvala, lebo už zrejme našla pána S., dopytujúc sa možnosti obnovenia zmluvy o spolupráci nejakým dodatkom. Žalobkyňa doviedla pána S., ktorý si pozrel záhradu a povedal, že má záujem, ale nemá peniaze, a že začiatkom roka očakáva príjem z podnikania; navrhol žalovanému, že kým nenájde kupcu, záhradu by si prenajal s tým, že umožní robiť obhliadky. Žalovaný vodil na nehnuteľnosť záujemcov, o čom informoval S. a ten povedal, že má známu, ktorá by nehnuteľnosť kúpila. Následne uskutočnili stretnutia a začali rokovať. V čase dojednávania dodatku k zmluve o sprostredkovaní so žalobkyňou, žalovaný rokoval s pani W., ponúkol žalobkyni, aby urobila zmluvu, táto nereagovala, preto sám uzatvoril zmluvu s pani W., podali

návrh na vklad bez akejkoľvek účasti žalobkyne, ktorej oznámil, že považuje prístup realitnej kancelárie za nekorektný a zavádzajúci vzhľadom na manipulácie s textom zmluvy.

12. Z výsluchu svedka V. S. súd zistil, že záhradu (nehnuteľnosť) našiel s jeho partnerkou p. W. cez inzerát na internete, kontaktoval realitnú kanceláriu - žalobkyňu, ktorú mu sprostredkovala stretnutie s majiteľom - žalovaným na jeho záhrade, pár dní premýšľali o kúpe o potom kontaktovali priamo žalovaného (keďže na bráne záhrady bolo jeho telefónne číslo) s tým, či by bol ochotný záhradu prenajať. Záhradu začali využívať niekedy vo februári 2017 a ku kúpe došlo v máji alebo v júni 2017.

13. Z výsluchu svedkyne V.. V. W. súd zistil, že nehnuteľnosť kupovala s partnerom V. S. od žalovaného a so žalobkyňou sa ani nestretla, iba V. S. oslovil jej realitnú kanceláriu cez ich stránku, pretože hľadali záhradu v tej lokalite. Približne v januári alebo februári 2017 si prostredníctvom realitnej kancelárie po telefóne dohodli ohliadku, na ktorú žalobkyňa neprišla, poslala nejakého pána, jej zástupcu a bol tam aj žalovaný. Na bráne záhrady bola tabuľa s telefónnym číslom na žalovaného, a tak mu zavolali s tým, či sa dá záhrada prenajať a následne sa dohadovali len s ním, nakoľko s realitnou kanceláriou nemali žiadnu zmluvu.

14. Z čestného vyhlásenia V. Š., osvedčeného notárom dňa 29.01.2019, vyplýva, že v lete 2014 žalobkyňa ako vtedajšia priateľka ho poprosila, aby odniesol žalovanému na podpis zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, nakoľko nebolo možné, aby mu ju v tom čase odniesla sama. V. Š. priniesol zmluvu žalovanému a nespomínal si, či ju žalovaný len podpísal alebo aj niečo do nej vpisoval. Mal vedomosť, že záhradu žalovaného žalobkyňa následne ponúkala na predaj, lebo s ňou niekoľkokrát chodil na obhliadky a nakoniec si prostredníctvom obhliadky, ktorú taktiež absolvoval, vzal záhradu do prenájmu V. S., ktorý ju mal aj kúpiť, prípadne ju mala kúpiť jeho priateľka alebo známa, nájomná zmluva bola uzavretá len na skúšku, teda do uzavretia kúpnopredajnej zmluvy, s čím žalovaný aj súhlasil a sľúbil, že v prípade kúpy dá toto na vedomie žalobkyni, aby celú transakciu podľa dohody spolu uzatvorili s tým, že sa s ňou potom vyrovná.

15. Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu:

16. Podľa , zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

17. Podľa , sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

18. Podľa , zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.

19. Podľa článku 1.2 zmluvy o sprostredkovaní, činnosť sprostredkovateľa je splnená dňom podpísania zmluvy so záujemcom (treťou stranou) o kúpu nehnuteľnosti.

20. Podľa článku 3.1. zmluvy o sprostredkovaní, žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni za činnosť uvedenú v článku 1.1. dohodnutú odmenu uvedenú v článku 3.2.. ktorá tvorí súčasť kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Podľa článku 3.2. výška odmeny sprostredkovateľa (žalobkyne) bola stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 6,5 %, minimálne však 2.500,- € z ceny nehnuteľnosti, ktorá je započítaná v cene nehnuteľnosti. Podľa článku 3.3 zmluvné strany sa dohodli, že žalobkyni vzniká nárok na výplatu odmeny najneskôr v deň podpisu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť.

21. Podľa článku 4.1. zmluvy o sprostredkovaní, zmluvný vzťah, ktorý vznikne medzi zmluvnými stranami na základe tejto zmluvy, je založený na dobu neurčitú.

22. Podľa článku 5.2. zmluvy o sprostredkovaní, žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni dohodnutú odmenu i v prípade, ak mu žalobkyňa obstarala možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou, žalovaný však túto možnosť odmietol a v priebehu jedného roka po skončení platnosti tejto zmluvy

uzatvoril kúpnu zmluvu s touto treťou osobou alebo s osobou k nej právne, ekonomicky alebo personálne viazanou, alebo s jej právnymi nástupcami sám, bez účasti žalobkyne ako sprostredkovateľa.

23. Podľa článku 5.4. zmluvy o sprostredkovaní, nárok žalobkyne na províziu v plnej výške vzniká aj v tom prípade, ak do 6 mesiacov po zániku zmluvy o sprostredkovaní dôjde k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy na prevádzanú nehnuteľnosť, na ktorú sa vzťahovala sprostredkovateľská činnosť žalobkyne.

24. Súd považoval medzi stranami za nesporné skutkové tvrdenia týkajúce sa osoby, voči ktorej žalobkyňa vyvíjala sprostredkovateľskú činnosť smerujúcu k príležitosti žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko samotná žalobkyňa v žalobe uviedla, že v zmysle zmluvy o sprostredkovaní sprostredkovala príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu s V. S., a preto súd mal ustálenú skutočnosť ohľadom osoby, ktorej príležitosť kúpy nehnuteľnosti mala žalobkyňa žalovanému sprostredkovať. V konaní bola preukázaná (podľa výpisov z listu vlastníctva) a zároveň nesporná skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným nadobudla do výlučného vlastníctva Mgr. V. W. - partnerka (priateľka) V. S.. Z uvedeného je nepochybné, že kupujúca predstavovala osobu personálne viazanú na osobu V. S. a ich blízky partnerský vzťah vyplynul už z e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a V. S., ako i z výsluchu svedkov.

25. Súd mal preukázané, že žalobkyňa sprostredkovala žalovanému príležitosť uzatvorenia kúpnej zmluvy s V. S., nakoľko tento oslovil realitnú kanceláriu žalobkyne s tým, že má záujem o kúpu predmetných nehnuteľností a následne žalobkyňa odovzdala informáciu o potenciálnom záujemcovi o kúpu žalovanému. Zároveň je však potrebné uviesť, že činnosť žalobkyne v zmysle platne uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní (článok 1.2.) nebola splnená, nakoľko žalovaný kúpnu zmluvu s V. S. neuzatvoril, a preto žalobkyni nevznikol nárok odmenu za sprostredkovateľskú činnosť, ktorú vyvinula voči V. S.. Vzhľadom na uvedený záver, s ktorým bola uzrozumená i žalobkyňa, táto odvodzovala svoj nárok na vyplatenie odmeny od skutočnosti, že sprostredkovala príležitosť uzatvorenia kúpnej zmluvy osobe (V. S.), vo vzťahu ku ktorej je reálny kupujúci - pani V. W. - personálne viazanou osobou.

26. Nárok na stranami dohodnutú odmenu v prípadoch uzatvorenia kúpnej zmluvy s osobou, ktorá je personálne viazaná na osobu, ktorá bola potenciálnym záujemcom o kúpu nehnuteľnosti, upravuje článok 5.2. zmluvy o sprostredkovaní. V tejto súvislosti však súd považuje za nutné upriamiť pozornosť na to, že zmienený článok upravuje aj konkrétne podmienky, za ktorých žalobkyni odmena prislúcha, a tie v posudzovanom spore splnené neboli.

27. Súd mal výsluchom strán a svedeckými výpoveďami preukázané, že žalovaný neodmietol uzatvoriť s V. S. kúpnu zmluvu k predmetným nehnuteľnostiam; práve naopak, žalovaný bol ochotný a pripravený zrealizovať predaj nehnuteľnosti, keď V. S. s priateľkou a so žalovaným obhliadali záhradu. Dôvody finančného charakteru, pre ktoré nedošlo k bezprostrednému predaju nehnuteľnosti, spočívali na strane V. S., ktorému spolu s priateľkou však žalovaný nehnuteľnosť na základe ústnej zmluvy prenajal. Vzhľadom na uvedené nemožno hovoriť o odmietavom postoji žalovaného, ktorý predpokladá zmluvné ustanovenie článku 5.2. voči V. S. ako záujemcovi o kúpu nehnuteľnosti. Predmetné zmluvné ustanovenie prezumuje situáciu, keď záujemca ako zmluvná strana zmluvy o sprostredkovaní len naoko odmietne možného kupcu sprostredkovaného sprostredkovateľom a vzápätí ukončí zmluvný vzťah so sprostredkovateľom, uzavrie sprostredkúvanú zmluvu so zdanlivo odmietnutým kupcom, a to všetko za účelom nevyplatenia odmeny sprostredkovateľovi. Daná situácia však v posudzovanom spore nenastala.

28. Odhliadnuc od nesplnenia vyššie uvedenej podmienky, súd uvádza, že rovnako nebola splnená ani druhá, zásadná kumulatívna podmienka vyžadovaná ustanovením článku 5.2 zmluvy o sprostredkovaní, a to skončenie platnosti zmluvy o sprostredkovaní. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že strany uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní na dobu určitú, ktorá v rozhodnom čase uplynula, a preto záväzkový vzťah medzi stranami neexistoval. Vychádzajúc z tvrdenia žalovaného, ktoré uviedol na pojednávaní dňa 21.11.2018, mal súd preukázané, že zmluvný vzťah medzi stranami vyplývajúci zo zmluvy o sprostredkovaní bol založený na dobu neurčitú tak, ako je uvedené v ustanovení článku 4.1 zmluvy o sprostredkovaní, ktorú spolu so žalobou predložila žalobkyňa. Žalovaný totiž na pojednávaní na otázku právneho zástupcu žalobkyne deklaroval, že so žalobkyňou podpísal zmluvu, ktorá je súčasťou žaloby. Navyše je potrebné uviesť, že súd neprihliadol na dodatočne ručne vpísané zmluvné dojednanie („exkluzivita na ponuku na dobu tri mesiace, ktorá môže byť predĺžená ústnou dohodou“) v rámci

ustanovenia článku 4.1 zmluvy, nakoľko toto nemožno považovať za zmluvné dojednanie v písomnej forme, ktorá by korešpondovala s písomnou formou zmluvy ako celku. V nadväznosti na záver súdu o tom, že strany uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní na dobu neurčitú, súd tiež uvádza, že žiadna zo strán v konaní neprodukovala dôkaz, ktorý by preukazoval platné skončenie ich zmluvného vzťahu formou výpovede, oznámenia o ukončení zmluvy alebo odstúpenia od zmluvy. S prihliadnutím na skutočnosť, že v čase kúpy nehnuteľnosti pani V. W. zmluvný vzťah medzi stranami na základe zmluvy o sprostredkovaní existoval, je aj z tohto dôvodu vylúčená aplikácia ustanovenia článku 5.2 zmluvy o sprostredkovaní.

29. Súd pri právnom posudzovaní vzniku nároku žalobkyne na odmenu sa zaoberal i relevanciou ustanovenia článku 5.4 zmluvy o sprostredkovaní, ktorý viaže vznik nároku na odmenu výlučne na nehnuteľnosť, nezávisle od sprostredkovateľskej činnosti žalobkyne ku konkrétnej tretej osobe (záujemcovi). Použitie dotknutého zmluvného ustanovenia však v danom prípade neprichádza do úvahy opäť z dôvodu trvania záväzkového vzťahu strán zo zmluvy o sprostredkovaní, keďže predmetné ustanovenie vyžaduje uzavretie sprostredkúvanej zmluvy na prevádzanú nehnuteľnosť do šiestich mesiacov po zániku zmluvy o sprostredkovaní a táto zmluva nezanikla.

30. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žiadne ustanovenie zmluvy o sprostredkovaní nezaložilo v posudzovanom prípade nárok žalobkyne na odmenu za jej sprostredkovateľskú činnosť, nakoľko osobe (W.. W.), ktorá so žalovaným uzatvorila kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti a stala sa ich výlučnou vlastníčkou, žalobkyňa príležitosť uzatvorenia zmluvy nesprostredkovala (táto skutočnosť vyplýva už z opisu rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe), a pokiaľ ide o personálne prepojenie pani W. s pánom S., voči ktorému žalobkyňa iniciovala sprostredkovanie príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam, nie je možné konštatovať, že boli splnené zmluvné podmienky v zmysle článku 5.2. zmluvy o sprostredkovaní, za ktorých by žalobkyni odmena za sprostredkovateľskú činnosť patrila.

31. Na základe zistených skutočností v posudzovanom spore, ktoré súd podriadil zodpovedajúcemu právnemu stavu (zákonným a zmluvným normám), keď žalobkyňa nepreukázala opodstatnenosť jej uplatneného nároku, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.