Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-214-2019.pdf
PDF · 105.59 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/214/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle 140 92, Česká republika, IČO: 64 948 242, na území SR konajúci prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, zastúpený advokátskou kanceláriou: ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Tolstého 9, IČO: 36 708 771, proti žalovanej: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., W. XXX/X, o zaplatenie 9.786,34 Eur, o odvolaní žalobcu proti roku rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14Csp/178/2018-183 zo dňa 01. júla 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie prisúdenej istiny s príslušenstvom m e n í tak, že žalovaná je povinná prisúdenú istinu s úrokom z omeškania zaplatiť žalobcovi do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a výroku o náhrade trov konania strán sporu p o t v r d z u j e .
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 2 457,11 Eur zastavil (I. výrok), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4 580,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 313,77 Eur od 28.07.2017 do 14.08.2017, vo výške 5 % ročne zo sumy 9 177,74 Eur od 15.08.2017 do 14.09.2017, vo výške 5 % ročne zo sumy 9 004,35 Eur od 15.09.2017 do 12.10.2017, vo výške 5 % ročne zo sumy 8 865,33 Eur od 13.10.2017 do 14.11.2017, vo výške 5 % ročne zo sumy 8 736,15 Eur od 15.11.2017 do 13.12.2017, vo výške 5 % ročne zo sumy 8 065,36 Eur od 14.12.2017 do 12.01.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 7 890,58 Eur od 13.01.2018 do 14.02.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 7 605,87 Eur od 15.02.2018 do 14.03.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 7 408,39 Eur od 15.03.2018 do 12.04.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 7 220,45 Eur od 13.04.2018 do 15.05.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 7 038,08 Eur od 16.05.2018 do 13.06.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 6 831,76 Eur od 14.06.2018 do 12.07.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 6 628,66 Eur od 13.07.2018 do 13.08.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 6 473,31 Eur od 14.08.2018 do 17.09.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 6 300,28 € od 18.9.2018 do 11.10.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 5 936,77 Eur od 12.10.2018 do 15.11.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 5 653,89 Eur od 16.11.2018 do 12.12.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 5 128,90 Eur od 13.12.2018 do 14.01.2019, vo výške 5 % ročne zo sumy 5 025,76 Eur od 15.01.2019 do 13.02.2019, vo výške 5 % ročne zo sumy 4 931,79 Eur od 14.02.2019 do 13.03.2019, vo výške 5 % ročne zo sumy 4 704,86 Eur od 14.03.2019
do 11.04.2019, vo výške 5 % ročne zo sumy 4 580,97 Eur od 12.04.2019 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 170 Eur splatných vždy do posledného kalendárneho dňa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (II. výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (III. výrok) a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,84 %.
1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“), § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 144, § 145 ods. 1, 2, 3, § 186 ods. 2, § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
1.3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vychádzal zo zistenia, že dňa 27.11.2014 uzatvoril žalobca so žalovanou úverovú zmluvu číslo EZY-CRL-00132405-2014-NOZA-SU, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 14 136 Eur, na úhradu jednorázovo splatného poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 2 736 Eur a bez účelového určenia vo výške 11 400 Eur. Tento úver sa žalovaná zaviazala vrátiť v 121 mesačných splátkach vo výške 170,76 Eur v období od 25.12.2014 do 25.12.2024. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 7,90 % ročne pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 13,96 %, pri priemernej RPMN 11,25 %. Celková výška nákladov spotrebiteľa bola ustálená v sume 20 540,81 Eur. Dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na 25.12.2024. V zmluve bol ďalej dojednaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 49,61 Eur, ktorý bol splatný v mesačných splátkach vo výške 0,41 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalovaná zmluvné povinnosti, ktoré vyplývali z úverovej zmluvy riadne neplnila, preto žalobca využil svoje právo v zmysle zmluvy o úvere a ku dňu 27.07.017 vyhlásil pohľadávku titulom zmluvy o úvere za predčasne splatnú, doručenie oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru preukazuje doručenka podpísaná žalovanou. Z výpisu úverového účtu žalovanej, ako aj v podaní žalobcu, ktorým z jeho strany prišlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby z dôvodu úhrad realizovaných po podaní žaloby vyplynulo, že žalovaná titulom poskytnutého úveru zaplatila žalobcovi celkovo 9 558,04 Eur.
1.4. Súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovanou vzniknutý z úverovej zmluvy ako absolútny obchod, ktorý však zároveň predstavuje vzťah spotrebiteľský, a preto na predmetný vzťah aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
1.5. Uviedol, že v priebehu konania žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 2 457,11 Eur späť a vzhľadom na to, že žalovaná so späťvzatím žaloby vyjadrila súhlas, súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil.
1.6. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd prvej inštancie v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch skúmal, či uzavretá zmluva je platným právnym úkonom a či obsahuje všetky zákonné náležitosti.
1.7. Po preskúmaní zmluvy zistil, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o výške splátky, ktorú bola žalovaná povinná platiť, nesprávny údaj o celkových nákladoch na úver a z toho dôvodu aj nesprávny údaj o RPMN. Ohľadom výšky mesačnej splátky, ktorú bola žalovaná povinná platiť zistil, že skutočné výška splátky bola 171,17 Eur, nie 170,76 Eur ako je uvedené v zmluve. Uviedol, že táto skutočnosť vyplýva jednak z výpisu úverového účtu ako aj zo znenia samotnej zmluvy, nakoľko k vyčíslenej výške splátky nebol započítaný poplatok za vedenie úverového účtu, ktorý bola žalovaná povinná platiť vo výške 0,49 Eur mesačne. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vychádzal pri ďalšej kontrole podstatných náležitosti úverovej zmluvy z celkovej výšky mesačnej splátky vo výške 171,17 Eur. Zistil, že v zmluve bola hodnota RPMN vyčíslená vo výške 13,96 %, prepočtom tejto hodnoty však zistil, že takáto RPMN vychádza zo vstupných údajov pri poskytnutí úveru vo výške 11 400 Eur, počte splátok 121 v sume 170,76 Eur. Ďalej mal za to, že pri zadaní takýchto vstupných údajov mal byť do výpočtu RPMN zahrnutý poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 2 736 Eur, a to ako
dodatočný náklad na úver, čo by sa v konečnom dôsledku prejavilo v odlišných hodnotách celkových nákladov na úver, ako aj vo výške RPMN. Pokiaľ by však aj do výpočtu týchto údajov poplatok za zaradenie do poistenia nebol započítaný ako dodatočný náklad na úver, pričom by sa vychádzalo iba z výšky poskytnutého úveru 14 136 Eur, výške splátky 170,17 Eur a počte splátok 121, rovnako by vstupné hodnoty boli odlišné ako sú uvedené v zmluve o úvere a celková výška nákladov na úver by predstavovala sumu 20 711,57 Eur. Na základe uvedených skutočností vyhodnotil poskytnutý úver zmysle § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 14 136 Eur, pričom mal preukázané, že táto uhradila sumu 9 558,04 Eur, zaviazal žalovanú na zaplatenie rozdielu medzi tým, čo jej bolo titulom úveru poskytnuté a tým čo už uhradila. Súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú v časti uplatneného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, nakoľko týmto dňom sa žalovaná dostala do omeškania s plnením dlhu. Zákonný úrok z omeškania priznal z dlžnej sumy ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zohľadňujúc jednotlivé úhrady vykonané zo strany žalovanej v prospech žalobcu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Vo zvyšnej časti podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej vyhovel žiadosti žalovanej o možnosť platenia dlžnej sumy v splátkach po 170 Eur a umožnil jej zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, s tým že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Konštatoval, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 43,84 %, preto mu priznal nárok na ich náhradu v takomto rozsahu.
2. Vyššie uvedený rozsudok v zamietajúcej časti a v časti lehoty splatnosti prisúdenej sumy v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca domáhajúci sa zmeny rozsudku a vyhovenia žalobe a priznania nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozsudok napadol z dôvodov uvedených v § 365 ods. 2 písm. f) a h) CSP tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.2. Žalobca nesúhlasil s argumentami súdu prvej inštancie, pre ktoré vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov. Mal zato, že zmluva o úvere obsahuje správy údaj o výške splátky, celkových nákladov na úver, ako aj správny údaj o RPMN. Uviedol, že podľa zmluvy sa mesačne uhrádza ako splátka vo výške 170,76 Eur, tak aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 0,41 Eur. Žalovaná predmetný úver aj uvedeným spôsobom splácala od roku 2014 do roku 2017, preto má za to, že žalovanej bolo zrejmé, že mesačne sa uhrádza celkovo sumu 171,17 Eur. Preto je záver súdu o nesprávnom uvedení výšky mesačnej splátky nesprávny. Taktiež mal za to, že záver súdu o nesprávnom údaji o celkových nákladoch na úver je nesprávny, pretože podľa jeho názoru sú celkové náklady na úver v zmluve uvedené správne. Úver bol žalovanej poskytnutý vo výške 14 136 Eur, pričom žalovaná sa zaviazala ho splatiť v mesačných splátkach po 170,76 Eur. Žalovaná bola povinná uhradiť 120 mesačných splátok čo spolu predstavuje sumu vo výške 20 491,20 Eur. K uvedenej sume je potrebné ešte pripočítať poplatok za poistenie úveru vo výške 49,61 Eur, čo spolu predstavuje sumu vo výške 20 540,81 Eur. Suma vo výške 20 540,81 Eur je v zmluve uvedená ako celková čiastka, ktorú musí žalovaná zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom. Po odpočítaní sumy poskytnutého úveru vo výške 14 136 Eur a po pripočítaní poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 2 736 Eur dospeje k sume 9 140,81 Eur, ktorá suma je uvedená ako celkové náklady žalovanej na úver. Na základe uvedeného je potom zrejmé, že celkové náklady žalovanej na úver sú v zmluve uvedené v správnej výške. Pokiaľ ide o výpočet RPMN, aj v tomto prípade je žalobca toho názoru, že v zmluve je výška RPMN uvedená správne. Uviedol, že pri výpočte RPMN zohľadnil ako výšku poskytnutého úveru vo výške 14 136 Eur, tak aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 49,61 Eur a poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 2 736 Eur. Ako dôkaz doložil súdu výpočet RPMN uskutočnený na stránke SME ekonomika. Na základe uvedených skutočností je potom zrejmé, že RPMN je v zmluve uvedená v správnej výške. Žalobca sa taktiež nestotožnil so splátkovým kalendárom schváleným súdom z dôvodu, že má za to, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 7 329,23 Eur s príslušenstvom a zo strany súdu ide o prílišný zásah do práv žalobcu na vrátenie dlžnej sumy, nakoľko žalovaná bude takýmto spôsobom splácať dlh neprimerane dlhú dobu, pričom mesačná splátka je dokonca v nižšej sume ako pôvodná výška mesačnej splátky v zmysle zmluvy čo považuje za neprijateľné.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne nedôvodné.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 9 786,34 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9 781,37 Eur od 28.07.2017 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 27.11.2014 žalobca spolu so žalovanou uzatvorili zmluvu o úvere č. EZY- CRL-00132405-2014-NOZA-SU, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 14 136 Eur. Nakoľko žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce z podmienok dohodnutých v úverovej zmluve, aj napriek písomnej výzve žalobcu adresovanej žalovanej zo dňa 08.06.2017, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 27.07.2017. Dňa 05.03.2019 žalobca oznámil súdu prvej inštancie, že odo dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu eviduje úhradu sumy vo výške 2 106,29 Eur (dňa 13.06.2018 vo výške 206,32 Eur, 12.07.2018 vo výške 203,10 Eur, dňa 13.08.2018 vo výške 155,35 Eur, dňa 17.09.2018 vo výške 173,03 Eur, dňa 11.10.2018 vo výške 363,51 Eur, dňa 15.11.2018 vo výške 282,88 Eur, dňa 12.12.2018 vo výške 524,99 Eur, dňa 14.01.2019 vo výške 103,14 Eur, dňa 13.02.2019 vo výške 93,97 Eur) a v tejto časti zobral žalobu späť a navrhol konanie zastaviť. Dňa 07.05.2019 žalobca oznámil súdu prvej inštancie, že od žalovanej eviduje ďalšie úhrady zo dňa 13.03.2019 vo výške 226,93 Eur a dňa 11.04.2019 vo výške 123,89 Eur a preto zobral žalobu späť aj v časti o zaplatenie sumy 350,82 Eur. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, dôvodiac, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávny údaj o výške splátky, ktorú bola žalovaná povinná platiť, nesprávny údaj o celkových nákladoch na úver a z tohto dôvodu aj nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Zistil, že skutočná výška splátky mala byť uvedená vo výške 171,17 Eur, nie ako bolo uvedené v zmluve 170,76 Eur, nakoľko k nej nebol pripočítaný poplatok za vedenie úverového účtu 0,49 Eur mesačne. Taktiež mal za to, že hodnota RPMN uvedená v zmluve vychádza z nesprávnych údajov (úver vo výške 11 400 Eur, počet splátok 121 v sume 170,76 Eur) a navyše v nej nebol zohľadnený poplatok za zaradenie do poistenia vo výške 2 736 Eur ako dodatočný náklad na úver. Taktiež uviedol, že aj keby sa pri výpočte RPMN vychádzalo z výšky poskytnutého úveru 14 136 Eur, výšky splátky 171,17 Eur a počte splátok 121, boli by výstupné hodnoty odlišné, ako sú uvedené v zmluve o úvere (celková výška nákladov by predstavovala sumu 20 711,57 Eur). Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhodnotil súd prvej inštancie spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmavajúc rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalobcu nie sú dôvodné.
9. Súd prvej inštancie založil svoje právne závery na premise, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože preskúmavaná zmluva o úvere obsahuje nesprávny údaj o výške splátky, nesprávny údaj o celkových nákladoch na úver a nesprávny údaj o RPMN. Mal za to, že výška splátky (170,76 Eur) bola v zmluve uvedená nesprávne, keď k nej nebol pripočítaný poplatok za vedenie úverového účtu (0,49 Eur/ mesačne).
10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zistil, že hodnota RPMN uvedená v zmluve 13,96 % vychádza, ak sú vstupnými údajmi - výška poskytnutého úveru 11 400 Eur, počet splátok 121 v sume 170,76 Eur, avšak mal byť k uvedeným hodnotám zahrnutý aj poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 2 736 Eur ako dodatočný náklad, čo by malo vplyv aj na hodnotu celkových nákladov a na RPMN.
11. Taktiež uviedol, že ak by sa vychádzalo z údajov - výška poskytnutého úveru 14 136 Eur, výška splátky 171,17 Eur, počet splátok 121, výstupné hodnoty by taktiež boli odlišné, ako sú uvedené v zmluve a poukázal, že výška celkových nákladov by predstavovala sumu 20 711,67 Eur.
12. Odvolací súd zistil, že podľa úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 14 136 Eur, z ktorého suma 2 736 Eur bola účelovo určená na úhradu jednorazového poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver v 121 splátkach (1 splátka úrokov, 120 anuitných splátok) výškou splátky 170,76 Eur. Celkové náklady dlžníka v deň platnosti zmluvy predstavovali sumu 9 140,81 Eur a celková čiastka, ktorú musí žalovaná zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom je 20 540,81 Eur. Hodnota RPMN bola uvedená v zmluve 13,96 %, pričom ako predpoklady použité na výpočet RPMN boli: výška úveru, počet splátok, výška splátky, úroková sadzba, poplatok za zaradenie do poistenia (ak bol dohodnutý). Zmluvné strany si dojednali poplatok za poskytnutie úveru vo výške 49,61 Eur, ktorý je splatný v mesačných splátkach vo výške 0,41 Eur.
13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., čo má s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pre vyslovenie záveru o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru stačí, keď v zmluve absentuje čo i len jedna z podmienok uvedených v § 11 odsl 1 zák. o spotrebiteľských úveroch, takže sa odvolací súd sa obmedzil na preskúmanie správnosti hodnoty RPMN uvedenej v zmluve.
14. RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch). Celkovými nákladmi spotrebiteľa (§ 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch) sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Teda do celkových nákladov je potrebné rátať aj poplatok za poskytnutie úveru. Teda pokiaľ je v bode 17 úverovej zmluvy uvedené, že predpoklady z ktorých sa vychádzalo pri vypočítaní RPMN sú výška úveru, počet splátok, výška splátky, úroková sadzba, poplatok za zaradenie do poistenia (ak bol dohodnutý) a považovanie úveru za vyčerpaný ihneď a v plnej výške, pričom prvý deň platobný deň je splatná splátka (anuitná) a odvolateľ v rozpore s uvedeným uvádza, že pri výpočte RPMN zohľadnil výšku poskytnutého úveru 14 136 Eur, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 49,61 Eur a poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 2 736 Eur, odvolací súd dospel k záveru s poukazom na bod 17 úverovej zmluvy, že RPMN nebola v zmluve uvedená v správnej výške, pretože žalobca pri výpočte RPMN nezohľadnil poplatok za poskytnutie úver, a preto súd prvej inštancie správne posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
15. K argumentácii žalobcu, že považuje za neprijateľné uloženie splátky žalovanej v sume nižšej ako bola zmluvne dojednaná výška splátky a takto bude splácať dlh neprimerane dlhú dobu, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, pretože za predpokladu, že dlh bude ako žalobca vyčíslil 7 329,23 Eur a splátka bude 170 Eur mesačne, žalovaná bude uvedenú sumu necelých 44 mesiacov, teda necelé 4 roky, teda cca do roku 2024, nemožno považovať za neprimeranú, keď zmluvné strany mali konečnú splatnosť úveru dojednanú do 25.12.2024, a teda ani splátku 170 Eur nemožno považovať za neprimerane nižšiu oproti splátke dojednanej v zmluve vo výške 170,76 Eur.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v časti zročnosti priznanej istiny a príslušenstva v tom, že splátky vo výške 170 eur mesačne, vzhľadom na priznanú výšku pohľadávky, by znamenali neprimerane dlhú, navyše dodatočnú dobu splatenia dlhu zo zmluvy uzatvorenej 27.11.2014. Lehota na plnenie v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutím súdu môže byť predĺžená, ak sa odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla keď je splnenie
uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. S ohľadom na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd zastáva názor, že je potrebné upriamiť pozornosť aj na to, že žalobca ako veriteľ, ktorý poskytol žalovanej finančné prostriedky, má právo na ochranu svojich práv. Akceptovaním výšky splátok priznaných súdom prvej inštancie aj s úrokmi z omeškania by žalovaná mesačne nesplácala žalobcovi ani len úroky a nie to istinu, a teda splnenie povinnosti žalovanou, t.j. úhrada celkovej dlžnej sumy by mala za následok neprimerane dlhú splatnosť prisúdenej sumy. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v tejto časti podľa § 388 CSP zmenil a žalovanej poskytol dlhšiu lehotu, ako 3 dni, aby mala možnosť hľadať spôsob a prostriedky na zaplatenie dlhu.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní inak úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).