Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-168-2019.pdf
PDF · 87.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/168/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v právnej veci žalobcu R. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v L. L., H. č. XX, zastúpeného JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Jána Amosa Komenského č. 18B, proti žalovanému G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L. L., H. č. XX, zastúpenému Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa č. 7, o zaplatenie 20.652,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/208/2016-290 zo dňa 04.07.2019, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu (druhý výrok) p o t v r d z u j e.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu (druhý výrok); súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať poskytnutie tvrdených pôžičiek žalovanému; z dôvodu zamietnutia žaloby bol žalovaný v spore v plnom rozsahu úspešný a preto mu súd prvej inštancie priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 26.08.2019 (č.l. 302-309 spisu); rozsudok napadol v rozsahu výroku o nároku žalovaného na náhradu trov konania (druhý výrok); namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.) a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); domáhal sa nepriznania náhrady trov konania žalovanému s poukazom na ustanovenie § 257 C.s.p.; argumentoval, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nezohľadnil skutkové okolnosti prejednávaného sporu odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.; poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaného poznal ako brata svojej dlhoročnej družky, s ktorým sedel na Vianoce za štedrovečerným stolom a ktorému dôveroval, preto v záujme pomôcť s rozbehom podnikania blízkej osobe sa rozhodol žalovanému poskytnúť finančnú pomoc, keďže žalovaný bol v zlej finančnej situácii a nemal vlastné prostriedky na rozbeh podnikania prostredníctvom v súčasnosti už zaniknutej obchodnej spoločnosti C., s.r.o., ktorú žalovaný založil a bol jej konateľom; zdôraznil, že okrem finančnej pomoci pomáhal žalovanému pri podnikaní aj ďalšími konkrétnymi spôsobmi, ktoré v
odvolaní špecifikoval; súd prvej inštancie uplatnený nárok na vrátenie pôžičiek zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoj tvrdený nárok, keď mu vytkol, že postupoval jednoznačne ľahkomyseľným spôsobom a vyhodnotil, že žalobca sa podieľal na podnikaní obchodnej spoločnosti C., s.r.o., ktoré však s touto spoločnosťou nedohodol právne korektným spôsobom; poukázal aj na to, že žalovaný spočiatku v rámci svojej obrany popieral uzavretie zmluvného vzťahu so žalobcom a pripúšťal len obchodný vzťah medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou C., s.r.o., keď až v podaní zo dňa 24.09.2018 po predložení zvukového záznamu žalobcom, začal žalovaný tvrdiť, že plnenia, ktoré poskytol žalobca, nedostal žalovaný ako pôžičku, ale išlo o vklad do spoločnosti C., s.r.o.; vyjadril názor, že samotná skutočnosť, že vložil peniaze do spoločnosti C., s.r.o., nemôže zakladať súdom založený záver o existencii akéhosi obchodnoprávneho vzťahu medzi ním a touto spoločnosťou z dôvodu, že práve v tomto čase vloženia finančných prostriedkov bol žalobca v tejto spoločnosti zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti; zdôraznil, že vykonané dokazovanie jednoznačne nasvedčovalo o existencii poskytovania finančných prostriedkov žalovanému, pričom sa ale nepodarilo preukázať existenciu zmlúv o pôžičkách so všetkými jej podstatnými náležitosťami; vyjadril názor, že súd prvej inštancie mal pristúpiť aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p. z úradnej povinnosti; argumentoval, že predmetné ustanovenie určuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu v prípade, ak je daná výnimočnosť prípadu a ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach konkrétneho prípadu za účelom odstrániť neprimeranú tvrdosť, resp. dosiahnuť spravodlivosť pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok; rozhodovanie o otázke náhrady trov konania by malo zohľadňovať hľadisko, či sa rozhodnutie nebude javiť ako neprimerane tvrdé voči žalobcovi a či nebude odporovať dobrým mravom; argumentoval, že v prejednávanom spore je daná existencia skutočností odôvodňujúcich záver o uplatnení sudcovského moderačného práva podľa ustanovenia § 257 C.s.p., pretože okolnosti prejednávaného sporu jednoznačne potvrdzujú existenciu finančných transakcií medzi žalobcom a žalovaným ako osôb v tom čase v blízkom rodinnom vzťahu, ktoré však žalobca nevedel preukázať ako vzťahy vzniknuté zo zmlúv o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka a pristúpenie žalovaného k záväzku žalobcu voči jeho veriteľovi J. M. R., s.r.o., podľa § 534 Občianskeho zákonníka; jeho neúspech v spore je tak neúspechom pre dôkaznú núdzu; tento neúspech má za následok, že dlh voči svojmu veriteľovi musí zaplatiť sám; samotné rozhodnutie o trovách konania je potom v rozpore so zásadou spravodlivosti, pretože žalobca má byť ďalším rozhodnutím o výške trov konania zaviazaný aj na trovy právneho zastúpenia žalovaného, ktorý je zastúpený advokátom ustanoveným Centrom právnej pomoci a ktoré dosiahnu sumu viac ako 5.000,- €; súd prvej inštancie tak striktne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p. a nezohľadnil špecifické skutočnosti, ktoré v rámci konania vyšli najavo, a to blízky a že rodinný vzťah žalobcu a žalovaného v rozhodnom čase, pre ktorý nedošlo k písomnému potvrdeniu uzatvorených pôžičiek, ďalej finančný prospech žalovaného na úkor žalobcu, ktorý žalobca v zmysle žaloby nevedel preukázať ako vzťah z ústne uzavretých zmlúv o pôžičkách a pristúpenia k záväzku voči jeho veriteľovi a v neposlednom rade nezohľadnil ani dopad výsledku súdneho sporu na pomery obidvoch strán, keď žalobca okrem dlhu, na ktorý sa zaviazal pre potreby žalovaného, bude splácať aj trovy právneho zastúpenia žalovaného, ktoré skutočnosti nie sú náhradou, pretože nárok na poskytnutie právnej pomoci bol žalovanému priznaný Centrom právnej pomoci; uzavrel, že striktné aplikovanie zásady úspešnosti v spore bez zohľadnenia okolnosti konkrétneho prípadu je výsledkom neprimeranej a nežiaducej tvrdosti a nie je v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti rozhodovania súdu; na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého rozsudku v zmysle nepriznania nároku na náhradu trov konania žalovanému.
2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.09.2019 (č.l. 334 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v prejednávanom spore neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 C.s.p.; argumentoval, že podľa neho nie je zrejmé, prečo by mal v danom prípade súd brať do úvahy skutkové okolnosti prípadu, keď žaloba bola zamietnutá a žalovaný od počiatku popieral opodstatnenosť žaloby, pričom žalobca za proti výsledku sporu ani neodvolal; vyjadril názor, že žalobca mal v čase podania žaloby predpokladať, že v prípade neúspechu v spore bude znášať trovy konania; tvrdenia žalobcu v odvolaní považoval za nepreukázané a špekulatívne, pričom tieto boli vyvrátené v priebehu súdneho konania; skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá pre neunesenie dôkazného bremena nijakým spôsobom neodôvodňuje aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p., keď žalobca si mal už na začiatku sporu zvážiť, či má dostatok dôkazov na to, aby bol v súdnom spore úspešný, keď v priebehu konania mal viaceré možnosti vziať žalobu späť vzhľadom na námietky žalovaného; rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania preto považoval za správne a zákonné, pričom odvolacie dôvody uplatnené žalobcom neexistujú; na základe uvedeného navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu.
2.3 Vyjadrenie žalovaného doručil súd prvej inštancie právnej zástupkyni žalobcu do vlastných rúk dňa 16.10.2019 prostredníctvom elektronickej pošty (č.l. 337 spisu) na vedomie.
3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok), odvolania žalobcu a obsahu spisu súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil vznik nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi, výrok napadnutého rozsudku o trovách konania je vecne správny a odvolací súd sa s ním a jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.);
z obsahu spisu je zrejmé, že žalobou zo dňa 07.11.2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 20.652,- € s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania z titulu nevrátených pôžičiek; žaloba žalobca bola právoplatne zamietnutá z dôvodu, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať uzavretie zmlúv o pôžičke so žalovaným a reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalovanému, hoci z dokazovania vyplynulo, že žalobca vkladal finančné prostriedky do podnikania obchodnej spoločnosti C., s.r.o. (body 30 a 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku); podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; nakoľko žalovaný bol v spore v plnom rozsahu úspešný súd prvej inštancie správne vychádzal z názoru, že žalovanému vznikol proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; nepriznanie náhrady trov konania plne úspešnej sporovej strane predstavuje výnimočný postup, pre ktorý musia byť v zmysle § 257 C.s.p. naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré môžu spočívať buď v charaktere konkrétneho konania alebo v konkrétnej procesnej situácii; v prejednávanom spore dospel odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. neboli splnené; neúspech žalobcu v spore z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ohľadne preukázania poskytnutia pôžičiek žalovanému nepredstavuje takú výnimočnú okolnosť, ktorá by mohla byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania plne úspešnému žalovanému; takouto výnimočnou okolnosťou nie je ani samotná skutočnosť, že žalobca žalovanému dôveroval ani, že v konaní vyšla najavo skutočnosť, že žalobca vkladal finančné prostriedky do obchodnej spoločnosti založenej žalovaným; odvolací súd nevidí v priznaní náhrady trov konania plne úspešnej strane sporu nespravodlivosť, keď táto nevyplýva ani zo skutkových okolností prejednávaného sporu; žiadna z tvrdených skutočností podľa odvolacieho súdu nedosahuje charakter výnimočnosti odôvodňujúci aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.; odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi sa podaným odvolaním nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania v prejednávanom spore a preto napadnutý výrok rozsudku o trovách konania (druhý výrok) ako vecne správny potvrdil.
5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady
(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).