Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-23-2015.pdf
PDF · 132.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-4T/23/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudkyňa JUDr. Janka Túryová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. novembra 2019 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodzuje obžalovaného B.. N. N., nar. XX.X.XXXX v L., trvale bytom L., ul. L. XX, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 2 Pv 34/2012 pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
že
dňa 27.11.2011 asi o 18.30 hod. v Košiciach na ul. L. č. XX fyzicky napadol svoju manželku poškodenú G.. Y. N. tým spôsobom, že počas slovnej hádky jej vykrútil prsty ľavej ruky a následne ju prudkým pohybom vchodových dverí rodinného domu udrel do hlavy, čím jej spôsobil zranenia a to pomliaždenie a podvrtnutie prstov ľavej ruky, pomliaždenie hlavy a ľavej čelovej oblasti a otras mozgu, ktoré si vyžiadal dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 10-14 dní,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkazuje poškodenú G.. Y. N. XX.X.XXXX v L., trvale bytom L., ul. E. XX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Na Okresnom súde Košice II sa vedie trestné konanie proti obžalovanému pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a to na základe Obžaloby Okresného prokurátora Košice II sp. zn. 2 Pv 34/2012. Súd na jednotlivých hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, ktorá zároveň uplatnila náhradu škody v sume 692,01 € ako aj výsluchom svedkov a znalcov a oboznámil podstatný obsah spisového materiálu. Bol vypočutý obžalovaný B.. N. N., ktorý uviedol, že uvedeného dňa prišla poškodená medzi 18.00 - 18.30 hod. pre dcéry, ktoré sa balili na poschodí, lebo vedeli, že príde pre nich mama. Poškodenú pustil elektronickým vrátnikom na pozemok a išiel jej otvoriť dvere do domu. Keď prichádzala fajčila, a ako videla, že otvára dvere kľúčom, pretože sa zámok zasekával, vykopla dvere. Keďže sa dvere otvárajú smerom dovnútra, tak ho to odhodilo, kľúče sa rozleteli a v páde vytiahol ešte jeden kľúč, ktorý tam ostal, načo ho poškodená kopala a buchnátovala a zahasila cigaretu na jeho krku, o čom svedčí aj nález z pohotovosti.
Poprel, že ju napadol, vykrútil ruku alebo udrel, ale naopak, ona napadla jeho, a keď ju požiadal, aby opustila dom v ktorom nebola trvale prihlásená, lebo zavolá políciu, s úsmevom na tvári ako sedela na schodoch povedala, že ona zavolá políciu. Vtedy zavolal svojmu predchádzajúcemu advokátovi, ktorý mu povedal, nech vyjde von, aby sa situácia nevyhrotila, čo urobil a prišli potom spoločne s advokátom, už keď na mieste bola policajná hliadka, cca o 10 minút. Pôvodne poškodená deklarovala na polícii, že jej nechce dať deti, a keď prišla polícia a pýtala sa jej, či jej sa niečo stalo. Boli následne vyzvaní ukázať občianske preukazy, a keďže tam poškodená nemala trvalé bydlisko, v tom čase bola ale spoluvlastníčkou domu, polícia ju preto požiadala, aby opustila domácnosť. Žiadne viditeľné zranenia nemala. Zdalo sa mu, že bola pod vplyvom alkoholu, on bol triezvy. Uviedol, že požiadal políciu o vykonanie dychovej skúšky, ale policajti pri sebe nemali prístroj. Čo a týka odchodu poškodenej, k tomu uviedol, že predpokladá, že odišla na vlastnom aute, keďže z domu nie je vidno, či tam niečo stojí alebo nestojí, a to kvôli vysokému plotu. Na otázku, kto sa nachádzal v priestoroch rodinného domu a na pozemku v čase, keď tam bola poškodená, deti a polícia odpovedal, že tam bol jeho bývalý advokát C.. W. so svojím priateľom, na meno si nespomínal. Na otázku, či registroval na pozemku alebo pred pozemkom, resp. za bránou svedkov D. alebo D., uviedol, že nie, žiadne iné osoby tam neboli. Obrana obžalovaného bol preverená nasledujúcim vykonaným dokazovaním. Bola vypočutá svedkyňa - poškodená G.. Y. N., ktorá vypovedala, že v tom čase už nežili s obžalovaným v spoločnej domácnosti. Ona sa odsťahovala aj s deťmi do bytu na Ťahanovciach, avšak skoro všetky veci si ponechala v dome, len pár vecí zobrala do bytu, komunikovali síce spolu v rámci odovzdávania deti, ale vzťah nebol priateľský. Vo večerných hodinách medzi 18,00 - 19,00 hod. prišla podľa dohovoru vtedy ešte s manželom pre deti, keďže boli cez víkend u neho, zazvonila, manžel vymenil zámky, preto sa nevedela dostať do svojho obydlia. Zazvonila na zvonček na bráničke, obžalovaný otvoril zvnútra elektrickým vrátnikom a tak sa dostala pred dom. Medzitým videla, ako obžalovaný otvára vchodové dvere na dome, videla cez sklo, že sú tam kľúče, ktoré sa nachádzali zvnútra v zámke a chcela ich zobrať, pretože zámok vymenil a ako ich vytiahla, chytil jej ruku, vykrútil ju a dverami jej udrel do hlavy - chcel ju dostať von z domu. Kľúče keď jej ich chcel vybrať z ruky, sa „rozleteli “po dlážke, potom obžalovaný vošiel zo zádveria do kuchyne a počula, že s niekým telefonuje. Vošla za ním, predpokladala, že s jeho vtedajším právnikom, a ten zrejme mu kázal, nech zavolá políciu. Ona vtedy zobrala telefón do ruky, a cez pevnú linku zavolala políciu. Nato obžalovaný odišiel z domu, nevedela kam išiel, poprela, žeby v ruke držala cigaretu, mala iba kabelku. Medzitým dcéry zišli z horného poschodia dole a začali sa chystať domov. Niekedy v tom čase dorazili policajti, pýtali sa, kde je obžalovaný, nevedela odpovedať a potom vzápätí o cca 5 - 15 minút prišiel s dvomi cudzími mužmi, ktorých nepoznala, až potom sa dozvedela, že to bol C.. W. a nejaký jeho kamarát. Policajti sa snažili situáciu upokojiť, a vtedy keď sa dcéry obúvali, jej sa začala točiť hlava, začala ju bolieť ruka, nevedela do nej nič chytiť, začalo ju napínať na zvracanie, takže zavolala svojej priateľke G.. D., aby pre ňu prišla na Pereš a aby ju zobrala preč, lebo sa bála, aby sa niečo v aute nestalo, keby jazdila s deťmi. G. D. došla na Pereš aj so svojím známym, s ktorým bola na káve. Videli na nej, že nevie šoférovať, bola uplakaná, preto sadla do auta k svedkyni a svedok D. zobral jej auto. Medzitým telefonovala rodičom, aby prišli k deťom. Deti odovzdala rodičom, začala zvracať a tak išli do nemocnice na oddelenie traumatológie, kde ju traumatológ ošetril a poslal na neurologické vyšetrenie, a následne aj na CT vyšetrenie hlavy. Založili jej tzv. Schantzov golier, ortézu dostala na ruku a išla domov. Ráno šla k neurologičke, v noci sa cítila zle. Na otázku, aký dôvod uviedla, keď volala políciu a čo potom uviedla členom hliadky odpovedala, že telefonicky povedala, že ju napadol manžel, a čo sa týka členov hliadky, nepamätala si, pretože bola v strese, ale asi to povedala, oni videli v akom bola stave. Na otázku, keď vypovedala, že obžalovaný otvoril dvere a ostal stáť vo vchodových dverách, nech uvedie, na koľko boli tieto dvere otvorené, odpovedala, že prišla k dverám, dvere boli pootvorené na 10 - 20 cm, v pravej ruke držala kabelu a ľavou rukou šla vytiahnuť kľúče z vnútra, ktoré aj držala. Na otázku, kedy jej obžalovaný chytil ruku, či bolo to v čase, keď boli kľúče vo dverách, alebo keď ich už vytiahla, uviedla, že je to 6 rokov, predpokladá, že kľúče mala už v ruke, keď sa tie potom rozleteli po dlážke. Cítila bolesť v ruke bezprostredne potom, myslela si, že ju má zlomenú, nevedela s ňou pohnúť a čo sa týka následkov úderu do hlavy, ihneď jej navrela hrča, na oku mala bolesti, začala sa jej točiť
hlava a tým, bola vyplakaná a vystresovaná, príšerne ju bolela hlava, bolesti sa neskôr stupňovali, a podliatina ktorá tam bola, navrela ihneď. Sadla si na schody v dome, lebo sa jej točila hlava. Po príchode polície, podľa nej cca o 15 minút - pokiaľ si spomínala, uviedla, že ju obžalovaný vyhadzuje z domu a asi uviedla aj to, čo pri telefonickom hlásení. Polícia sa zdržala asi 10 - 20 minút a snažila sa situáciu upokojiť dohovorom, oboch legitimovali a vtedy C.. W. navrhol obžalovanému, aby on odišiel z domu a ona aby ostala s deťmi. Nespomínala si, či sa jej policajti pýtali, či chce podať trestné oznámenie. Uviedla ďalej, že pri prvom ošetrení ju bolela ma ruka, hlava, zvracala, bolela ju krčná chrbtica a lekárovi povedala, že bola napadnutá, ale nespomínala si, či uviedla aj spôsob napadnutia - vzhľadom na časový odstup. Potvrdenie o práceneschopnosti vytavil G.. H. M.. Na otázku, či v čase kedy ju dvere udreli do hlavy stála pred prahom alebo za prahom, odpovedala, že stála za prahom, pretože pred prah by dvere nedosiahli. Na ďalšiu otázku, nech uvedie, že keď prišla svedkyňa D. a svedok D., kto z nich sa kde nachádzal, odpovedala, že ona bola v dome. Pokiaľ vie, D. prišla až k dverám domu, nevie či vošla dnu, to si nepamätala, možno že vošla do predizby, a nevedela, kde bol svedok D., ale v čase príchodu D. sa tam nachádzali príslušníci polície, nevedela uviesť, či títo komunikovali s nejakými ďalšími osobami. Pokiaľ si pamätala, najskôr odišli policajti a potom ona s deťmi a svedkyňou D. a obžalovaný s C.. W. ostávali v dome.
Svedkyňa G.. H. H., uviedla, že obžalovaného nepozná, čo sa týka poškodenej, túto už pozná, ale v čase spáchania skutku ju ešte nepoznala. K incidentu zo dňa 27.11.2011 nevie nič uviesť. Bola dotazovaná na stretnutie s G.. A., k čomu uviedla, že G.. A. pozná, s G.. A. sa príležitostne stretáva, je to jej spolužiak, s ktorým končila štúdium medicíny. Stretli sa na chodbe v nemocnici, kde popri rozhovore jej povedal, že momentálne má ťažkosti v rodine, bližšie sa o tom nerozprávali. Poškodenú G.. Y. N. už spoznala, lebo medzitým mali viac stretnutí zo školy, ale k samotnému skutku sa nevie vyjadriť a ani ju to nezaujímalo. Na otázku, či od nej niečo G.. A. žiadal, uviedla, že nič od nej nežiadal, ale zhodou okolnosti spomínaná situácia, ktorá ho postretla, sa týkala aj jej syna, ale viac sa o tom nebavili. Ona keď potom prišla domov a syn bol doma, tak mu povedala, že “ dobre to vyšetri“, ale vôbec neriešila žiadnu záležitosť. Námietky voči výpovedi svedkyne neboli ani od jednej z procesných strán.
Bol vypočutý svedok B.. H. R., ktorý k zákroku zo dňa 27.11.2011 uviedol, že si nič nepamätá, je to už veľa rokov a dennodenne vykonáva zákroky, preto si nepamätá ani obžalovaného ani poškodenú. Predpokladal, že na mieste činu bol, keď to bolo počas jeho služby, ale osobne si na to nepamätal, nepamätal si dôvod, prečo tam bol, ale ak to spísal a vypovedal, trvá na tom, čo vypovedal na polícii. Po prečítaní výpovede svedka z prípravného konania na č. l. 69 - 70 a nasledujúcej jeho výpovede č.l. 80, v ktorej sa opisuje postup hliadky po príchode na miesto činu ako aj to, že žiadna z osôb nejavila známky požitia alkoholu, poškodená neuviedla napadnutie manželom, obaja sa však začali pred hliadkou hádať, obžalovaný ukazoval zátylok, na ktorom mal mať stopy po cigarete, bližšie si svedok nespomínal, uviedol, že na tejto výpovedi trvá. Na otázku, aby vysvetlil, aký by bol postup alebo záznam za predpokladu, žeby hliadke osoba ktorá privolala hliadku oznámila, že bola napadnutá manželom a mala by viditeľné zranenia uviedol, že záležalo by to od povahy zranení, ktoré by museli ako policajti subjektívne vyhodnotiť - prvotne na mieste. Potom prichádzajú do úvahy predvedenia osoby a následne vždy poučujú osobu, nech ide na prvotné lekárske ošetrenie, kde potom z toho vychádzajú. Určite by sa táto osoba predvádzala na oddelenie PZ, či už za účelom podania vysvetlenia alebo zadržania a záleží od lekárskej správy. Ak by boli zjavné známky násilia, takto by postupovali. Postupovali by takým spôsobom aj dňa 27.11.2011 za predpokladu, pokiaľ by im bolo oznámené napadnutie manželom a boli by viditeľné aj stopy zranenia na poškodenej. Na otázku, či si pamätá, že okrem poškodenej a obžalovaného komunikoval na mieste aj s inými osobami uviedol, že si nespomína.
Svedok B.. A. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá málo, len to, že tam došiel s C.. W., ktorý bol asi v tej dobe obhajcom obžalovaného. Došli tam kvôli tomu, že obžalovaný volal C.. W.. Ďalej uviedol, že potom už má len také záblesky, že si pamätá dvoch policajtov, jedného z tých ktorý bol na hlavnom pojednávaní, a potom si pamätá na nejaké rozsypané kľúče na zemi, nevie či jeden alebo viac, a na nejaké deti, alebo dieťa, ktoré odchádzalo preč a poškodenú G.. N., ktorá bola vonku a fajčila, ako aj na nejaké auto, ktoré došlo za bránu, ale nevedel, či práve k tomuto domu.
Potom odišli on, obžalovaný a C.. W. nejakým autom, nevedel, či to bol taxík, na ošetrenie na Toryskú, lebo obžalovaný mal na krku nejakú popáleninu, bola to okrúhla popálenina vo veľkosti cigaretovej špičky, ale nevedel, či to bolo práve od cigarety, tak to vyzeralo, a to vpravo vzadu na krku keď si dobre pamätá. Uviedol, že obžalovaný bol nervózny, vystresovaný a poškodenú zaregistroval vonku na dvore, keď fajčila a javila sa mu, že bola opitá, lebo nekoordinovane zašľapovala cigaretu. Vypovedal, že na poškodenej si zranenie nevšimol, pretože neskúmal ju, a nevenoval jej dlhší pohľad. Ona sa mu nesťažovala na bolesti ani zranenie. Čo sa týka policajnej hliadky uviedol, že niečo sa pýtali a riešili, ale on nevie čo. Na otázku, či prišiel na pozemok okrem obžalovaného aj niekto iný, odpovedal, že nevie.
Výpoveďou svedka súd zistil, že tento si pamätal iba niečo, útok nevidel, subjektívne hodnotil poškodenú a o prípadných zraneniach nič nevedel, resp. pri položených otázkach sa vyjadril, že si nespomína. Bola vypočutá svedkyňa G.. T. D., ktorá uviedla, že poškodená je jej kamarátka a pozná aj jej bývalého manžela - obžalovaného. Dňa 27.11.2011 sedela so svedkom D. v Auparku v podniku Havana, bol podvečer, a zavolala jej poškodená, či by neprišla okamžite na Pereš, nakoľko došlo ku konfliktu. Keď obaja so svedkom prišli na Pereš, šli takmer okamžite, pamätala si, že tam boli dvaja policajti, ktorí boli práve na odchode. Ona sa s nimi nerozprávala, ale svedok D. s nimi prehodil nejaké dve vety a následne brala poškodenú G.. N., ktorá nebola schopná šoférovať, do svojho auta a deti bral svedok D. autom poškodenej. V aute bolo poškodenej zle, bolela ju hlava a ruka, napínalo ju na zvracanie a bola rozrušená, museli preto deti odniesť na sídlisko Ťahanovce, aby ich postrážili starí rodičia, a potom išli na traumatológiu na Rastislavovu ulicu, kde poškodená podstúpila vyšetrenie. Obžalovaný namietal výpoveď svedkyne, že nebola na pozemku, načo reagovala, že tam bola aj so svedkom D.. Svedkyňa potvrdila výpoveď poškodenej aj svedka D. v tom, že sa po konflikte nachádzali na pozemku, ako aj v tom, že sa poškodená necítila dobre, preto bola odvezená na ošetrenie do nemocnice na traumatológiu. Súd nemal dôvod neuveriť jej výpovedi. Bola vypočutá znalkyňa z odboru psychológia PhDr. Y. E., ktorá vypracovala Znalecký posudok pod č. 76/2013 na obžalovaného B.. N. N. a poškodenú G.. N.. Na záveroch znaleckého posudku v plnom rozsahu zotrvala. Uviedla, že u oboch osôb zistila, že majú dostatočné kognitívne, intelektové a pamäťové schopnosti tak, aby vedeli správne vnímané skutočnosti aj reprodukovať. V osobnosti ani obžalovaného, ani poškodenej nezistila žiadne významné odchýlky. Ide o normálne fungujúce osobnosti. Nezistila agresívne prejavy vo zvýšenej miere. Konštatovala, že u oboch v čase vyšetrenia išlo o negatívne vnímanie druhej osoby. Obžalovaný B.. N. mal sklon zveličovať správanie druhých a bagatelizovať vlastné, pričom nezistila u neho sklon ku klamaniu. U poškodenej G.. N. nevylúčila že zveličuje, a to hlavne čo sa týka spôsobu správania sa obžalovaného k nej, videla na ňom negatíva a tie zveličovala. U poškodenej prevládalo subjektívne hodnotenie, chýbala jej objektivita, ale ani u nej znalkyňa nezistila sklon ku klamaniu. Jej výpovede mohli byť poznačené skresľovaním a zveličovaním. Konštatovala, že výpoveď poškodenej môže byť hodnoverná a použiteľná s výhradou, pretože má sklon skresľovať a zveličovať. Na otázku, že keď obžalovaný sa o poškodenej vyjadroval iba v negatívach, nenašiel pozitívum, do akej miery sa táto skutočnosť mohla podpísať pod samotné vnímanie skutku a výpoveď obžalovaného, odpovedala, že pre vnímanie platí, že akú informáciu niekto má, tak je nastavený, a každé ďalšie informácie ktoré o danej osobe prichádzajú, má sklon posudzovať v tom smere, ako je nastavený. Obe osoby boli v tom čase v rozvodom konaní, mali medzi sebou nevysporiadané vzťahy a do tej miery mohol byť ovplyvnený aj on svojim vlastným postojom. To isté platí aj pre poškodenú. Pri tomto zhodnotení vychádzala vyšetrením a z anamnézy, ako aj zo spôsobu komunikácie s ňou ako znalkyňou počas vyšetrenia o vzájomných nedorozumeniach a z toho, čo jej obaja povedali. Obžalovaný a poškodená v tom čase boli v rozvodovom konaní, obžalovaný predpokladal, že mu manželka vzala veci z domu. Tieto veci sa mali odohrať pred skutkom. Jeho postoj na situáciu on sám zhodnotil, že manželka ho provokuje, že všetko narafičila a chce sa mu pomstiť - to on sám povedal. Rovnako ako poškodená, aj obžalovaný mohol situáciu zveličovať a skresľovať. Na otázku, ako vyhodnotila to, že dochádza k odlišnostiam vo výpovediach poškodenej, uviedla, že z psychologického hľadiska u nej nevylučuje skresľovanie a zveličovanie.
Znalec z odboru zdravotníctvo G.. G. T., na hlavnom pojednávaní uviedol, že do konania bol ako znalec pribratý Uznesením OR PZ z 24.1.2012, a to za účelom vypracovania znaleckého posudku na poškodenú G.. Y. N., pre úraz, ktorý utrpela dňa 27.11.2011. Znalecký posudok vypracoval na základe zdravotnej dokumentácie uloženej na ambulancii Kliniky úrazovej chirurgie, neurologickej ambulancie, CT pracoviska na ÚNLP Košice, na Rastislavovej ul. v Košiciach, na ambulancii praktického lekára pre dospelých. Ide C.. H. M., a tak isto vyšetrením poškodenej znalcom. Podľa znaleckého dokazovania poškodená utrpela dňa 27.11.2011 tieto zranenia: Pomliaždenie hlavy v ľavej čelovej oblasti, jedná sa o zranenie ľahké s dobou liečenia do 7 dní, ktoré nevyžaduje práceneschopnosť, pomliaždenie a podvrtnutie prstov ľavej ruky - prostredníka a prstenníka. Jedná sa o zranenie ľahké s dobou liečenia do 7 dní, ktoré tiež nevyžaduje práceneschopnosť, podvrtnutie krčnej chrbtice s cervikovestibulárnym syndrómom. Jedná sa o ľahké zranenie s dobou liečenia do 21 dní a možnou dobou práceneschopnosti do 21 dní. V dokumentácii uvádzal aj otras mozgu, ale tento sa nepreukázal, pretože otras mozgu je charakterizovaný stratou vedomia a vegetatívnymi príznaky, ako je zvracanie, porucha vedomia a poškodená tieto príznaky nemala. K mechanizmu vzniku poranení uviedol, verziu poškodenej, t.j. že poškodená vo výpovedi uvádzala, že keď chcela vybrať z dverí kľúče, manžel jej chytil ruku a vykrútil jej ju, a potom ju prudkým pohybom dverí udrel do hlavy. Potom jej začalo byť zle, začala sa jej točiť hlava, začalo jej byť nevoľno.
Doba práceneschopnosti a doba liečenia, ktorá bola 43 dní je neprimeraná mechanizmu úrazu a nálezom. V neurologickom vyšetrení uvádza G.. L., že poškodená ako pacientka je vedená dlhodobo pre vertoprodérne ťažkosti, a v priebehu liečby bol stav komplikovaný úrazom hlavy. Poškodená mala už pred týmto úrazom ťažkosti s chrbticou, ktoré mohli predĺžiť dobu liečenia. Doba liečenia môže byť predĺžená rôzne s dlhšími prestávkami medzi kontrolami a vyšetreniami. Tak isto nevyužitím všetkých možností liečby. Napr. u poškodenej bola infúzna liečba, ale neboli rehabilitačné procedúry. V lekárskej správe nie je uvedené, žeby poškodená brala lieky. Na otázku, že v lekárskej správe G.. L. zo dňa 27.11.2011 sa uvádza pomliaždenie čelovej oblasti vľavo, v lekárskej správe G.. L. zo dňa 28.11.2011 aj 1.12.2011 v časti objektívny nález je uvedené, že stopa po udretí je lokalizovaná frontálne pravo na hranici vlasatej oblasti, teda akým spôsobom sa vysporiadal s touto skutočnosťou, resp. či je možné, z citovaných lekárskych správ zistiť objektívne, kde sa nachádzalo pomliaždenie hlavy, odpovedal, že z týchto lekárskych správ sa ťažko dá určiť či vpravo alebo vľavo. Na tom, že došlo k pomliaždeniu hlavy a podvrtnutiu krčnej chrbtice, to nič nemení. Znalcovi bola položená otázka, že na otázku č. 2 posudku objasňoval mechanizmus poranení vzhľadom na výpoveď svedka. K zraneniu pomliaždenie čelovej oblasti hlavy vľavo uviedol, že toto zranenie mohlo vzniknúť úderom dverí do hlavy, pričom iný náhodný mechanizmus ako udretie o tvrdý predmet, pád a podobne je možný, avšak menej pravdepodobný, prečo považuje iný mechanizmus vzniku tohto zranenia za menej pravdepodobný, vzhľadom aj na predchádzajúcu otázku, kde z výpovede obžalovaného nevyplýva, že by k takémuto mechanizmu vzniku zranenia úderom dverami do hlavy došlo, k čomu sa vyjadril, že o tomto píše na strane 6 znaleckého posudku, kde obžalovaný uviedol, že poškodenú dvere udreli, takže tieto informácie čerpal zo spisového materiálu .
Bol vypočutý znalec G.. F. F., ktorý tiež zotrval na svojich záveroch znaleckého posudku na strane 9. Na otázku, či poškodená utrpela, alebo neutrpela otras mozgu uvádzal, že otras mozgu je podľa medicínskej literatúry krátkodobá porucha funkcie mozgu, ktorá ma isté typické príznaky, podľa ktorých sa stanovuje táto diagnóza. Základným príznakom otrasu mozgu je bezvedomie, alebo porucha vedomia poškodeného po náraze do hlavy, pričom bezvedomie alebo porucha vedomia sú sprevádzané stratou vedomia, poruchou pamäte na určité okolnosti, ktoré predchádzali úrazu, alebo ktoré po tomto úraze nasledovali. V prípade poškodenej je v jej výpovediach, aj v lekárskych správach všade uvedené, že si pamätá na okolnosti úrazu, vie ich podrobne uviesť a popísať a ani nebola objektívne v bezvedomí, a nebola zaznamenaná nejaká iná porucha vedomia hoci len krátkodobá. To sú základné podmienky pre to, aby sa určilo, či ide o otras mozgu. Otras mozgu býva - niekedy áno a niekedy nie- sprevádzaný vegetatívnymi príznakmi ako sú pocit na zvracanie, nevoľnosť, zvracanie, závrate a podobne. Poškodená nespĺňala tieto základné podmienky, t.j. že by šlo o otras mozgu. Poškodená uvádza, že mala nevoľnosť a zvracala. Tieto príznaky boli spôsobené v jej prípade podvrtnutím krčnej chrbtice s dráždením krčného sympatika - krčné nervy, nachádzajúce sa v oblasti chrbtice, ktoré vyvolávajú takéto príznaky. Tieto príznaky sa ukázali aj neskôr v ďalších dňoch, pretože poškodená trpela na bolesti krčnej chrbtice, pre ktoré sa liečila, a ktoré určili
aj dobu trvania jej liečenia a PN. V prípade poškodenej však ide o to, že od detstva trpela na skrátenie jednej dolnej končatiny, čo malo vplyv na jej chôdzu a čo druhotne spôsobovalo poruchu funkcie chrbtice a vznik degeneratívnych zmien celej chrbtice, na čo sa poškodená dlhodobo liečila a navštevovala neurológa. Vyplýva to aj z lekárskej správy neurologičky G.. L., kde je uvedené v správe zo dňa 27.11.2011, že poškodená máva bolesti celej chrbtice medzi lopatkami nižšie v krížoch, a je uvedené, že ju bolieva aj šija - krk. V prípade poškodenej šlo o podvrtnutie krčnej chrbtice, ku ktorému došlo nárazom podľa výpovedi, kde na čele poškodenej bola krvná podliatina a možno pripustiť, že úderom dvier do hlavy poškodenej došlo k podvrtnutiu krčnej chrbtice. Jednalo sa o podvrtnutie krčnej chrbtice, ktorá bola chorobne zmenená degeneratívnymi zmenami. V prípade poškodenej sa na pretrvávajúcich ťažkostiach podieľal tento významný faktor. Dodal, že je potrebné povedať, že v prípade takýchto podvrtnutí krčnej chrbtice zohrávajú úlohu aj psychické a psychologické faktory, stres z vlastného napadnutia úrazu, nasledujúce psychické prežívanie, nespavosť, ktoré spôsobujú zvýšené napätie svalov krčnej chrbtice, ktoré spôsobuje bolesti krčnej chrbtice a ďalšie sprievodné javy. Nemožno vylúčiť aj účelové udávanie bolesti krčnej chrbtice, pretože ťažkosti po podvrtnutí krčnej chrbtice sú subjektívneho charakteru. Táto diagnóza sa stanovuje na základe subjektívnych udávaní ťažností. Nie je možné túto diagnózu celkom objektívne dokázať a potvrdiť. Nielen v tomto prípade, ale vo všetkých ostatných prípadoch podvrtnutia krčnej chrbtice postupujem týmto spôsobom. Na otázku, prečo má za to, že doba liečenia podľa dĺžky práceneschopnosti bola neprimerane dlhá a prečo stanovil dobu liečenia na 5-6 dní, uviedol, že na možnom pretrvávaní ťažkosti poškodenej sa mohlo spolupodieľať, alebo spolupodieľalo veľké množstvo faktorov. Nemožno povedať, jednoznačne, že by poškodená tieto ťažkosti určite nemala, ale spolupodieľali sa na nich aj iné faktory. Ľudia, ktorí majú bolesti a chronicky chorobne poškodenú chrbticu, sa môžu ráno zobudiť a môže ich bolieť chrbtica, aj bez akéhokoľvek úrazového mechanizmu. Čo sa týka otrasu mozgu, ten sa testami dokázať nedá , ani CT vyšetrením, lebo sa jedná o poranenie, pri ktorom sa nezobrazia zmeny pri týchto vyšetreniach. Ide o krátkodobú poruchu funkcie mozgu. Sú prípady, kedy je diagnostikovaný otrasu mozgu nepochybne, ak poškodený utrpí úraz a udrie si hlavu a napr. existujú svedkovia, ktorí potvrdia, že zostal na zemi ležať v bezvedomí, o chvíľu sa prebral a začal rozprávať. Majú pacientov, ktorí sú prijatí do nemocnice na pozorovanie, a ktorí sa donekonečna vypytujú, že čo sa im stalo. Pacient si nepamätá na okolnosti úrazu a zrazu je v situácii, ktorá je zmenená a nevie si to vysvetliť, ako k tomu došlo. V prevažnej väčšine prípadov sa diagnóza stanovuje na základe toho, že poškodený príde na vyšetrenie s tým, že si udrel hlavu a že si nepamätá na všetko. Nie je objektívna metóda, ktorá by to dokázala, pokiaľ sa poškodený nespráva zmetene, neprimerane. Na otázku, z čoho vychádzal pri stanovení dĺžky práceneschopnosti odpovedal, že čo sa týka zranenia prstov, z lekárskych správ. Dňa 27.11.2011 mala poškodená úraz, pre bolestivosť prstov bola prítomná pohmatová bolestivosť v oblasti stredného a posledného článku (str. 6 ZP), avšak hybnosť týchto prstov bola plná bez obmedzení. On by na takéto poranenie nedal dlahu a neliečil by to takým spôsobom. Kolega jej dal dlahu, ktorá bola sňatá po 4 dňoch a je uvedené, že bolesti poškodená neuvádza. Z medicínskeho hľadiska mala obmedzený spôsob života poškodená iba počas toho, ako mala na ruke sadru, ktorá jej zavadzala. Určil trvanie liečby do 7 dní v prípade podvrtnutia krčnej chrbtice na poranenie, ktoré má bezprostrednú súvislosť z veľkosťou a závažnosťou poranenia tkanív krku, ktoré poškodená utrpela 27.11.2011. Ďalšie trvanie práceneschopnosti pokiaľ bolo, tak preto, že udávala ťažkosti a ak ich mala, alebo nemala, bolo to aj v súvislosti s degeneratívnymi zmenami krčnej chrbtice. Na stanovenie dĺžky práceneschopnosti neexistujú tabuľky, vždy sa postupuje individuálne podľa lekárskych správ.
Pre objasnenie druhu a vzniku zranení bol vypočutý znalec G.. U. G., PhD., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako zdravotnícka organizácia vypracovali Znalecký posudok č. 283/2014 vo veci posúdenia poranení poškodenej G.. N. a zotrváva na záveroch v písomne podanom znaleckom posudku. V zadaní zodpovedali všetky otázky a k zásadným záverom chce uviesť, že na základe vyhodnotenia zdravotnej dokumentácie utrpela poškodená dňa 27.11.2011 poranenia, ktoré sú vymenované na str. 35-36 znaleckého posudku, konkrétne pomliaždenie hlavy v ľavej čelovej oblasti, kde bola zistená krvná podliatina, utrpela pomliaždenie a podvrtnutie prstov ľavej ruky s uvedenými poznámkami na str. 36 znaleckého posudku. Toto poranenie bolo dokumentované v zdravotnej dokumentácii.
Podľa názoru znaleckej organizácie poškodená utrpela aj ľahký otras mozgu. Ide o diagnózu, ktorá bola stanovená na základe vyšetrení dvomi lekármi a podľa ich názoru je nutné túto diagnózu akceptovať ako diagnózu potvrdenú zdravotnou dokumentáciou. Táto diagnóza predstavuje rozdielny názor vo vzťahu k dvom znaleckým posudkom, ktoré boli vypracované pred ich znaleckým posudkom. Obaja predchádzajúci znalci túto diagnózu neakceptovali. Na rozdiel od predchádzajúcich znaleckých posudkov znalecká organizácia nenachádza oporu v zdravotnej dokumentácii k diagnóze podvrtnutia krčnej chrbtice poškodenej. Uvedená diagnóza bola stanovená zrejme na základe prezentovaných príznakov poškodenej, ktoré mali významný pôvod v existujúcich chorobných degeneratívnych zmenách viacerých úsekov chrbtice, čo súvisí aj s vrodenou poruchou skeletu poškodenej. Bez ohľadu na to, či sa jedná o diagnózu otrasu mozgu alebo podvrtnutia krčnej chrbtice, následný poúrazový stav poškodenej po dni 27.11.2011, tak ako bol dokumentovaný, môže rovnako súvisieť s diagnózou otrasu mozgu, ako aj s ťažkosťami vyplývajúcimi z krčnej chrbtice, t. j. bezprostredný poúrazový stav si podľa údajov v zdravotnej dokumentácii vyžadoval liečbu - práceneschopnosť v dĺžke trvania cca 10-14 dní, t. j. nad 7 dní, pričom rovnaký čas mohlo u poškodenej pretrvávať obmedzenie v obvyklom spôsobe života. Ďalším rozporom je názor znaleckej organizácie na diagnózu pomliaždenia a podvrtnutia prstov ľavej ruky, pričom znalecká organizácia zastáva názor, že uvedená diagnóza predstavuje ľahké poranenie, ale rovnako tak si môže vyžiadať práceneschopnosť a liečbu do 7 dní, ako aj nad 7 dní, čím chceli povedať, že uvedená diagnóza je príkladom poškodenia zdravia, kde nie je možné striktne ohraničiť závažnosť poranenia dĺžkou práceneschopnosti do alebo nad 7 dní. Znalecká organizácia nenachádzala podstatné rozdiely v popise mechanizmu vzniku násilia s výhradou, že prezentovaný mechanizmus vzniku násilia, ako ho popisovala poškodená, v celom rozsahu nevysvetľuje vznik podvrtnutia krčnej chrbtice, naopak môže vysvetľovať pomliaždenie hlavy, ako aj jeho následok v podobe otrasu mozgu. V prípade mechanizmu vzniku pomliaždenia a podvrtnutia prstov ľavej ruky neboli v porovnaní s predchádzajúcimi znalcami zistené podstatné rozdiely. Znalecká organizácia vypracovala v rámci zadania aj vlastné hodnotenie bolestného, ktoré je uvedené v znaleckom posudku a vyjadrili rozdielny názor na jeho položky. V zhode s prechádzajúcimi znalcami konštatujú, že poranenia poškodenej zo dňa 27.11.2011 nezakladajú dôvod na vznik trvalých následkov po úraze a taktiež považujú celkovú dĺžku liečby v trvaní viac ako 42 dní do 9.1.2012 za neprimeranú vzhľadom k utrpeným zraneniam. Dodal, že vychádzali zo spisu a nie z vykonanej rekonštrukcie, pri ktorej by boli znalci prítomní. Na otázku, či za predpokladu, že by vyšetrovací pokus alebo rekonštrukcia boli realizované, aj za prítomnosti znalca, je možné, že by znalec dospel k inému záveru ohľadom spôsobu vzniku zranení, odpovedal, že pokiaľ by takýto úkon bol realizovaný, znalecká organizácia by si napriek priamej účasti počkala na písomné vyhotovenie záznamu o vyšetrovacom pokuse, na fotodokumentáciu, príp. videozáznam verzií skutku a následne by sa vyjadrila k jednotlivým fázam útoku, či takýto priebeh zodpovedá možnostiam vzniku poranenia s jedinou výhradou a to je to, že poškodená utrpela veľmi nešpecifické poranenia. Tieto poranenia sú takého charakteru, že nie je možné u nich jednoznačne určiť dominantný mechanizmus vzniku alebo vylúčiť iné mechanizmy vzniku. V takomto prípade, ako je prípad poškodenej sú procesné úkony v prípravnom konaní podstatnou vecou. Na otázku, či z dostupných podkladov ktoré mali pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii, bol z medicínskeho hľadiska mechanizmus zranení možný, odpovedal, že áno, tak ako uviedli v znaleckom posudku, t.j. dve poranenia vonkajšie povrchové mohli vzniknúť uchopením ruky poškodenej, konaním inej osoby, ako aj úderom dverí do oblasti čela hlavy vľavo. Na otázku, či by v prípade spornej lokalizácie hematómu v čelovej oblasti hlavy, lokalizácia hematómu mohla mať vplyv na následné zranenie a to otras mozgu, uviedol, že nie. Ak by medicínsky predpokladali, že čokoľvek na čele je známkou násilia a vzápätí súvisí s otrasom mozgu, tak nezáleží na tom, či sa táto povrchová známka násilia nachádza vpravo alebo vľavo. Vyhodnotenie jednotlivých znaleckých posudkov sa uvádza ďalej v odôvodnení rozsudku.
Bol vypočutý svedok A. H., ktorý uviedol, že vzhľadom na časový odstup, trvá na tom, čo vypovedal na polícii. S kolegom šli na služobný zákrok , kde s mala odohrať nejaká roztržka medzi manželmi , a že títo boli poučení o služobnom postupe. Nepamätal si ako dlho tam s kolegom boli a potom z miesta odišli. Nespomínal si, či tam boli viditeľné poranenia u poškodenej , a vzápätí dodal, že určite nie. S poškodenou komunikovali a bola poučená, že ak k ničomu došlo, tak nech vyhľadá lekárske ošetrenie a podá trestné oznámenie. Situácia nebola vyhrotená.
Na otázku, či sa tam nachádzali aj iné osoby odpovedal, že s obžalovaným , ktorý stál pred domom tam bola jedna osoba, ktorej totožnosť nevedel , na iné osoby si nespomínal a poškodená bola v dome . Nevšimol si na nej známky požitia alkoholu, ako hliadka viac komunikovali s obžalovaným. Svedok vypovedal v podstate zhodne ako ďalší vypočutí svedkovia - policajná hliadka . Čo sa týka prítomnosti iných osôb na mieste činu , uviedol iba obžalovaného, potom ešte jednu jemu neznámu osobu a poškodenú. Na okolnosti si bližšie nespomínal, pre odstup času ako aj skutočnosť, že rovnako ako jeho kolegovia vykonávajú každodenne služobné zákroky , konkrétnosti si nemôžu pamätať a navyše sa v tomto prípade jedná o dlhý časový úsek, takže jednotlivé uvádzanie počtu osôb na mieste činu je skreslené.
Svedok A. D., vypovedal, že dňa 27.11.2011 vo večerných hodinách boli s bývalou priateľkou G.. T. D. na káve a zvonil jej telefón. Sadli do auta a pri príchode k rodinnému domu, kde bývali spoločne N., videli policajnú hliadku, vozidlo zaparkované pred bránou. On ostal sedieť vo vozidle a G.. D. išla do dvora. Po čase vyšla von a počul, že tam bol vo dvore “cirkus.“ Poprosil G.. D., aby mu priniesla deti, ktoré tam plakali, do auta. V tom čase, keď odchádzala policajná hliadka, sa jedného z policajtov pýtal, čo sa tam dialo. Povedal mu, že oni sa do toho nemôžu starať, že ide o manželský spor. Potom asi o 10-15 min. vyšla von poškodená s G.. D.. Poškodená bola roztrasená. On viezol deti vo svojom aute, G.. D. si sadla s poškodenou do jej vozidla. Išli odviezť deti na sídlisko Ťahanovce. S poškodenou potom šli na traumatológiu, lebo ju bolela ruka, kde ju vyšetrili. Bola na RTG a dali jej ruku do sadry. Potom s ňou išli na neurológiu, lebo u nej šlo o bolesť hlavy. K zraneniam uviedol, že on pri incidente nebol, poškodená spomínala, že mala pribuchnutú ruku do dverí. Nevravela, kto jej to spôsobil a on sa nepýtal, lebo sa celá triasla a bolo jej zle. Nevidel, žeby zvracala. Na otázku, či javila poškodená známky opitosti odpovedal, že nie, to si pamätá na 100 %, pretože by si nedovolila sadnúť do auta. Svedok potvrdil verziu svedkyne G.. D. aj poškodenej o prítomnosti na mieste činu ako aj to, že poškodená nebola pod vplyvom alkoholu, k čomu s vyjadrovali aj iní uvedení svedkovia.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledujúcemu záveru.
Obžalovaný B.. N. N. spáchanie skutku v plnom rozsahu poprel. Bránil sa tým, že poškodenú žiadnym spôsobom fyzicky nenapadol. Práve naopak, keď otvoril vchodové dvere, poškodená do nich kopla tak, že ho udreli a následne po „naťahovaní “sa o kľúče a po jeho páde na zem, ho poškodená napadla a na krku mu zahasila cigaretu.
Poškodená G.. Y. N. podrobne popísala okolnosti incidentu a vzniku jej poranení, kedy zo zámku vchodových dverí chcela vybrať kľúče, avšak obžalovaný jej mal chytiť a vykrútiť ruku a následne ju prudkým pohybom dverí udrel. Opísala okolnosti jej vyšetrení a stanovení diagnóz.
Okrem obžalovaného a poškodenej na mieste činu nebol žiaden iný priamy svedok.
K veci boli vypočutí aj členovia zakročujúcej hliadky polície - svedkovia H. R. a A. H., ktorí obe strany, poučili o ich právach. Ani na obžalovanom, ani na poškodenej nebadali známky požitia alkoholu. Na poškodenej nepozorovali zjavné poranenia a táto im na mieste ani neuviedla, že bola manželom napadnutá. Svedok B.. L. sa ku skutku nevedel bližšie vyjadriť a svedkovia A. D. a T. D. zhodne opísali, že videli ako poškodená po konflikte s obžalovaným mala zranenú ruku a udretú hlavu, preto ju odviezli na ošetrenia do nemocnice.
Zo záverov Znaleckého posudku č. 283/2014 Znaleckej organizácie v odbore zdravotníctvo Forensic a výpovede G.. G., PhD. sú ustálené poranenia utrpené poškodenou, t.j. že utrpela aj ľahký otras mozgu, ktorú diagnózu vo svojich posudkoch predtým neakceptovali znalci G.. T. ani MUDr. F., PhD. Naopak Znalecká organizácia z odboru zdravotníctvo nenachádzala oporu v zdravotnej dokumentácii k diagnóze podvrtnutia krčnej chrbtice poškodenej. Znalci organizácie ustálili dĺžku liečenia a práceneschopnosti poškodenej na 10 až 14 dní.
Aj keď na základe znaleckých posudkov je preukázané, že k vyššie uvedenému zraneniu poškodenej došlo, má súd za to, že nie každé zranenie, resp. mechanizmus jeho vzniku vykazuje znaky trestnej
činnosti. Pri takomto posúdení, je potrebné zohľadniť úmysel inému na zdraví ublížiť, ako aj spôsob, akým došlo k vzniku zranenia. Verzia obžalovaného sa líši od verzie poškodenej, ktorá uviedla úmyselný útok zo strany obžalovaného na jej osobu s cieľom ublížiť jej na zdraví, proti tomu sa obžalovaný bráni, že k zraneniu mohlo dôjsť v dôsledku akéhosi „naťahovania sa„ medzi ním a poškodenou vo dverách domu. Nikto iný pri samotnom deji nebol, a vypočutí svedkovia sa mali o konkrétnostiach dozvedieť iba na základe opisu situácie či už zo strany obžalovaného alebo poškodenej.
Súd poukazuje na znalecký posudok znalkyne PhDr. Y. Sklenárovej, ktorá uviedla na hlavnom pojednávaní, že vzhľadom na situáciu medzi obžalovaným a poškodenou, došlo k skresľovaniu situácie na oboch stranách, pre ich vzájomné negatívne postoje.
Podľa názoru súdu, vznikli pochybnosti o úmyselnom konaní obžalovaného. Zo znaleckých posudkov síce vyplýva mechanizmus vzniku zranenia, a to úder tupým predmetom, teda aj možný úder dverami, avšak znalci nemôžu ustáliť právnu otázku, či k úderu došlo úmyselným alebo iba náhodným konaním obžalovaného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II podľa § 285 písm. b) Tr. por. z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.
V zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. ak súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby z akéhokoľvek dôvodu, odkáže poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody na civilný proces, preto súd postupoval tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.