Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-62-2019.pdf
PDF · 83.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Petrom Zacharom v trestnej veci obžalovaného ml. V. S., nar. XX. XX. XXXX M. T. B., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona na hlavnom pojednávaní dňa 14. novembra 2019, takto
rozhodol:
Obžalovaný: V. S. Y. T. M. Á. C. S., nar. XX. XX. XXXX M. T. B., trvale bytom Š. XXX/X, okres Rimavská Sobota, žiak Základnej školy M. B. M. Q., mladistvý,
j e v i n n ý, ž e
odo dňa 03. 03. 2019 do 29. 04. 2019 v obci Jesenské, okres Rimavská Sobota, v opustenom dome na bližšie nezistenej adrese najmenej viackrát opakovane vykonal súlož s maloletou K.. E.., nar. XX. XX. XXXX, s jej súhlasom, aj napriek tomu, že vedel, že menovaná ešte nedovŕšila pätnásty rok svojho veku,
t e d a
vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,
t ý m s p á c h a l
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 117 Tr. zákona, § 118 ods. 1 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona samosudca obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal dňa 02. 10. 2019 na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu na obvineného ml. V. S. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 211/19/6609-12 zo dňa 26. 09. 2019.
Samosudca po preštudovaní obžaloby prokurátora a vyšetrovacieho spisu pripojeného k obžalobe, určil termín pojednávania na deň 06. 11. 2019. Obžalovaný V. S. sa na pojednávanie neustanovil napriek tomu, že doručenie predvolania mal vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnil. Pojednávanie bolo za účelom predvedenia obžalovaného odročené na termín 14. 11. 2019. Obžalovaný V. S. počas hlavného pojednávania v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu. Samosudca položil obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Tr. poriadku, pričom obžalovaný na všetky tieto otázky odpovedal kladne, teda „áno“, takže samosudca so súhlasom prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie v obmedzenom rozsahu a to len čo do výroku o treste.
Podľa § 269 Tr. poriadku samosudca prečítal nasledovné listinné dôkazy: správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zo sociálneho zisťovania pomerov v rodine, posudok na žiaka zo Základnej školy M.. B. M. Q., výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR č. l. 45, správa o povesti z Obce Š., odpis registra trestov na obvineného. K prečítaným listinným dôkazom sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol k výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, že on nič nekradol. Taktiež sa vyjadrila matka obžalovaného, ktorá k správe o povesti jej syna z obce Š. uviedla, že jej syn je celý deň doma s ňou, pomáha jej variť, upratovať a pomáha jej aj pri starostlivosti o ďalšie dve deti, ktoré ona má.
Ml. obžalovaný nemá záznam v Registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky samosudca konštatuje, že obžalovaný sa dopustil v apríli tohto roku jedného priestupku proti majetku a to drobnou krádežou železných profilov. Tento priestupok bol vyriešený pokutou vo výške 10,- Eur.
V správe o povesti ml. obžalovaného starosta obce Š. uviedol, že ml. obžalovaný žije v sociálnom byte so svojou matkou a jeho správanie v mieste bydliska je na primeranej úrovni. V posudku zo Základnej školy M. B. M. Q. je správanie mladistvého obžalovaného hodnotené ako menej uspokojivé, neprejavuje záujem o učenie, na vyučovacích hodinách nepracuje a vedome narušuje priebeh vyučovacích hodín, niekoľkokrát ušiel z posledných vyučovacích hodín, vo väčšine prípadov neprišiel ani do školy a túlal sa v obci Q.. V správe zo sociálneho zisťovania pomerov v rodine obžalovaného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota uviedol, že obžalovaný má v súčasnosti pätnásť rokov a je žiakom piateho ročníka základnej školy. Matka obžalovaného je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. Stará matka, ktorá bola počas šetrenia prítomná, hodnotila vnuka ako poslušného, nekonfliktného a uviedla, že pomáha s domácimi prácami.
V záverečných rečiach prokurátor navrhol vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného uznať vinu v zmysle podanej obžaloby a uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 201 a § 202 Tr. zákona, § 117 Tr. zákona vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov a trest podmienečne odložiť na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Obhajkyňa obžalovaného požiadala samosudcu, aby vzal pri rozhodovaní o treste do úvahy poľahčujúce okolnosti u obžalovaného a to podľa § 36 písm. l) Tr. zákona - obžalovaný sa ku skutku sa priznal a tento skutok aj oľutoval, podľa § 36 písm. j) Tr. zákona - viedol pred spáchaním skutku riadny život, čo potvrdila aj matka obžalovaného, že doma sa správal slušne, pomáhal jej, správy zo školy aj z obce sú v jeho prospech, sú priaznivé, tzn. že nepáchal žiadnu inú trestnú činnosť ani nebol stíhaný, nebol ani disciplinárne riešený obcou. Skutok spáchal v čase, kedy tesne dovŕšil vek iba 15 rokov a teda si nezvážil, že sa naozaj jedná o trestný čin, taktiež požiadala o prihliadnutie na závažnosť prípadu, teda že nedošlo k tomu, že by maloletá bola nejako poškodená týmto skutkom, pretože podľa jej vyjadrenia aj ona to chcela, spolu sa dohodli, bola tam aj láska podľa slov maloletej, takže vzhľadom na všetky tieto okolnosti požiadala, aby samosudca za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona volil miernejší trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom s podmienečným odkladom, to
znamená so skúšobnou dobou, nakoľko vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zástupca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota uviedol, že vzhľadom na to, že obžalovaný bol mladistvý, konal z nerozvážnosti a bol to obojstranne dobrovoľný sex, prikláňa sa k návrhu obhajkyne obžalovaného a navrhol uložiť miernejší trest. Mladistvý obžalovaný sa vyjadril, že svoje konanie veľmi ľutuje a už by to neurobil.
Samosudca pri určení druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo zásad ukladania trestov.
Podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 117 ods. 1 trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.
Podľa § 117 ods. 2 nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.
Podľa § 118 ods. 1 Tr. zákona ak súd zistí splnenie podmienok § 39 ods. 1 alebo 2 na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nie je u mladistvého viazaný obmedzeniami podľa § 39 ods. 3.
Podľa § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.
Podľa § 36 písm. j) Tr. zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Podľa § 36 písm. l) Tr. zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania samosudca obžalovanému ml. V. S. uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov a určil mu skúšobnou dobou v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Vo vzťahu k uloženému trestu a jeho výmere samosudca prihliadal na priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie svojho konania. Taktiež vzal do úvahy skutočnosť, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný a má len jeden záznam v ústrednej evidencii priestupkov a to priestupok proti majetku. Samosudca pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj správy týkajúce sa správania mladistvého obžalovaného, v ktorých toto je hodnotené zo strany obce ako primerané, zo strany školy ako menej uspokojivé vzhľadom na školskú dochádzku obžalovaného a jeho správanie sa počas vyučovania. Stará matka, ktorá bola prítomná pri šetrení úradu práce v domácom prostredí, hodnotila vnuka ako poslušného, nekonfliktného a uviedla, že pomáha s domácimi prácami.
Toto jej vyjadrenie je podložené aj výpoveďou matky obžalovaného počas hlavného pojednávania, ktorá sa vyjadrila k správaniu obžalovaného obdobne, teda že je poslušný, pomáha jej variť, upratovať a tiež so starostlivosťou o jej ďalšie dve maloleté deti.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, samosudca výšku uloženého trestu vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov považuje za primeraný a postačujúci trest, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného. (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech, (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech, (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli, (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli, (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci, (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.