Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_zmeškanie_19C-50-2019.pdf
PDF · 78.73 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/50/2019
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci žalobcu Slovenská republika, správca majetku štátu - Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO 31 813 861, proti žalovanému: V. K., N.. XX.XX.XXXX, A. X. XX, Bratislava, o zaplatenie 10,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu v sume 10,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 14.06.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd nepriznáva žalobkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 12.08.2019, sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zákonného poplatku za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v Ústavnej pohotovostnej službe na pracovisku Univerzitnej nemocnice Bratislava - Nemocnica Ružinov dňa 06.04.2018. Žalovanej bola vystavená faktúra č. 1031802236 na sumu 10,- €, splatná dňa 13.06.2018. žaloba bola žalovanej doručená spolu s výzvou zo dňa 13.06.2018 na úhradu poplatku. Do podania žaloby nevykonala úhradu poplatku.
2. Súd doručoval žalovanej žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku dňa 02.09.2019, žalovaná uznesenie osobne prevzala dňa 06.09.2019. Žalovaná na doručený návrh žalobcu nereagovala, k veci sa nevyjadrila.
3. Kontumačný rozsudok pred nariadením pojednávania predstavuje sankciu za absenciu povinnosti tvrdiť a dôkaznú povinnosť, žalovaný bol riadne poučený o následkoch nevyjadrenia sa k žalobe, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Základom rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý súd považuje za nesporný vzhľadom nato, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval. Podľa článku III, Zákona č. 257/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vznikla žalovanému povinnosť uhradiť zákonný poplatok za ošetrenie vo výške 10,- €. Súd žalobu považoval za dostatočne osvedčenú obsahom žalobného návrhu a z pripojených listinných dôkazov založených v spise, vyplynulo, že žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť uhradiť poplatok za ošetrenie v sume 10- €.
4. Podľa § 273 Civilného sporového poriadku, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b/ v uznesení podľa písmena a/ poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c/ doručil uznesenie podľa písmena a/ žalovanému do vlastných rúk.
5. Podľa § 276 Civilného sporového poriadku, ak je v jednej veci viacero žalovaných a nejde o samostatné spoločenstvo podľa § 276, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba ak podmienky na jeho vydanie spĺňa každý z nich.
6. Podľa § 275 Civilného sporového poriadku, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
7. Súd konštatuje, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej na základe rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania vo veci, resp. predbežného prejednania veci. Vyjadrenie žalovaného k žalobe predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie, môže súd rozhodnúť už vo fáze konania pred pojednávaním vo veci samej rozhodnúť kontumačným rozsudkom. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného možno rozhodnúť len vtedy, ak ide o žalobu o splnenie povinnosti. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. Skutkovým základom kontumačného rozsudku bez nariadenia pojednávania je žalobcom tvrdený skutkový stav, t.j. kontumačne sa vyhovie žalobcom tvrdenému nároku. Ak súd dospeje k názoru, že žalobcom tvrdený skutkový stav nie je sporný a súčasne sú kumulatívne splnené zákonné podmienky podľa § 273 CSP, môže vydať kontumačný rozsudok v neprospech žalovaného. Rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Písomné vyhotovenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného neobsahuje hmotnoprávne posúdenie veci, ani nemusí citovať ustanovenia hmotného práva. Ustanovenie § 275 CSP je špeciálnym vo vzťahu k § 220 ods. 2 a 3 CSP. Ustanovenia § 220 ods. 1 CSP upravujúce náležitosti rozsudku, ako aj § 220 ods. 4 CSP sa však aplikujú aj na rozsudok pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie musí obsahovať aj poučenie o možnosti podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 277 ods. 3 CSP. Vo výroku tiež súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP).
8. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (od 01.02.2013) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa , tak ako žiadal žalobca.
9. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. V danom prípade súd žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, aj keď mal v konaní plný úspech, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli, súdne konanie je podľa § 4 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 71/1992 Zb. oslobodené od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné; odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písmeno b/ CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch
môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať (§ 277 CSP). Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného o v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376, ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).