Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/40/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: B.. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX I., proti žalovanej: B.. L. Q., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX A., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, pracovisko Svidník, č. k. -48 zo dňa 27.02.2023 a o jej návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, takto jednomyseľne

rozhodol:

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje osobné motorové vozidlo O. XXX A., N., zostatok hotovosti na účte vedenom v A., a.s., č. ú. XXXXXXXXX/XXXX vo výške 931,69 eura, žalovanej prikazuje k úhrade zostatok úveru č. XXXXXXXX/XXXX vedeného v A., a.s. vo výške 612,68 eura. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na úplné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 70 330,17 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 12,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalovaná je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 12,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva. VI. Návrh žalovanej na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie zamieta.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. rozhodol, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a) rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. KN C XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. A., b) parcelu KN C XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. A., c) osobné motorové vozidlo O. XXX A. N. d) zostatok hotovosti na účte vedenom v A., a. s., č. ú. XXXXXXXXX/XXXX, vo výške 931,69 Eur a zároveň žalovanej prikázal k úhrade zostatok úveru č. XXXXXXXX/XXXX vedeného v A., a. s. vo výške 612,68 Eur. Vo výroku II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na úplné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 70.330,17 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 12,00 Eur a povinnosť v rovnakej výške uložil aj žalovanej vo výroku IV. rozsudku. O trovách konania rozhodol výrokom V. tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. , a a a tiež ust. , a , , a .

3. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že vo veci už rozhodol rozsudkom č. k. -258 zo dňa 23.10.2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -310 zo dňa 16.10.2018. V dovolacom konaní bol označený rozsudok odvolacieho súdu zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.03.2020 a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vytkol odvolaciemu súdu, že vychádzal z neaktuálneho znaleckého posudku, čím došlo k nesprávnemu určeniu ceny vyporiadavanej nehnuteľnosti. Pokiaľ išlo o otázku náhrady mzdy vyplatenej žalobcovi po zániku BSM, dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu a uviedol, že ide o právnu otázku, ktorá už bola rozhodovacou praxou dovolacieho súdu vyriešená a keďže v danej veci bola žalobcovi náhrada mzdy vyplatená až po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, nemohla byť predmetom vyporiadania BSM. Následne Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -344 zo dňa 02.09.2020 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu ustálili masu BSM na aktíva, medzi ktoré zaradili: rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele KN C XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. A., parcelu KN C XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. A., osobné motorové vozidlo O. XXX A., N., zostatok hotovosti na účte vedenom v A., a.s., č. ú. XXXXXXXXX/XXXX vo výške 931,69 Eur; pasíva: zostatok úveru č. XXXXXXXX/XXXX vedeného v A., a.s. vo výške 612,68 Eur. Medzi stranami nebolo sporné, že cena osobného motorového vozidla zn. O. XXX A., N. je 2.000,00 Eur, zostatok na účte vedenom v A., a.s., č. ú. XXXXXXXXX/XXXX predstavuje sumu 931,69 Eur a zostatok úveru č. XXXXXXXX/XXXX vedeného v A., a.s. predstavuje sumu 612,68 Eur. Pri ustálení ceny nehnuteľnosti v čase vyporiadania BSM súd vychádzal z doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 06.10.2022 vyhotoveného znalcom T.. O. M., podľa ktorého je všeobecná hodnota 138.342,38 Eur (všeobecná hodnota rodinného domu 112.794,38 Eur + všeobecná hodnota pozemku 25.547,55 Eur). Na základe toho súd prvej inštancie ustálil aktíva v celkovej výške 141.274,07 Eur, pasíva v celkovej výške 612,68 Eur a z toho čistú hodnotu BSM vo výške 140 661,39 Eur. Strany sporu sa zhodli na spôsobe vyporiadania BSM prikázaním aktív aj pasív žalovanej. Medzi stranami bola sporná veľkosť podielov bývalých manželov, keď žalovaná navrhovala disparitu podielov tak, aby podiel žalobcu predstavoval X/X jeho podielu. Nebolo sporné, že pozemok strany nadobudli kúpou do BSM, avšak žalovaná žiadala určiť disparitu podielov s tvrdením, že sumu 9.000,00 Kčs vynaložila na kúpu pozemku zo svojho výlučného majetku. Rodičia žalovanej mali pred kúpou pozemok v osobnom užívaní, ale tento strany nadobudli kúpou do BSM, a preto súd z tohto dôvodu nepristúpil k disparite podielov, pretože by tým došlo k neprimeranému a neodôvodnenému zásahu do majetkových práv žalobcu. Disparitu podielov žalovaná žiadala aj z dôvodu alkoholizmu na strane žalobcu, ako aj z dôvodu, že pred rozvodom manželstva dňa 15.09.2007 opustil spoločnú domácnosť a všetka starostlivosť ostala na nej. Dôvod pre disparitu podielov súd nevzhliadol s konštatovaním, že v konaní o rozvod manželstva žalovaná prezentovala svoj pozitívny vzťah k žalobcovi a k ich manželstvu, ktoré chcela zachrániť, nevedela si predstaviť život bez manžela a očakávala jeho návrat. Súd poukázal aj na to, že žalobca bol vo vzťahu k žalovanej ústretový a rozsah aktív obmedzil na štyri nesporné položky. Tvrdenia žalovanej v konaní o vyporiadanie BSM, pokiaľ ide o jej výlučnú zásluhovosť pri nadobudnutí a udržaní spoločných vecí, považoval súd za účelové, ktorých cieľom bolo privodiť priaznivejšie majetkové vyporiadanie na úkor žalobcu. Žalovaná nevyvrátila tvrdenia žalobcu, že počas manželstva zarábal viac ako ona a pri výstavbe rodinného domu im finančne a materiálne pomáhali jeho rodičia. Žalovaná nespochybnila ani zásluhy žalobcu pri nadobudnutí motorového vozidla, ktoré doposiaľ užíva ona. Pokiaľ ide o investície do rodinného domu z výlučného majetku detí bývalých manželov, tieto prípadné pohľadávky tretích osôb voči BSM netvoria predmet tohto konania. Skutkové tvrdenia žalovanej o vynaložení finančných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve do spoločného majetku, a to pokiaľ ide o sumu 250 000,00 Sk po smrti otca B. M. v roku XXXX a dar zo strany matky C. M. v roku XXXX vo výške 100 000,00 Sk, súd vyhodnotil ako účelové, bez právneho významu, pretože žalovaná netvrdila, že finančné prostriedky sa vynaložili na konkrétne aktíva, ktoré tvoria predmet vyporiadania. K tvrdeniam žalovanej o tom, že žalobca si požičiaval rôzne finančné sumy, ktoré ona následne splácala, súd uviedol, že žalovaná nešpecifikovala časové a vecné súvislosti predmetných pôžičiek a hlavne ich vplyv na nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a v rovnakom svetle súd vyhodnotil aj tvrdenia žalovanej o tom, že žalobca viac ako štyri roky nepracoval a holdoval alkoholu. Prípadné konanie žalobcu, ktoré mohlo negatívne ovplyvniť spolužitie manželov (požívanie alkoholu, finančné nezhody) mohli viesť k úvahe o odklone rovnosti podielov, ak by sa významným spôsobom premietli do hospodárenia so spoločným majetkom alebo do starostlivosti o rodinu. V konaní nebola tvrdená a ani preukázaná žiadna taká skutočnosť, ktorá by mala za následok, že žalobca sa správal k veciam tvoriacim BSM nezodpovedne, alebo že s nimi nezodpovedne nakladal. Ani prechodná nezamestnanosť žalobcu a finančné nezhody medzi manželmi

nie sú dôvodmi pre modifikáciu výšky podielov o to viac, že samotná žalovaná hodnotila ich spolužitie ako normálne. Z vykonaného dokazovania súd nevyvodil ani to, čo tvrdila žalovaná, že o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí sa zaslúžila takmer výlučne sama. Čistú hodnotu BSM súd určil na sumu 140.661,39 Eur (Aktíva: rodinný dom s príslušenstvom v cene 112.794,38 Eur, hodnota nehnuteľnosti 25.547,55 Eur, osobné motorové vozidlo zn. O. v cene 2.000,00 Eur, zostatok hotovosti na účte vedenom v A. A. vo výške 931,69 Eur, mínus pasíva: zostatok úveru vedený v A. vo výške 612,68 Eur). Podiel každého z bývalých manželov na BSM tak predstavoval 70.330,70 Eur (140 661,39 : 2). Žalobkyňa tak získala aktíva vo výške 141.274,07 Eur a pasíva vo výške 612,68 Eur. V čistom vyjadrení nadobudla majetok v hodnote 140.661,39 Eur (141.274,07 - 612,68). Žalovaný nadobudol majetok v hodnote 0 Eur. Keďže podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na úplné vyporiadanie BSM sumu 70.330,17 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodnom opätovného rozhodovania súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM bolo zrušenie skoršieho rozsudku na základe dovolania žalovanej z jediného dôvodu, a to aktualizácie všeobecnej ceny nehnuteľnosti v čase vyporiadania v zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, ktorým je súd prvej inštancie v zmysle viazaný. Aktualizácia všeobecnej ceny nehnuteľnosti v čase vyporiadania mala dopad na celkové vyporiadanie masy BSM v zmysle zásad uvedených v . 5. V danom spore súd v súlade s nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM je v záujme oboch sporových strán, každá zo strán mohla začať konanie podaním žaloby, pričom súd v tejto veci nie je viazaný žalobným návrhom. Keďže súd vychádzal zo zákonných kritérií pre vyporiadanie BSM, konštatoval, že nie je možné uvažovať o úspechu alebo neúspechu strany v konaní.

6. Proti výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie podala z dôvodov podľa , , a .

7. Žalovaná v odvolaní uviedla, že v ďalšom konaní po zrušení pôvodných rozsudkov Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 23.10.2017 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 16.10.2018, súd prvej inštancie vychádzal z Doplnenia č. 1 znaleckého posudku znalca T.. O. M. č. XXX/XXXX, ktorý navýšil pôvodnú všeobecnú hodnotu nehnuteľností (rodinného domu a pozemku) o takmer 40 000,00 Eur. Postupoval tak napriek tomu, že bolo jeho povinnosťou postupovať aj v súlade s o zákaze zmeny k horšiemu pre stranu, ktorá uplatnila opravný prostriedok. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu boli ceny nehnuteľností stabilné a v tom čase nič nenasvedčovalo tomu, že by malo dôjsť k ich prudkému a nepredvídateľnému nárastu. Ten nastal až po rozhodnutí dovolacieho súdu. V rámci nového rozhodovania to však nemôže mať za následok zhoršenie postavenia strany, ktorá využila svoje dispozičné oprávnenie a podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré považovala za nesprávne. Súd by mal preto vychádzať z ceny nehnuteľností zistenej pôvodným znaleckým posudkom č. XXX/XXXX. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nijako nereagoval na uvedenú obranu žalovanej. Okrem toho žalovaná poukázala aj na čiastočné plnenie žalobcovi v roku 2019 vo výške 30.000,00 Eur, a to v zmysle pôvodného rozsudku a na základe Dohody strán o čiastočnom splnení záväzku. Toto plnenie bolo realizované s presvedčením a legitímnym očakávaním, že v ďalšom konaní bude výška jej doplatku nižšia. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil disparitu podielov. Poukázala na to, že žalobca bol od marca XXXX do septembra XXXX nezamestnaný a so zamestnávateľom viedol na jej podnet a s jej aktívnou podporou dlhoročný pracovnoprávny spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy. Spor sa skončil pre žalobcu úspešne a v roku 2011 súd rozhodol, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Ďalším rozsudkom bola žalobcovi priznaná náhrada mzdy vo výške 26.681,88 Eur a úroky z omeškania, ktoré ku dňu 30.09.2014 predstavovali sumu 12.483,27 Eur. Celá masa náhrady mzdy tak dosiahla výšku 39 165,15 Eur a bola vyplatená žalobcovi po rozvode manželstva, aj keď' v období, za ktoré bola vyplatená, ich manželstvo trvalo. Žalovaná poukázala na to, že žalobca nepoprel žiadnu z ňou tvrdených skutočností ako dlhodobú nezamestnanosť, absenciu jeho príjmu, zadlžovanie, alkoholizmus, nezodpovedné správanie počas vedenia súdneho sporu, výsledok sporu a vyplatenie náhrady mzdy. Tieto skutočnosti uvádzala ako dôvody pre disparitné vyporiadanie BSM. Žalovaná súčasne namietala, že všetky vo veci konajúce súdy ustálili, že do BSM patrí až vyplatená a prevzatá mzda. V spore o vyporiadanie BSM sa však mala posúdiť náhrada mzdy, nie mzda. Podľa Výkladu Občianskeho

zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, časť II. Vymedzenie predmetu BSM - „Príjmy z práce“, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. R 42/1972, sp. zn. zo dňa 03.02.1972 eventuálne tvrdosti, ku ktorým by mohlo pri vyporiadaní dôjsť, riešia súdy správne postupom podľa ustanovenia , veta tretia . V tejto veci však súdy všetkých inštancií pri aplikácii tohto stanoviska pléna Najvyššieho súdu ČSR bez bližšieho zdôvodnenia vyňali len tú časť, ktorá sa týka začlenenia vyplatenej a prevzatej mzdy do BSM, nie nároku na mzdu. Ak aj súdy nepojmú do masy BSM náhradu niekoľkoročnej mzdy za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru počas trvania manželstva, pri jeho vyporiadavaní by mali vymedziť podiely manželov inak ako podľa ich rovnosti. Žalovaná navrhla súdu prvej inštancie postup podľa ust. , teda podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, aby k problematike právnej otázky týkajúcej sa pojatia náhrady mzdy žalobcu vyplatenej po zrušení BSM do masy BSM, posúdil súlad vnútroštátnej právnej normy (citovaných judikátov) s právom Európskej únie. Súd prvej inštancie tak neurobil a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa k návrhu nijako nevyjadril. Preto o uvedené požiadala odvolací súd. Na tomto návrhu netrvala pre prípad, ak by odvolací súd zohľadnil vyplatenú náhradu mzdy žalobcovi po rozvode manželstva a túto zahrnul do masy BSM, prípadne ak by pristúpil k disparite podielov. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil sumu 30.000,00 Eur, ktorú žalovaná uhradila žalobcovi v zmysle pôvodného rozsudku. Predmetnú sumu žalobcovi uhradila na základe Dohody o čiastočnom splnení záväzku po tom, čo inicioval voči nej exekučné konanie na základe vykonateľného rozhodnutia súdu, čomu nebránilo ani ňou podané dovolanie. Sumu mu vyplatila ako preddavok s tým, že presná výška peňažného záväzku (prípadne pohľadávky) bude známa v závislosti od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR po skončení dovolacieho konania, resp. po následnom procesnom postupe konajúceho súdu. Dohodu predložila aj súdu prvej inštancie ako prílohu podania zo dňa 21.02.2023. K započítaniu už vyplatenej sumy z nepochopiteľných dôvodov zo strany súdu nedošlo. Nesprávnym postupom súdu tak bola spôsobená situácia ad absurdum, keď by žalobca disponoval právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím ako potenciálnym exekučným titulom na vymoženie peňažného nároku v exekúcii vo výške, ktorá z dôvodu čiastočného plnenia nezodpovedá skutočnosti. Obrana v exekučnom konaní by bola pre žalovanú ako povinnú značne sťažená, resp. aj nemožná z dôvodu uvedeného v ust. a Exekučného poriadku. Okrem už uvedeného žalovaná spochybnila aj časť výroku I. napadnutého rozsudku, a to prikázanie rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele KN C XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. A. a parcely KN C XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. A., do jej výlučného vlastníctva. Totiž v čase rozhodovania súdu boli spoluvlastníčkami týchto nehnuteľností dcéry strán sporu, a to T.. A. Z. a T.. V. Z., každá v podiele 1, na ktoré žalovaná previedla nehnuteľnosti po právoplatnosti skoršieho rozsudku o vyporiadaní BSM na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Aj to je podľa žalovanej jedným z dôvodov, pre ktorý súd nemohol vychádzať zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej Doplnením č. 1 znaleckého posudku č. XXX/XXXX. V čase vypracovania tohto doplnenia nebola žiadna zo strán vlastníkom nehnuteľností, a teda nemá možnosť ich predať na trhu s realitami za aktuálnu trhovú cenu. Na základe toho žalovaná tvrdila, že pri aplikácii princípu parity podielov mal súd zahrnúť do masy BSM aj peňažné prostriedky vyplatené žalobcovi titulom náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru v sume 39.165,15 Eur, vychádzať z hodnoty nehnuteľností v celkovej sume 100.000,00 Eur a zohľadniť mu už vyplatenú sumu 30.000,00 Eur. Takto by mu bola povinná vyplatiť titulom vyporiadania sumu 1.572,42 Eur. Ak by súd aplikoval disparitu podielov, mal by vychádzať z pomeru 60:40 v prospech žalovanej a pri hodnote nehnuteľností v celkovej sume 100.000,00 Eur a zohľadnení žalobcovi vyplatenej sumy 30.000,00 Eur, jej mal uložiť povinnosť vyplatiť žalobcovi už len sumu 10.924,00 Eur. Prikázanie osobného motorového vozidla zn. O. a zostatku na účte v A. do jej výlučného vlastníctva a tiež prikázanie splatenia zostatku úveru výlučne ňou, žalovaná nenamietala.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (355 ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a násl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je len čiastočne opodstatnené.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s inou vadou konania, nevykonaním dôkazov súdom prvej inštancie, nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda či súd prvej inštancie postupoval procesne správne, či vykonal všetky relevantné navrhované dôkazy, či na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, a to s prihliadnutím k tomu, že v odôvodnení rozhodnutia súd nemusí poskytnúť odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú zásadný a rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (k tomu pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

11. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav (s výnimkou stavu vlastníctva nehnuteľností, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej), vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Zároveň odvolací súd neidentifikoval žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe toho odvolací súd zmenil výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie týkajúci sa prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej, keďže tieto sú toho času vo vlastníctve tretích osôb. Na ostatných skutkových a právnych zisteniach sa ani v rámci odvolacieho konania nič nezmenilo, preto si odvolací súd osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len na zdôraznenie dodáva:

12. V konaniach o vyporiadanie BSM je významná otázka dôkazného bremena zaťažujúca povinnosťou preukázať skutkové tvrdenia, ktoré viac ako v iných veciach budú založené na rozporných tvrdeniach bývalých bezpodielových spoluvlastníkov. Dôkazné bremeno bude zaťažovať toho z bývalých manželov, ktorý tvrdí rozhodnú skutočnosť.

13. Ustanovenie , ktoré sa týka vyporiadania BSM rozhodnutím súdu, nemá hypotézu určenú priamo právnym predpisom, ale ponecháva ju súdu, aby podľa svojej úvahy túto sám vymedzil. Pri vyporiadaní súd vychádza z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Výnimočne prichádza do úvahy odklon od tejto zásady, ale len v prípadoch, ak sa preukáže také konanie alebo nečinnosť jedného z bývalých manželov, ktoré významne ovplyvnilo manželské spolužitie a súčasne sa odzrkadlilo aj pri hospodárení so spoločným majetkom.

14. V naznačených súvislostiach je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za dostatočne a presvedčivo zdôvodnené. Súd prvej inštancie sa vo významnej miere zaoberal žalovanou navrhovanou disparitou podielov v jej prospech. Žalovaná nepreukázala, aby sa o nadobudnutie spoločného majetku pričinila výlučnými peňažnými prostriedkami. Súd správne nezohľadnil ani alkoholizmus zo strany žalobcu, resp. finančné nezhody z dôvodu straty zamestnania žalobcu, či opustenie spoločnej domácnosti žalobcom v roku XXXX, ktoré skutočnosti podľa žalovanej vedú k disparite podielov. Svoj záver súd prvej inštancie správne odôvodnil protichodnosťou tvrdení žalovanej v rozvodovom konaní a v predmetom konaní o vypriadanie BSM. Žalovaná sa v predmetnom konaní snažila vykresliť žalobcu v horšom svetle, čo však bolo v rozpore s jej tvrdeniami v rozvodom konaní, v ktorom uviedla, že manželstvo chce zachrániť, lebo si nevie predstaviť život bez žalobcu. Z pochopiteľného dôvodu súd prvej inštancie vyhodnotil jej snahy ako účelové a také, ktorých cieľom bolo privodiť pre ňu priaznivejšiu pozíciu. Okrem toho súd prvej inštancie neidentifikoval konanie či nečinnosť žalovaného v takej intenzite, ktorá by sa premietla do nehospodárneho nakladania so spoločným majetkom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , podľa ktorého samotná okolnosť oddeleného hospodárenia strán, hoci po dlhšiu dobu, nemusí viesť k záveru o potrebe stanovenia rozdielnych podielov bývalých manželov na majetku v BSM, ak nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré sú predpoklady pre zvýhodnenie jednej zo strán oproti druhej.

15. Odvolacou námietkou žalovanej bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie tým, že vychádzal z aktuálneho ocenenia nehnuteľností, porušil zákaz reformatio in peius zakotvený v , z ktorého vyplýva, že podanie opravného prostriedku nemôže zhoršiť postavenie toho, kto ho podal. V danom prípade žalovaná podala dovolanie proti skoršiemu rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu, že tento vychádzal z neaktuálnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Dovolaniu žalovanej prisvedčil Najvyšší súd SR, ktorý napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil. Následne odvolací súd v intenciách dovolacieho súdu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom v ďalšom konaní došlo k zaktualizovaniu všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Aj keď vzniknutá situácia vyznela v neprospech žalovanej, ktorá otočila rétoriku a žiadala, aby súd vychádzal z pôvodného znaleckého posudku znalca T.. O. M. z

roku XXXX, v súvislosti s uvedenou námietkou žalovanej odvolací súd zdôrazňuje, že v súlade s je po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, rovnako tak aj súd prvej inštancie. Je nepochybné, že súdy nižšieho stupňa sa riadili uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu SR. Polemika žalovanej o tom, že pri podaní dovolania nemohla mať vedomosť o neskoršom náraste cien nehnuteľností, nemá opodstatnenie. Okrem toho pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM vyporiadava. Aj z tohto dôvodu nemohol súd prvej inštancie vychádzať pri stanovení hodnoty rodinného domu a priľahlého pozemku zo znaleckého posudku vyhotoveného v roku XXXX, ktorého autenticita bola prekonaná, ale správne vychádzal z doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 06.10.2022, vyhotoveného znalcom T.. O. M. (všeobecná hodnota rodinného domu 112.794,38 eur a všeobecná hodnota pozemku 25.547,55 eur).

16. Vo vzťahu k námietke žalovanej o tom, že náhrada mzdy vyplatená žalovanému po zániku manželstva, avšak za obdobie trvania manželstva, odvolací súd považuje za významné zdôrazniť právny záver dovolacieho súdu o tom, že takéto nároky, k vyplateniu ktorých došlo po zániku manželstva, netvoria masu BSM. Odvolací súd nemá dôvod pre odklon od tohto názoru Najvyššieho súdu SR a rovnako tak z tohto dôvodu nebola zistená potreba stanoviť hranice aplikácie úniového práva v kontexte otázky, ktorá by mohla prejudiciálnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd preto nevyhovel návrhu žalovanej na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EU, a preto ho zamietol (výrok VI. rozsudku).

17. Žalovaná súčasne namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že na základe dohody z roku 2019 vyplatila žalovanému časť vyrovnacieho podielu v sume 30.000,00 Eur. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že jeho súčasťou je Dohoda o čiastočnom splnení záväzku uzavretá medzi stranami sporu dňa 16.03.2019, z ktorej však nevyplýva, že žalovaná uvedenú sumu žalovanému skutočne aj uhradila. V tomto smere absentuje akýkoľvek dôkaz preukazujúci zaplatenie istiny 30.000,00 Eur. Je nepochybné, že prostredníctvom dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti (v podstate ide fázu verifikácie skutkových tvrdení). Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno, ktoré žalovaná v tomto smere neuniesla.

18. Ďalšou odvolacou námietkou žalovanej bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne v petite rozsudku pojal do masy BSM aj rodinný dom a pozemok, parcelu KN C XXXX/X, na ktorej je rodinný dom postavený, obe zapísané na LV č. XXXX, k. ú. A., tieto prikázal do jej výlučného vlastníctva, hoci v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve dcér strán sporu. Je nepochybné, že uvedené nehnuteľnosti previedla žalovaná na svoje dcéry darovacou zmluvou zo dňa 19.12.2018, t. j. po právoplatnosti skoršieho rozsudku o vyporiadaní BSM, ktorý bol následne dovolacím súdom zrušený. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom vyporiadania BSM je vyporiadanie všetkých vecí, majetkových práv, vrátane dlhov patriacich do BSM ku dňu zániku manželstva, a to aj vo vzťahu k veciam, ktoré v čase vyporiadania už nie sú v dispozícii strán sporu. Inak povedané, súd vyporiada v konaní o vyporiadanie BSM finančnú hodnotu nehnuteľnosti, a to rodinného domu a pozemku, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, k. ú. A.. Preto ak súd prvej inštancie zohľadnil aktuálnu finančnú hodnotu predmetných nehnuteľností a čistú hodnotu BSM, správne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania aktuálnu finančnú hodnotu BSM vo výške 70.330,17 Eur. Podľa odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie len z dôvodu, že nehnuteľnosti (a to rodinný dom a pozemok, parcelu č. KNC XXXX, na ktorom je rodinný dom postavený) v priebehu odvolacieho konania žalovaná darovala, a preto vypustil z výroku rozsudku uvedené nehnuteľnosti v súvislosti s ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej (nakoľko uvedené nehnuteľnosti už nie sú v dispozícii strán sporu), čo znamená, že vyporiadal len finančnú hodnotu nehnuteľnosti (rodinného domu a pozemku), a preto v podstate ide o potvrdzujúci rozsudok.

19. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa SR a rovnako práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo strany sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto právo však nie je právom absolútnym a neznamená povinnosť súdu odpovedať na každý jeden argument strany sporu (k tomu

pozri Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok, 19.04.1994, č. 16034/90, § 61). To znamená, že otázku, či súd splnil svoju povinnosť náležite odôvodniť svoje rozhodnutie, je potrebné posúdiť vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie si túto povinnosť v zásadných kontúrach splnil.

20. V rozpore s právom na spravodlivý proces v zásade nie je, ak súd rozhodujúci o opravnom prostriedku pojme odôvodnenie svojho rozhodnutia stručne, a to či už tak, že sa stotožní s dôvodmi súdu prvej inštancie alebo iným spôsobom. Na druhej strane je však nevyhnutné, aby sa odvolací súd všetkými dôležitými otázkami skutočne zaoberal a neuspokojil sa len s potvrdením záverov súdu nižšej inštancie (k tomu pozri napr. Helle proti Fínsku, rozsudok, 19.12.1997, č. 20772/92, § 60).

21. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . S poukazom na charakter konania iudicium duplex odvolací súd vyhodnotil, že vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán sporu, keď návrh na súd môže podať ktorákoľvek z nich. Preto aj úspech strán v danom spore je čiastočný a v podstate rovnaký. Preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )