Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sa/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobcu: O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX J., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., so sídlom F. Urbánka 797/14, Púchov proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1386-6/2019-BA zo dňa 8.4.2019, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1386-6/2019-BA zo dňa 8.4.2019, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 8.4.2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-030418-CA04/2018 zo dňa 30.11.2018 a súčasne vykonal opravu jeho výrokovej časti. Prvostupňovým rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný nárok na materské od 2.10.2018 na základe žiadosti o materské č. B0941528 z dôvodu starostlivosti o syna T. L., nar. XX.X.XXXX z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Petrolservis-Fire servis, spol. s r.o., ktoré trvá od 1.2.2008. Súčasne mal založené ďalšie nemocenské poistenie na základe nového pracovnoprávneho vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi s nástupom do práce od 2.10.2018 a s miestom výkonu práce Continental Púchov. Podľa prvostupňového správneho orgánu podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti nie je splnená, ak žalobcovi na tento účel bola poskytnutá rodičovská dovolenka, a napriek tomu vykonáva prácu za obdobných podmienok ako pred rodičovskou dovolenkou. Z tohto dôvodu sa nepovažuje za iného poistenca, keďže začal znovu vykonávať zárobkovú činnosť a reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala jeho matka.

2. V správnej žalobe žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Zastával názor, že splnil všetky zákonné podmienky podľa a , ktorý nevyžaduje osobný výkon starostlivosti o dieťa žalobcom. Poukázal, že pri analogickom uplatnení je možné starostlivosť o dieťa zabezpečiť aj prostredníctvom iných osôb.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa poskytuje z nemocenského poistenia ako poistenia pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu iným poistencom ( ). Je to dávka nahradzujúca mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa z dôvodu starostlivosti o novonarodené dieťa, pre ktorý nemajú príjem. Nemožnosť vykonávať prácu v pracovnoprávnom vzťahu je základom pre vznik nároku na nemocenské dávky, ktorá plní

kompenzačný účel. Dôvodom nepriznania materského bolo nesplnenie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Materské nemožno zamieňať s rodičovským príspevkom podľa Rodičovský príspevok je štátnou dávkou, ktorou sa štát podieľa na zabezpečení starostlivosti o dieťa.

4. Žalobca v replike zotrval na svojom vyjadrení, že starostlivosť o dieťa je možné zabezpečiť aj cez iné osoby.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa a nasl. v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe ( v spojení s ), vrátane dôvodov podľa , a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

6. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca si žiadosťou o materské č. B 0941528 zo dňa 2.10.2018 uplatnil nárok na materské v súvislosti s prevzatím syna T. L., nar. XX.X.XXXX do starostlivosti odo dňa 2.10.2018. Uvedený nárok si žalobca uplatnil ako iný poistenec z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Petrolservis-Fire servis, spol. s r.o., ktorý na žiadosti potvrdil, že žalobcovi bola rodičovská dovolenka poskytnutá od 2.10.2018, pričom žalobca naposledy pracoval dňa 1.10.2018. Spolu so žiadosťou o materské predložil:

- dohodu medzi rodičmi o prevzatí starostlivosti o dieťaťa do starostlivosti zo dňa 2.10.2018, v ktorej žalobca čestne prehlásil, že dieťa T. L., nar. XX.X.XXXX preberá odo dňa 2.10.2018 do svojej starostlivosti,

- pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi obchodnou spoločnosťou SEPROT - SERVIS, s.r.o. Púchov a navrhovateľom, podľa ktorej navrhovateľ nastúpil do práce dňa 1. februára 2008 ako operátor ohlasovne požiarov s pracovným časom 37 a 1/2 h v nepretržitej prevádzke,

- dohodu o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenú medzi spoločnosťou SEPROT - SERVIS, s.r.o., Púchov a navrhovateľom dňa 27. marca 2008, z ktorej vyplýva, že od 1. marca 2008 sa mení druh práce na hasič,

- dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy uzatvorenú medzi obchodnou spoločnosťou Falek Fire Services a.s. a navrhovateľom dňa 16. júla 2012, podľa ktorej navrhovateľ s účinnosťou od 1. augusta 2012 vykonáva prácu Hasič technik strojník na úväzok 1,0 pracovného miesta,

- pracovnú zmluva uzatvorenú medzi obchodnou spoločnosťou Petrolservis - Fire Servis, spol. s.r.o., Terézie Vansovej 4/A, 917 01 Trnava a navrhovateľom, v ktorej je ako druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika uvedené: "Hasič. Zabezpečuje a zodpovedá za prevádzku ohlasovne požiarov počas služby. Vedie evidenciu a dokumentáciu o rádiovej prevádzke. Podieľa sa na spracovaní dokumentácie o zásahu. Podieľa sa na príprave družstva v rámci svojej odbornosti. Samostatne vykonáva odbornú činnosť pri údržbe prostriedkov spojovacej služby a ďalších technických prostriedkov ohlasovne požiarov. Zodpovedá za dokumentáciu a evidenciu o prevádzke prostriedkov spojovacej služby. Plní ďalšie pokyny nadriadených.". Miestom výkonu práce je Continental Púchov. Zamestnanec nastúpi do práce dňa 2. októbra 2018. Pracovný čas zamestnanca sa riadi a je 37 a 1/2 hodiny týždenne. Zamestnanec v prípade potreby zamestnávateľa súhlasí so zmenou dohodnutého pracovného času na kratší alebo dlhší pracovný čas, ktorý určí zamestnávateľ vzhľadom na prevádzkové možnosti,

- dohodu o vykonaní práce uzatvorenú medzi obchodnou spoločnosťou Petrolservis - Fire Servis, spol. s r.o. a navrhovateľom dňa 16. februára 2018, v ktorej je dojednaná pracovná úloha: Protipožiarna asistencia, výkon obslužných, kontrolných, hasiacich a záchranných prác. Miestom výkonu práce je ZHU Continental Púchov. Pracovnoprávny vzťah začína 19. februára 2018. Pracovná úloha bude vykonaná do 31. decembra 2018. Dojednaný rozsah práce (pracovnej úlohy): 350 hodín,

- dohodu o vykonaní práce uzatvorenú medzi obchodnou spoločnosťou B - ext, s. r. o., 1. mája 883/33, Púchov a navrhovateľom dňa 8. januára 2018, z ktorej vyplýva, že dohodnutou pracovnou úlohou je pomocný pracovník - podľa pokynov zamestnávateľa, dohodnutý rozsah práce max. 350 h za rok, miestom výkonu práce je SR, pracovná úloha sa má vykonať v dobe od 9. januára 2018 do 31. decembra 2018,

- rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 3.10.2018 o odňatí rodičovského príspevku p. Dane Poliachovej, t.j. matke dieťaťa odo dňa 1.11.2018,

- rodný list dieťaťa T. L..

7. Podľa registračného listu FO - zmena zo dňa 24.9.2018 žalobcovi začne rodičovská dovolenka od 2.10.2018 a súčasne podľa registračného listu FO - prihláška zo dňa 24.9.2018 mu dňom 2.10.2018 vznikne u toho istého zamestnávateľa nové nemocenské poistenie.

8. Podľa evidencie Sociálnej poisťovne matka dieťaťa J. L. ako zamestnankyňa spoločnosti Petrolservis- Fire servis, spol. s r.o. mala prerušené obdobie poistenia od 1.4.2017 do 30.6.2018, kedy jej skončila materská, resp. rodičovská dovolenka a od 1.7.2018 je žalovanou evidovaná ako registrovaná zamestnankyňa vyššie uvedeného zamestnávateľa.

9. Z evidencie dochádzky žalobcu predloženej zamestnávateľom, spoločnosťou Petrolservis-Fire servis, spol. s r.o. bolo zistené, že žalobca v septembri 2018 odpracoval 10 pracovných zmien v trvaní spolu 115 hodín, v októbri 2018 13 pracovných zmien v trvaní spolu 149,5 hodín, v novembri 2018 14 pracovných zmien v trvaní spolu 161 hodín, v decembri 2018 14 pracovných zmien v trvaní spolu 161 hodín a v januári 2018 15 pracovných zmien v trvaní celkom 172,5 hodín.

10. Matka dieťaťa zamestnaná u toho istého zamestnávateľa odpracovala podľa evidencie dochádzky v septembri 2018 16 pracovných zmien v trvaní spolu 120 hodín, v októbri 2018 18 pracovných zmien v trvaní spolu 135 hodín, v novembri 2018 18 pracovných zmien v trvaní spolu 142,5 hodín, v decembri 2018 11 pracovných zmien v trvaní spolu 82,5 hodín a v januári 2018 21 pracovných zmien v trvaní celkom 165 hodín.

11. Na základe uvedených skutočností a predložených dokladov správny orgán prvého stupňa vydal dňa 30.11.2018 rozhodnutie, ktorým nepriznal žalobcovi nárok na materské od 2.10. 2018 z dôvodov uvedených vyššie.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 8.4.2019 tak, že podané odvolanie v celom rozsahu zamietla a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdila. Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že jednou zo zákonných podmienok vzniku nároku na materské je prevzatie dieťaťa do starostlivosti s následným poskytovaním starostlivosti. Uzatvorenou dohodou otec dieťaťa preberá starostlivosť, ktorú pôvodne poskytovala matka, a pre ktorú otec prerušuje svoju pracovnú činnosť. V prejednávanom prípade matka dieťaťa od 1.7.2018 opätovne začala vykonávať zárobkovú činnosť a otec dieťaťa vykonáva naďalej zárobkovú činnosť. Za tejto situácie nenastala u žalobcu zmena životnej situácie a jedná sa o fiktívnu dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti. Žalovaná mala preto za to, že žalobca nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Poskytnutie materského by odporovalo účelu nemocenských dávok, ktoré nahradzujúc stratu príjmu v dôsledku vzniku sociálnej situácie.

13. K pojmu starostlivosť uviedla, že tento pojem nemožno analogicky vysvetľovať ako pre účely rodičovského príspevku.

14. Podľa o sociálnom poistení (ďalej aj zákon) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

15. Podľa § 30 zákona zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

16. Podľa § 49 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2018 iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské

najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

17. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.

18. Podľa § 51 ods. 1 zákona ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.

19. Podľa § 51 ods. 2 zákona ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

20. Podľa § 52 ods. 1 zákona materské sa poskytuje za dni.

21. Podľa materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa počas obdobia uvedeného v .

22. Podľa § 58 ods. 1 zákona nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.

23. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

24. Podľa podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

25. Podľa o rodičovskom príspevku (ďalej aj ) rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

26. Podľa oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý alebo prechodný na území Slovenskej republiky (ďalej len "") alebo je osobou podľa osobitného predpisu.

27. Podľa riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. 6)

28. Podľa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

29. Podľa (ďalej len ,P“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

30. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

31. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

32. Medzi účastníkmi konania zostalo sporným splnenie zákonných podmienok žalobcom na priznanie materského ako nemocenskej dávky inému poistencovi - otcovi dieťaťa. Žalobca v konaní namietal nepriznanie nároku na materské z dôvodu výkonu ďalšej závislej činnosti na základe vzniku nového pracovnoprávneho vzťahu zakladajúceho mu ďalšie nemocenské poistenie. Zostalo tak sporným, či nové zamestnanie žalobcu na plný pracovný úväzok malo za následok vznik podmienok, ktoré objektívne vylúčili prevzatie starostlivosti o dieťaťa a jej súčasné poskytovanie.

33. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku zákonom predvídaných životných situácií (napr. materstvo, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca). Na vznik nároku na materské je potrebné splnenie všeobecných podmienok stanovených v , ktorými sú: existencia nemocenského poistenia, resp. plynutie ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky, t.j. v prípade materského inému poistencovi ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti a súčasne absencia zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého si žiadateľ uplatňuje nárok na materské v období starostlivosti o dieťa. Súčasne je nevyhnutné splniť osobitné podmienky stanovené v , ktorými sú prevzatie dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou a zároveň starostlivosť otcom dieťaťa, vek dieťaťa, najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu a nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou. Úmyslom zákonodarcu bolo odškodňovať iba skutočné, nie formálne prevzatie starostlivosti o dieťa a s tým spojené skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo osobou uplatňujúcou si z dôvodu jej poskytovania s tým spojený nárok na materské. Uvedená požiadavka vyplýva z , ktorý s ukončením, resp. prerušením starostlivosti o dieťaťa z iných, ako zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské, a to dňom ukončenia starostlivosti o dieťa.

34. Právna úprava predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Ide o situáciu, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti s následkom ušlého príjmu z tej závislej činnosti, ktorá zakladá nemocenské poistenie, z ktorého bol uplatnený nárok na materské. Odporuje zmyslu a účelu zákona, aby bolo poskytované materské (t.j. nemocenská dávka) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, ak otec dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti, naďalej vykonáva závislú činnosť za takých pracovných podmienok, ktoré vylučujú, aby mohol poskytovať starostlivosť dieťaťu.

35. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalobca si nárok na materské uplatnil od 2.10.2018 z pracovnoprávneho vzťahu vzniknutého dňa 1.2.2008 a ktorý bol prerušený nástupom na rodičovskú dovolenku. Dňa 2.10.2018 žalobcovi vznikol ďalší pracovný pomer k tomu istému zamestnávateľovi, s ktorým mal dojednané obdobné pracovné podmienky aké v predchádzajúcom pracovnoprávnom vzťahu, keď podľa pracovnoprávneho vzťahu vzniknutého 2.10.2018 miestom výkonu práce žalobcu bol opäť Continental Púchov a týždenný pracovný čas bol dohodnutý v rozsahu 37 a1/2 hodiny týždenne. Oba uvedené pracovné pomery, tak ten založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.2.2008 ako aj pracovný pomer dňa 2.10.2018, založili žalobcovi dve samostatné nemocenské poistenia. Z nich plynúce nároky treba v súlade s § 58 zákona rozlišovať a posudzovať samostatne z každého samostatne vzniknutého nemocenského poistenia.

36. Z uvedeného vyplýva, že dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti, t.j. 2.10.2018, žalobca formálne vykázal splnenie podmienok podľa § 30 a 49 zákona na priznanie nároku na materské, ktorý si uplatnil z pracovného pomeru vzniknutého 1.2.2008. Dňom 2.10.2018 žalobcovi súčasne vznikol ďalší, nový pracovný pomer, ktorý z pohľadu dojednaných pracovných podmienok ako sú týždenný pracovný čas v rozsahu 37 a1/2 hodiny týždenne a miesto výkonu práce zabránil, aby mohol starostlivosť o dieťa reálne prevziať a poskytovať ju v súlade so zákonom. Nemožno tak konštatovať, že za trvania ďalšieho pracovného pomeru, sa žalobca skutočne stará o dieťa. Vzhľadom k týmto skutočnostiam v danom prípade nedošlo k zmene životnej situácie žalobcu, ktorá by si vyžadovala kompenzáciu príjmu. Žalobca

nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nemôže dôjsť k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. V súdenom prípade zo strany žalobcu došlo len k formálnemu nástupu na rodičovskú dovolenku, a tiež k formálnemu a len deklarovanému prevzatiu dieťaťa do starostlivosti.

37. V prejednávanom prípade navyše bola zistená ďalšia okolnosť brániaca priznaniu nároku na materské. Podľa údajov žalovanej, ktoré boli potvrdené prehľadom pracovnej dochádzky oboch rodičov dieťaťa, vyplynulo, že matka dieťaťa opätovne nastúpila do práce už 1.7.2018. Ku dňu 2.10.2018, kedy malo dôjsť k prevzatiu starostlivosti o dieťa otcom dieťaťa od matky dieťaťa, tak nemohlo k deklarovanému prevzatiu starostlivosti od matky dieťaťa v skutočnosti dôjsť. Matka dieťaťa už nebola na materskej, rodičovskej dovolenke a otec dieťa tak nemohol od nej prevziať starostlivosť o dieťa ako to predpokladá platná právna úprava.

38. Preto pokiaľ ide o dohodu rodičov, touto síce žalobca deklaroval prevzatie dieťaťa do svojej starostlivosti, ale išlo len o dohodu fiktívnu, nie myslenú vážne, ak sa v starostlivosti o dieťa zo strany otca nič nezmenilo v dôsledku pokračujúceho výkonu práce na základe nového pracovného pomeru. Jedná sa len o formálne naplnenie podmienky zákona, ak skutočnú starostlivosť neposkytuje ani matka dieťaťa, ktorá od 1.7.2018 nastúpila spať do zamestnania. Žalovaná tak vyvodila správny záver, že odo dňa 5.10.2018, kedy žalobca začal vykonávať zárobkovú činnosť v rovnakom rozsahu ako pred uplatnením nároku na materské, žalobca reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do formálne deklarovaného prevzatia dieťaťa mala vraj zabezpečovať jeho matka. Skutočné správanie sa rodičov tak nezodpovedá dohode medzi rodičmi zo dňa 2.10.2018, v zmysle ktorej žalobca prevzal dieťa dňa 2.10.2018 do svojej starostlivosti a túto mal následne dieťaťu aj poskytovať.

39. Je pravdou, že žiadny právny predpis nezakazuje otcovi, ako inému poistencovi po dobu poberania materského vykonávať závislú činnosť, t.j. môže mať príjem z iného nemocenského poistenia. Z ustanovenia vyplýva, že poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To nevylučuje možnosť mať zdaniteľný príjem z iného pracovného vzťahu, t.j. z iného nemocenského poistenia. Zároveň okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku (t.j. v danom prípade na materské), musí žiadateľ spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a podmienku zabezpečovania starostlivosti takémuto dieťaťu.

40. Splnenie týchto podmienok nie je možné posudzovať izolovane. Výkon inej zárobkovej činnosti iným poistencom z titulu iného pracovného vzťahu ako toho, z ktorého si uplatňuje nárok na materské, v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné reálne poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto oprávnene skúmala, či tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne, zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho zmysel a účel.

41. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu v správnej žalobe, že pojem starostlivosť treba vykladať ako riadnu starostlivosť v zmysle o rodičovskom príspevku, ktorý umožňuje zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby. Pojem riadna starostlivosť zavedený , umožňujúci zabezpečenie (poskytovanie) starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského príspevku ako štátnej dávky, ktorou štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie však vyššie vymedzenému účelu materskej dávky. Materské a rodičovský príspevok sú dve rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je zákon, používajúci pojem starostlivosť. Ten má rovnakú právnu silu ako , ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti

nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovení , resp. iného špeciálneho predpisu na materské. Správny súd však pripúšťa, že analogické použitie pojmu riadna starostlivosť podľa aj pre účely sociálneho poistenia je možné len čo do obsahu tohto pojmu, ktorý je vysvetlený v ustanovení zákona o rodičovskom príspevku. Tým je však možnosť analógie vyčerpaná. Ostatné podmienky, akým je aj spôsob, ktorým sa samotná starostlivosť o dieťa zabezpečuje, je možné aplikovať len pre účely o rodičovskom príspevku.

42. Správny súd ďalej poukazuje na odlišnú formuláciu podmienok pre priznanie týchto rôznych dávok. Zatiaľ čo používa pojem „zabezpečuje“, ktorý pripúšťa aj iný spôsob obstarania, zadováženia starostlivosti, ustanovenie zákona pracuje s pojmom „prevezme“ (nepoužíva pojem zabezpečuje). Vzhľadom k použitým rozdielnym pojmom je správny súd toho názoru, že za okolností, ktoré existujú v súdenom prípade, pojem starostlivosť treba vykladať ako osobnú starostlivosť, ktorú pre odkázanosť dieťaťa je celodenne povinný poskytovať rodič dieťaťa, spravidla matka dieťaťa. Otec dieťaťa ako iný poistenec potom už len preberá starostlivosti od matky, ktorá sa začala starať o dieťa v bezprostrednej súvislosti s jeho narodením. Z povahy tejto povinnosti vyplýva, že sa jedná o starostlivosť matky o novonarodené dieťa, ktoré je odkázané na osobnú a celodennú starostlivosť svojich rodičov, resp. aspoň jedného z nich. V duchu tohto výkladu iný poistenec preberá starostlivosť a v stupuje do nej v rovnakom rozsahu ako ju poskytovala matka dieťaťa. O tom, že inému poistencovi vzniká nárok na materské len za podmienky prevzatia dieťaťa do osobnej starostlivosti a následného poskytovania osobnej starostlivosti, svedčí aj znenie ustanovenia zákona, ktoré prevzatie starostlivosti od poistenca inou fyzickou alebo právnickou osobou, resp. ukončenie starostlivosti spája so zánikom nároku na materské.

43. Správny súd zastáva názor, že v danom prípade došlo k obchádzaniu zákona. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa tak, aby zámerne dosiahol právnou normou upravené podmienky, t. j. predstiera (simuluje) splnenie zákonom požadovaných podmienok, pričom v skutočnosti sa jedná len o simulovanie splnenia týchto zákonných podmienok pre vyhovenie žiadosti, t. j. priznanie nároku. V danom prípade prerušenie pracovného vzťahu rodičovskou dovolenkou a uzatvorenie nového pracovného vzťahu na plný pracovný úväzok, s miestom výkonu práce u pôvodného zamestnávateľa napĺňa predpoklady obchádzania zákona. Rovnako simulovanou je aj dohoda rodičov o prevzatí starostlivosti, pretože jej nezodpovedá skutočné správanie sa rodičov. Pri obchádzaní zákona je podstatným to, čo svojím konaním, uzavretými úkonmi mienil žalobca dosiahnuť. V danom prípade tým bolo dosiahnutie neoprávneného finančného prospechu, avšak bez zmeny životnej situácie.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili správny právny záver.

45. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

46. Podľa , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

47. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnej žalovanej nepriznal, nakoľko jej žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaná ani neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.