Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-53-2024.pdf
PDF · 124.2 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/53/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vékonyovej a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Mareka Anovčina, v právnej veci žalobcu: Akademický sochár A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A. C. C. XX, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. E., F. XXX, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k.15C/1/2023-132 zo dňa 21. novembra 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal ochrany svojich osobnostných práv voči žalovanému. Uviedol, že je predsedom Urbariátu - pozemkového spoločenstva v C. E. a túto funkciu vykonáva poctivo, podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Z titulu tejto funkcie zabezpečuje bežnú činnosť pozemkového spoločenstva (ďalej aj PS), najmä hospodárenie s majetkom podielnikov, vrátane hospodárenia s porastami - s drevom na pozemkoch podielnikov, a to v súčinnosti s ostatnými členmi výboru pozemkového spoločenstva v súlade so Zmluvou o založení pozemkového spoločenstva a stanovami. Výkon týchto právomocí zabezpečuje v súčinnosti s výborom, pričom ich činnosť je kontrolovaná Dozornou radou a Valným zhromaždením podielnikov, ktoré sa koná spravidla raz ročne. Ani raz od roku 2014 sa nestalo, že by valné zhromaždenie podielnikov neschválilo hospodárenie v pozemkovom spoločenstve.
2. Napriek uvedenému ho žalovaný opakovane napáda a verejne o ňom rozširuje nepravdivé údaje, obvinenia, ktoré sú spôsobilé značnou mierou ohroziť jeho dobré meno, vážnosť a česť u občanov obce Nitrianske Rudno, u podielnikov pozemkového spoločenstva, ktorých počet prevyšuje 155. Tvrdil, že žalovaný ho ohovára prakticky pred väčšinou obyvateľov obce Nitrianske Rudno, pričom vypracováva a rozosiela listy s krivými obvineniami. Konkrétne v liste zo dňa 04.02.2018 adresovanom primátorovi mesta C., žalovaný uviedol, že umožnil vyvážať na pozemok v blízkosti zdroja pitnej vody v k. ú. C. E. zeminu kontaminovanú škodlivými látkami v množstve 500 ton, a to po dohode aj so starostom obce C. E. E. G. a ohroziť tým zdroj pitnej vody, z ktorého je dodávaná pitná voda do C. a okolia. Žalobca sa ohradil, že tieto údaje sú nepravdivé, rozširované s úmyslom privodiť mu trestné stíhanie za trestný čin podľa § 300, § 301 Trestného zákona tak, ako to vyplýva z listu žalovaného, ktorý doručil Mestskému úradu Nováky dňa 04.02.2018.
3. Žalovaný ďalej v liste napísanom v decembri 2020, ktorý rozniesol po obci Nitrianske Rudno podielnikom Urbariátu v počte najmenej 20 kusov uviedol, že pozemok Urbariátu parcela XXXX/X o výmere 8520 m2 v roku 2014 prešiel do vlastníctva pána H., o čom ako predseda spoločenstva nemal záujem informovať členov Urbariátu, s tým, že sa „zabudol“ podeliť s vlastníkmi pozemkov, pričom predpokladaná cena pozemku je 30 eur za m2. Ďalej uviedol, že niektorí výborníci (mal na mysli členov výboru) si pokúpili nové autá a na ostatných členov urbariátu zabudli. V ďalšej časti listu uviedol, že boli predané ďalšie pozemky, pričom bez súhlasu jeho ako predsedu I., by sa tento podvod nemohol stať. Žalovaný ho teda obvinil zo spáchania podvodu, ktorého sa mal dopustiť tým, že mal predať pozemky Urbariátu. Žalobca uviedol, že žalovaný pritom vie, že pozemky PS nemôže predávať, ani predseda, ani výbor, ani spoločenstvo. V uvedenom liste ho taktiež žalovaný obvinil, že vždy zmietol zo stola, teda umožnil, aby J. K. užíval 29 hektárov urbárskej pôdy a L. L. 13 hektárov pôdy, pričom K. nikdy pôdu neobrábal a bral neoprávnene dotácie od štátu za 13 hektárov, teda obvinil ho zo spolupáchateľstva, alebo prípadnej pomoci J. K. pri neoprávnenom čerpaní dotácií od štátu. V uvedenom liste ho žalovaný nepravdivo obvinil, že mala byt' spravená nájomná zmluva na parcelu XXXX/X za 100,- eur na rok, a že v roku 2019 sa dozvedel, že parcela bola v roku 2014 predaná D. M., čím prišiel Urbár o 132.060,- eur. V závere uvedeného listu ho obvinil, že urbárnikov a žalovaného okradol o sumu 387.750,- eur. Mal za to, že uvedeným listom mal žalovaný v úmysle znížiť jeho vážnosť a postavenie, ako aj jeho ľudský charakter, nielen ako predsedu I. pred jeho členmi, ale znížiť jeho vážnosť u väčšiny občanov v obci Nitrianske Rudno. List pritom žalovaný roznášal po obci opätovne, v roku 2021.
4. Žalobca poukázal aj na ďalší list z júla 2021, doručenom v liste uvedeným osobám, ktorým ho žalovaný opätovne obvinil z vyvážania kontaminovanej pôdy na urbársku pôdu v množstve 500 ton. List bol doručený podľa rozpisu aj na políciu do Nitrianskeho Rudna. Vzhľadom na vyššie uvedené nepravdivé obvinenia bol D. B. viackrát pozvaný na zasadnutie výboru a dozornej rady Urbariátu - pozemkové spoločenstvo Nitrianske Rudno, pričom na zasadnutí 08.10.2021, za prítomnosti v zápisnici uvedených osôb D. B. zotrval na svojich obvineniach a na výzvu výboru, aby predložil dôkazy, vyhlásil, že nič nebude dokladovať, že všetkým je jasné, že sa všetko rozkradlo, že niekto sa dobre nabalil. Na výzvy, aby konkretizoval svoje tvrdenia uvádzal, že najviac rozkradnutých pozemkov je na priehrade, že sme ako výbor urobili veľký podvod pri predaji chaty Baník a dobre na tom zarobili a opätovne ho obviňoval, že tento podvod riešil osobne s pánom H.. Zotrval na všetkých svojich nepravdivých obvineniach bez toho, aby vysvetlil dôvod týchto obvinení a predložil dôkazy o tom, že jeho obvinenia sú pravdivé. Pri ďalšom stretnutí výboru Urbariátu dňa 10.02.2022, zvolaného na podnet starostu obce Nitrianske Rudno, žalovaný opäť zotrval na svojich obvineniach. Nepredložil žiadne dôkazy svojich obvinení, nikomu sa neospravedlnil. Naposledy ho žalovaný obvinil verejne na valnom zhromaždení Urbariátu, pozemkové spoločenstvo Nitrianske Rudno dňa 29.05.2022. Žalovaný takéto obvinenia trvale a dlhodobo rozširuje, hoci mu bolo viackrát vysvetľované, že keď sa žalobca stal predsedom Urbariátu PS, tak predmetné pozemky na priehrade neboli už vlastníctvo podielnikov Urbariátu PS Nitrianske Rudno.
5. Ďalej v roku 2022 žalovaný obvinil žalobcu a A. N., podpredsedu PS, že pri ťažbe dreva v rámci hospodárskej činnosti PS dochádza k zlému meraniu a skubíkovaniu dreva, čím dochádza ku krádeži a ich vlastnému obohacovaniu sa. V tejto súvislosti na nich podal aj trestné oznámenie, na základe čoho bol následne vyzvaný ku kontrolnému meraniu Obvodným policajným oddelením Nitrianske Rudno a bol s políciou dohodnutý spôsob merania. Taktiež listom zo dňa 04.08.2022 požiadal žalovaný hliadku Obvodného policajného oddelenia o prítomnosť pri meraní a odvoze dreva zo skládky urbariátu. Na základe stiahnutého a skubíkovaného dreva (meranie zo dňa 10.08.2022) žalovaný uvádzal nepomer stiahnutého a skubíkovaného dreva na základe jeho osobných meraní na kopách 1 - 6, že je navyše 35 m3. Meranie bolo vykonané na cm, čo nie je bežný spôsob merania, za účasti lesného hospodára, zástupcu dozornej rady, príslušníkov Obvodného oddelenia polície Nitrianske Rudno, predsedu a podpredsedu PS (zápisnica zo dňa 10.08.2022). Meraním bolo preukázané, že len na jednej kope, meraním na cm bolo o 2,96 m3 navyše. Žalovaný pri meraní dreva slovne za účasti zúčastnených aj príslušníkov polície obviňoval žalobcu, že kradne a že je zlodej, o čom svedčí zápisnica. Meraním sa preukázalo, že tvrdenie žalovaného je klamstvo. Kopa dreva bola predaná v nameranej hodnote.
6. Žalovaný podal trestné oznámenia vo vzťahu ku skubíkovanému a stiahnutému drevu dňa 09.09.2022 (nehospodárne hospodárenie štatutárov Urbariátu). Žalobca bol privolaný na obhliadku
policajnou hliadkou, kde bolo stiahnuté drevo fotograficky zdokumentované a jednotlivé kopy boli označené farebnými pásmi, aby nebolo možné s kopami manipulovať. Bolo dohodnuté s policajnou hliadkou, že drevo jednej vybranej skládky bude rozložené, aby bolo možné jednotlivé kusy prehľadne zmerať. Po takto upravenej skládke malo byť zvolané kontrolné meranie, na ktorom bola prizvaná aj policajná hliadka Obvodného oddelenia Nitrianske Rudno. Po splnení všetkých požiadaviek a dohodnutí termínu všetkými zúčastnenými na deň 14.09.2022, prebehlo meranie na skládke vybranej kope č. XX. Meraním na kope č. XX, kde malo byt' 10 m3 a bolo 10.04 m3. Podľa žalovaného, na kope malo byt' cca 7 m3 navyše. Takže ho opätovne žalovaný nepravdivo obvinil z podvodného konania.
7. V závere zopakoval, že žalovaný opakovane a hrubo zasiahol vyššie uvedenými nepravdivými obvineniami do jeho osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, a to do práva na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť. Z neznámych dôvodov na neho žalovaný niekoľko rokov opakovane útočí, znevažuje ho, ohovára ho uvádzaním nepravdivých obvinení, ktoré sú spôsobilé vzbudiť u spoluobčanov, ako aj v jeho rodine pohoršenie, sú spôsobilé poškodiť jeho dobrú povesť, nielen medzi podielnikmi Urbariátu, ale aj medzi obyvateľmi obce Nitrianske Rudno, ktorým boli nepravdivé obvinenia v písomnej forme doručované žalobcom. Pretože vykonáva podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, napr. v oblasti reštaurátorských prác, najmä vo vzťahu k obciam, štátu, rímskokatolíckej cirkvi, sú tieto obvinenia šírené na verejnosti žalobcom spôsobilé vážne ho poškodiť aj v podnikateľskej činnosti, pri získavaní zákaziek, pretože verejné rozširovanie nepravdivých tvrdení, že je zlodej a podvodník, môže ovplyvniť negatívne jeho zákazníkov. Žiadal, aby súd uložil žalovanému upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu, a to rozširovania ústnych a písomných nepravdivých obvinení, že žalobca je podvodník, zlodej, že okradol podielnikov Urbariátu - PS Nitrianske Rudno o 387.750,- eur, že spreneveril finančné prostriedky za predaj urbárskych pozemkov. Súčasne žiadal, aby sa mu žalovaný ospravedlnil na Valnom zhromaždení podielnikov Urbariátu - PS Nitrianske Rudno, konanom v najbližšom termíne po dni právoplatnosti rozsudku, a bol zaviazaný zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V podstate potvrdil tvrdenia, ktoré žalobca uviedol, a potvrdil aj vypracovanie a rozširovanie listov tak, ako uviedol žalobca. Poukázal na to, že predané parcely na priehrade Nitrianske Rudno, v chatovej oblasti, mali hodnotu 304.000,- eur a o túto sumu podielnici prišli. Mal za to, že za celú dobu od roku 2014 žalobca riadne neinformoval výbor, dozornú radu a valné zhromaždenie. Už len za opýtanie sa na výborovej schôdzi, v akom stave sa nachádzajú pozemky, sa žalobca arogantne postavil a chcel ho biť. Toto sa stalo dvakrát. Potvrdil, že v rokoch 2019, 2020, 2021 a 2022 nazýval žalobcu na obecných schôdzach, na valných zhromaždeniach zlodejom a podvodníkom, keďže rozpredal urbárske pozemky a ponechal si peniaze ako lup. Okrem toho, podľa jeho názoru, žalobca neváhal prekresliť mapu na obecnom úrade. Tento trestný čin nahlásil aj na kriminálnej polícii. Taktiež v roku 2022 sa realizoval nedovolený výrub dreva. Na jeseň sa nemohol na to pozerať a musel konať, nahlásil to na polícii a žiadal o premeranie šiestich kôp. Na premeraní sa zúčastnil štatutár žalobca, zodpovedná osoba A. N., lesný hospodár O. D. K., dozorná rada D., polícia H. a H. a on ako oznamovateľ. Meraním zistili, že kopa č. X, napísaná 10 m3 mala 12,96 m3. Okradnutí boli na jednej kope 2,96 m3, hneď žiadal premeranie ďalších 5 kôp. No nikto zo zodpovedných nemal záujem. Uzavrel, že boli okradnutí o 18 m3 za celý rok. Aj preto to nahlásil na polícii. Prípad bol pridelený C. P. I., ktorý dokázal bez zápisnice vypracovať uznesenie, samozrejme negatívne pre žalovaného. Dostal aj stanovisko od dozorujúceho prokurátora D. D. H., opäť negatívne. Navštívil osobne pána prokurátora, poradil mu ako má pokračovať, že má sa obrátiť do Banskej Bystrice. Uviedol, že „hneď vedel, že je na nesprávnom mieste“, a preto napísal na kraj Trenčín. Prípad má pridelený prokurátor D. E. A.. Podľa jeho názoru by sa mal prípad vrátiť vyšetrovateľovi, keďže je potrebné premerať vypílenú plochu, nech vedia, o koľko ich okradli.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vypočul žalobcu, žalovaného i navrhnutých svedkov, a to D. J. N., A. N., D. L. D., O. Q. M., E. G., O. J. K., ktorých vypočutie navrhol žalobca. Súd sa tiež na pojednávaní oboznámil s listinami: so žiadosťou, s oznámením čl. 10-11, so zápisnicou čl. 12 - 16, s listinou čl. 17, so zápisnicou čl. 18, 19, so zápisnicou čl. 20, so žiadosťou čl. 21, so zápisnicou z kontrolného merania čl. 22 - 24, 25 - 26, so zápisnicou čl. 27 - 31, so stanoviskom žalovaného čl. 48, s vyjadrením čl. 55 a s vyjadrením Okresného úradu Prievidza čl. 68 – 71 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto jej v celom rozsahu vyhovel a rozsudkom, č. k. 15C/1/2023-132 zo dňa 21.11.2023 rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť
upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu, a to rozširovania ústnych a písomných nepravdivých obvinení, že žalobca je podvodník, zlodej, že okradol podielnikov Urbariátu pozemkového spoločenstva Nitrianske Rudno o 387.750,- eur, že spreneveril finančné prostriedky za predaj urbárskych pozemkov. Súčasne mu uložil povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi na valnom zhromaždení podielnikov Urbariátu pozemkové spoločenstvo Nitrianske Rudno, konanom v najbližšom termíne po právoplatnosti rozsudku takto: Ospravedlňujem sa žalobcovi - Akademickému sochárovi A. B. za to, že som o ňom v roku 2019, 2020, 2021, 2022 ústne i písomne nepravdivo rozširoval medzi podielnikmi Urbariátu pozemkové spoločenstvo Nitrianske Rudno, že je podvodník a zlodej, že okradol podielnikov Urbariátu pozemkové spoločenstvo Nitrianske Rudno o 387.750,- eur, že spreneveril finančné prostriedky za predaj urbárskych pozemkov. Výrokom III. ho zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- eur a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.
10. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný aj v konaní pred súdom zopakoval, že žalobcu nazýva zlodejom a podvodníkom, a to opakovane, pričom ho tak prestane nazývať, až keď sa vec riadne prešetrí. Nepoprel, že vypracoval a rozširoval listy, ktoré v žalobe opísal žalobca tak, ako je uvedené vyššie. Žalovaný na týchto obvineniach žalobcu zotrval i na pojednávaní, svoje tvrdenia však ničím nepreukázal.
11. Ďalej uviedol, že z ust. § 11 a 13 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je skutočnosť, že a/ došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti, b/ tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach, c/ medzi konaním neoprávnene zasahujúceho subjektu a vzniknutou nemajetkovou ujmou je vzťah príčinnej súvislosti. Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne (kumulatívne). Základnou hmotnoprávnou podmienkou pre vznik osobitných občianskoprávnych sankcií v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka je objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení, alebo i len ohrození osobnosti fyzickej osoby. Tento znak je daný, ak zásah do cti alebo dôstojnosti fyzickej osoby je v konkrétnom prípade objektívne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu spôsobilý ohroziť uvedené chránené hodnoty ľudskej osobnosti. Pri konštrukcii, ktorá bola zvolená v ustanovení § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, nie je významná subjektívna stránka (teda to, ako určitá fyzická osoba zo svojich subjektívnych hľadísk vníma určité konanie a jeho dôsledky). Objektívne spôsobilé zasiahnuť do chránených osobnostných práv je konanie, ktorého dôsledky by v rovnakej situácii negatívne pôsobili na každú inú fyzickú osobu ako nebezpečenstvo zníženia jej vážnosti u spoluobčanov, a tým aj nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jej uplatnenia v spoločnosti.
12. Súd prvej inštancie konštatoval, že v nadväznosti na tieto východiská, s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, sa zaoberal tým, či žalobca preukázal splnenie všetkých predpokladov úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti a dospel k záveru, že žalobca uvedené dôkazné bremeno uniesol. Žalovaný v konaní účinne nepoprel, ale naopak potvrdil skutkové tvrdenia žalobcu. Tvrdenia šírené žalovaným listami a na valných zhromaždeniach pozemkového spoločenstva súd posudzoval v kontexte spoločného občianskeho spolunažívania strán sporu. Z vyjadrení žalovaného je nesporné, že jeho vzťahy so žalobcom, ako predsedom pozemkového spoločenstva sú dlhodobo vážne narušené, negatívne, sprevádzané obvineniami, trestnými oznámeniami. Súd prvej inštancie uviedol, že vychádzajúc z vyššie uvedeného a s ohľadom na zistené konkrétne skutočnosti, sú vyjadrenia žalovaného, že žalobca je podvodník, okradol pozemkové spoločenstvo o 387.750,- eur, spreneveril pozemky, nesúladné so zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky. Zároveň na takéto vyjadrenie nemal oprávnenie aprobované právnymi normami, rozhodnutím príslušného trestného súdu. Možno ich hodnotiť ako neoprávnené konanie žalovaného voči žalobcovi. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či tento zásah - predmetné obvinenia žalovaného boli objektívne spôsobilé privodiť ujmu na chránených osobnostných právach žalobcu. V tejto súvislosti považoval za relevantné, že žalovaný je bývalým členom dozornej rady pozemkového spoločenstva a predmetné obvinenia šíril listami, verejnými vyjadreniami na valných zhromaždeniach spoločenstva. Z dokazovania vyplynulo, že toto jeho správanie potvrdili členovia pozemkového spoločenstva, starosta obce, podnikatelia z obce. Tvrdenia o tom, že je žalobca ako predseda pozemkového spoločenstva podvodník, že sa predajom pozemkov patriacich urbárnikom obohatil, navozil kontaminovanú zeminu k zdroju vody a ďalšie nezospornené obvinenia žalovaného, boli urobené v takej forme a intenzite, že tieto sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na chránených osobnostných právach žalobcu. Z výpovedí svedkov vyplýva (svedok D., D. J. N.
a ďalší), že s nimi bola oboznámená široká verejnosť, obchodní partneri pozemkového spoločnestva, ako aj okruh známych žalobcu. Predmetné obvinenia žalovaného mali negatívny dopad na nazeranie na osobu žalobcu, na jeho súkromný život a pracovný život, pretože sa k obvineniam musel opakovane vyjadrovať pred orgánmi činnými v trestnom konaní, na valných zhromaždeniach, u starostu. Takéto opakované tvrdenia o páchaní trestnej činnosti sú spôsobilé zmeniť nazeranie najmä členov urbárskeho spoločenstva na osobu žalobcu. Na základe uvedeného má žalobca právo, aby bolo upustené od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci, sp. zn. 4 Cdo 232/2010 s tým, že „podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej satisfakcie) je existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, intenzitu zásahu, trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú.“ Pri svojich záveroch ohľadne existencie takejto ujmy prihliadol aj na správanie žalovaného pred súdom, keď žalovaný zotrval na svojich obvineniach a opakoval ich, pričom s ohľadom na dojem zainteresovanosti vyplývajúci z jeho predchádzajúceho pôsobenia v dozornej rade pozemkového spoločenstva, potrebu jeho odradenia od takéhoto ďalšieho správania, súd dospel k záveru, že v tomto prípade nestačí upustenie od neoprávnených zásahov do občianskej cti žalobcu, následky sú ťažko odstrániteľné, občania obce i nezainteresovaný človek môžu na základe týchto tvrdení nadobudnúť prinajmenšom podozrenie, že žalobca spreneveril majetok podielnikov spoločenstva, ktoré môže žalobca len ťažko vyvracať. Preto bolo potrebné za účelom čiastočného odstránenia následkov jeho protiprávneho konania uložiť žalovanému ospravedlniť sa verejne žalobcovi a priznať žalobcovi aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur, ktoré súd priznal v celom požadovanom rozsahu. Žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
13. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný včas odvolanie, ktorého vady boli odstraňované súdom prvej inštancie. Žalovaný v podanom odvolaní zopakoval svoje tvrdenia, že žalobca je zlodej, keď ako predseda okradol pozemkové spoločenstvo, ktorého je členom. Okrem toho mal realizovať nevýhodné predaje, z ktorých mal mať neoprávnený prospech, a mal dovoliť, aby sa vyvážala kontaminovaná zemina k zdroju pitnej vody. Žalovaný zopakoval aj svoje tvrdenia, že sa kradne pri predaji vyťaženého dreva, poukazoval na premeriavanie dreva, ktoré inicioval a nedostatočnú činnosť polície pri riešení jeho trestných oznámení. V následnom doplnení odvolania (vzhľadom na odstraňovanie vád odvolania) žalovaný opakovane uviedol, že žalobca, „čo mohol rozpredal, kradol“. Uviedol, že vlastníci H. a M. za parcely riadne zaplatili, ale je potrebné zaplatiť štátu daň. Opakovane poukázal na to, že bol 6x na polícii kvôli rozkradnutému drevu a ani raz nespravili zápisnicu. Preto predložil kópiu trestného oznámenia. Opakovane vytkol súdu prvej inštancie, že konal bez prítomnosti prokurátora. V konkrétnostiach je obsah odvolania uvedený vyššie.
14. Žalovaný žiadal odvolanie zamietnuť. Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré podľa neho žalovaný ignoruje. Žalovaný pritom sám nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, ktoré neustále opakuje. Nielen na pojednávaní, ale aj v odvolaní žalovaný zotrváva na svojich bezdôvodných, nepodložených, nepreukázaných, závažných obvineniach, na základe ktorých sa domáha ochrany svojich osobnostných práv. Trval na tom, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žiadne peniaze neukradol, žiadne pozemky nerozkradol, neokradol podielnikov, taktiež tvrdenie o vývoze kontaminovanej zeminy boli svedkami vyvrátené. Taktiež tvrdenia o rozkrádaní dreva boli vyvrátené predloženými listinnými dôkazmi.
15. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovanej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
16. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa § 11 Obč. zákonníka prichádza do úvahy len pri zásahoch do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je treba kvalifikovať ako neoprávnené. Neoprávneným je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, teda s právnym poriadkom. K vzniku občianskoprávnych sankcii za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú
ujmu, spočívajúcu buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby, v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou zásahu.
17. Odvolací súd konštatuje, odvolanie žalovaného, ktorým je odvolací súd viazaný, je aj potom, čo súd prvej inštancie odstraňoval jeho vady, stále na hranici zrozumiteľnosti a prejednateľnosti. Odvolací súd však z podaní žalovaného ustálil, že žalovaný nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom neustále opakuje tvrdenia a hodnotenia osoby žalobcu, ktoré boli predmetom posudzovania v rámci žaloby o ochranu osobnosti.
18. Žalovaný opakovane poukazuje na vývoz zeminy aj kontaminovanej, opakuje aj svoje tvrdenia o kradnutí dreva. Ide o tvrdenia zhodné s tým, čo uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie. Ďalej v odvolaní poukázal na výpis z listu vlastníctva, podľa ktorého je pozemok parc. č. M. XXXX/X vo vlastníctve spoločnosti H. R. H., spol. s r.o., IČO: XXXXXXXX, na ktorom má byť vyznačená plomba. Požiadal o „výpis nadobudnutia“. Namietal prácu OO PZ, najmä rýchlosť a spôsob vybavenia jeho podnetov a trestných oznámení na žalobcu. Sám žalovaný v odvolaní potvrdil, že žalobcu nazýva zlodejom už sedem rokov, pričom až po rokoch mu „prekypela pokrievka“. Zopakoval svoje tvrdenie, že žalobca rozkradol pôdu s tým, že „za to si asi tých 1000 eur (pravdepodobne mal žalovaný na mysli 1.000,- eur, ktoré bol súdom prvej inštancie zaviazaný žalobcovi zaplatiť) zaslúži“. Uviedol, že „zmizli parcelné čísla“, pričom na obecnom úrade je pôvodná mapa, ktorá to preukazuje. Neskôr uviedol, že pôvodná mapa sa stratila, čo priznal aj žalobca a je tam teraz podvodná, a nikomu to nevadí. Namietal, že v rámci ROEP sa previedli protizákonne pozemky na obec a uviedol okolnosti nájmu lúk. V závere zdôraznil, že konanie nebolo v súlade so zákonom, pretože v ňom chýbal prokurátor ako navrhovateľ výšky trestu, keďže sa jedná o sumu 304.000,- eur, ktorá sa rozkradla. Označil to za najvyššiu sumu pokiaľ ide o pôdny fond. Súd podľa neho nebol v plnom zložení, keďže chýbal dozorujúci prokurátor.
19. Z obsahu odvolania žalovaného, ktorým je odvolací súd viazaný, vyplynulo, že odvolanie podáva proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, jeho odvolacie dôvody však vo svojej podstate predstavujú opakované tvrdenia, že žalobca je skutočne zlodejom, ktorý „čo mohol to predal, rozkradol“ a ďalej najmä námietka, že sa mal konania zúčastniť dozorový prokurátor. V doplnení odvolania trval na tom, že majú byť predložené kúpne zmluvy (bez bližšej špecifikácie), ktoré konkrétne. Vzhľadom na to, že žalovaný opakovane poukazoval na nadobudnutie pozemku spoločnosťou H. R. H., ide pravdepodobne o zmluvy, na základe ktorých mala táto spoločnosť nadobudnúť vlastnícke právo. Jednotlivé odvolacie dôvody sú pritom vyjadrené zmätočne, bez toho, aby bol daný súvis s konkrétnou argumentáciou (skutkovou či právnou) súdu prvej inštancie. Odvolacie dôvody smerujúce ku kritike postupu orgánov činných v trestnom konaní priamo s prejednávanou vecou nesúvisia.
20. K uvedenému odvolací súd uvádza, že aj z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný žalobcu dlhodobo nazýva zlodejom a podvodníkom, podáva na neho trestné oznámenia, ich vzťah je narušený. Žalovaný má za to, že žalobca ako štatutár pozemkového spoločenstva vykonáva svoju funkciu v rozpore so zákonom a spôsobuje škody tak spoločenstvu, resp. jeho podielnikom, ako aj škody na životnom prostredí.
21. Odvolací súd považuje za potrebné k odvolacím dôvodom uviesť, že konanie o ochranu osobnosti nie je trestným konaním, ktoré by sa spravovalo trestným poriadkom, resp. by sa vec posudzovala podľa trestného zákona. Vo veci nekoná žiadny dozorový prokurátor, jeho výsledkom nemôže byť uznanie viny za spáchanie trestnej činnosti a uloženie trestu. Vzhľadom na uvedené sa ho nezúčastňuje prokurátor, ktorý by preukazoval vinu obžalovaného a navrhoval trest. Účasť prokurátora by bola možná len na základe vstupu prokurátora do konania podľa § 93 ods. 2 Civilného sporového poriadku. A ani v takomto prípade by výsledkom konania nebolo posudzovanie trestnoprávnej zodpovednosti strán sporu, uznanie viny niektorej zo strán sporu a uloženie trestu ako trestnoprávnej sankcie. Uvedené by bolo možné len v rámci iného konania (trestného) vedeného na súde na základe podanej obžaloby. Konajúci súd prvej inštancie teda žiadnym spôsobom nepochybil, ak vo veci konal bez toho, aby sa konania zúčastnil prokurátor.
22. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, ktoré podľa jeho názoru zakladajú jeho právo verejne žalobcu označovať zlodejom a podvodníkom, tak odvolací súd (viazaný odvolacími dôvodmi) konštatuje, že
žalovaný v odvolacom konaní nepreukázal, že by boli jeho tvrdenia súdom prvej inštancie nesprávne vyhodnotené. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaný obsahom odvolania potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že ho dlhodobo, už sedem rokov, nazýva zlodejom a podvodníkom. Nespochybňuje, že tak robí verejne, pred ostatnými členmi pozemkového spoločenstva, ako aj v kontakte s inými osobami, a to tak verbálne, ako aj v písomnej forme. Tieto označenia pritom súvisia s činnosťou žalobcu ako predsedu pozemkového spoločenstva, ktorého je žalovaný členom. 23. Odvolací súd nespochybňuje, že činnosť žalobcu ako štatutára spoločenstva podlieha kontrolnej činnosti a môže byť predmetom kritiky, a to tak zo strany členov spoločenstva, ako aj tretích osôb. Uvedená kritika však nesmie svojou intenzitou a formou zasahovať do osobnostných práv kritizovanej osoby. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by obvinenia žalovaného mali pravdivý základ. Na uvedenom závere nič nemení ani trestné oznámenie žalovaného na žalobcu, ktoré bolo predložené v odvolacom konaní. Uvedené oznámenie obsahuje iba tvrdenia žalovaného a nejde o výsledok posúdenia veci orgánmi činnými v trestnom konaní. Ak sa žalovaný v odvolacom konaní odvoláva na svoje trestné oznámenie, tak je potrebné uviesť, že napriek opakovaným trestným oznámeniam, ktoré podal na žalobcu, nebolo zistené, že by bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre skutky, ktoré žalovaný považuje za „podvody a zlodejstvo“. Nebolo ani zistené, že by bol žalobca v tejto súvislosti priestupkovo riešený. Taktiež kontrolné orgány spoločenstva nezistili také závažné porušenia pri hospodárení s majetkom spoločenstva, aké tvrdí žalovaný.
24. Žalovaný opakovane poukazoval na nadobudnutie pozemku spoločnosťou H. R. H., spol. s r.o., avšak z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. C. E., ktorý súdu prvej inštancie sám predložil, vyplýva, že táto spoločnosť pozemok nezískala kúpou, ale v rámci realizácie exekúcie, ktorá bola vedená na Okresnom súde Prievidza pod spisovou značkou 15Er/640/2009. Vzhľadom na takýto spôsob nadobudnutia pozemku (nešlo o kúpu), sa javí jeho požiadavka žalovaného na predloženie kúpnych zmlúv vznesená v odvolacom konaní, ako nedôvodná.
25. Taktiež opakovane tvrdené navezenie zeminy, ktorá by mala byť kontaminovaná a ohrozuje zdroj pitnej vody, nebolo riadne preukázané. Nie je žiaden záznam, že by uvedené prešetroval príslušný inšpektorát, že by bolo zistené porušenie zákona v oblasti ochrany prírody. Už vôbec nebolo objasnené, prečo by navezenie zeminy malo odôvodňovať označenie žalobcu za zlodeja a podvodníka. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je vecou súdu v konaní o ochranu osobnosti, aby šiel na dané miesto prezrieť danú zeminu a zisťoval (resp. za týmto účelom nariaďoval dokazovanie), či je táto zemina kontaminovaná, resp. vyhodnocoval, či ohrozuje zdroj pitnej vody. Ak uvedené žalovaný opakovane verejne tvrdí, musí byť schopný uvedené riadne preukázať. Bez toho, aby mal akýkoľvek dôkaz preukazujúci takéto závažné obvinenie, nemal právo takúto informáciu rozširovať. Napriek tomu, že pre tento skutok žalovaný podal aj trestné oznámenie, nepreukázal, že by bolo voči žalobcovi pre takýto skutok vedené trestné konanie. Rovnako premeranie odvážaného vyťaženého dreva, na ktoré sa žalovaný odvoláva, nepreukazuje tvrdenia žalovaného. Okrem toho, v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo ani len tvrdené, že by kontrolný orgán spoločenstva zistil také nedostatky v práci žalobcu, ako tvrdí žalovaný.
26. Tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní, že „sa stratili parcelné čísla“, čo má byť výsledkom činnosti žalobcu, sú jednak nezrozumiteľné a aj nepreukázané. Taktiež tvrdenia o starej a novej mape, nie sú dostatočne jasné, a preto odvolací súd vo všeobecnej rovine uvádza, že nie je sporné, že v danom katastrálnom území bol realizovaný ROEP, ktorého zápisom sa do katastra dostáva mapa určeného operátu, kde sú evidované tzv. parcely registra „E“ a parcely registra „C“ sú evidované v katastrálnej mape. V týchto mapách sú zakreslené odlišné parcely, ktoré môžu mať rovnaké parcelné číslo, ale úplne inú polohu a podobne. Vzhľadom na uvedené tu popri sebe, v súlade so zákonom môžu existovať v danom katastrálnom území „dve mapy“.
27. Nie je bez právneho významu, že žalobca opakovane a verejne používa na označenie žalobcu hanlivé označenia, ktoré v iných osobách, pred ktorými sú prednášané, môžu navodzovať presvedčenie, že sa žalobca dopustil trestného činu podvodu a krádeže, alebo, že vykonáva svoju činnosť predsedu spoločenstva podvodným a pre seba obohacujúcim spôsobom. Ide teda o hodnotiace výroky, ktoré v sebe majú vzhľadom na celkové okolnosti ich prednesu, resp. rozširovania jednoznačne difamujúci charakter. Niet pochybností o tom, že vzhľadom na zvolené prostriedky útokov voči osobe žalobcu, žalovaný primárne nemienil docieliť konštruktívnu kritiku alebo kontrolu činnosti
žalobcu pri výkone jeho funkcie, ale jeho cieľom bolo, čo najväčší počet osôb oboznámiť s tým, že žalobca je „podvodník a zlodej“, ktorý vykonáva svoju činnosť v rozpore so zákonom. Aj v odvolacom konaní žalovaný opakovane použil uvedené invektívy, nakoľko je sám presvedčený, že žalobca je človek, ktorý sa svojim konaním dopúšťa trestnej činnosti, o čom svedčí aj to, že namietal neprítomnosť dozorujúceho prokurátora v konaní. Samotné presvedčenie žalobcu však nie je dôvodom, aby dlhodobo verejne rozširoval o žalobcovi také informácie, ktoré bez pochybností musia mať dopad na jeho povesť. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že takéto správanie žalovaného neoprávnene zasiahlo do osobnostnej sféry žalobcu a že intenzita tohto zásahu odôvodňuje aj priznanie nemajetkovej ujmy. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný voči žalovanému, priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100 %. O trovách konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti konania vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).