Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému F. I., nar. X.X.XXXX, bytom Z. X. XXXX/XX, XXX XX P., o zaplatenie 1.892,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -95 zo dňa 5.septembra 2018, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 50 Eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 345,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 345,30 Eur odo dňa 17.01.2015 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 20 Eur splatných vždy do 30. dňa toho - ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamieta. IV. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením , a , , , až 3 (ďalej len „“), , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 13.07.2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom podpísaná Zmluva o úvere dostupná pôžička, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach v sume 57,29 eur s dátumom prvej platby 13.08.2012, v počte 72, dátum konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 13.07.2018, RPMN predstavovalo 27,45 % a úroková sadzba bola vo výške 24,50 %. Neoddeliteľnou

súčasťou tejto zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička. Výzvou na splatenie úveru zo dňa 31.12.2014 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Listom zo dňa 16.01.2015 žalobca zosplatnil úver z dôvodu neuhradenia dlžnej sumy zo strany žalovaného a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.114,60 eur. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach požiadal súd o splátkový kalendár na zaplatenie dlžnej sumy s poukazom na svoju nepriaznivú majetkovú a finančnú situáciu. Žalobný návrh žalobcu súd považoval iba v časti za dôvodný. Z dôvodu, že v písomnom podaní zo dňa 27.08.2018 vzal žalobca svoj žalobný návrh späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 50 eur pred začatím pojednávania, súd konanie v súlade s a 145 v tejto časti zastavil. Zároveň uviedol, že žalovaný titulom poskytnutého úveru zaplatil žalobcovi celkovú sumu 1.654,70 eur. Z tejto sumy bola na poplatky zaúčtovaná suma 146,70 eur, na úroky suma 1.337,22 eur a na istinu suma 170,78 eur. Zmluva o úvere dostupná pôžička uzatvorená dňa 13.07.2012 medzi žalobcom a žalovaným spĺňa charakter spotrebiteľskej zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie zmluva neobsahuje náležitosť uvedenú v .) , a to predpoklady pre výpočet RPMN. Ide o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu a Zmluva o úvere musí spĺňať náležitosti, ktoré vyžaduje účinný v čase jej uzatvorenia. Zo samotného písomného vyhotovenia Zmluvy o úvere nevyplýva, že sú tam uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, tak, ako to ustanovuje citovaného zákona, čo spôsobuje dôsledok uvedený v citovaného zákona, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve pritom musí byť jasné a pre spotrebiteľa jednoznačné, z akých predpokladov sa vychádzalo pri výpočte RPMN ako jednému z najdôležitejších faktorov pre spotrebiteľa. Z predloženej zmluvy je zistiteľná iba samotná výška RPMN. Z tohto dôvodu súd daný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd z tohto dôvodu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a úhradami, ktoré zaplatil žalobcovi, t. j. sumu 345,30 eur. Zároveň súd v súlade s , v spojení s Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , priznal žalobcovi aj úrok z omeškania deň nasledujúci po zosplatnení úveru, t. j. odo dňa 17.01.2015. Súd zohľadnil nepriaznivú majetkovú a sociálnu situáciu žalovaného a preto mu povolil zaplatiť dlžnú sumu úveru žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 20 Eur zohľadňujúc pritom, že majetková sféra žalobcu ako podnikateľského subjektu nebude povolením splátok žalovanému ohrozená. S poukazom na prijatý právny záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru, súd žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný v prevyšujúcej časti zamietol. Súd považoval za dôležité vyjadriť sa aj k započítavaniu uhradených súm vo výške 1.654,70 eur zo strany žalovaného na dlžné sumy, keď podľa písomného podania žalobcu zo dňa 27.08.2018 bola suma zaplatená zo strany žalovaného, započítaná na poplatky 146,70 Eur, na úroky 1.337,22 eur a na istinu 170,78 eur. Súd tak mal za to, že takéto ustanovenie zmluvy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s požiadavkou dobrej viery a v rozpore s generálnou klauzulou . Podľa názoru súdu predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje žalobcovi ako veriteľovi možnosť započítať platby žalovaného na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru, a to bez ohľadu na jeho vôľu. Takéto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi žalobcom a žalovaným pokiaľ ide o započítanie jeho platieb, keďže umožňuje žalovanému ako veriteľovi postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítanie jeho platieb sa tak pre spotrebiteľa stáva netransparentným.

4. Proti zamietavej časti rozsudku a proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie alebo, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Podľa názoru žalobcu je rozsudok nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nešpecifikoval, ktorý predpoklad výpočtu RPMN v Zmluve o úvere absentuje. K započítaniu platieb na poplatky, úroky a istinu uviedol, že tento spôsob vychádza z obchodnoprávneho charakteru Zmluvy o úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútnym obchodom a z toho vyplýva aj aplikácia ustanovení na jej znenie. Započítanie platieb neupravuje , preto o aplikácii ustanovení obchodného práva žalobca nemá pochybností. Žalobca postupoval v súlade so zákonom, keď započítaval úhradu najskôr na úroky a až následne na istinu. Zmluvná podmienka, ktorá je v súlade s platnou úpravou, je platná.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 13.07.2012 uzatvorená Zmluva o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). V Zmluve o úvere bola uvedená výška úveru (2000 eur), výška mesačnej splátky (57,29 eur), počet mesačných splátok (72), celková výška nákladov (1 776,01 eur), dátum prvej platby (13.8.2012), dátum konečnej splatnosti (13.7.2018), úroková sadzba (24,50 % p.a.), RPMN banky (27,45 %), priemerná RPMN na trhu (19,59 %), poistenie (základný súbor poistenia).

10. Podľa ustanovenia v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa ustanovenia , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a , je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

12. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

13. Medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria aj náležitosti uvedené v ustanovení v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať RPMN, všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ako aj celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

14. V Zmluve o úvere boli okrem iného uvedené náležitosti týkajúce sa výšky poskytnutého úveru (2000 eur), výšky a počtu mesačných splátok (72 splátok po 57,29 eur), celkovej výšky nákladov (1776,01 eur) a RPMN banky (27,45 %).

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v Zmluve o úvere absentujú uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve musí byť jasné a pre spotrebiteľa jednoznačné, z akých predpokladov sa vychádzalo pri výpočte RPMN. Z predloženej zmluvy je zistiteľná iba samotná výška RPMN banky a priemerná RPMN na trhu. Podľa názoru odvolacieho súdu je uvedený záver správny.

16. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba,

nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

17. Naviac k tomu odvolací súd dopĺňa, že v Zmluve o úvere nie je uvedená ani celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda náležitosť vyžadovaná ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmluve je uvedená len celková výška nákladov. Celková výška nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie sú totožné pojmy. Povinnosťou spotrebiteľa totiž nie je zaplatiť iba náklady spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, ale aj samotný spotrebiteľský úver. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je tak tvorená istinou spotrebiteľského úveru a nákladmi, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť. V zmluve je uvedená malým písmom informácia o tom, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom, takúto informáciu nemožno považovať za údaj, ktorý vyžaduje .

18. S neuvedením predpokladov použitých na výpočet RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v zmysle ustanovenia následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

19. Odvolací súd je toho názoru, že ustanovenie , je tak explicitne presné, že ani cez prizmu eurokomformného výkladu nemožno ignorovať prípadnú absenciu tam uvedených náležitosti. V zákonnom ustanovení sú jasne deklarované prípadné následky spojené s absenciou obligatórnych náležitosti uvedených pod písm. j/ citovanej právnej normy. Odvolací súd preto nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol platný a účinný v čase vydania napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. , ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. , a ďalšie. Neuvedenie týchto zákonných náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú aj v zmysle článku . Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 odsek 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (viď rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15).

20. K námietke odvolateľa k započítaniu platieb odvolací súd uvádza:

21. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie , ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie reguluje aj absolútne obchody.

22. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom, predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v ( a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

23. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje žalobcovi ako veriteľovi možnosť započítať platby žalovaného na iný účel, akým je splatenie istiny úveru a to bez ohľadu na jeho vôľu. Takéto ustanovenie zmluvy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a započítanie jeho platieb sa tak stáva pre spotrebiteľa netransparentným.

24. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, )

25. V priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca, Poštová banka, a.s., navrhol pripustiť zmenu strany sporu tak, aby namiesto pôvodného žalobcu vstúpil do konania R Collectors s.r.o.. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. C. zo dňa 6.8.2018 bola pohľadávka uplatňovaná v konaní postúpená na R Collectors s.r.o., podaním zo dňa 13.10.2018 so vstupom do konania na strane žalobcu vyslovil súhlas. Prvoinštančný súd preto v súlade s ust. , uznesením zo dňa 15.10.2018, č.k. -134 pripustil aby namiesto pôvodného žalobcu, Poštová banka, a.s., vstúpil do konania nový žalobca R Collectors s.r.o..

26. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. )

27. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).