Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_9C-13-2019.pdf
PDF · 73.31 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/13/2019
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v spore žalobcu v 1. rade: Ľ. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Š. F. XXX, XXX XX Š. F., žalobcu v 2. rade: R. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Š. F. XXX, XXX XX Š.M. F., v konaní zastúpení: JUDr. Ľubomír Ivan, IČO: 42 197 821, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen proti žalovanému: N. N., W.. XX.XX.XXXX, M. F. M. F. Š. F. XXX, XXX XX Š. F., v konaní zastúpení: JUDr. Rudolf Fajbík, IČO: 51 028 557, so sídlom Dobšinského 14, 969 01 Banská Štiavnica, o žalobe na vypratanie hnuteľných vecí takto
rozhodol:
Sú konanie z a s t a v u j e.
Súd žalobcom v rade 1) a v rade 2) p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 31.07.2019 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému vypratania (odstránenia) všetkých hnuteľných vecí žalovaného nachádzajúcich sa na CKN parc. č. XXX/X Záhrada o výmere XX Y.X E. Z. T.. Z.. XXX/X Zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX Y.. A. W. N. Č.. XXX T. V.. Ú.. Š. F. s argumentáciou, že žalovaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu užíva časť nehnuteľnosti CKN parc. č. XXX/X ako i časť nehnuteľnosti Z. T.. Č.. XXX/X a to tým spôsobom, že na nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, uskladňuje viaceré hnuteľné veci, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, čím obmedzuje žalobcov na výkone ich vlastníckeho práva.
2. Súd žalobu s prílohami spolu s uznesením v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) doručil žalovanému a žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v rámci repliky žiadal žalobu zamietnuť. Poprel, že užíva časť nehnuteľnosti Z. T.. Č.. XXX/X s argumentáciou, že sa jedná o pozemkovú nehnuteľnosť zastavanú stavbou vo vlastníctve žalobcov a ďalej namietal, že Z. T.. Č.. XXX/X bola dlhodobo užívaná spolu s ostatnými nehnuteľnosťami, ktoré sú vedené na LV č. XX. Žalovaný tiež namietal, že hnuteľné veci nachádzajúce sa na Z. T.. Č.. XXX/X nie sú jeho výlučným vlastníctvom, ale sú v podielovom spoluvlastníctve ďalších osôb (syn a vnuk žalovaného), ktorí nadobudli spoluvlastnícky podiel k predmetným hnuteľným veciam v rámci dedičského konania XXD/XX/XXXX. Písomným vyjadrením žalobca v rámci dupliky spochybňoval takéto tvrdenia žalovaného. Odkázal na samotné vyjadrenie žalovaného v rámci stretnutí sporových strán v advokátskej kancelárii pred podaním žaloby na súd.
3. Súd určil vo veci termín pojednávania na deň 14.11.2019, na ktorý strany sporu včas a riadne predvolal.
4. Právny zástupca žalobcov doručil súdu podanie „Späťvzatie žaloby“, ktorým oznámil, že žalobu berú žalobcovia v celom rozsahu späť a konanie žiadajú zastaviť z dôvodu, že po podaní žaloby došlo k odstráneniu hnuteľných vecí z nehnuteľností žalobcov čo bolo predmetom daného konania, o ktorých
skutočnosti žalobca doručil i fotodokumentáciu (čl. 72-73 spisu). Súd oznámil procesný postup i strane žalovanej na pojednávaní, ktorá vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby.
5. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť, súd konanie zastaví.
7. Vzhľadom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcov, a to v celom rozsahu, súd konanie zastavil s odkazom na citované ustanovenie § 145 ods. 1 CSP keďže so späťvzatím žaloby vyjadril súhlas i žalovaný.
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Rozhodovanie o trovách konania sa všeobecne spravuje zásadou úspechu v spore, ktorá je doplnená zásadou na zavinenie. Zásada zavinenia pri rozhodovaní o trovách konania sa uplatňuje najmä v prípade, keď sa konanie zastavuje. Zmyslom využitia tejto zásady je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli. Za zavinenie na zastavení konania sa považuje i späťvzatie žaloby. Nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý vyplýva z procesného práva a nie z práva hmotného. Otázka, či žaloba i v prejednávanej veci bola podaná dôvodne je podstatná pre posúdenie z procesného hľadiska vo vzťahu k zastaveniu konania, pričom z výsledku chovania sa žalovaného v prejednávanej veci došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom. Žalovaný podľa názoru súdu sa nebránil dôvodne v konaní tým, že žaloba podaná a smerujúca voči nemu nie je dôvodná. Naopak, podľa názoru súdu zavinenie na zastavení konania v prejednávanom spore je nutné pričítať strane žalovanej, pretože žalobca osvedčil, že po podaní žaloby, ktorou sa domáhal vypratania nehnuteľností, ktoré označil ako Z. T.. Č.. XXX/X E. Z. T.. Č.. XXX/X T. V.. Ú.. Š. F., tieto pozemkové nehnuteľnosti žalovaný po podaní žaloby na súd vypratal. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou, že na Z. T.. Č.. XXX/X, kde sa tiež strana žalobcu domáhala vypratania nehnuteľností, bola žaloba zo strany žalobcu nedôvodná, keďže sa jedná o pozemkovú nehnuteľnosť zastavanú stavbou vo výlučnom vlastníctve žalobcov. Žalobca však preukázal v konaní, že i do výkonu vlastníckych práv práve k tejto nehnuteľnosti (fotodokumentácia) dochádzalo zásahmi zo strany žalovaného pokiaľ umiestňoval na túto nehnuteľnosť rôzne hnuteľné veci.
12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zodpovednosti za zavinenie. Zásada zodpovednosti za zavinenie je premietnutá do ustanovenia § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá strana sporu, ktorá zavinila, že tieto trovy vznikli. Princíp procesného výsledku za zavinenie však nemožno chápať výlučne iba s formálno-procesného hľadiska, ale i s prihliadnutím na materiálne hľadisko, pretože nielen petit, ale i žalobné tvrdenia teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca voči žalovanému domáha plnenia. Súd uzatvára, že v prejednávanej veci zastavenie konania zavinil žalovaný tým, že po podaní žaloby na súd dobrovoľne upustil od zásahov do výkonu vlastníckych práv žalobcov, a preto súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.
13. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.