Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-244-2018.pdf
PDF · 126.7 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/244/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., R. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Mariánom Mackom, advokátom, so sídlom Nitra, Koceľova 2, proti žalovanému: Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., D. XXX/XX, zastúpený Petrom Janíkom, advokátom, so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 5, o vylúčenie vecí z exekúcie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22. júna 2018 č. k. 4C/221/2013-506 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, vo výroku o poplatkovej povinnosti žalovaného a o vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že nehnuteľnosti v kat. úz. I. zapísané na LV č.XXXX ako parc. č. 41/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, parc. č. 41/4
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2 spolu so stavbami - dom knihy súp. č. XXXX na parc. č. 41/2, rozostavaná prístavba súp. č. XXXX na parc. č. 41/4 pozostávajúcimi z bytu č. X vo vchode A3, A4, A5 na 3., 4. a 5. poschodí spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 6189/61533, 5260/61533, 1137/61533, z priestoru č. 12 na 2. poschodí vo vchode admninistr. spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku v 16773/61533, z priestoru č. 1 vo vchode čajovňa na 1. poschodí spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 14769/61533, z priestoru č. 1 vo vchode čajovňa na 1. poschodí, z priestoru č. 1 vo vchode predajňa na prízemí spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 17405/61533 a z priestoru č. 1 vo vchode predajňa na prízemí a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 41/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, parc. č. 77/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2, parc. č. 77/21 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, parc. č. 77/22 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, parc. č. 77/23 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2, parc. č. 77/24 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2 spolu so skladom súp. č. XXXX na parc. č. 77/9, sú vylúčené z exekúcie vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7Er/15/2011 vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom, Exekútorský úrad Topoľčany pod sp. zn. EX69/11, z exekúcie vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6Er/105/2013 vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom, Exekútorský úrad Topoľčany pod sp. zn. EX246/13 a z exekúcie vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8Er/362/2013 vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom, Exekútorský úrad Topoľčany
pod sp. zn. EX1023/13. Ďalším výrokom súd žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok za podanú žalobu v sume 99,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 243h ods. 1, § 37 ods. 2 a § 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že v žalobe špecifikované nehnuteľnosti (zapísané na LV č. XXXX a na LV č. XXXX) sú vylúčené z exekúcií vedených na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7Er/15/2011, 6Er/105/2013 a 8Er/362/2013 z dôvodu, že tieto exekučné konania boli iba umelo vyvolané, pričom všetky záväzky, ktoré mal voči žalovaným v 1. a 2. rade, a to manželom Podobovým, už splnil, avšak žalovaná v 3. rade Y. X. podpísala zmenky na fiktívne pohľadávky, pričom tieto boli antidatumované. Súdny exekútor napriek tomu vedie exekúcie na uvedené nehnuteľnosti patriace do BSM so žalovanou v 3. rade, i keď nebola splnená podmienka v zmysle § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko záväzky nielenže sú fiktívne, ale postihujú majetok, ktorý je z exekúcie vylúčený, keďže BSM so žalovanou v 3. rade zaniklo 10. 09. 2010. Uznesením sp. zn. 4C/221/2013-212 zo dňa 07. 03. 2014 bolo konanie proti žalovanej v 3. rade Y. X. zastavené a ďalším uznesením sp. zn. 4C/221/2013-320 zo dňa 30. 01. 2017 súd pripustil, aby do konania miesto žalovaných v 1. až 3. rade, a to maloletého Q. V., H.. V. V. a maloletej A. V. vstúpil ako žalovaný Y. S., nar. XX. XX. XXXX z dôvodu, že pôvodný žalovaný v 1. rade Q.. B. V. počas konania zomrel, a teda súd ďalej konal s jeho dedičmi, avšak v dôsledku postúpenia pohľadávky došlo k zmene oprávneného v exekučných konaniach a oprávneným sa stal Y. S.. Podaním zo dňa 06. 03. 2014 žalobca doplnil dôvody žaloby s tým, že vylúčenia nehnuteľností z exekúcií sa domáha na základe toho, že tieto nehnuteľnosti sú jeho výlučným vlastníctvom a nepatria do BSM s Y. X., a preto ani nemôžu byť postihnuté exekúciou vedenou na majetok Y. X.. Uvedený názor vychádzal z toho, že žalobca nehnuteľnosti používal na podnikanie, a teda patria do jeho majetku ako podnikateľa. Podaním zo dňa 14. 04. 2018 žalobca navrhol zmenu pôvodného petitu žaloby s tým, že rozsah nehnuteľností, ktoré majú byť vylúčené z exekúcií rozšíril ešte o parc. č. 77/23 a parc. č. 77/24, zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. I. a súd uznesením na pojednávaní dňa 01. 06. 2018 pripustil zmenu petitu žaloby podľa podania žalobcu. Súd zistil, že na Okresnom súde Topoľčany je vedené exekučné konanie pod sp. zn. 7Er/15/2011, v ktorom boli pôvodne oprávnenými Q.. B. V. a H.. V. V. a povinnou v tejto exekúcii je Y. X., pričom exekúciu vykonáva súdny exekútor Mgr. Július Rosina pod sp. zn. EX 69/11, a to na základe poverenia zo dňa 31. 01. 2011 vydaného na základe notárskej zápisnice notárky JUDr. Dagmar Bizoňovej č. N3/2011, NZ485/2011, NCRls498/2011 zo dňa 10. 01. 2011 na vymoženie sumy 57.540 eur. Účastníkom tohto konania je aj žalobca X. X. z dôvodu, že exekúcia je vedená na nehnuteľnosti v kat. úz. I. zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX patriace do BSM povinnej Y. X. a žalobcu a v priebehu exekúcie došlo k zámene na strane oprávnených, keď pôvodní oprávnení z konania vystúpili a na ich miesto vstúpil ako oprávnený Y. S.. Zároveň na súde je vedené exekučné konanie pod sp. zn. 8Er/362/2013, kde pôvodne boli oprávnenými Q.. B. V. a H.. V. V., pričom v priebehu exekúcie došlo k zámene na strane oprávnených a v súčasnej dobe je oprávneným žalovaný Y. S.. Exekúcia sa vedie u súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu pod sp. zn. EX1023/13 a poverenie na vykonanie exekúcie mu bolo vydané súdom dňa 03. 05. 2013 na vymoženie sumy 120.000 eur s prísl. od povinnej Y. X. na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Nitra - zmenkový platobný rozkaz zo dňa 28. 02. 2013 č. k. 29Zm/27/2013, pričom účastníkom tento exekúcie je aj žalobca X. X., nakoľko exekúcia je vedená na nehnuteľnosti v kat. úz. I. zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX. V exekučnom konaní okresného súdu sp. zn. 6Er/105/2013 boli pôvodne oprávnenými Mgr. B. V. a H.. V. V., pričom exekúcia sa vedie u súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu pod sp. zn. EX246/13 a povinnou je Y. X. a poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané dňa 14. 02. 2013 na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Nitra - zmenkový platobný rozkaz č. k. 29Zm/141/2012 zo dňa 14. 12. 2012 na vymoženie sumy 57.540 eur s prísl. Účastníkom tohto exekučného konania je aj žalobca z tých istých dôvodov ako v predchádzajúcich dvoch exekučných konaniach, pričom v súčasnej dobe je v tejto exekúcii oprávneným žalovaný Y. S.. V konaní Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4C/222/2010 rozsudkom zo dňa 27. 02. 2018 bolo vyporiadané BSM Y. X. a X. X. a to tak, že nehnuteľnosti patriace do BSM v kat. úz. I., zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu X. X., ktorý bol zaviazaný zaplatiť Y. X. na vyrovnanie sumu 99.835,63 eura do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom rozsudok sa stal právoplatným dňa 15. 03. 2018. Na základe tohto rozsudku je žalobca zapísaný na LV č. XXXX a LV č. XXXX ako výlučný vlastník tam uvedených nehnuteľností, pričom na tieto nehnuteľnosti sú stále vedené exekučné konania vyššie uvedené, v ktorých je oprávneným žalovaný Y. S.. Na základe zákonných ustanovení, ako aj názorov právnej teórie a rozhodnutí súdnej praxe dospel
súd k záveru, že žalobe žalobcu na vylúčenie vecí z exekúcie je potrebné vyhovieť, keďže v súčasnej dobe nie sú splnené hmotnoprávne podmienky k tomu, aby pohľadávka žalovaného ako veriteľa, ktorá vznikla za trvania manželstva žalobcu a jeho bývalej manželky Y. X. a ktorá je len pohľadávkou proti Y. X., mohla byť v exekúcii uspokojená i z majetku pôvodne patriaceho do BSM žalobcu a jeho bývalej manželky Y. X.. Právna teória, ako aj súdna prax sa zhodujú v tom, že ak k vyporiadaniu spoločného majetku dôjde v priebehu exekučného konania, tak manžel (bývalý manžel) povinného v takom prípade stráca postavenie účastníka exekučného konania a od okamihu vyporiadania BSM, či už dohodou, rozhodnutím súdu alebo od okamihu, kedy začne platiť zákonná nevyvrátiteľná domnienka podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka o jeho vyporiadaní, nemožno už viesť exekúciu na majetok, ktorý patril do BSM. V prípade exekučných konaní oprávneného Y. S. vedených na súde pod sp. zn. 7Er/15/2011, 6Er/105/2013 a 8Er/362/2013 je nesporné, že tieto sú vedené na nehnuteľnosti v kat. úz. I., zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, pričom výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností v dôsledku vyporiadania BSM právoplatným rozhodnutím súdu je žalobca X. X., voči ktorému žalovaný nemá pohľadávku, a teda výlučné vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam je takým právom, ktoré nepripúšťa exekúciu na tieto nehnuteľnosti, a preto si žalobca oprávnene uplatnil toto svoje právo na súde voči oprávnenému žalobou na vylúčenie vecí z exekúcie. Zákonná úprava uvedená v § 147 Občianskeho zákonníka, ako aj v § 37 ods. 2 a v § 55 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 umožňuje súdu, aby vzhľadom na preukázaný skutkový stav vyhovel excindačnej žalobe žalobcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a iný spôsob výkladu týchto zákonných ustanovení nie je prípustný, pričom nie je možné stotožniť sa s názorom žalovaného o možnosti vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti s poukazom na ustanovenie § 169 Exekučného poriadku, pretože uvedené ustanovenie nerieši status vecí v BSM, ktoré sú postihnuté exekúciou, ale na daný prípad musel súd aplikovať vyššie citované zákonné ustanovenia. Exekučný poriadok v znení účinnom od 01. 04. 2017 už iným spôsobom upravuje postavenie účastníkov exekučného konania v § 35 s tým, že účastníkom konania je aj manžel povinného, alebo bývalý manžel povinného, ak sa exekúcia vykonáva postihnutím majetku v BSM a ak exekútor určil spôsob vykonania exekúcie postihnutím majetku v BSM, neskoršie vyporiadanie BSM nemá právne účinky voči oprávnenému. Exekučný poriadok účinný do 31. 03. 2017 však takéto konkrétne ustanovenie neobsahoval, a preto súd o nároku žalobcu mohol, vzhľadom na ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, rozhodovať len podľa ustanovení Exekučného poriadku účinných do 31. 03. 2017, a teda aplikovať na nárok uplatnený žalobcom ustanovenie § 37 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že v priebehu exekučného konania došlo k vyporiadaniu BSM žalobcu a jeho bývalej manželky ako povinnej z exekúcií rozhodnutím súdu, tak exekúciou už nemožno postihnúť majetok, ktorý síce patril do BSM, ale ktorý v dôsledku vyporiadania je vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako bývalého manžela povinnej. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti rozsudku sú vylúčené z jednotlivých exekúcií citovaných vo výroku rozsudku. Žalobca sa spolu s podanou žalobou domáhal aj priznania oslobodenia od súdneho poplatku, pričom doposiaľ o tomto jeho návrhu rozhodnuté nebolo a súd podľa § 254 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal, keďže nepreukázal žiadnym spôsobom, že jeho pomery priznanie oslobodenia od súdneho poplatku odôvodňujú. Žalobca svoj návrh na priznanie oslobodenia od súdneho poplatku žiadnym spôsobom nezdôvodnil a svoje pomery nezdokladoval, a preto súd nemal za preukázané, že pomery na strane žalobcu odôvodňujú, aby jeho návrhu bolo vyhovené. Žalobca je oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. p/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v čase podania žaloby, a keďže jeho žalobe o vylúčenie veci z exekúcie bolo vyhovené, tak súd podľa § 2 ods. 2 na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu zaviazal žalovaného, ktorý nebol úspešný v konaní, pričom súdny poplatok bol stanovený podľa sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona a to podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, udávajúc, že odvolaním nenapáda jedine výrok súdu, ktorým nebolo žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že právny názor súdu na nemožnosť pokračovať v exekúcii majetku pôvodne patriaceho do BSM po jeho vyporiadaní obsiahnutý aj v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nie je pre prebiehajúce exekučné konania rozhodujúci. Keďže rozhodnutie o vylúčení veci z exekúcie nezvratným spôsobom vylúči majetok z exekúcie bez možnosti jeho navrátenia do „exekučnej podstaty“, je nevyhnutné, aby súd pri rozhodovaní
o vylúčení veci z exekúcie posúdil, či právo žalobcu, ktoré k majetku má, je právom, ktoré vylučuje všetky prípustné dôvody pokračovania exekúcie vedenej na takýto majetok. V prebiehajúcich exekučných konaniach jestvuje právny dôvod pokračovania exekúcie predajom nehnuteľnosti, ktorý nie je závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nijako dotknutý. Tento dôvod je daný aplikáciou ustanovenia § 169 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Možnosť pokračovania v exekúcii predajom nehnuteľnosti aj po tom, čo sa stal jej výlučným vlastníckom žalobca, je daná existenciou exekučného záložného práva, ktoré bolo zriadené súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom na zabezpečenie pohľadávok jeho právneho predchodcu a je zapísané v časti C: ŤARCHY listu vlastníctva LV č. XXXX k. ú. I.. Okolnosť, že zaniknuté BSM povinnej a žalobcu bolo vyporiadané, nie je v tomto prípade vo vzťahu k vylúčeniu veci z exekúcie predajom nehnuteľnosti rozhodujúca s ohľadom na existenciu exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. Žalobca preto v tomto prípade nemá vo vzťahu k predmetu exekúcie právo, ktoré by nepripúšťalo exekúciu a ktoré by z toho dôvodu odôvodňovalo vylúčenie veci z exekúcie, keďže ani výlučné vlastnícke právo žalobcu k veci (zálohu), nie je v tomto prípade právom, ktoré nepripúšťa exekúciu, nakoľko povinnosť vlastníka veci strpieť jej exekučný predaj v takomto prípade vyplýva priamo z právneho predpisu (§ 169 Exekučného poriadku). Takýto záver je logický aj z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže záložné právo ako právo vecné, je charakteristické tým, že pôsobí na veci (zálohu) bez ohľadu na zmenu v osobe jej vlastníka. Súd sa pri rozhodnutí vo veci dostatočne nezaoberal jeho argumentáciou, ktorá spočíva v tom, že právny názor obsiahnutý v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nie je pre prebiehajúce exekučné konanie rozhodujúci, keďže jestvuje iný právny dôvod pokračovania v exekúcií predajom nehnuteľnosti, ktorý nie je závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nijako dotknutý. V tomto rozsahu pôsobí napadnutý rozsudok z hľadiska jeho odôvodnenia ako nepreskúmateľný. Názor súdu považuje nielen za nedostatočne odôvodnený, ale celkovo za neprijateľný, keďže ignoruje podstatu a zmysel inštitútu záložného práva a ignoruje kogentné ustanovenie § 169 Exekučného poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nevyplýva, že by pohľadávka oprávneného v konaní, v ktorom najvyšší súd rozhodoval, bola zabezpečená exekučným záložným právom, tak ako tomu je v tomto prípade. Rovnako z rozhodnutia najvyššieho súdu nevyplýva, že by neúspešná strana v tomto konaní namietala aplikáciu ustanovenia § 169 Exekučného poriadku. Je preto potrebné konštatovať, že okolnosti prípadu sú v tomto prípade odlišné, a preto sú závery vyplývajúce z rozhodnutia najvyššieho súdu neaplikovateľné na tento prípad. Neexistuje žiadny logický, ani legislatívno-technický dôvod, pre ktorý by mal zákonodarca v ustanovení §169 Exekučného poriadku výslovne uvádzať, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na režim vecí pôvodne patriacich do BSM po jeho vyporiadaní. Konštrukcia, ktorú si súd osvojil, platí za situácie, že by pohľadávky oprávneného neboli zabezpečené exekučným záložným právom na nehnuteľnosti (oprávnený nemusel navrhnúť jeho zriadenie, resp. žalobca sa mohol brániť voči jeho zriadeniu), keďže z tohto hľadiska by výlučné vlastnícke právo žalobcu bolo právom, ktoré vylučuje ich ďalšiu exekúciu. Nakoľko však došlo k zabezpečeniu nehnuteľností exekučným záložným právom, je súd pri rozhodovaní o vylúčení veci z exekúcie povinný zohľadniť aj túto skutočnosť a s ňou súvisiacu možnosť aplikácie ustanovenia § 169 Exekučného poriadku.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2016 sp. zn. 1 Cdo 257/2012 a naň nadväzujúci rozsudok KS v Trenčíne 17Co 287/2016 zo dňa 22. 06. 2016 sú aplikovateľné aj na tento prípad. Výlučné vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre okres I., obec I., katastrálne územie I. je právom, ktoré vylučuje všetky prípustné dôvody pokračovania exekúcie vedenej na tento majetok. Záložné právo zriadené v zmysle Exekučného poriadku je upravené v exekučnom poriadku - lex specialis a nie je žiadnym z typov záložného práva upravených v Občianskom zákonníku. Keďže žalovaný si je vedomý, že exekučné záložné práva v tomto prípade neboli zriadené rozhodnutím súdu, ani žiadnym iným zo spôsobov uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka, nie je zrejmé, z akého dôvodu sa rozhodol citovať tieto ustanovenia a zdôrazniť formuláciu „rozhodnutím súdu". Ustanovenie § 15l h sa vzťahuje na záložné právo zriadené zmluvou, a preto rovnako nie je aplikovateľné na tento prípad, čoho si žalovaný musí byť vedomý. Spôsob argumentácie a predovšetkým spôsob citácie ustanovení Občianskeho zákonníka žalovaným, t. j. že vytrháva a cituje z kontextu zákona ustanovenia, ktoré by sa mu mohli aspoň čiastočne hodiť bez ohľadu na ich systematické zaradenie a súvislosti k jednotlivým druhom záložného práva, podľa názoru žalobcu tiež preukazuje nesprávnosť právneho názoru žalovaného, ako aj neaplikovateľnosť ním citovaných ustanovení na tento prípad. Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti je inštitútom exekučného konania, ktorým sa zabezpečuje právny nárok oprávneného a nie je možné ho používať mimo exekučného konania, nakoľko ide výlučne o procesný zabezpečovací inštitút. Z tohto
dôvodu ho nemožno subsumovať, ani naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o záložnom práve, tak ako to robí žalovaný. Súd sa dostatočne vyporiadal s argumentáciou žalovaného, práve s poukazom na to, že v tomto prípade sa jednalo o majetok patriaci do masy BSM. V tejto súvislosti možno iba podotknúť, že v tomto prípade sa jedná o v čase začatia exekučných konaní už zaniknuté BSM, ktoré „iba“ nebolo vyporiadané, t. j. už nebolo vlastníctvom povinnej Y. X. v pravom slova zmysle, ale bolo majetkovým právom sui generis. Toto jej majetkové právo sa premietlo do jej nároku na vyporiadací podiel, ktorý bol súdom určený na sumu 99.835,63 eura, o výplate ktorého žalobca exekútora vopred informoval. Exekútor však celkom nepochopiteľne nemal záujem tieto peňažné prostriedky exekvovať, zabezpečiť alebo akokoľvek inak vymôcť v exekučných konaniach. Práve tento sui generis režim v čase začatia exekučných konaní zaniknutého, avšak „iba“ nevyporiadaného BSM je zásadný a vylučujúci aplikáciu ustanovenia § 169 EP, nakoľko žalobca nie je nadobúdateľom, resp. novým vlastníkom v tom zmysle, ako ho chápe citované ustanovenie § 169 EP. Právny názor súdu prvej inštancie považuje za správny, logický a preskúmateľný, a preto tvrdenia žalovaného o tom, že prvoinštančný súd ignoruje podstatu a zmysel záložného práva a ignoruje ustanovenie § 169 EP, považuje za účelové tvrdenie, nemajúce oporu v skutkovom, ani právnom stave. Rovnako účelové a bez opory v skutkovom a najmä právnom stave sú aj tvrdenia žalovaného o tom, že z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2016 sp. zn. 1 Cdo 257/2012 nevyplýva, že by pohľadávka v predmetnom konaní bola zabezpečená exekučným záložným právom, tak ako je tomu v tomto prípade, nemá oporu v skutkovom, ani právnom stave, ani z neho nevyplýva, že by neúspešná strana v predmetnom konaní namietala aplikáciu ustanovenia § 169 EP, a teda, že závery vyplývajúce z citovaného Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2016 sp. zn. 1 Cdo 257/2012 sú neaplikovateľné na tento prípad. Súd, na rozdiel od žalovaného pri rozhodovaní postupoval svedomito a oboznámil sa aj s rozhodnutiami súvisiacimi a nadväzujúcimi na citované Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2016 sp. zn. 1 Cdo 257/2012, a to: -rozsudok OS Trenčín č. k. 21C 21/2010 - 22 zo dňa 26. 07. 2010, rozsudok KS v Trenčíne sp. zn. 17Co 287/2016 zo dňa 22. 06. 2016, rozsudok OS Trenčín č. k. 21C 60/2011-66 zo dňa 15. 01. 2018, rozsudok KS v Trenčíne sp. zn. 19Co 105/2018 zo dňa 20. 06. 2018. Uvedené rozsudky jednoznačne preukazujú, že v exekučnom konaní, o ktorom rozhodoval NS SR Uznesením z 29. marca 2016 sp. zn. 1 Cdo 257/2012, bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam a rovnako preukazujú, že súdy sa v súvislosti s rozhodovaním v predmetnej veci zaoberali a vyporiadali aj s aplikáciou ustanovenia § 169 v predmetnom, z tohto pohľadu totožnom prípade, t. j. nehnuteľnosť patriaca do BSM bola zaťažená exekučným záložným právom a v priebehu exekučného konania došlo k vyporiadaniu BSM. Žalovanému, ktorý je druhom povinnej v predmetných exekučných konaniach - Y. X. (bývalej manželky žalobcu) nevznikne vylúčením vecí z predmetných exekúcií žiadna škoda, pretože predmetné pohľadávky vo výške 57.740 eur a 120.000 eur sú fiktívne a „vznikli“ tým spôsobom, že Y. X. po rozvode manželstva so žalobcom antidatovala zmenky na sumy 57.540 eur a 120.000 eur tak, aby vytvárali dojem, že sa jedná o reálne pohľadávky vzniknuté za trvania manželstva, za účelom získania neoprávneného majetkového prospechu z tohto majetku. Preto, pokiaľ žalovaný z majetku vo výlučnom vlastníctve žalobcu nevymôže uspokojenie týchto fiktívnych pohľadávok, nedôjde u neho k vzniku škody. Práve naopak, pokiaľ by bola exekúcia naďalej vedená a vykonaná na majetku vo výlučnom vlastníctve žalobcu, došlo by k vzniku škody na jeho majetku o to viac, že už Y. X. vyplatil titulom vyporiadania sumu 99.835,63 eura. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o rozsah odvolania žalovaného, tento argumentuje výlučne ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres I., obec I., katastrálne územie I., avšak už nie ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres I., obec I., katastrálne územie I.. Žalovaný taktiež nespochybňoval právny názor, závery a výrok KS v Trenčíne v rozsudku 17Co 287/2016 zo dňa 22. 06. 2016 (na ktorý sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku odvoláva), ktorý bol konečným rozhodnutím v predmetnej veci a nadväzoval na Uznesenie NS SR z 29. marca 2016 sp. zn. 1 Cdo 257/2012. Uviedol, že využil všetky jemu známe a dostupné prostriedky obrany proti neoprávneným zásahom do jeho práv a exekúciám vedeným na majetok pôvodne patriaci do BSM s Y. X. a aktuálne patriaci do jeho výlučného vlastníctva na vymoženie fiktívnych pohľadávok voči Y. X., o čom podľa jeho názoru má žalovaný ako druh Y. X. vedomosť, a preto je tvrdenie žalovaného o tom, že sa žalobca mohol brániť voči zriadeniu exekučného práva na predmetné nehnuteľnosti, nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacich výrokoch o poplatkovej povinnosti a trovách konania
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj po právnej stránke správne posúdil.
5. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29. 05. 2013 domáhal vylúčenia v žalobe špecifikovaných nehnuteľností (zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre katastrálne územie I.) z exekúcie v konaniach vedených na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7Er/15/2011, 6Er/105/2013 a 8Er/362/2013 z dôvodu, že tieto exekučné konania boli iba umelo vyvolané, pričom všetky záväzky, ktoré mal voči žalovaným v 1. a 2. rade, a to manželom V., už splnil, avšak žalovaná v 3. rade Y. X. podpísala zmenky na fiktívne pohľadávky, pričom tieto boli antidatumované. Súdny exekútor napriek tomu vedie exekúcie na uvedené nehnuteľnosti patriace do BSM so žalovanou v 3. rade, i keď nebola splnená podmienka v zmysle § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko záväzky nielenže sú fiktívne, ale postihujú majetok, ktorý je z exekúcie vylúčený, keďže BSM so žalovanou v 3. rade zaniklo 10. 09. 2010. Uznesením sp. zn. 4C/221/2013-212 zo dňa 07. 03. 2014 bolo konanie proti žalovanej v 3. rade Y. X. zastavené a ďalším uznesením sp. zn. 4C/221/2013-320 zo dňa 30. 01. 2017 súd pripustil, aby do konania miesto žalovaných v 1. až 3. rade, a to maloletého Q. V., H.. V. V. a maloletej A. V. vstúpil ako žalovaný Y. S., nar. XX. XX. XXXX z dôvodu, že pôvodný žalovaný v 1. rade Q.. B. V. počas konania zomrel, a teda súd ďalej konal s jeho dedičmi, avšak v dôsledku postúpenia pohľadávky došlo k zmene oprávneného v exekučných konaniach a oprávneným sa stal Y. S.. Podaním zo dňa 06. 03. 2014 žalobca doplnil dôvody žaloby s tým, že vylúčenia nehnuteľností z exekúcií sa domáha na základe toho, že tieto nehnuteľnosti sú jeho výlučným vlastníctvom a nepatria do BSM s Y. X., a preto ani nemôžu byť postihnuté exekúciou vedenou na majetok Y. X.. Uvedený názor vychádzal z toho, že žalobca nehnuteľnosti používal na podnikanie, a teda patria do jeho majetku ako podnikateľa. Podaním zo dňa 14. 04. 2018 žalobca navrhol zmenu pôvodného petitu žaloby s tým, že rozsah nehnuteľností, ktoré majú byť vylúčené z exekúcií rozšíril ešte o parc. č. 77/23 a parc. č. 77/24 zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. I. a súd uznesením na pojednávaní dňa 01. 06. 2018 pripustil zmenu petitu žaloby podľa podania žalobcu.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
13. Prejednávajúc podané odvolanie žalovaného, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. Keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP na tieto dôvody odkazuje a v rámci prejednania podaného odvolania žalovaného sa vysporiada s ním prezentovanou odvolacou argumentáciou obsiahnutou v dôvodoch odvolania.
14. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že žaloba žalobcu je dôvodná, keď mal za preukázané, že v prípade exekučných konaní oprávneného Y. vedených na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7Er/15/2011, 6 Er/105/2013 a 8Er/362/2013, ktoré sú vedené na nehnuteľnosti v katastrálnom území I. zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, ktorých výlučným vlastníkom v dôsledku vyporiadania BSM právoplatným rozhodnutím súdu je žalobca, voči ktorému žalovaný nemá žiadnu pohľadávku, a tak výlučné vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam je takým právom, ktoré nepripúšťa exekúciu na tento majetok žalobcu, čo odôvodňuje ich vylúčenie z exekúcie, s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, súčasne rovnako poukazujúc na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/257/2012, z ktorého právnych záverov súd prvej inštancie i podľa názoru odvolacieho súdu správne vychádzal.
15. Pokiaľ žalovaný poukazoval na aplikáciu ustanovenia § 169 Exekučného poriadku, ktoré považoval v tejto veci za zásadné z hľadiska jej právneho posúdenia, s takouto argumentáciou žalovaného sa ani odvolací súd nestotožňuje. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že vec je potrebné právne posúdiť i s ohľadom na toto ustanovenie § 169 Exekučného poriadku, pričom na pojednávaní pred súdom prvej inštancie citoval jeho znenie. Pokiaľ potom súd prvej inštancie na túto obranu žalovaného reagoval v napadnutom rozhodnutí tak, že uvedené ustanovenie § 169 Exekučného poriadku nerieši status vecí v BSM, takáto odpoveď konajúceho súdu na strohý poukaz žalovaného na jeho aplikáciu nie je v žiadnom ohľade neodôvodnená, tak ako žalovaný namietal, keď súd prvej inštancie jasne uviedol, prečo nevidí dôvod na posúdenie tejto právnej veci i s ohľadom na ustanovenie § 169 Exekučného poriadku.
16. V zmysle ustanovenia § 169 Exekučného poriadku pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľností. V komentári k tomuto zákonnému ustanoveniu je uvedené, že povinný nemá zákaz previesť založenú nehnuteľnosť na iného, a ak ju prevedie, zostáva exekučné záložné právo po prevode zachované.
17. Pod prevodom vlastníckeho práva je pritom potrebné rozumieť nadobudnutie vlastníckeho práva na základe prejavu vôle zmluvou. Zmluvným nadobudnutím vlastníckeho práva je každá zmluvou založená zmena v osobe vlastníka veci, pri ktorej nadobúdateľ odvodzuje svoje vlastníckeho právo od doterajšieho vlastníka. Pre tieto zmluvy je spoločné to, že ich predmetom je určitá vec, ktorá na základe zmluvnej dohody (konsenzu) prechádza z vlastníctva jedného subjektu do vlastníctva druhého subjektu. V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona alebo úradným rozhodnutím sa hovorí o prechode vlastníckeho práva. K prechodu vlastníckeho práva dochádza tiež v prípade vydržania (§ 134 Občianskeho zákonníka), spracovania cudzej veci (§ 135b Občianskeho zákonníka), prírastkov, dedenia (§ 460 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností a pri zmene ich právnej formy (pozri § 69 až § 69b Obchodného zákonníka).
18. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje usporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi k veciam, ktoré za trvania manželstva patrili do BSM a nedochádza pri ňom k odplatnému, ani bezodplatnému prevodu, ani prechodu nehnuteľností. Výsledkom vyporiadania je definitívne určenie, ktoré konkrétne veci zostávajú vo výlučnom vlastníctve každého manžela. Znamená to teda aj to, že k veciam, ktoré zostávajú vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, stráca druhý
manžel vlastnícke právo; vyporiadaním vlastnícke právo nevzniká, nenadobúda sa, nejde o žiadny prevod alebo prechod práva (porovnaj R 34/1971). Pokiaľ potom ustanovenie § 169 Exekučného poriadku pojednáva o prevode nehnuteľností z vlastníka na nadobúdateľa, a pokiaľ v tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že toto ustanovenie nerieši status vecí nadobudnutých v BSM, s takýmto záverom súdu sa odvolací súd stotožňuje, majúc za to, že v danom prípade vyporiadaním BSM súdnym rozhodnutím nenastala situácia prevodu (a ani prechodu) vlastníctva nehnuteľností na nového nadobúdateľa. Preto aplikácia tohto ustanovenia v danej veci neprichádzala do úvahy.
19. Pokiaľ žalovaný udáva, že z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/257/2012 nevyplýva, že by pohľadávka oprávneného v konaní, v ktorom najvyšší súd rozhodoval, bola zabezpečená exekučným záložným právom, táto argumentácia rovnako nie je dôvodná, keď zo skutkových okolností danej veci (z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/287/2016 vydaného po zrušení skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu práve spomínaným rozhodnutím NS SR) je jednoznačné, že vo veci prejednávané nehnuteľnosti boli zaťažené exekučným záložným právom, navyše, je zrejmé i to, že pôvodne bolo v rámci konania o vylúčenie veci z exekúcie vedené i konanie o určenie, že spoluvlastnícky podiel nie je zaťažený exekučným záložným právom, ktoré konanie však súd vylúčil na samostatné konanie. Teda je nesporné, že sa jedná o skutkovo a právne porovnateľný prípad, a tak nemožno uzavrieť, že by rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/257/2012 na túto vec aplikovateľné nebolo.
20. Poukazujúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a stotožnil sa s ním, preto ho v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ako i v súvisiacich výrokoch o poplatkovej povinnosti a trovách konania, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).