Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3To-124-2019.pdf
PDF · 91.01 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/124/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci obžalovaných K. D. a C. H., pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písm. b), odsek 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora ohľadom obžalovaného K. D. a o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 17.04.2019 sp. zn. 9T/84/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.11.2019 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste a spôsobe ich výkonu u oboch obžalovaných.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa odsudzujú:
Obžalovaný K. D., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom D. XX, XXX XX R.
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného do 1.8.2019 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona sa zároveň zrušuje výrok o treste Trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T 150/2017, a to vo vzťahu k ods. K. D. zo dňa 27.6.2017, právoplatný 27.6.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obžalovaný C. H., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX R., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného do 1.8.2019 s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, 4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona sa zároveň zrušuje výrok o treste Trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/183/2017 zo dňa 4.8.2017, právoplatný 4.8.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného K. D. vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a obžalovaného C. H. za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
po vzájomnej dohode v presne nezistenom čase od 15.30 hod. dňa 02.03.2017 do 18.30 hod. dňa 03.03.2017 v obci Y. cez otvorenú bránku v zadnej časti pozemku vošli do záhrady obývaného rodinného domu číslo XX na ulici P. v Y., cez záhradu prešli ku garáži, na ktorej obvinený C. H. pomocou páčidla poškodil vrchný zámok jednokrídlovej brány a následne po násilnom otvorení brány z priestorov garáže spoločne s obvineným K. D. odcudzili 1 ks reťazovú motorovú pílu Stihl MS 170, 1 ks pílu značky Metabo, 1 ks brúsku značky Makita, 1 ks pílu značky Bosch, 1 ks elektrický hoblík značky Makita a 1 ks brúsku na betón značky Bosch, nezistených typov a výrobných čísiel, čím pre poškodeného O. H. spôsobili odcudzením vecí škodu vo výške 600,- € a škodu poškodením zámku garážovej brány vo výške 2,- €, hoci obvinený K. D. bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp.zn. 2T 39/16 zo dňa 08.07.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2017 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Za túto trestnú činnosť boli odsúdení nasledovne:
Obžalovaný K. D.
Podľa § 212 ods. 4, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný i súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. sa zároveň zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T 150/2017, a to vo vzťahu k ods. K. D. zo dňa 27.06.2017, právoplatný 27.06.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obžalovaný C. H.
Podľa § 212 ods. 4, § 36 písm. l, § 38 ods. 2,4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný i súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. sa zároveň zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/183/2017 zo dňa 04.08.2017, právoplatný 04.08.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa ukladá obžalovaným K. D. a C. H. spoločne a nerozdielne povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenému O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., ul. P. č. XX v celkovej výške 602,- Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., ul. P. č. XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie prokurátor ohľadom obžalovaného K. D. a obhajca obžalovaných JUDr. Martin Hudák ohľadom oboch obžalovaných.
Prokurátor v dôvodoch odvolania namietal úvahy súdu I. stupňa o druhu treste a jeho výmere podľa § 34 odsek 1 Tr. zák., podľa ktorých súd zvážil všetky okolnosti prejednávanej trestnej veci, charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného, účel trestu. podľa názoru prokuratúry je uložený trestu neprimerane mierny s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, a síce, že obžalovaný tak pri zločine krádeže podľa § 212 Tr. zák. ako aj pri prečine porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zák. ktoré spáchal v jednočinnom súbehu, naplnil okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, keďže zločin krádeže spáchal vlámaním a prečin porušovania domovej slobody spáchal vniknutím do obydlia iného. Podľa názoru prokurátora súd neprihliadol na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, nakoľko skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, ktoré by odôvodňovali použitie § 37 písm. h Tr. zák. bola zohľadnená už pri aplikácii § 41 ods. 2 Tr. zák., čo v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák. vylučuje jej opätovnú aplikáciu. Prokurátor navrhol v danom prípade uložiť obžalovanému D. nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Poukázal na to, že prokuratúra už vo svojom návrhu trestu obžalovanému D. aplikovala ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., teda zvýšila dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, ktorej zvýšenie z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností prichádzalo do úvahy, nakoľko mala zato, že pre obžalovaného je uvedený trest pri aplikácií § 42 Tr. zák. adekvátny. Pri určovaní výmery trestu pritom okresný súd zároveň nesprávne vychádzal z rovnováhy medzi poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, hoci v danom prípade mal súd zohľadniť aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák..
Podľa názoru prokuratúry súd pri hodnotení osoby obžalovaného, jeho pomerov a možností a jeho nápravy, neprihliadol na jeho doterajší život, najmä, že v jeho osobe sa jedná o 16 krát trestaného páchateľa.
Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste obžalovaného K. D. zrušil a v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol rozsudkom a uložil mu primeraný a spravodlivý trest.
Obhajca obžalovaných K. D. a C. H. v písomných dôvodoch odvolania (návrhu na zmenu právnej kvalifikácie) namietal že po prijatí prvostupňového rozsudku došlo k legislatívnej zmene, ktorá sa dotkla práve právnej kvalifikácie konania jeho klientov - obžalovaných a v súčasnosti by tak obžalovaný mali byť trestne stíhaní za prečiny, nie za zločin. Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného K. D., nakoľko na tento postup mal splnené podmienky v zmysle § 293 odsek 5 Trestného poriadku a v prítomnosti obžalovaného C. H..
Obhajca oboch obžalovaných JUDr. Martin Hudák zotrval na písomných dôvodoch uvedených v odvolaní a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o trestoch a obom obžalovaným uložiť miernejšie tresty a to aj s poukazom na novelu § 212 Trestného zákona účinnú od 01.08.2019.
Rovnako zástupca krajského prokurátora zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu.
Krajský súd, na základe riadne a včas podaných odvolaní, na to oprávnenými osobami, podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných ohľadom zmeny právnej kvalifikácie je dôvodné. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie prokurátora.
Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa má všetky náležitosti podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý rozsah vykonaného dokazovania najmä vo vzťahu k výrokom o trestoch aj úvahy súdu o tom, o ktoré dôkazy svoje é zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a ukladaní trestov.
Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje krajský súd za správne a zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania.
Obžalovaní K. D. a C. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. učinili vyhlásenie, že zo žalovanej trestnej činnosti sa cítia byť vinnými. Súd I. stupňa po splnení zákonných podmienok v zmysle § 257 ods. 5 Tr. poriadku, a vzhľadom aj na stanovisko prokurátorky, vyhlásenie obžalovaných prijal uznesením, v zmysle § 257 ods. 7 Tr. poriadku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaní doznali k žalovanej trestnej činnosti nevykoná. Takýmto postupom sa stal výrok o vine a teda aj právnej kvalifikácii konania obžalovaných právoplatný a nenapadnuteľný odvolaním.
Po prijatí vyhlásenia o vine súd I. stupňa vykonal dokazovanie iba ohľadne výroku o škode a treste. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bola správna a zákonu zodpovedajúca aj právna kvalifikácia konania obžalovaných.
Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku odvolacím súdom bola zmena Trestného zákona v ustanovení § 212, realizovaná zákonom 214/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedená zmena nadobudla účinnosť 01.08.2019.
Citovaným zákonom bolo zmenené zákonné znenie ustanovenia § 212 Trestného zákona. Od 01.08.2019 je konanie, ktorým si niekto prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spáchania vlámaní, prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. b) Trestného zákona za ktorý sa páchateľ potrestá trestom odňatia slobody až na 2 roky. Takéto konanie bolo do účinnosti vyššie citovanej novelizácie Trestného zákona posudzované ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, za ktorý sa páchateľ potrestá odňatím slobody na 3 až 10 rokov.
V čase, medzi vyhlásením napadnutého rozsudku na súde I. stupňa a rozhodnutím krajského súdu v odvolacom konaní, teda nadobudol účinnosť zákon, podľa ktorého by prichádzala do úvahy (pokiaľ by výrok o vine nebol právoplatný) priaznivejšia právna kvalifikácia konania obžalovaných. V zmysle aktuálne platnej právnej úpravy účinnej od 1.8.2019 by prichádzala do úvahy právna kvalifikácia žalovaného skutku u obžalovaného K. D. podľa § 20, § 212 odsek 1 písm. b/, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona a u obžalovaného C. H. podľa § 20, § 212 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona, kde zákon ustanovuje nižšie trestné sadzby. Z pohľadu uvedenej zákonnej úpravy považoval krajský súd tresty uložené obžalovaným súdom I. stupňa síce za zákonné ale súčasne aj za neprimerane prísne a to aj s poukazom na ust. § 2 odsek 1 Trestného zákona.
Podľa ustanovenia § 2 odsek 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase keď spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú činnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Nevyhnutnosť zohľadniť zákonnú úpravu, ktorá je pre obžalovaných priaznivejšia, bola dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o trestoch oboch obžalovaných, keď na základe správne zisteného skutkového stavu súdom I. stupňa mohol odvolací súd sám postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodnúť o trestoch obžalovaných.
Krajský súd, zhodne ako súd I. stupňa zistil, že u obžalovaného D. prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu vzhľadom na jeho právoplatné odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.6.2017 sp. zn. 0T 150/2017 za prečin krádeže podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov.
Krajský súd, rovnako ako okresný súd, tiež zistil, že u obžalovaného H. prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k jeho odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 4.8.2017 sp. zn. 0T 183/2017, ktorým bol právoplatne odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f/ trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov.
Zároveň krajský súd zistil, že okresný súd správne a v súlade so zákonom ustálil u oboch obžalovaných poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a u obžalovaného D. aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 pís. m/ Trestného zákona.
Sťažnostnú námietku prokurátora zameranú na priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona (u obžalovaného D.) nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, keď v tomto smere poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Tpj 104/2009 zo dňa 14.06.2010, v zmysle ktorého, spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa v súlade so zásadou „ne bis in idem“ vyjadrenou v § 38 odsek 1 Trestného zákona nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovení všeobecnej časti trestného zákona (§41 odsek 2 ). Po opätovnom vyhodnotení trestnej minulosti obžalovaných, ich sklonov k páchaniu prevažne majetkovej trestnej činnosti (špeciálna recidíva) pri rozhodovaní o druhu a výmere trestov zohľadnil krajský súd aj zmenu právnej úpravy vo vzťahu k § 212 Trestného zákona účinnú od 1.8.2019 a dospel k záveru, že účel trestu vyjadrený v ustanovení § 34 odsek 1 Trestného zákona je možné tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie dosiahnuť len uložením nepodmienečných trestov odňatia slobody.
Výmeru uložených súhrnných trestov postupom podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, tak, ako je uvedená vo výrokovej časti, považoval krajský súd za primeranú tak osobám obžalovaných ako aj okolnostiam veci a zmierňujúcej zákonnej úprave, keď napriek právoplatne uznanej vine podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na to, že v prípade rozhodovania o vine v odvolacom konaní by prichádzala do úvahy miernejšia právna kvalifikácia, ktorú skutočnosť premietol do výroku o trestoch.
Krajský súd považuje za potrebné poukázať okresnému súdu na to, že zákon termín úhrnný súhrnný trest nepozná. Za zbiehajúcu sa trestnú činnosť sa pri splnení zákonných podmienok ukladá buď úhrnný trest podľa § 41 Trestného zákona, alebo súhrnný trest podľa § 42 Trestného zákona a to podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.