Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-17-2019.pdf
PDF · 107.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava dieťa rodičov: matka - S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. č. 1, O., korešpondenčná adresa: P. č. 2, O., zastúpená advokátkou: X.. P. I., so sídlom G. č. XX, B. a otec - Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. J. č. XXX, zastúpený: S. & S. U. kancelária s.r.o., so sídlom Q. č. XF, O., na návrh otca o rozšírenie styku, takto
rozhodol:
I. W. s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledujúcom znení:
R. je oprávnený stretávať sa s maloletou S. W., nar. XX.XX.XXXX počas bežného roka s výnimkou prázdnin každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod do 18.00 hod a každý párny kalendárny týždeň od piatka od 18.00 hod do nedele do 18.00 hod; matka sa zaväzuje umožniť maloletej telefonický kontakt s otcom v párnom kalendárnom týždni v stredu medzi 18.00 hod - 19.00 hod.
Otec je ďalej oprávnený stretávať sa s maloletou počas vianočných prázdnin každý kalendárny rok od 26.12. od 09.00 hod do 27.12. do 18.00 hod; počas jarných prázdnin každý párny rok od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin určených vyhláškou ministerstva školstva od 09.00 hod do nasledujúcej soboty do 19.00 hod; počas veľkonočných sviatkov každý Veľký piatok od 09.00 hod do soboty do 18.00 hod. V určených časoch začatia styku si maloletú prevezme v mieste bydliska matky, kde ju v určených časoch ukončenia styku matke odovzdá.
II. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou S. počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 09.00 hod do 12.07. do 18.00 hod, od 04.08. od 09.00 hod do 15.08. do 18.00 hod a od 22.08. od 09.00 hod do 28.08. do 18.00 hod s tým, že je povinný matke umožniť telefonický kontakt s maloletou v čase jeho dlhšieho súvislého styku s maloletou vždy v stredu medzi 18.00 hod - 19.00 hod. V určených časoch začatia styku si maloletú prevezme v mieste bydliska matky, kde ju v určených časoch ukončenia styku matke odovzdá. Matka je povinná umožniť otcovi telefonický kontakt s maloletou počas dlhšej súvislej periódy jej starostlivosti vždy v stredu medzi 18.00 hod - 19.00 hod.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/409/2012 - 206 zo dňa 21.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/36/2016-269 zo dňa 22.11.2016.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. S. sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.01.2019 domáhal zmeny ostatného rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletou a to tak, že styk bude upravený v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok od ukončenia vyučovania do 19.00 hod a každom párnom kalendárnom týždni od piatka po skončení vyučovania do pondelka, kedy maloletú odovzdá do školského zariadenia, ktoré navštevuje na začiatku vyučovania. Ďalej žiadal osobitne upraviť styk počas vianočných sviatkov a veľkej noci a najmä počas leta, kedy navrhoval, aby mohol s maloletou tráviť nepretržite čas od 01.07. do 10.07. a od 01.08. do 10.08. Svoj návrh odôvodnil o.i. tým, že matka nerešpektuje pôvodným rozhodnutím upravený spôsob styku otca s maloletou, dcéru mu v určených časoch nedáva, ruší stretnutia krátko pred stykom bez riadneho dôvodu, odmieta otcovi poskytovať náhradné termíny, dieťa na styk s otcom riadne nepripravuje a v prípade, ak sa napríklad styk nerealizuje z dôvodu choroby maloletej, ignoruje otcove telefonáty a SMS správy a neumožní mu ani na krátky čas byť s dcérou aspoň v telefonickom kontakte. Rovnako je problém so stykom počas leta, kedy si matka organizuje výlety a dovolenky s maloletou tak, aby tým čo najviac obmedzila otca v styku s maloletou. V dôsledku takéhoto konania matky je vzťah maloletej a otca dlhodobo a účelovo devastovaný. Rozšírenie styku považoval za vhodné pre maloletú aj z dôvodu, že je aktuálne vo veku, kedy potrebuje mať s otcom, ktorý pre ňu predstavuje intenzívny kontakt. Poukázal pritom na znalecké dokazovanie realizované v konaní 22P/409/2012, ktorý navrhoval postupné rozširovanie styku otca s maloletou.
2. Rodičia na predbežnom prejednaní veci s modifikáciami na neskorších pojednávaniach uzavreli rodičovskú dohodu v smere rozšírenia bežného styku a styku počas Vianoc a Veľkej noci v znení, ako je uvedená vo výroku I tohto rozhodnutia. Takúto dohodu aj za zohľadnenia odporúčania kolízneho opatrovníka súd schválil, keďže je nepochybné, že je uzavretá v záujme maloletej, ktorému zodpovedá postupné rozširovanie styku s otcom tak, aby sa ako rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti mohol čo najviac osobne podieľať na výchove maloletej, pre ktorú predstavuje nezastupiteľný mužský vzor, potrebný z hľadiska jej zdravého psychického a fyzického vývoja.
3. Medzi rodičmi však zostala sporná otázka styku otca s maloletou počas letných prázdnin. Matka pôvodne trvala na tom, že otec by mal byť oprávnený stretávať sa s maloletou od 1.07. od 9,00 hod. do 12.07 do 9,00 hod. a matka by mala mať následne právo na neprerušenú starostlivosť od 12.07. od 9,00 hod. do 01.08. do 9,00 hod. Neskôr rodičia zhodne uviedli, že by akceptovali rovnomernú úpravu styku otca s maloletou za zohľadnenia doterajších zvyklostí matky stráviť s deťmi dlhšiu dovolenku v D., čo je pre mal. S. aj zdravotne indikované a to približne v režime od 01.07. od 09.00 hod do 12.07. do 18.00 hod s otcom a následne do 04.08. do 09.00 hod s matkou a ďalej opätovný styk otca s maloletou od 04.08. od 09.00 podľa otca do 23.08. do 18.00 a podľa matky do 14.08. do 18.00 hod, pričom následne by pokračoval bežný režim styku.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a pohovorom s maloletou, oboznámením sa s obsahom spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 22P/409/2012 vrátane znaleckého posudku znalca z odboru psychológia, odvetia klinická psychológia detí a dospelých zo dňa 06.03.2015.
5. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21.10.2015, sp. zn. 22P/409/2012-206, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.11.2016, sp. zn. 11CoP/36/2016-269, bol upravený styk otca s maloletou tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou S. v každom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny, v každom párnom kalendárnom týždni od soboty 9.00 hodiny do nedele 18.00 hodiny a v každom kalendárnom roku od 26.12. 9.00 hodiny do 27.12. 18.00 hodiny, od Veľkého piatku 9.00 hodiny do soboty 18.00 hodiny a od 1.7. od 9.00 hodiny nepretržite do 10.7. do 18.00 hodiny s tým, že maloletú si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá; matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.
6. V čase rozhodovania v októbri 2015, t.j. pred viac než 3,5 rokom v čase, kedy maloletá ešte nenavštevovala ani základnú školu, súd vychádzal z toho, že v danom čase najvhodnejšiu úpravu styku otca s maloletým dieťaťom považoval práve styk vymedzený vo výroku rozhodnutia tak, aby obaja rodičia mohli s dcérou tráviť ucelené víkendy. Bolo tiež v záujme maloletej, aby si s otcom zažila aj sviatočné dni, a to prostredníctvom dvoch dní v zmysle odporúčania kolízneho opatrovníka, v čase Vianoc na druhý sviatok vianočný a po ňom nasledujúci deň a vo veľkonočnom období na Veľký piatok a v nasledujúcu sobotu, teda v každom kalendárnom roku od 26.12. 9.00 hodiny do 27.12. 18.00 hodiny a od Veľkého piatku 9.00 hodiny do soboty 18.00 hodiny. Tak, ako mohla matka tráviť s maloletou dovolenku, takéto
právo by malo prináležať aj otcovi aspoň jedenkrát v letnom období v rozsahu desiatich dní, preto bolo rozhodnuté aj úprave styku od 1.7. od 9.00 hodiny nepretržite do 10.7. do 18.00 hodiny, keď v konaní neboli zistené žiadne prekážky pre to, aby maloletá nemohla u otca aj prenocovať, či už v mieste jeho dočasného bydliska v Bratislave, alebo v tom čase u jeho rodičov v F.. V obidvoch domácnostiach bolo vykonané šetrenie prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý skonštatoval vhodnosť prostredia z hľadiska záujmov maloletej. Maloletá bola vo veku, kedy jej naviazanosť na matku už nemohla byť až tak silná, aby nedokázala bez nej prenocovať - naviac v prítomnosti vlastného otca. Matka nevyprodukovala v konaní žiadne konkrétne dôkazy ku svojim tvrdeniam o nevhodnosti takejto úpravy styku, vždy išlo len o jej ničím nepodložené domnienky, napr. že by si otec mohol vtedy vypiť. Čo sa týka úpravy styku v letnom období, tak tento sa mal po prvýkrát uskutočniť po dovŕšení veku šesť rokov a na desaťdňové odlúčenie od matky musela byť preto už spôsobilá, keď súd poukazoval napr. na to, že aj deti v materských školách bežne absolvujú tzv. škôlku v prírode len za prítomnosti pedagógov.
7. Zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní 22P/409/2012 dňa 06.03.2015, t.j. pred viac ako štyrmi rokmi vyplynulo, že vzájomný vzťah medzi maloletou a otcom bol už v tom čase dobrý. Maloletá sa zrejme cítila v jeho spoločnosti dobre, otec jej ponúkal asi „viac zábavy“ ako matka, jeho aktivity vnímala ako zaujímavé. Otec vyjadroval tiež k maloletej veľmi dobrý vzťah, jeho prejavy boli prirodzene limitované jeho osobnostnými charakteristikami. Vzájomný vzťah rodičov znalec však hodnotil ako zlý, dokonca miestami až nepriateľský, čo priznali obaja, aj keď každý z nich „videl vinu“ za toto na strane rodiča druhého. Matka vnímala otca dieťaťa ako sebeckého, impulzívneho a agresívneho, otec bol zas na matku „trvalo nahnevaný“, lebo pociťoval z jej strany nedostatok úcty voči svojej osobe, na čo bol zvýšene citlivý. Maloletá mala dobrý vzťah k obom rodičom, pritom ale vnímala, že ich vzájomný vzťah dobrý nie je. Ani jeden z rodičov zjavne nebol v danom čase schopný hovoriť o druhom rodičovi pozitívne (a možno ani neutrálne), takže každý z nich týmto spôsobom mohol maloletú ovplyvňovať vo vzťahu k rodičovi druhému. Znalec nedokázal presnejšie odhadnúť, v akej miere bola maloletá aj svedkom priamych „nepriateľských“ reakcií voči sebe navzájom, no aj toto (najmä ak sa vyskytovali častejšie), mohlo maloletú ovplyvňovať. Možnosť tohto vplyvu bola väčšia na strane matky, nakoľko bola dcéra častejšie v jej prítomnosti ako s otcom. Na druhej strane však v danom čase pôsobila maloletá tak, že sa tento vplyv na nej vo výraznejšej miere nepodpísal, t.j. neobjavili sa u nej závažnejšie psychopatologické známky. U otca dieťaťa bola v popredí „narcistická“ problematika, pričom možno hovoriť o povahových rysoch. Jeho sebavedomie, resp. sebahodnotenie bolo veľmi krehké, „neisté“, a preto aj ľahko zraniteľné takými reakciami okolia na svoju osobu, ktoré vnímal ako „nedostatočne oceňujúce“. Ak takéto reakcie vnímal, mal sklon na to reagovať impulzívne, resp. agresívne, aby sa presadil, t.j. zvýšil, či posilnil svoju sebahodnotu. V tomto zmysle mal teda otec dieťaťa na jednej strane zvýšenú tendenciu k agresivite. Na druhej strane išlo ale o agresívnejšie reakcie, ktorých primárnym cieľom bolo „ochrániť seba“ a nie „poškodiť iných“ (aj keď to navonok mohlo niekedy tak vyzerať). Otec dieťaťa nie je zvýšene agresívny v tom zmysle, že by bol „zlomyseľný“, t.j. mal uspokojenie v tom, keď môže ubližovať iným. Preto znalec považoval za vysoko nepravdepodobné, že by sa takéto tendencie prejavovali aj vo vzťahu k maloletej, pretože zo strany dieťaťa nevnímal také ohrozenie svojho „ja“, ako tomu mohlo byť zo strany dospelých. Preto sa znalec domnieval, že tieto jeho tendencie nie sú pre maloletú nijakým spôsobom ohrozujúce. (Aj keď znalec otcovi dieťaťa „zazlieval“, že sa - pravdepodobne - nie vždy dokázal adekvátne kontrolovať v reakciách voči matke v prítomnosti maloletej). Znalec nezistil žiadne známky, ktoré by svedčali o tom, že by realizácia styku otca s maloletou nejakým spôsobom negatívne ovplyvnili osobnostný vývoj maloletej, resp. jej správanie voči okoliu. Znalec sa domnieval, že negatívne prejavy maloletej v čase predchádzajúceho konania vysoko pravdepodobne súviseli s vnútorným napätím a boli výrazom hnevu maloletej. K tomu prispeli zrejme obaja jej rodičia, nakoľko vzťah maloletej k obom rodičom bol dobrý a ich vzájomný vzťah výrazne konfliktný. To vyvolávalo u dieťaťa vlastne rozpor medzi tým, čo cíti (má rado oboch rodičov), a tým, čo „vidí“ (vzájomné nepriateľstvo rodičov), ktorý sa potom mohol prezentovať uvedeným spôsobom. Znalec navrhol, aby sa mohla maloletá s otcom stretávať každý druhý „plný“ víkend, t.j. od piatka do nedele, resp. až do pondelka rána (podľa okolností). K tomuto by však mohlo prísť „postupne“. Okrem toho by sa otec mohol stretávať s maloletou každý druhý týždeň jeden, resp. dva dni popoludní ako doteraz. Na to, aby boli tieto stretnutia pre maloletú prospešné bolo však potrebné, aby k tomu prispeli aj rodičia, preto znalec považoval za nevyhnutné, aby absolvovali spoločné stretnutia u psychológa a každému z nich odporúčal aj individuálnu terapiu.
8. Maloletá S. v rámci pohovoru, ktorý sa uskutočnil na súde dňa 13.11.2019 neprejavovala nadšenie, že musí chodiť k tatovi, pretože tam vlastne nemá čo robiť - nemá tam kamarátky, ani svoju izbičku a teraz ani farbičky. Cez týždeň chodí s tatom do kútika alebo na návštevy ku kamarátovi, ktorý má deti a to je
v pohode. Veľmi túži po psíkovi, keď u tata je na dvore iba mačka, s ktorou sa občas pohrá. Na otázky súdu uviedla, že cez víkend si dá tato pivo a aj fajčí, čo jej nevonia a nie je jej to príjemné. S tatom sa tiež nechce učiť, lebo sa od začiatku učí s maminou, s ktorou majú svoj systém, ktorý jej vyhovuje a má aj samé jednotky. K tatovi už chodí naučená. Maloletej bolo spôsobom primeraným veku vysvetlené zo strany konajúcej sudkyne jej právo na kontakt s obomi rodičmi a právo otca na rovnocenný kontakt s ňou.
9. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 22P/126/2019 zo dňa 05.08.2019 nariadil tunajší súd neodkladné opatrenie, na základe ktorého bol otec oprávnený stretnúť sa s maloletou počas letných prázdnin v roku 2019 okrem bežného styku v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/409/2012-206 zo dňa 21.10.2015 v znení rozhodnutia Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP/36/2016-269 zo dňa 22.11.2016 s modifikáciou podľa predbežnej rodičovskej dohody podpísanej na tunajšom súde dňa 11.03.2019 v rámci predbežného prejednania veci v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/17/2019 nepretržite od utorka 20.08.2019 od 09.00 hod do piatku 30.08.2019 do 10.00 hod s tým, že si maloletú v určenom čase začatia styku mal prevziať v mieste bydliska matky, kde bol v určenom čase ukončenia styku dieťa matke povinný odovzdať. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripravenú v určenom čase začiatku styku otcovi odovzdať. Predmetné rozhodnutie rodičia rešpektovali a maloletá podľa rozhodnutia súdu strávila s otcom počas leta súvisle ďalších 10 dní.
10. Kolízny opatrovník navrhol schváliť rodičmi uzavretú dohodu, pričom v časti úpravy styku počas leta sa pripojil k návrhu matky.
11. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
15. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
16. Možnosť zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvaného clausula rebus sic stantibus. Táto zásada umožňuje zmeniť rozsudky týkajúce sa maloletých detí aj bez návrhu, ak sa súd dozvie, že sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. Zmena pomerov z času vyhlásenia pôvodného rozsudku nemôže byť akákoľvek. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok najprv ustáliť, či došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam.
17. Závažnosť zmeny pomerov sa vyžaduje preto, lebo jedným z významných faktorov prispievajúcim k riadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho pomerov, vrátane stability výchovného prostredia. Súd by však túto požiadavku nemal absolutizovať, ale vždy by mal vziať do úvahy všetky faktory, najmä tiež názor dieťaťa, ktoré je ho už schopné vyjadriť s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť.
18. Z vykonaného dokazovania v smere ďalšej úpravy styku otca s maloletou počas letných prázdnin vyplynulo, že aktuálne vzhľadom na vyšší vek dieťaťa a doterajší v zásade pravidelný kontakt maloletej s otcom nič nebráni tomu, aby vzhľadom na odstup času od poslednej úprave styku vzhľadom na prirodzenú zmenu pomerov bol styk otca s maloletou počas letných prázdnin upravený štandardne v súlade s bežnou rozhodovacou súdnou praxou a predovšetkým v súlade s ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd má za to, že doterajšou užšou a čiastočne nejednoznačnou úpravou styku otca s maloletou počas leta dochádzalo k neopodstatnenému ukracovaniu dieťaťa na jeho právach. V tomto kontexte súd poukazuje na to, že vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb.
19. K ostatnej úprave styku otca s maloletou meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie v konaní sp. zn. 22P/409/2012 v októbri 2015 súd pristúpil vychádzajúc zo situácie v danom čase, keď prihliadal na vtedajšie nastavenie maloletej, ktorá bola v predškolskom veku a na jej vtedajšiu intenzívnejšiu naviazanosť na matku. V aktuálnom čase vzhľadom na podstatný odstup času a prirodzený tomu zodpovedajúci psychický vývin maloletej súd nevidel dôvod, aby vo veku 9 rokov zostával upravený styk otca s maloletou počas letných prázdnin v doterajšom značne redukovanom rozsahu.
20. V intenciách ostatne uvedeného súd považoval za dôvodné pristúpiť k úprave styku maloletej s otcom za rešpektovania doterajších rodinných zvyklostí (dlhšia súvislá dovolenka maloletej s matkou v zahraničí na prelome letných mesiacov) tak, aby malo dieťa možnosť tráviť s otcom polovicu prázdnin, čo zodpovedá požiadavke rovnocenného a rovnoprávneho styku, avšak tak, aby boli súčasne rešpektované pocity a nastavenie dieťaťa prezentované na pohovore na súde a teda, aby dieťa nebolo nútené s otcom tráviť neprimerane dlhý súvislý časový úsek, na čo doposiaľ nebolo zvyknuté, resp. aby malo súčasne garantovaný telefonický kontakt s matkou. V záujme uvedeného vymedzil kontakt otca s maloletou v súlade s vôľou rodičov na 12 dní začiatkom prázdnin a následne na dva samostatné týždňové intervaly predelené týždňom s matkou po návrate maloletej z D.m posledné dni prázdnin za zohľadnenia blížiaceho sa začiatku školského roka bude maloletá opäť tráviť s matkou tak, aby mala matka, ktorá má ako rezidenčný rodič zodpovednosť za prípravu maloletej na školskú dochádzku, ešte dostatočnú časovú možnosť zabezpečiť s maloletou posledné prípravy do školy a následne sa mala maloletá možnosť naladiť na opätovný začiatok školy. Súd má za to, že takouto úpravou styku bude mať maloletá dostatočný priestor na konzumáciu jej pozitívneho vzťahu s otcom a vytváranie si spoločných zážitkov počas voľného času určeného na oddych a regeneráciu, pričom otec bude mať dostatočný časový priestor na to, aby si s maloletou mohol taktiež pripraviť súvislý dlhší aktívny program, keď realizáciu kvalitného a obohacujúceho styku otca s maloletou je nepochybne v záujme dieťaťa. V tejto súvislosti súd apeluje na otca, aby v záujme pozitívneho rozvíjania jeho vzťahu s dcérou aktívne pracoval na zatraktívnení spoločne tráveného času a vnímal potreby a túžby dieťaťa, v záujme ktorého by sa mal zdržať pred maloletou aktivít, ktoré nie sú dieťaťu oprávnene príjemné, resp. hľadal cesty, ako vyhovieť primeraným želaniam dieťaťa, aby sa v jeho spoločnosti a domácnosti cítila dcéra čo najlepšie a sama prejavovala väčšiu túžbu a nadšenie z pravidelného kontaktu s otcom, s ktorým sa musí cítiť nielen dobre, ale i bezpečne.
21. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť, v danom prípade predovšetkým v zmysle psychologickej prípravy, keď vzhľadom na vek maloletej (9 rokov) sa stále predpokladá aktívna účasť matky na jej výchove a na ovplyvňovaní jej reakcii, a teda je potrebné ovplyvniť reakcie dieťaťa spôsobom, aby bolo psychicky pripravené na stretnutie s otcom, a to nielen bezprostredným pôsobením matky v krátkom časovom horizonte pred konkrétnym stykom otca s dieťaťom, ale aj výchovným pôsobením hlavne v čase, keď je maloletá výlučne s matkou. V prípade ak matka bez odbornej pomoci toto nezvláda, je na jej zodpovednosti, aby takúto pomoc vyhľadala sama, resp. rešpektovala odborné rady. Je nutné zdôrazniť, že matka je povinná v rámci prípravy na
styk svojím verbálnym a neverbálnym prejavom maloletú vo vzťahu k otcovi podporovať, usmerňovať a organizovať program maloletej so zreteľom na jej záujem stretávať sa s otcom. Každý z rodičov, a predovšetkým matka, ktorej je maloletá S. zverená do osobnej starostlivosti si musí uvedomiť, že dieťa nie je vlastníctvom ani jedného z nich a sú to obaja rodičia, ktorí sú zodpovední za jeho zdravý fyzický a psychický vývoj, z ktorého dôvodu je biologický otec dieťaťa súčasťou života maloletej, a teda aj života jej matky, ktorá je s otcom dieťaťa povinná vopred riešiť otázky bežného života maloletej, absolútne nevyhnutne problematiku jej zdravotného stavu, školskej prípravy, voľnočasových záujmových aktivít etc., čomu musí nutne musieť do istej miery prispôsobiť aj svoj osobný život, keďže jedným zo základných práv každého dieťaťa je právo na lásku a starostlivosť oboch svojich rodičov, ktorí sú vo svojich rodičovských roliach v živote dieťaťa nezastupiteľní.
22. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď nebol vzhľadom na charakter konania viazaný návrhom, resp. protinávrhom matky, a teda nebolo potrebné, aby o nich v jednotlivostiach rozhodoval samostatným výrokom.
23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti výroku I tohto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné (§ 122 Civilného mimosporového poriadku / CMP/).
Proti výrokom II až IV tohto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.