Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-55-2019.pdf
PDF · 118.15 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 156, proti žalovanej: B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., J. D. XXX/X, o zaplatenie 674,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 5. decembra 2018 č. k. 7Csp/47/2018-46 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (II.) a vo výroku o náhrade trov konania (III.) p o t v r d z u j e .
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 570 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 570 eur od 08. 06. 2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 570 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 570 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 570 eur do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,98%. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, § 544 ods. 1, 3, § 545 ods. 1, § 559 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj vykonaným dokazovaním.
1.1. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 28. 01. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 850010239 na sumu 570 eur, ktorú sa zaviazala žalovaná uhradiť v 24 mesačných splátkach po 28,11 eura. Celkovú čiastku, ktorú musí ako dlžníčka zaplatiť, predstavuje 731,64 eura pri predpokladanej RPMN za úver 31,65%, RPMN za úver 31,34%, priemernej RPMN za úver 36,30%, ročnej úrokovej sadzbe úveru 18,08%, predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu 31,65%, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 18,08%, ročnej úrokovej sadzbe úrokov 5,05%, poplatku za poskytnutie úveru 57 eur. Súčasťou zmluvného vzťahu boli aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. Podľa článku 8. zmluvy, v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti, alebo záväzku podľa dohody o poskytnutí služieb, ak bude uzatvorená, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej
sumy za každý deň omeškania. Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a/ zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podľa článku 8.2. zmluvy, okrem zmluvnej pokuty je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa odseku 8.1. tejto zmluvy o RÚ nepresahovala minimálnu výšku podľa odseku 8.3. tejto zmluvy o RÚ. Podľa článku 8.3. zmluvy, zmluvná pokuta podľa článku 8. ods. 8.1. tejto zmluvy spolu s úrokom z omeškania nesmú prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zák. č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť 3-násobok úrokov z omeškania. Podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
1.2. Žalovaná porušila svoje povinnosti splácať pôžičku riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 14. 05. 2015 vyzval žalovanú k úhrade dlžných čiastok vo výške 125,10 eura a súčasne upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek zo splátok 1, 2, 3, vo vzťahu ktorým je v omeškaní a súčasne uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, k čomu došlo dňa 07. 06. 2015. Keďže žalovaná prevzala oznámenie dňa 20. 05. 2015 a v lehote 15 dní od doručenia oznámenia neuhradila dlžnú čiastku, stal sa splatný celý dlh z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 07. 06. 2015. Z prehľadu úhrad súd zistil, že žalovaná neuhradila žiadnu čiastku.
1.3. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 28. 01. 2015 zmluvu o revolvingovom úvere s tým, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. a vzťahujú sa na ňu ustanovenia okrem uvedeného zákona, aj Občianskeho zákonníka. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský úver upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch, súd pristúpil k skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 2 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 28. 01. 2015.
1.4. Preskúmaním zmluvy dospel k záveru, že zmluva nemá zákonom požadované náležitosti, a to údaj o konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. a údaj o termínoch, počte, výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. Vychádzal z eurokonformného výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., pričom prihliadol na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22. 02. 2018 (následne aj 3Cdo 56/2018 zo dňa 17. 04. 2018). Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia a eurokonformného výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zák. č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termín splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V dôvodovej správe k zákonu č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet, termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a iné poplatky. Vychádzajúc však z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj z eurokonformného výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona, nebolo možné dospieť k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500101239 má náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a to z dôvodu, že v uvedenej zmluve je síce dohodnutá výška mesačnej platby v sume 28,11 eura (vrátane úrokov), dohodnutý je aj počet splátok 24, avšak v zmluve nie je uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok a to ani konkrétnym časovým údajom, ani iným, nepochybným spôsobom umožňujúcim identifikovať dátum splátok a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v zmluve nie je určená ani splatnosť prvej splátky. Zároveň z uzatvorenej zmluvy nie je zrejmá ani doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, keď chýba konkrétne určenie dátumu a ani podmienky zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum poslednej splátky, ako aj konečnej splatnosti úveru. Súd neprihliadol na skutočnosť, že dátum prvej splátky a dátum poslednej splátky je uvedený v oznámení veriteľa, a to pre zmluvu č.
8500101239 zo dňa 28. 01. 2015, keď uvedené oznámenie má len charakter informácie o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej žalovanej ako dlžníkovi, a nie je súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu, teda nie je súčasťou zmluvy o úvere. V súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b/ preto absencia uvedených náležitostí má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi iba poskytnutú sumu úveru 570 eur, keď žalovaná neuhradila žiadnu sumu z úveru a s poukazom na článok 8. ods. 8.1. pre porušenie zmluvných povinností žalovanej súd priznal žalobcovi aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 570 eur od 08. 06. 2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 570 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 570 eur, priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 570 eur do zaplatenia. Vo zvyšku žalobcu z vyššie uvedených dôvodov zamietol, lehotu na plnenie určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, keď žalovaná žiadala o plnenie žalovanej sumy v splátkach, avšak v konaní nedoložila žiadne doklady, ktorými by preukazovala existenciu takých pomerov na jej strane, ktoré by odôvodňovali plnenie v splátkach.
1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobca, ktorý bol úspešný v rozsahu 68,98% (84,49% - 15,51%) mu priznal nárok na náhradu trov konania, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a vyhovenia žalobe v celom rozsahu, ako aj priznania nároku na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Dôvodil tým, že záver súdu o tom, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500101239 neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, je založený na nesprávnom skutkovom zistení a nesprávnom právnom posúdení. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v bode 58. rozsudku vo veci C-42/15, v ktorom vyslovil, že uvedené ustanovenie (článok 10 ods. 2 Smernice č. 2008/48/ES) by sa nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil povinnosť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenováva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Zároveň konštatoval (výrok IV.), že článok 23 Smernice č. 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členské štáty vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z. z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržania únijného práva bola vylúčená. Stalo sa tak novelou č. 279/2017, pričom jej prijatie bolo odôvodnené tým, že ide o zohľadnenie záverov Súdneho dvora Európskej únie 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s./Klára Biroóvá. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona, konkrétne ku vzťahu k uvádzanému termínu konečnej splatnosti, to znamená, že s týmto údajom nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát túto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti, a ďalej ani pre to, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/1946/2017, ktoré sa týkalo práve výkladu ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. v kontexte únijného práva. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pleiffer (C-397/01 až C-403/01). Náležitosť „konečná splatnosť“ nepozná ani únijné právo od 01. 05. 2008, ani vnútroštátne právo. Tvrdí, že súd prvej inštancie sa po právnej stránke nesprávne vysporiadal s relevantnými skutočnosťami, na základe ktorých je prípustný záver o bezúročnosti úveru. Požiadavka termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to: určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, ako aj spôsob vyplývajúci z článku 4. ods. 4.5. zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Uvedenie konečnej splatnosti treba vykladať vo vzájomných súvislostiach.
2.1. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní napádal závery súdu o tom, že zmluva by mala obsahovať rozčlenenie splátky na časť istiny, úrok a iné poplatky, keď k tomuto záveru dospel v rozpore so zák. č. 129/2010 Z. z. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom aký logicky a opodstatnený by bol zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona, keď dané údaje
by už mal priamo v zmluve. To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9 ods. 5. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti, či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by nemala žiaden význam. Z uvedeného vyplýva, že už pri konflikte dvoch výkladových metód treba vychádzať z takého prístupu, ktorý umožňuje obidve metódy rešpektovať. V otázke výkladu Smernice 2008/48/ES prijal Súdny dvor EÚ záver, že Smernica 2008/48/ES žiadne rozpisovanie splátky nevyžaduje. Rovnako ale prijal výklad aj o tom, že členský štát si nesmie vytvárať vlastné náležitosti (čo znamená, že si to nemôže dovoliť žiadny jeho vnútroštátny orgán). V súvislosti s uvádzaním sumy splátky ako náležitosti zmluvy zaujala názor aj súdna prax, keď v zmysle uznesenia NS SR z 22. 02. 2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017 vyplýva, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom. Požiadavka na rozpisovanie splátky je postupom, ktorý nemá oporu v právnom poriadku.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj v závislom výroku o trovách konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
5.1. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotno-právnu, tak aj procesno-právnu oblasť. Odvolací súd musí preto skúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ tak v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
7. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne posúdil po právnej stránke, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky podstatné skutočnosti pre posúdenie veci a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v podanom odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
8. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 674,64 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 28. 01. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 850010239 na sumu 570 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť v 24 mesačných splátkach po 28,11 eura. Celkovú čiastku, ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť, predstavuje suma 731,64 eura pri RPMN 31,34%, ročnej úrokovej sadzbe 18,08%, predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu 31,34% a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 18,08%. Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania bola stanovená na 5,05% a poplatok za poskytnutie úveru 57 eur. Žalovaná porušila svoje povinnosti splácať pôžičku riadne a včas, a preto žalobca listom zo dňa 14. 05. 2015 vyzval žalovanú k úhrade dlžných čiastok vo výške 125,10 eura a súčasne žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru v
prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek zo splátok 1, 2, 3, vo vzťahu ku ktorým je v omeškaní a súčasne uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, k čomu došlo dňa 07. 06. 2015. Žalovaná prevzala oznámenie dňa 20. 05. 2015 a v lehote 15 dní od doručenia oznámenia neuhradila dlžnú čiastku. Z prehľadu karty dlžníka (žalovanej) bolo zistené, že žalovaná neuhradila žiadnu čiastku zo spotrebiteľského úveru.
8.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 570 eur s príslušenstvom, tak ako je uvedené v bode I. výroku rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že zmluva, ktorú posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), nemá zákonom požadované náležitosti a to údaje o konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z., ako aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/, keď v zmluve č. 850010239 je síce dohodnutá výška mesačnej platby v sume 28,11 eura a dohodnutý je aj počet splátok 24, avšak v zmluve nie je určený termín splatnosti jednotlivých splátok, a to konkrétnym časovým údajom, ani iným nepochybným spôsobom umožňujúcim identifikovať dátum splátok, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v zmluve nie je určená ani splatnosť prvej splátky. Z uvedeného dôvodu posúdil uvedený úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona ako úver, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
9. Odvolací súd pri preskúmavaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania bol viazaný odvolacími dôvodmi, a teda jeho povinnosťou bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, v zmysle ktorého posudzovaný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom na absenciu náležitostí uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, a v dôsledku čoho súd prvej inštancie žalobu vo výroku II. zamietol.
10. Súd prvej inštancie vychádzal zo správneho právneho záveru, že zmluva č. 8500101239 o poskytnutí spotrebiteľského úveru revolvingového typu je spotrebiteľská zmluva, ktorú je potrebné posúdiť v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa zároveň aplikujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa. V čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (28. 01. 2015) bol platný a účinný zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého súd prvej inštancie pristúpil k skúmaniu predmetnej zmluvy z hľadiska dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona.
11. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy v § 9 ods. 2, okrem ďalších náležitostí, stanovoval, že zmluva musí obsahovať tieto náležitosti: f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zároveň ust. § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona sankcionovalo nesplnenie uvedených podmienok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
11.1. Posudzujúc samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500101239 zo dňa 28. 01. 2015 v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a skúmajúc jednotlivé náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2, je nesporné, že zmluva o poskytnutí úveru obsahuje iba poskytnutú čiastku úveru 570 eur, počet splátok úveru 24 pri mesačnej splátke 28,11 eura a celkovú sumu, ktorú dlžník zaplatí na úvere + úrokoch za celú dobu čerpania úveru = 731,64 eura. Ďalej je upravená RPMN, ročná úroková sadzba, priemerná RPMN. V samotnej zmluve sa nenachádza údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale ani termín o konečnej splatnosti úveru. V zmluve tak jednoznačne chýba termín konečnej splatnosti úveru, keď zákon striktne, jednoznačne a zrozumiteľne vyžaduje, aby termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru obsahovala zmluva o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade samotná zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý by umožňoval spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať tento termín. Nie je prípustné, aby si spotrebiteľ musel údaje o termíne konečnej splatnosti úveru sám odvodzovať od iných zmluvných údajov. Okrem toho, ani samotná zmluva neuvádza termín splatnosti splátok úveru, ale len spôsob jeho určenia.
11.2. Za nedôvodnú preto vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu v podanom odvolaní, že termín konečnej splatnosti úveru bol splnený viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, ako aj spôsobom vyplývajúcim z článku 4. ods. 4.5. zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení je zároveň termínom konečnej splatnosti. Uvedené tvrdenia nemajú vplyv na záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. údaj o konečnej splatnosti úveru. Žalobcove tvrdenie je v rozpore so samotnou zmluvou o úvere, v ktorej absentuje dátum splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a obsahuje iba určenie počtu mesačných splátok v rozsahu 24. Za splnenie podmienky „určenia konečnej splatnosti úveru“ nemožno považovať ani odkaz na oznámenie o schválení úveru, v ktorom má byť uvedený dátum poslednej splátky úveru, pretože predmetné oznámenie nemôže nahrádzať samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sama o sebe neobsahuje údaj o splatnosti splátok, ani konečnú splatnosť úveru, ani splátkový kalendár. Samotné oznámenie veriteľa o schválení úveru s uvedením dátumu prvej splátky úveru, ako aj dátumu splatnosti poslednej splátky bolo žalovanej doručené až dňa 20. 05. 2015, teda nemohlo tvoriť v žiadnom prípade súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 28. 01. 2015.
12. Pokiaľ ide o posúdenie uvedenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere eurokonformným výkladom príslušného ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Biroóvej, tu odvolací súd uvádza, že ani eurokonformným výkladom Smernice č. 2088/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorý poskytol vo svojom rozhodnutí Súdny dvor, nemožno prelomiť výklad predmetného zákonného ustanovenia, ktorý vychádza z úplne jasnej jazykovej formulácie daného zákonného ustanovenia. Zákonodarca v tomto ustanovení jasne deklaroval požiadavku na uvedenie údaja o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase uzatvorenia zmluvy stranami sporu platný a účinný. Aj z predmetného rozhodnutia Súdneho dvora je zrejmé, že Smernica č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu a Slovenská republika pri implementácii smernice do zákona č. 129/2010 Z. z. povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila, pretože nesmela zachovať, ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Uvedený konflikt medzi Smernicou č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zákonom č. 129/2010 Z. z. však nie je možné riešiť priamou aplikáciou predmetnej smernice. Jednalo by sa o tzv. priamy účinok smernice. Otázka priameho účinku smerníc, konkrétne podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia je riešený v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ. V zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja oproti sebe výhradne jednotlivci a priamky účinok smerníc je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice. Uvedené právne závery Súdny dvor EÚ potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. rozsudok z 26. februára 1986 vo veci Marshall, rozsudok zo dňa 5. októbra 2004 vo veci Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01). V danom prípade tak priama aplikácia dotknutej smernice na vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je možná.
13. Ďalšou otázkou je tzv. nepriamy účinok smerníc, ktorý spočíva v eurokonformnom výklade dotknutého vnútroštátneho práva, ktorý sleduje dosiahnutie účelu, cieľa smernice. Nepriamy účinok smerníc má však vždy svoj rozsah a svoje medze, ktoré sa nachádzajú v rozsahu a medziach vnútroštátnych metód výkladu práva. Súdny dvor EÚ potom ešte sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. V rozhodnutí vo veci Adeneier, C-212/04 (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla 2006) uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47)“. Vzhľadom na explicitné znenie zák. č. 129/2010 Z. z. v časti požiadavky uvádzať v zmluve údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nie je výklad týchto zákonných ustanovení podľa záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Biroóvej možný. Takýto výklad by bol výkladom
plráva contra legem a v podstate by viedol k nahradeniu vnútroštátneho práva predmetnou smernicou. V konečnom dôsledku by sa tak jednalo o výklad porušujúci všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd záver súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku o tom, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o termíne konečnej splatnosti úveru, a preto sa daný úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, považoval za správny, a preto nebol dôvod zaoberať sa ďalšími námietkami žalobcu smerujúcemu proti záveru súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje ani náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona a to z dôvodu, že v zmluve je síce dohodnutá výška mesačnej splátky vo výške 28,11 eura, aj dohodnutý počet splátok, avšak v zmluve nie je uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok a to ani konkrétnym časovým údajom, ani iným nepochybným spôsobom umožňujúcim identifikovať dátumy splátok, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v zmluve nie je určená ani splatnosť prvej splátky.
14.1. Nedôvodné sú odvolacie námietky žalobcu v tom smere, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva by mala obsahovať rozčlenenie splátky na časť istiny, úroku a iných poplatkov, pričom poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 22. februára 2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017.
Vychádzajúc z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie práve svoje rozhodnutie oprel o citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (3Cdo/146/2017) a vychádzal z eurokonformného výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., ako aj zo Smernice 2008/48/ES, a teda vychádzajúc aj z názoru najvyššieho súdu, dospel k záveru, že nie je možné ani pri eurokonformnom výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ dospieť k záveru, že by zmluva mala obsahovať rozpis splátky na časť istiny, úroku vo vzťahu ku každej zložke, ale nesplnenie náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ súd prvej inštancie videl v tom, že nebola naplnená požiadavka určenia v zmluve termínu splatnosti jednotlivých splátok, a to konkrétnym časovým údajom, pričom v samotnej zmluve nebola určená ani splatnosť prvej splátky. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie, okrem vyššie uvedenej chýbajúcej náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z., videl dôvod pre konštatovanie, že zmluva je bezúročná a bezpoplatkov i pre absenciu náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/, keď samotná zmluva neobsahovala termíny splátok istiny, ani splatnosť prvej splátky.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd na základe dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj zdôraznených dôvodov samotným odvolacím súdom, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná a patril by jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, tento nárok, resp. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).