Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13T-50-2023.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/50/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanej A. B. a spol. pre prečin týrania zvierat podľa § 305a ods. 1 písm. c) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. februára 2024 takto
rozhodol:
Obžalované
1. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D. B., trvale bytom A. E. XX, okr. Vranov nad Topľou,
2. ml. A. F., nar. XX.XX.XXXX vo C. D. B., trvale bytom A. E. XX, okr. Vranov nad Topľou,
u z n á v a j ú s a z a v i n n é, ž e
dňa 12.11.2022 v čase okolo 15:10 hod. na cintoríne v obci Vyšný Žipov po predchádzajúcej dohode sa bez primeraného dôvodu a v rozpore s § 22 ods. 2 písm. b) zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov pokúsili usmrtiť psa nezisteného plemena a pohlavia, a to tak, že ml. A. F. najprv za týmto účelom otvorila poklop studne na cintoríne, potom sa obe vydali chytiť psa, ktorého chytila A. B. a tá ho do studne hodila, z čoho sa obe radovali a následne z cintorína odišli preč, pričom pes bol neskôr zo studne vytiahnutý a týmto konaním neutrpel viditeľné zranenia,
t e d a
v úmysle spáchať prečin spoločným konaním sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k utýraniu zvieraťa, pričom k dokonaniu prečinu nedošlo,
t ý m s p á c h a l i
prečin týrania zvierat podľa § 305a ods. 1 písm. c) Trestného zákona, spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona upúšťa od potrestania A. B..
Podľa § 98 písm. a) Trestného zákona upúšťa od potrestania mladistvej A. F..
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na tunajší súd obžalobu na obžalované A. B. a ml. A. F. pre prečin týrania zvierat podľa § 305a ods. 1 písm. c) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.2.2024 po prednesení obžaloby prokurátorom súd pred výsluchom obžalované podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku poučil o práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku a zároveň obžalované poučil podľa § 257 ods. 2 Trestného poriadku. Obe obžalované po riadnom poučení urobili na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že každý z nich je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie oboch obžalovaných o spáchaní skutku uvedeného v obžalobe prijal a súčasne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výpismi z evidencie priestupkov, odpismi z registra trestov, správami obce A., Základnej školy C. G. a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, lustráciami v Sociálnej poisťovni a databáze súdov a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaná A. B. uviedla, že je slobodná, že do školy už nechodí, že žije s mamou a rodinou a nikde nepracuje. Je evidovaná na úrade práce, ale nedostáva žiadne dávky, tieto poberá jej matka. Uviedla tiež, že je tehotná a to v treťom mesiaci. Oľutovala svoje konanie s tým, že už to nikdy neurobí.
Obžalovaná ml. A. F. uviedla, že býva s mamou a rodinou, chodí do školy a to do posledného ročníka na základnej škole, no potom už do školy ísť nechce. Uviedla, že veľmi ľutuje, čo spravila a už to nikdy neurobí.
Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že ani obžalovaná A. B. ani ml. A. F. záznam nemajú.
Podľa odpisu z registra trestov nebola ani A. B. ani ml. A. F. odsúdená.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou ohľadom ml. A. F. vyplýva, že rodinu vedú v evidencii problémových rodín od roku 2009. Rodičia žijú v spoločnej domácnosti, na starostlivosti a výchove o maloleté deti sa podieľajú obaja rodičia. Matka je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, otec príležitostne brigáduje. Príjem rodiny pozostáva z dávky v hmotnej núdzi a prídavkov na deti. Rodina býva v murovanom dome, ktorý pozostáva z dvoch izieb, bez sociálneho zariadenia. V domácnosti je zavedená elektrina, voda je zo studne, kúrenie tuhým palivom. Rodičia sa snažia zlepšiť kvalitu bývania, dom v rámci možnosti rekonštruujú, Maloleté deti majú zabezpečené všetky základné potreby pre svoj priaznivý vývin v rámci možností a schopností rodičov. V školskom roku 2022/2023 bola mladistvá žiačkou X. ročníka, špeciálnej triedy Základnej školy C. G.. V škole dosahovala výsledky adekvátne jej mentálnemu postihnutiu, patrila k záškolákom, no v čase podania správy si riadne plnila školskú dochádzku a matka so školou spolupracovala. Mladistvá má od narodenia zdravotné problémy a z tohto dôvodu absolvuje kontroly na špecializovanej ambulancii. Matka uviedla, že s jej výchovou a správaním aktuálne problémy nemajú. V evidencii detí a mládeže s prejavmi porúch v správaní je vedená od roku 2018 z dôvodu záškoláctva. Od novembra 2022 bola spolu so sestrou na základe odporúčania úradu zapojená do spolupráce s Centrom pre deti a rodiny Vranov nad Topľou, ktoré v rodine vykonáva odbornú metódu práce na podporu riešenia výchovných problémov, sociálnych problémov a iných problémov v rodine a v medziľudských vzťahoch. Dôvodom spolupráce bolo záškoláctvo oboch dievčat. Matka uviedla, že mladistvá sa skutku dopustila spolu s obž. A. B., ktorá má na ňu negatívny vplyv a že dcéra si dostatočne neuvedomovala dôsledky svojho nevhodného konania, no s odstupom času veľmi ľutuje, čo spôsobila.
Základná škola vo C. G. že ml. A. F. navštevuje špeciálnu triedu, vzdeláva sa podľa UO ŠZŠ pre H. ročník vol variante B. V škole dosahuje adekvátne výsledky svojmu mentálnemu postihnutiu. Pochádza z úplnej
viacdetnej rodiny, rodičia spolu žijú v partnerskom vzťahu, viacerým súrodencom je diagnostikované mentálne postihnutie rôzneho stupňa. Žiačka nemá vhodné podmienky na domácu prípravu, rodina žije v rodinnom dome, ktorý bol urgentne opravený, stále nespĺňa základné hygienické štandardy. V dome nie je za vedený vodovod, po vodu chodia k najbližším susedom. Jej celkové výchovno- vzdelávacie výsledky sú úmerné podmienkam, ktoré v rodine prevládajú. Keďže v školskom roku 2021/2022 vynechávala školskú dochádzku, bola hlásená ako záškoláčka. Správanie v škole je skôr náladové, je spoločenská, ak poruší pravidlá, je to skôr afektívnej povahy. Nemá sklony k sústavnému porušovaniu školského poriadku, mimo školy si kupuje cigarety a pravidelne fajčí. Učiteľov rešpektuje, občas má sklony k odvrávaniu. V roku 2022 mala problémy s políciou, bola vyšetrovaná s rodinou za hanobenie hrobového miesta na cintoríne. Triedny učiteľ, sociálny pedagóg a výchovný poradca boli kontaktovaní I. J., ktorá začal rodinu pravidelne navštevovať a poskytovať škole informácie o ich rodinnom a sociálnom statuse. Škola v ďalšom uviedla, že toho času je spolupráca s rodinou na dobrej úrovni, matka pravidelne kontaktuje triedneho učiteľa, žiačka neodôvodnene nevymeškáva vyučovanie, tým sa zlepšili aj jej výchovno-vzdelávacie výsledky. Začala navštevovať školskú jedáleň, matka uhrádza stravné. Spolupráca rodiny so školou sa výrazne zlepšila, prebieha stále intenzívna komunikácia, hlavne telefonicky.
Obec A. k osobe ml. A. F. uviedla, že táto býva s rodičmi a súrodencami, je žiačkou Základnej školy C. G.. V obci sa správa pomerne slušne vzhľadom k jej inteligencii. Ako rodina fungovala v minulosti im nie je známe, keďže pochádzajú z K. a v A. mali v čase podania správy trvalý pobyt necelé tri mesiace, teda obec nemá dostatočné informácie o ich správaní ani o rodinných pomeroch.
K osobe A. B. obec uviedla, že žije v obci s rodičmi a súrodencami, je nezamestnaná a chodí odrábať dávku v hmotnej núdzi. V obci sa správa pomerne slušne vzhľadom k ich inteligencii, nebola riešená komisiou verejného poriadku, až kým nenastal predmetný incident na cintoríne.
Podľa lustrácie v databáze súdov sa proti obžalovaným nevedú žiadne iné konania.
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni je zasa zrejmé, že obžalované nie sú evidované v jej registroch.
Ako už súd uviedol vyššie obe obžalované urobili vyhlásenie, že každá z nich je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie súd prijal, preto ich uznal vinnými zo spáchania žalovaného skutku.
Trestný zákon v ustanovení § 40 pojednáva o upustení od potrestania. Podľa ods. 1 písm. a) od potrestania prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.
Upustenie od potrestania u mladistvého upravuje ustanovenie § 98 Trestného zákona. Podľa písm. a) súd môže upustiť od potrestania mladistvého, ktorý spáchal prečin, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednania veci pred súdom postačí na jeho nápravu.
Inštitút upustenia od potrestania je v podstate zvláštnym prípadom pohrozenia trestom v tom zmysle, že pokiaľ nie je právoplatne rozhodnuté o tom, že súd od uloženia trestu upustí, na páchateľa pôsobí samotný fakt odhalenia trestného činu, jeho vyšetrovanie spojené s trestným konaním vedeným proti nemu, súdne prejednanie skutku a následne počas trestného stíhania existujúca hrozba uloženia trestu súdom.
Možno konštatovať u oboch obžalovaných splnenie podmienky a teda u obžalovanej A. B., že bola uznaná za vinnú z takého prečinu ako predpokladá ustanovenie § 40 Trestného zákona, že spáchanie skutku priznala, keď na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine a svoje konanie aj oľutovala, tak ako to vyplýva z jej výpovede ale aj záverečnej reči a súčasne prehlásila, že sa už takéhoto konania nedopustí, keď uviedla, že už to nikdy neurobí.
Rovnako ml. obžalovaná A. F. bola uznaná za vinnú z prečinu, pričom vo vzťahu k mladistvým zákon bližšie nešpecifikuje spáchaný prečin, resp. nestanovuje žiadne bližšie kritéria, vo vzťahu k akému prečinu je možné uplatniť postup v zmysle § 98. Taktiež na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine a svoje konanie aj oľutovala, tak ako to vyplýva z jej výpovede ale aj záverečnej reči a rovnako prehlásila, že sa už takéhoto konania nedopustí, teda, že už to nikdy neurobí. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na správu základnej školy, ktorej je obžalovaná žiačkou, a teda, že v ostatnej dobe došlo k zlepšeniu pokiaľ sa týka výchovno-vzdelávacích výsledkov, zlepšila sa aj spolupráca s rodinou, mladistvá nie je záškoláčkou.
V ďalšom bolo úlohou súdu vysporiadať sa s tým, či sú splnené aj ďalšie podmienky pre upustenie od potrestania obžalovaných, ktoré sú už totožné bez ohľadu na vek páchateľa a teda, či vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a doterajší život obžalovaných, možno dôvodne očakávať, že už samotné prejedenia veci pred súdom postačí na ich nápravu.
K povahe spáchaného prečinu považuje súd za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že zo zabezpečených správ či už obce, školy ale aj úradu práce je nepochybné, že u oboch obžalovaných sa jedná o osoby z marginalizovanej skupiny obyvateľstva, vo vzťahu ku ktorej možno bohužiaľ prijať záver, že sa jedná o prostredie generačnej chudoby. Generačná chudoba alebo tiež kultúra chudoby sa vzťahuje na ľudí, ktorí sú dlhodobo v kontexte okolitej populácie v podštandardnej pozícii. Sú chudobní a iný stav ani nepoznajú, ak to trvá niekoľko generácií, tieto vzorce správania sa odovzdávajú ďalej z rodičov na deti ako kultúrne vzorce. Žijú v nej rodiny, ktoré prenášajú chudobu z jednej generácie na druhú. Majú tendenciu uviaznuť v kruhu generačnej chudoby, ktorá trvá celé politicko-ekonomické éry.
Dôsledkom dlhodobého života v chudobe je okrem materiálnej núdze i oveľa častejšie nabaľovanie sa ďalších následných rizikových faktorov, ako sú problémy v rodine, s bývaním, s chorobami, s patologickými javmi, s kriminalitou. Chudoba kladie pred takýchto ľudí oveľa väčší počet emočných a sociálnych výziev, ako napr. pred človeka v strednej triede. Jeden problém spôsobený chudobou vytvára iný problém, ktorý k chudobe vedie.
Vyrastať a žiť v generačnej chudobe, dlhodobý život v biede učí dotknuté osoby úplne iné stratégie a pravidlá a teda, že najdôležitejšie je prežiť dnešok, zahnať hlad či zimu a časť chudobných tento neustály stres kompenzuje nejakým únikom, krikom, cigaretami, alkoholom, dokonca v najhorších prípadoch aj fetovaním.
Súd žiadnym spôsobom nechce obžalované stigmatizovať vyššie uvedením konštatovaním o generačnej chudobe, práve naopak, poukázaním na prostredie, v ktorom žijú, chce priniesť aj iný pohľad minimálne na ich životnú situáciu, na ich videnie sveta, vnímanie určitých pravidiel, noriem práve v takomto prostredí ale aj kultúrne a iné zvyklosti aj pokiaľ sa týka chovu zvierat, aj konkrétne psov, správania sa k takýmto zvieratám, ktoré je bezpochyby v minimálne odlišných intenciách ako v rodinách napr. strednej triedy, kedy je už zviera považované za akéhosi člena rodiny. Ešte raz súd uvádza, že týmto konštatovaním nebagatelizuje konanie obžalovaných, neospravedlňuje ho a ani neznižuje závažnosť jeho konania len prostredím, v ktorom žijú obžalované, ale podľa súdu je aj toto hľadisko dôležité. Súdom uvádzané pomery oboch obžalovaných rodinné a sociálne by súd zohľadňoval aj pri prípadnom ukladaní trestu.
Berúc potom do úvahy vyššie uvedené a taktiež, že obe obžalované pred spáchaním skutku viedli riadny život, neboli priestupkovo postihnuté ani trestne stíhané, mal súd za to, že už samotné prejednanie veci pred súdom bude pre obe obžalované dostatočným dôvodom na to, aby sa vyvarovali do budúcna obdobného ale aj iného protispoločenského konania a že v danom prípade sa jednalo o vymedzenie z medzí inak riadne vedeného života, že možno dôvodne očakávať, že samotný priebeh trestného konania mal dostatočný výchovný vplyv na osobu oboch obžalovaných a že upustenie od potrestania bude mať tie isté výchovné a preventívne účinky, ako by malo uloženie a výkon akéhokoľvek druhu trestu, preto u oboch pri konštatovaní splnenia podmienok na takýto postup od potrestania upustil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.