Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18Sa-38-2019.pdf
PDF · 88.13 KB
No categories available
18Sa/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobkyne: Eva A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. cesta XX/XX, K., právne zastúpená JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 11. januára 2017 č. 526 213 2880 0 takto,
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 526 213 2880 0 zo dňa 11. januára 2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie č. 526 213 2880 0 zo dňa 12. júla 2016 sa z r u š u j ú a vec sa v r a c i a Sociálnej poisťovni-ústredie na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie 526 213 2880 0 zo dňa 11. januára 2017, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 526 213 2880 0 zo dňa 12. júla 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým podľa § 70 a 71 zák. č. 461/2003 Z.z. zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 16. júna 2005 s odôvodnením, že nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%, jej celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 2. Uviedla, že u zamestnávateľa Kúpele Bojnice, a.s. v pracovnom zaradení ako umývačka riadu utrpela pracovný úraz ľavého kolena dňa 03.11.2003. Dňa 20.07.2004 utrpela obdobný pracovný úraz, o ktorom záznamy Sociálnej poisťovni zdokladovala. V roku 2004 absolvovala dve operácie menisku a od 21.07.2004 je nepretržite práceneschopná, z uvedeného dôvodu si podala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Pri chôdzi používala francúzske barly, v lekárskych správach, ktoré mali posudkoví lekári k dispozícii, sa uvádzali chronické algie s dopadom nedostatočnej sebestačnosti. Ak sa bolo pre žalobkyňu problematické postarať sa o seba samú, nemohla ani vykonávať zárobkovú činnosť. Znaleckým posudkom prof. MUDr. Jozef Vojtaššák, CSc. č. 12/2009 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne stanovená na 50% podľa kapitoly XV, odd. G, položka 48, písm. c) trvalé následky po vybraní menisku, pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu 45% , za ostatné ochorenia - ochorenie chrbtice zvýšil mieru poklesu o 5% na celkovú mieru poklesu 50% a to od 08.12.2004.
3. Z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím zo dňa 19. októbra 2007 bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. Krajský súd rozhodujúc o opravnom prostriedku žalobkyne, toto rozhodnutie žalovanej rozsudkom č. k. 18Sd/168/2007-46 zo dňa 02. februára 2009 zrušil a vec
jej vrátil na ďalšie konanie. Aj následné rozhodnutie žalovanej zo dňa 02. septembra 2009, ktorým opakovane zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, bolo zrušené rozsudkom krajského súdu č. k. 15Sd/24/2010-46 zo dňa 13. septembra 2010 a vec bola vrátená žalovanej na ďalšie konanie. Následne rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 2. októbra 2013 v spojení s rozhodnutím zo dňa 15. apríla 2014 bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. februára 2016 sp. zn. 10So/19/2015 zrušené a vec bola vrátená žalovanej. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 11. januára 2017 opäť žalobkyňu neuznala invalidnou. Krajský súd na podklade opravného prostriedku žalobu zamietol.
4. Najvyšší súd v Slovenskej republike preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu zo dňa 26. apríla 2018 č. k. 15Sa/6/2017 spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť (§ 462 ods. 1 S.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
6. Podľa § 71 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
7. Podľa § 71 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov.
8. V konaní o preskúmanie rozhodnutí žalovaného o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona o sociálnom poistení) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť.
9. Podľa § 153 ods. 8 zákona Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
10. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
11. Podľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
12. Podľa § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
13. Podľa § 196 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
14. Podľa § 196 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
15. Podľa § 209 ods. 1,4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
16. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
17. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
19. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
20. Podľa § 202 ods. 2 SSP veta prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
21. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
22. Sporným medzi stranami zostáva určenie dátumu vzniku invalidity a učenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná vydala v rokoch 2005, 2007, 2009 rozhodnutia, ktorými zamietala žiadosť o invalidný dôchodok, z dôvodu, že žalobkyňa pri každom posúdení zdravotného stavu viacerými posudkovými lekármi dosiahla mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť menej ako 40%. Od 18. marca 2009 bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok a preto v súlade s § 70 ods. 1 zákona a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 So 19/2015 zo dňa 17.2.2016 pre posúdenie jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku bolo rozhodujúce zhodnotiť jej zdravotný stav pred vznikom nároku na starobný dôchodok. V tomto smere boli zo strany účastníkov zabezpečené viaceré posudky ohľadom zdravotného stavu žalobkyne, ktoré si protirečili.
23. Znalecký posudok vypracovaný znalcom Prof. MUDr. Jozefom Vojtaššákom CSc., v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia č. 12/2009 zo dňa 05.10.2009 objednala žalobkyňa. Obsahuje fotodokumentáciu, rtg. snímky, ktoré dokladá lekárskymi správami odborných lekárov od r. 2004 a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil podľa prílohy 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kap. XV, odd. G, pol. 48 písm. c), trvalé následky po vybraní menisku, pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu.
24. Znalecký posudok MUDr. Petra Gémeša, znalca z odvetvia chirurgie, so špecializáciou pre traumatológiu, č. 9/2013 zo dňa 01.08.2013 rovnako ako znalecký posudok MUDr. Petra Michalka, znalca v odvetví ortopédia č. 8/2009 zo dňa 29. mája 2009 objednala žalovaná, pričom ani jeden neuviedol postup podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. V znaleckých posudkoch boli hodnotené lekárske správy odborných lekárov od r. 2007 - 2010. Obaja znalci posúdili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť miernejšie ako znalec Prof. MUDr. Vojtaššák CSc., ktorý stanovil mieru poklesu na 50 %.
25. Posudkoví lekári žalovanej v posudku zo dňa 18 januára 2007 určili postihnutie ako obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch ľahkého stupňa podľa kapitoly XV, odd. G, položka 52 písm. a), 10% prílohy č. 4 k zákonu č. 431/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom uvedená položka mená písm. a) a
a ochorenie je uvedené ako pseudoartróza tíbie s rozmedzím 30-50%. V ďalšom posudku zo dňa 26. januára 2010 už je zdravotné postihnutie definované ako trvalé následky po vybraní menisku, pri stredne ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu podľa kapitoly XV, odd. G, položka 48 písm. b), bez uvedenia percentuálnej miery poklesu. Dve operácie menisku pritom boli uskutočnené v roku 2004. Čo svedčí o zmätočnosti posudkov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie žalovanej.
26. Zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku musí byť posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval vysloviť záver, že sú alebo nie sú splnené medicínske podmienky pre zvýšenie invalidnej dávky. Správny orgán, ktorý rozhoduje vo veci, je povinný zadovážiť si potrebné podklady pre rozhodnutie v súlade s ust. § 195 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj vykonať dokazovania podľa § 196 tohto zákona. Dôkazom je pritom všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Okrem dôkazov, ktorých vykonanie účastník navrhol, je žalovaný povinný vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník konania nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. V konaní pred súdom bolo preukázané, že ochorenie žalobkyne je v jasnej progresii, a posudkový lekár neuviedol, čo ho viedlo k záveru, aby žalobkyňu zaradil podľa kapitoly XV, odd. G, položka 52 alebo 48 b) prílohy č. 4 k zákonu č. 431/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Nijako sa nevysporiadal v posudku s námietkami, prečo žalobkyňa nebola hodnotená pod písm. c) podľa kapitoly XV, odd. G, položka 48 c) prílohy č. 4 k zákonu č. 431/2003 Z. z. o sociálnom poistení, kde je rozpätie 30-45. Neobstojí ani poznámka žalovanej, že Prof. MUDr. Vojtaššák CSc. nie je znalý zákona č. 461/2003 Z. z. a žalobkyňa už bola posúdená v máji 2009. Napadnuté rozhodnutie žalovanej teda nie je založené na komplexnom zhodnotení jej zdravotného stavu a neodstránilo rozpory znaleckých posudkov Prof. MUDr. Vojtaššáka CSc. a MUDr. Michalka.
27. V novom konaní budú správne orgány viazané právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku, čo znamená, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne budú môcť posúdiť na základe všetkých skutočností a dôkazov, ktoré sa nepochybne nachádzajú v administratívnom konaní a tieto dostatočne zdôvodní. Vo vzťahu k nej bude povinný zdôvodniť, či diagnostické závery lekárov - špecialistov majú dopad na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, podľa akého zaradenie podľa prílohy 4 k zákonu a v akej percentuálnej miere ustálil posúdenie a úvahu, z akých dôvodov bral do úvahy len posudky posudkových lekárov, ktoré si objednala žalovaná. Nariadi doplnenie znaleckého posudku MUDr. Gémeša o vyporiadanie a posúdenie rozdielnych záverov predchádzajúcich znaleckých posudkov v intenciách predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu č. k. 15Sd/24/2010. Až po posúdení tejto otázky a s prihliadnutím na ňu, opätovne žalovaná zaujme stanovisko a akému dátumu zdravotný stav žalobkyne odôvodňuje invaliditu. Až týmto doplnením dokazovania dôjde k vykonaniu predchádzajúcich rozsudkov krajského súdu a rozsudku Najvyššieho súdu SR.
28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 29. V konaní plne úspešnej žalobkyni súd priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.