Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-559-2015.pdf
PDF · 95.94 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/559/2015
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: I. B., C.. XX.XX.XXXX, D. S. J. X. B. XXX/X, XXX XX Ž. C. N., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod značkou EX 11892/15, takto
rozhodol:
I. Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.
II. Súd námietkam povinnej proti trovám exekúcie v y h o v u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom poverením zo dňa 19.11.2015, číslo 5613 099395 poveril súdneho exekútora v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave č. k. SR 12351/14 zo dňa 19.11.2014.
2. Dňa 18.01.2016 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie námietky povinnej voči exekúcii, ktoré povinná doručila súdnemu exekútorovi dňa 11.01.2016. Povinná v námietkach uviedla, že uzatvorením rozhodcovskej zmluvy zo dňa 20.12.2012 viažucej sa k zmluve o úvere č. 603701748 uzatvorenej medzi povinnou a oprávneným došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia povinnej v postavení spotrebiteľa. Zmluvou s takýmto znením si spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné postavenie. Bez nej by sa konanie uskutočnilo v mieste jeho bydliska na Okresnom súde Žiar nad Hronom, a to podľa príslušných ustanovení občianskeho súdneho poriadku s garanciou ústavných práv, ktorého znenie je pre spotrebiteľa priaznivejšie než vnútorný štatút rozhodcovského súdu, podľa ktorého prebiehalo rozhodcovské konanie - známe omnoho väčšou benevolenciou postavenou v prospech podnikateľa, o.i. kratšími lehotami na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, vyššími trovami konania. O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom a neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne v predformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej zmluvy, možnosť výberu či prípadný spor predloží Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Právo výberu akému súdu spor predloží spočíva podľa zmluvy na tej zmluvnej strane, ktoré podáva žalobný návrh, teda v konečnom dôsledku ide o žalovaného, ktorý má eminentný záujem na tom, aby boli spory so žalobcom riešene pred rozhodcovským súdom, pred ktorým bude postavenie žalovaného oveľa výhodnejšie. Povinná na rozdiel od oprávneného nijako nemohla ovplyvniť výber rozhodcovského súdu ani výber osoby rozhodcu. Uvedená rozhodcovská zmluva nebola ako neprijateľná zmluvná podmienka individuálne dojednaná. Takéto konštatovanie platí aj napriek jej dojednaniu na osobitnom liste papiera podpísanom povinnou a oprávneným. Avšak k dojednaniu samotného znenia rozhodcovskej doložky nedošlo prostredníctvom negociácie vedenej medzi oprávneným a povinným. Naopak oprávnený spotrebiteľovi predložil na podpis vopred pripravenú, preformulovanú rozhodcovskú doložku, ktorej znenie obsah ani žiadne iné náležitosti nemohla povinná nijako ovplyvniť. Zdôrazňuje, že účel, na ktorý si povinná brala od oprávneného predmetný úver, je nutné posúdiť z objektívneho hľadiska. Povinná si uvedený úver vzala výlučne na súkromné účely z dôvodu financovania vlastnej domácnosti. V predmetnej zmluve o úvere uvedené vyhlásenie o použití úveru na účel podnikania, ktoré je predformulované oprávneným spolu v spojitosti s dvojakým označením povinnej v samotnej zmluve o úvere, je nutné hodnotiť ako účelovú manipuláciu s nevedomosťou povinnej v postavení spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka v znení v akom bola dojednaná popri zmluve o úvere, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, je táto doložka zo zákona neplatná. Na základe tejto neplatnej rozhodcovskej doložky nemohol byť vydaný platný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol platným exekučným titulom.
3. Oprávnený sa vyjadril k námietkam povinnej, že z predložených námietok, ktoré boli doručené oprávnenému, je zrejmé, že nie sú podpísané ani povinnou, ani jeho právnym zástupcom. Z uvedeného vyplýva, že námietky nespĺňajú základné náležitosti ustanovenia § 42 ods. 3 OSP a § 39 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré pojednávajú o náležitostiach podania, keď im chýba základná náležitosť, ktorou je podpis toho, kto podanie robil. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota na podanie námietok je 14-dňovou zákonnou lehotou, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a teda nemožno ju predlžovať ani skracovať a vzhľadom na skutočnosť, že táto lehota povinnej na doplnenie podpisu na námietkach už uplynula, námietky povinnej nespĺňajú zákonné náležitosti a teda nie je o nich možné rozhodnúť. Oprávnený poukázal, že účastníci uzatvorili podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka nepomenovanú zmluvu. Preto sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje, zároveň poukázal, že v bode 15 Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Oprávnený uvádza, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku zákon považuje len rozhodcovskú doložku/ zmluvu, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej uviedol, že v rámci Rozhodcovskej zmluvy, ktorá predstavuje samostatnú listinu sa v čl. 2 ods. 1 zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, budú riešené - pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, pričom právo voľby má žalujúca zmluvná strana a pred príslušným súdom SR. Rozhodcovská doložka/zmluva, ktorá dáva aspoň spotrebiteľovi možnosť sa vždy pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom súde alebo rozhodcovskom súde, nebude preto v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo takáto rozhodcovská doložka bude buď rovnovážna alebo nerovnovážna v prospech spotrebiteľa. V oboch prípadoch nemôže ísť o rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ten zakazuje len také rozhodcovské doložky, ktoré sú nerovnovážne v neprospech spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedenej analýzy oprávnený uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, t.j. dáva mu možnosť sa vždy pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom súde alebo rozhodcovskom súde. Je preto nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Z uvedeného vyplýva, že v prípade rozhodcovskej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.
4. Súdny exekútor spolu s námietkami predložil súdu Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 28.12.2015. K samotnému obsahu námietok sa súdny exekútor pri predložení námietok nevyjadril. Námietky povinnej boli doručené exekútorskému úradu elektronickými prostriedkami dňa 11.01.2016, ktoré boli potom písomne doplnené. Súdny exekútor k podaniu povinnej uviedol, že povinná prevzala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 31.12.2015. K obsahu námietok povinnej uviedol, že súdny exekútor disponuje rozhodovacou právomocou len v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom, napr. pri určovaní spôsobu vykonania exekúcie, nie je však kompetentný rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov exekučného konania. Je toho názoru, že exekúciu vykonáva plne v súlade s Exekučným poriadkom a podľa poverenia udeleného príslušným súdom.
5. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „EP“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
8. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii a ich účelom je zastavenie exekúcie, alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa mohlo napadnúť rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie (exekučný titul). Námietky proti exekúcii sú procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne proti povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
9. Účelom exekučného konania je uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá nebola uspokojená dobrovoľne. Pokiaľ je exekučný titul vykonateľný a súd vydá poverenie pre súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 2 EP, predpokladá sa, že exekúcia vedená súdnym exekútorom je prípustná. Účelom konania o námietkach proti exekúcii podľa ust. § 50 ods. 1 EP je zastavenie exekúcie, ktorá je neprípustná v dôsledku zániku vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu, alebo ak nejaká okolnosť bráni jeho vymáhateľnosti, alebo ak je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná.
10. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že námietky povinnej proti exekúcii boli podané v zákonnej lehote, t.j. 11.01.2016. Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že exekučné konanie prebieha na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava č. k. SR 12351/14 zo dňa 19.11.2014. Povinná si povinnosť, ktorá jej vyplýva z exekučného titulu riadne nesplnila, t.j. neuhradila pohľadávku voči oprávnenému ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, a preto oprávnený prikročil k vymáhaniu svojej pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora. K relevantným dôvodom podania námietok proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku sú skutočnosti procesného i hmotného práva, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak však ide o skutočnosti existujúce pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno v rámci námietok uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia. Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou.
11. Zo samostatne uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o úvere, je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne. Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom práve z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi, rovnako ako aj veriteľovi, právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom, ktorý výber je dohodnutý zmluvnými stranami v poslednej vete článku II. bod 1 Rozhodcovskej zmluvy, je dôkazom o tom, že takýmto žiadateľom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník - spotrebiteľ, preto takéto dojedanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky. Podľa článku II. bod 3 Rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Povinná pritom v poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy prehlásila, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že pred uzavretím tejto zmluvy bola osobitne poučená o dôsledkoch jej uzavretia. V tejto súvislosti súd dodáva, že na prospech spotrebiteľa nemôže byť jeho vlastné zanedbanie a nevyužitie možnosti oboznámiť sa s právnym úkonom, ktorý uzatvára a berie ním na seba práva a povinnosti. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda je platným právnym úkonom. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že pokiaľ bola povinnej na podpis predložená Rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu štyroch článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnej vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom obsahuje tiež poučenie, ako je možné sa brániť proti vydanému rozhodcovského rozsudku, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Článok III. Rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého vyplýva, že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Už z uvedeného textu je podľa názoru súdu zrejmé, že povinná pred podpisom rozhodcovskej zmluvy mohla získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy. Z obsahu Zmluvy o úvere a Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinnej, že svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, poučenie o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, znenie rozhodcovskej zmluvy.
12. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietkam povinnej proti exekúcii nemožno vyhovieť. Povinná vo svojich námietkach neuviedla skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vydaní exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by robili exekúciu neprípustnou. Exekučné konanie sa začalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Súd preto na základe vyššie uvedeného námietky povinnej proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
13. Povinná spolu s námietkami voči exekúcii podala aj námietky voči trovám exekúcie, v ktorých uviedla, že v predmetnej exekučnej veci exekútor nepreukázal vynaloženie hotových výdavkov v nim vyčíslenej sume 20 eur a následne za dva ďalšie poplatky vo výške 43,47 eur a 28 eur. Povinná má dôvodne pochybnosti o správnosti ich výšky, skutočnom vynaložení a tieto preto namieta. Ich použitie exekútor nijako nepreukázal, hoci zákon vyslovene ukladá, aby to boli len výdavky skutočne vynaložené.
14. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170201.html>). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1995/233/20170201.html>).
15. Podľa § 201 ods. 1 EP predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
16. Podľa § 201 ods. 2 EP účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
17. Podľa § 47 ods. 3 EP, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
18. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách na náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „vyhlášky“) odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
19. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/>, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
20. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
21. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutia má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Podľa názoru súdu uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k upovedomeniu súdneho exekútora o trovách exekúcie, pretože výkon rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu ochranu, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má postavenie verejného činiteľa a upovedomenie je rozhodnutím exekútora sui generis. Súčasťou práva povinného na súdnu a inú právnu ochranu je právo nie len poznať predbežnú výšku trov exekúcie, ale aj to, z čoho pozostávajú, pričom tomuto jeho právu zodpovedá povinnosť súdneho exekútora trovy exekúcie vyčísliť v rozsahu ich skutočnej výšky nie len výslednou sumou, ale aj jej výpočtom a špecifikáciou.
22. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku v sume 84,00 eur, pozostávajúce z odmeny exekútora v sume 33,19 eur, odmena za spísanie zápisnice vo výške 16,00 eur (vypočítaná odmena súdneho exekútora sa v zmysle § 26 vyhlášky zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor) a náhrady hotových výdavkov v sume 20 eur + DPH v sume 14 eur.
23. Je povinnosťou súdneho exekútora vyčísliť v upovedomení o začatí exekúcie predbežné trovy exekúcie v hotových výdavkoch zrozumiteľne po jednotlivých položkách tak, aby bolo zrejmé, ako boli vynaložené a v čom spočívajú. Vyčíslenie hotových výdavkov súhrnnou sumou tak, ako to bolo v tomto prípade, je preto nepreskúmateľné. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že hotové výdavky majú byť vyčíslené len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, avšak hotové výdavky, ktoré súdny exekútor vyčíslil, súd nepovažuje za vyúčtované v zmysle zákona, keďže tieto zjavne prevyšujú náklady vynaložené na vykonanie úkonov v čase do vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
24. Na základe uvedeného tak súd námietkam povinnej proti predbežným trovám exekúcie vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.