Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49P/59/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov matky: J.. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, A. a otca: J.. V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXJ, A., o návrhu matky o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej D. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne za obdobie od 10.04.2019 do 31.08.2019 a na sumu 180,- eur mesačne počnúc dňom 01.09.2019, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. II. Zročné výživné na maloletú D. K., nar.XX.XX.XXXX za obdobie od 10.04.2019 do 31.10.2019 vo výške 394,99 eur, súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom január 2020. III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II , č. k. -32 zo dňa 09.07.2014 v časti výživného na maloletú D.. IV. Vo zvyšnej časti sú návrh z a m i e t a. V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 10.04.2019 sa matka maloletej domáha zvýšenia výživného na maloletú D. zo sumy 100,- eur na sumu 220,- eur. Matka návrh odôvodnila tým, že náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom bola maloletá žiačkou piatej triedy základnej školy. V súčasnej dobe je maloletá žiačkou deviatej triedy, navštevuje aj Súkromnú základnú umeleckú školu, čím vznikajú zvýšené výdavky aj na uvedenú činnosť. Jej mesačné výdavky sú nasledovné: oblečenie, strava, hygienické potreby v celkovej výške 190,- eur, mesačné školné za návštevu umeleckej školy 25,- eur, náklady na školské potreby v priemere mesačne 20,- eur. Nakoľko dcéra navštevuje školu mimo svojho obvodu náklady na dopravu do školy sú v priemere 25,- eur, iné výdavky: vreckové, školské výlety podľa potreby sú v priemere mesačne 35,- eur.

2. Otec vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.06.2019 nesúhlasil s návrhom matky. Tvrdenie matky o podstatnom zvýšení výdavkov na výchovu a výživu maloletej D. nie sú podľa neho pravdivé. Podľa tvrdenia matky sú náklady na oblečenie, stravu a hygienické potreby vo výške 190,- eur mesačne. Podľa jeho názoru je však uvedená suma nadhodnotená. Domnieva sa, že v týchto položkách k nárastom nedošlo, maloletá sa aj v roku 2014 riadne stravovala, obliekala a používala hygienické potreby. Zastáva názor, že v roku 2014 boli výdavky na oblečenie a obuv vyššie ako v súčasnosti z dôvodu dcérinho fyzického rastu. Obdobný názor má aj na nákup školských potrieb. Je pravda, že dcéra navštevuje školu

mimo svojho obvodu, matka však neuviedla, že dcérina škola je blízkosti pracoviska matky a do školy ju vozí autom cestou do práce. K argumentu, že dcéra navštevuje ZUŠ uviedol, že v čase rozvodu v roku 2014 chodila dcéra na výtvarný krúžok, ktorý stál 220,- eur na celý školský rok a na klavír, ktorý stál 450,- eur na celý školský rok. Na mimoškolskú činnosť teda matke náklady nestúpli, ale naopak výrazne klesli. Druhý dôvod pre ktorý nesúhlasí s návrhom matky je jeho nepriaznivá finančná situácia. Jeho priemerný mesačný príjem za min. rok bol 796,83 eur. Jeho mesačné výdavky sú: splátka hypotéky 171,80 eur, splátka spotrebného úveru 174,07 eur, splátka spotrebného úveru 18,40 eur, výživné 100,- eur, káblová televízia a internet 19,90 eur, elektrická energia - zálohová platba 59,- eur, nájomné 50,54 eur, faktúra za mobil cca. 48,08 eur. Okrem uvedených výdavkov má vyčerpané 3 kreditné karty, na ktoré musí mesačne uhradiť predpísanú splátku.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, dokladmi o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, nákladmi maloletého dieťaťa, obsahom pripojeného spisu sp. zn. , ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.07.2014, č. k. -32 bolo manželstvo rodičov maloletej D. rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli mal. D. a v tom čase mal. W. zverení do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej D. sumou 100,- eur mesačne a na výživu mal. W. sumou 150,- eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2014.

5. Matka zotrvala na podanom návrhu, kedy navrhla, aby súd zvýšil výživné na mal. D. zo sumy 100,- eur na sumu 200,- eur mesačne od 01.04.2019. Od času pôvodného rozhodnutia sa zvýšili náklady na dcéru. Dcéra od 01.09.2019 navštevuje Strednú školu - spojenú školu - odbor styling a design. Doteraz brala ohľad na manželov nízky príjem, hoci by mohol zarábať aj viac. V súčasnosti sú už náklady oveľa vyššie a podieľa sa na nich iba ona. Otec okrem výživného na dcéru neprispel ničím navyše, nezobral ju na žiadnu dovolenku, s deťmi sa veľmi nestretáva. Dcéra k nemu nechodí, ani jej nezavolá. Na zvýšení výživného sa chcela s otcom slušne dohodnúť, povedal jej, nech si to žiada cez súd. U dcéry sa zvýšili náklady na stravovanie, keďže na škole nie je jedáleň a musí nejako zabezpečiť stravovanie dcéry. Dcéra nemala doposiaľ chronické zdravotné problémy, ale posledného pol roka má opätovné problémy s alergiou. Má dýchacie problémy, preto im odporučili opätovne vyšetrenie u alergológa, kde má dohodnutý termín na 21.11.2019. Ročný poplatok v centre kde idú k lekárovi je 200,- eur, 110,- eur by mali zaplatiť pri prvom vyšetrení. Dcéru skúšala objednať aj v inom zariadení, na termín sa však čaká aj ? roka a poplatky sú ešte vyššie. Dcéra v minulosti navštevovala ZUŠ - výtvarnú, kde platila za jeden školský rok 250,- eur, výtvarnú už teraz nenavštevuje. Spolu s dcérou a synom žijú v byte na P. XX, kde sú celkové náklady na bývanie vo výške 200,- eur mesačne. Keďže z tohto bytu vyplácala otca detí, musela čerpať hypotéku, ktorú spláca vo výške 270,- eur mesačne. Pracuje ako ekonómka, účtovníčka. Jej mesačný príjem sa pohybuje od 1.050-1.100,- eur netto. Matka poukázala na to, že otec svojvoľne prestal platiť na syna určené výživné vo výške 150,- eur. Otca detí 7 rokov živila, neprispieval jej ničím. Je to hazardný hráč, ktorý čerpal svoje úvery na hazardovanie.

6. Otec v konaní pred súdom uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Jeho príjem mu umožňuje prispievať max. výživným vo výške 120,- eur mesačne. V priebehu konania otec súhlasil s výživným vo výške 150,- eur mesačne, nesúhlasil však s doplatením výživného za spätné obdobie. Nie je pravdou, že podstatne vzrástli náklady na dieťa. Náklady skôr klesli, keďže dcéra už nenavštevuje krúžky, ktoré navštevovala v čase rozvodu. Nevidí dôvod na zvýšenie výživného. Dcére občas prispeje peniazmi na narodeniny, dal jej 30,- eur. Od roku 2014 dcéra u neho nestrávila dlhšie obdobie, keďže nemá vytvorené vhodné bytové podmienky, aby u neho prespala. Tvrdenie matky o tom, že už na syna neprispieva výživným, je pravdivé. Syn už nechodí do školy a sám zarába. Aj on by mohol matke prispievať na bývanie aspoň sumou 50,- eur. Výživné doteraz zvládal platiť preto, že mu pomáhali jeho rodičia. Až do januára 2019 mu prispievali sumou 100,- eur. V tomto čase mu však zomrel otec a mama mu už prispievať nemôže. K svojím majetkovým pomerom, otec uviedol, že pracuje ako pracovník stávkovej kancelárie, kde dosahuje mesačný príjem asi v priemere 726,- eur netto. Dokáže si privyrobiť brigádou na dostihoch, čo je v priemere asi 40,- eur mesačne. Aj v roku 2014 pracoval v tej istej spoločnosti. Vtedy bol jeho príjem vo výške min. mzdy, cca. 470-480,- eur. V súčasnosti býva sám v garsónke na W. L.. Garsónku si kúpil v roku 2017 za 41.000,- eur. Na kúpu bol čerpaný úver vo výške 28.000,- eur s mesačnou splátkou 171,80 eur. Po rozvode dostal od bývalej manželky 62.500,- eur ako vyrovnanie

za byt v BSM. Tieto prostriedky postupne minul na bežný život. Okrem hypotéky má spotrebný úver vo výške 12.290,- eur s mesačnou splátkou 205,11 eur. Spláca tiež kreditnú kartu I. 170,- eur mesačne. Dlh na tejto karte je 4.800,- eur. Spláca aj kreditnú kartu S. E. 240,- eur mesačne, dlh na karte je 2.000,- eur. Náklady na bývanie má vo výške 120,- eur (nájomné, elektrina, káblovka) a mobil 49,- eur. Nemá zdravotné problémy chronického charakteru. Má však občasné výdavky kvôli problémom so štítnou žľazou a psoriázou. Nevidí dôvod na to, aby dcéra musela navštíviť súkromnú imunologickú ambulanciu, kde sa platí až 200,- eur ročne. Dcéra je už vo veku 15 rokov, pokojne by si mohla niečo privyrobiť formou brigády. Hoci matka poukazuje na to, že sa s dcérou nestretáva, toto nie je pravda. S dcérou bol napr. 25.10. aj 29.10, keď išli spolu na večeru. Matka uviedla súdu nepravdivé informácie ohľadom jej príjmu, jej príjem je vyšší ako 1.100,- eur. Sporné sú jej výdavky, ktoré si uplatnila v daňovom priznaní. Nevie o aké výdavky v rámci živnosti ide, keď pracuje ako účtovník. Jej reálny príjem sa môže pohybovať okolo 1.330,- eur.

7. Kolízny opatrovník považoval návrh matky za opodstatnený, nakoľko výživné bolo naposledy určené v roku 2014. V súčasnosti dieťa navštevuje strednú školu, náklady sa zvýšili. Tak ako otec odporučil dcére nájsť si brigádu, využitie rovnakého inštitútu je potrebné odporučiť aj otcovi. Takýmto spôsobom môže zvýšiť tak svoju životnú úroveň ako aj životnú úroveň svojej dcéry. Vzhľadom na svoje vysokoškolské vzdelanie sa otec môže snažiť o nájdenie si vhodnejšieho zamestnania. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na sumu 170,- eur mesačne.

8. Z matkou doložených listinných dôkazov vyplýva nasledovné:

- z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 súd zistil, že matka za uvedené zdaňovacie obdobie vykázala príjmy od všetkých zamestnávateľov vo výške 16.901,64 eur a príjem zo živnosti vo výške 5.720,- eur, základ dane bol vo výške 10.757,-eur.

- z výpisu listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre K..Ú.. M., Y. A. J., Y. A. - V..Č.. M. má súd preukázané, že matka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti- bytu č. XX na P. P. XX

- náklady na bývanie matka vyčíslila na 147,32 eur (predpisy od správcu, inkaso, plyn, rozhlas, TV), elektrika 36,- eur, mesačná splátka hypotekárneho úveru, čerpaného na vyporiadanie BSM vo výške 286,- eur

- náklady na maloletú D. matka vyčíslila ako platbu škole na vzdelanie 50,- eur, vstupné vyšetrenie u imunológa 110,- eur, 90 dňová električenka 40,65 eur, nákup liekov 50,40 eur, výdavky na športovú obuv 93,- eur za 2 kusy, stravovanie v školskej jedálni cca 80,- eur mesačne, školské potreby 25,- eur, platba do triedneho fondu 50,- eur, náklady na kozmetiku raz za dva mesiace 55,- eur, stravovanie v škole 3,80 až 4 eurá na deň, okrem pravidelných výdavkov hradí mimoriadne náklady dcéry : skladovanie pupočníkovej krvi 61,- eur ročne, lekárke očné vyšetrenie pri akútnom stave 90,59 eur.

9. Z dokladov doložených otcom vyplýva nasledovné:

-z potvrdenia spoločnosti H.:SK, P.. B.. vyplýva, že čistý mesačný príjem otca za obdobie 8/2018-7/2019 bol v priemere vo výške 726,04 eur netto, za 08/2019 bol jeho príjem 632,17 eur netto, v 09/2019 bol jeho príjem 948,20 eur a v 10/2019 to bolo 604,- eur netto

- z výplatnej pásky spoločnosti D., Š.. W.., má súd preukázané, že čistá mzda otca za obdobie 08/2019 bola 30,47 eur, v mesiaci 09/2019 to bolo 113,37 eur netto a za 10/2019 bola čistá mzda otca 91,36 eur.

- z daňového priznania otca za rok 2018 súd zistil, že otec za uvedené zdaňovacie obdobie vykázal úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 11.041,18 eur brutto s príjem zo živnosti vo výške 22,82 eur brutto

- z listu vlastníctva č. XXXX pre K..Ú.. W.É. A., Y. A.- V. Č. W. A., Y. A. J. má súd za preukázané, že otec je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, bytu č. 1- a na adrese W. XXJ a podľa LV č. XX, pre K..Ú.. Č.P., Y. V., Y. Č. je otec podielovým spoluvlastníkom domu, podiel ?

- pravidelné mesačné výdavky vyčíslil otec ako náklady : hypotekárny úver 171,80 eur mesačne, spotrebný úver 205,11 eur, kreditná karta I. 170,- eur, kreditná karta S. E. 241,91 eur, káblová televízia + internet 19,90 eur, poplatky za byt 50,54 eur, mobil 49,14 eur, výživné 100,- eur, elektrika 49,- eur.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

20. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletej D. ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza

z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov.

21. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného súd po vykonanom dokazovaní teda porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne zmenili. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, mal súd za preukázané, že v danom prípade je návrh matky sčasti opodstatnený a sú dané podmienky na zvýšenie výživného na mal. D.. V ustanovení Zákona o rodine, ako aj v ustanovení je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Ak teda dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. V čase poslednej úpravy výživného na maloletú D., kedy rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.07.2014, č. k. -32 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej D. sumou 100,- eur mesačne a na výživu mal. W. sumou 150,- eur, bola maloletá D. v piatom ročníku základnej školy a jej potreby boli teda odlišné ako je tomu v dnešnej dobe, keď má čochvíľa 16 rokov, a to či už v súvislosti s výdavkami na stravu, drogériu, oblečenie ale hlavne v súvislosti s nákladmi spojenými so školskou dochádzkou, nakoľko je v súčasnosti študentkou strednej školy. V čase pôvodného rozhodnutia pracoval otec u rovnakého zamestnávateľa a jeho príjem sa pohyboval medzi 470-480,- eur netto, v súčasnosti sa príjem otca pohybuje okolo 727,- eur a brigádou si dokáže privyrobiť do 50,- eur mesačne. Titulom vyporiadania BSM mu matka dieťaťa vyplatila sumu 62.500,- eur. Na strane matky k zmene zamestnania nedošlo, rovnako ako v čase pôvodného rozhodnutia aj v súčasnosti pracuje ako živnostníčka v oblasti účtovníctva, jej príjem v čase pôvodného rozhodnutia bol cca. 1.000,- eur netto, v súčasnosti sa pohybuje okolo 1.100,- eur. Obaja rodičia sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností v ktorých žijú. V zmene v zdravotnom stave rodičov nedošlo, žiadne z rodičov nemá obmedzenú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa vyššie popísaných skutkových okolností má súd ma za to, že od posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane maloletého dieťaťa ako aj na strane otca. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti (rozsudok nadobudol právopl. dňa 30.07.2014) ku dňu rozhodovania súdu uplynulo viac ako 5 rokov. Otázku zvýšenia výživného na maloletú D. súd rozdelil do dvoch časových období. Jedno časové obdobie je odo dňa podania návrhu matky t. j. od 10.04.2019 do 31.08.2019. Za dané obdobie nedošlo k zmene pomerov takého rozsahu, ktorá by odôvodňovala priznanie výživného aké požadovala matka. Maloletá D. v danom období navštevovala základnú školu, rovnako ako tomu bolo v čase pôvodného rozhodnutia, pričom vzhľadom na nárast životných nákladov považoval sú za primerané zvýšenie výživného za obdobie 5 rokov o 50,- eur. Druhé obdobie, ktoré súd bral do úvahy pri riešení otázky zvýšenia výživného je obdobie od 01.09.2019, kedy maloletá začala navštevovať strednú školu a práve začiatkom štúdia na strednej škole, došlo k výraznejšej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na sumu 180,- eur mesačne. Súd pri stanovení výšky zvýšeného výživného na maloletú D. neprihliadol na argumenty otca, ktorý tvrdí, že maloletá má všetku starostlivosť zabezpečovanú zo strany matky a tým pádom nie je nutné, aby prispieval vyšším výživným. Na výživu maloletého dieťaťa prispievajú obaja rodičia podľa svojich možností a schopností. Obaja rodičia sú zdraví, majú vysokoškolské vzdelanie a žijú v regióne s najnižšou mierou nezamestnanosti, nie je teda daný dôvod na to, aby sa otec spoliehal len na aktivitu matky, prenášal na ňu bremeno väčšiny nákladov maloletého dieťaťa a neusmerňoval svoje pracovné aktivity takým smerom, aby zvýšil životnú úroveň nielen sebe, ale aj svojej maloletej dcére. Rovnako súd nemohol zohľadniť skutočnosť, že otec je zaťažený splátkami viacerých debetných kariet a spotrebných úverov, ktoré nemusel vôbec čerpať. Po rozvode manželstva mu matka mal. dieťaťa vyplatila sumu 62.500,- eur, z ktorej si otec zabezpečil byt - garsónku za 41.000,- eur. Čerpanie ďalšieho úveru na bývanie vo výške 28.000,- eur ako aj ďalších spotrebných úverov otca sú ďalšie náklady, ktorými otec nemusel byť vôbec zaťažený. Jeho celkový priemerný mesačný príjem sa pohybuje okolo 750-770,- eur, pričom po ukončení štúdia staršieho dieťaťa už prispieva výživným iba na mal. D.. Za situácie kedy sa otec podieľa na starostlivosti o maloleté dieťa len v minimálnej miere a túto zabezpečuje hlavne matka, mal súd za to, že je v schopnostiach

a možnostiach otca prispievať na výživné pre maloletú D. zvýšeným výživným vo výške 150,- eur od podania návrhu matky a sumou 180,- eur mesačne, počnúc nástupom dieťaťa na strednú školu. Súd z vyššie uvedených dôvodov zvýšil vyživovaciu povinnosť otca, majúc za to, že výživné v uvedenej výške je postačujúce a zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

22. K zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca na maloletú D. došlo počnúc dňom podania návrhu, t. j. odo dňa 10.04.2019, čím vzniklo otcovi celkovo zročné výživné vo výške 394,99 eur. Zročné výživné predstavuje rozdiel medzi výživným vo výške ako bolo pôvodne určené rozsudkom tunajšieho súdu a zvýšeným výživným. Zročné výživné bolo teda najprv vypočítavané za obdobie od 10.04.2019 do 31.08.2019, vtedy došlo k zvýšeniu výživného o 50,- eur ( obdobie 4 mesiace x 50,- eur + pomerná časť výživného za mesiac apríl t. j. 21 dní - 50,- eur: 30dní x 21 dní) a celkovo za toto obdobie predstavuje suma zročného výživného sumu 234,99 eur. Druhá časť výpočtu zročného výživného bola určená za obdobie od 01.09.2019, kedy došlo k zvýšeniu o 80,- eur do 31.10.2019 ( ku dňu rozhodovania súdu splatnosť výživného za mesiac november ešte nenastala). Zročné výživné za toto obdobie 2 mesiace predstavuje 160,- eur. Celkové zročné výživné po spočítaní oboch období 234,99 eur +160,- eur, predstavuje sumu 394,99 eur. Vzhľadom na súčasné príjmy, výdavky a majetkové pomery otca ako i s ohľadom na sumu zročného výživného, dospel súd k záveru, že platenie zročného výživného v splátkach je v predmetnej veci dôvodné a povolil otcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom január 2020.

23. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie matky a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.

Otec môže podať voči uvedenému rozsudku odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.