Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Ek/1907/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX A. - D. E., práv. zast.: BAJO LEGAL, s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 581, proti povinnej: E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX A. - G. A. o vymoženie 118.900,-EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Barbora Božíková Ághová so sídlom exekútorského úradu Jaskový rad 79, 83103 Bratislava, IČO: 42354781, pod sp. zn. 405EX 345/23, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Povinnej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Oprávnená je povinná nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,-EUR do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 31.07.2023 domáhal od povinného vymoženia istiny 118 900,- EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 09.09.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2023 a vykonateľnosť 14.02.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 12.01.2023 (ďalej tiež ako „exekučný titul“).

2. Súd vydal dňa 23.08.2023 poverenie na vykonanie exekúcie a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora: JUDr. Barbora Božíková Ághová so sídlom exekútorského úradu Jaskový rad 79, 83103 Bratislava, IČO: 42354781, ktorá ju vedie pod sp. zn. 405EX 345/23. Povinnej bolo Upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie č. 405EX 345/23 zo dňa 24.08.2023 doručené dňa 22.09.2023.

3. Súdny exekútor doručil súdu dňa 20.10.2023 návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 06.10.2023 podaný v zákonom stanovenej lehote. Povinná návrh na zastavenie odôvodnila tým, že: „vzhľadom na to, že ako dovolateľka- teda povinná z exekúcie som podala dovolanie na NS SR v právnej veci o zaplatenie 118.900 EUR s príslušenstvom, vedenej pôvodne na okresnom súde Bratislava 5 v Bratislave a následne na NS SR, z dôvodov, ktoré uvádzam v podanom dovolaní, nie je výkon súčasnej exekúcie právne prípustný. Dovolanie som podala prostredníctvom môjho právneho zástupcu-JUDr. H. E., so sídlom na Kraskovej 02, Bratislava. Dovolanie bolo podané elektronicky, doručenka o prevzatí je dokladom o tomto podaní. Dovolanie bolo podané dňa 6.04.2023. O podanom dovolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté. Teda skôr ako bol podaný návrh na exekúciu a teda začala sa exekúcia. Návrh na exekúciu bol podaný následne po tom, čo bolo súdu doručené podané dovolanie. Návrh na exekúciu totiž podala oprávnená dňa 31.07.2023. Podaním dovolania sa odkladá vykonateľnosť exekučného titulu, uvedené platí zo zákona v prípade, keď sa uplatňuje plnenie zo zmenky, uvedené ustanovuje , ktoré rieši otázku odkladu vykonateľnosti a to aj zo zákona.

Ak sa odkladá vykonateľnosť exekučného titulu, neplynú dlžníkovi zatiaľ žiadne právne povinnosti, teda nemá ešte povinnosť plniť. Je tu teda taká skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučným titulom je len predsa len vykonateľné rozhodnutie. Pripájam podané dovolanie aj s potvrdením o jeho podaní a elektronickou doručenkou o prijatí podania súdom prvej inštancie. žiadam vzhľadom na uvedený dôvod exekúciu vedenú voči mojej osobe a na môj majetok zastaviť súdom.“

4. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že „Návrh povinnej na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Povinná tento návrh odôvodňuje podaním dovolania, s poukazom na , podľa ktorého má dovolanie odkladný účinok, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok za zmenky. Z uvedeného dôvodu má byť daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku (iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu). V prvom rade poukazujem, že ustanovenie nehovorí o tom, že podanie dovolania má za následok odklad vykonateľnosti. Ustanovenie hovorí iba o odkladnom účinku dovolania, v to bez bližšej špecifikácie, v čom má vlastne odkladný účinok spočívať. Aj v prípade, ak by podanie dovolania malo mať za následok odklad vykonateľnosti, nenapĺňalo by to žiaden dôvod na zastavenie exekúcie. Podľa ods. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že sa exekúcia odkladá alebo že sa prerušuje. Vzhľadom na uvedené by mal odklad vykonateľnosti exekučného titulu za následok iba odklad exekúcie nie jej zastavenie. V zmysle uvedeného žiadame, aby súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.“

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

8. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Realizuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného

orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Primárnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného, ak povinnosť obsiahnutá vo výroku rozhodnutia, nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -18). Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

11. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesnú obranu povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

14. Podľa v znení účinnom od 12.12.2018 (ďalej len „“), proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

15. Podľa prvej vety , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

16. Podľa , dovolanie má odkladný účinok, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.

17. Súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, vrátane jeho príloh a oboznámil sa s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Povinná svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje tým, že exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, nie je v dôsledku podaného dovolania vykonateľným exekučným titulom, pričom poukázala na ustanovenie .

18. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že exekúciu je možné viesť len na podklade vykonateľného exekučného titulu, a to tak po stránke formálnej (ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné

riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok), ako aj po stránke materiálnej (ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom).

19. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v zásade nemá suspenzívne účinky a jeho podanie nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť ním napádaného rozhodnutia. Do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí dovolaním môže byť primárne zasiahnuté len tým orgánom, ktorý o uvedenom prostriedku nápravy koná a rozhoduje. Týmto orgánom je Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň v zmysle môže odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. S účinnosťou od 12.12.2018 bol však novelou ( o ochrane majetku v plynárenstve a o doplnení v znení ) do ustanovenia vložený odsek 4, v zmysle ktorého má dovolanie automaticky odkladný účinok vtedy, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Odkladný účinok tak v tomto prípade nastáva bez potreby osobitného právoplatného rozhodnutia súdu o odklade vykonateľnosti, a to už momentom samotného podania dovolania obdobne ako pri odvolaní.

20. K návrhu na zastavenie exekúcie pripojila povinná kópiu dovolania podaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 12.01.2023, spolu s elektronickou doručenkou, ktorá preukazuje podanie dovolania na Okresný súd Bratislava V dňa 06.04.2023. Súd zároveň overil predmetné skutočnosti a zistil, že dovolanie bolo podané dňa 06.04.2023 pričom aktuálne (ku dňu vydania daného uznesenia) ešte nebolo postúpené dovolaciemu súdu na rozhodovanie (t.č. vykonáva úkony v súvislosti s predmetným dovolaním Mestský súd Bratislava III). Súd tak má za preukázané podanie dovolania povinnou proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu, a to ešte v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného. Súd zároveň po preskúmaní exekučných titulov uvádza, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 09.09.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2023 a vykonateľnosť 14.02.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 12.01.2023 bol vydaný v konaní, v ktorom si oprávnený uplatňoval nárok zo zmenky voči povinnej. Tieto rozhodnutia spolu procesne súvisia, pričom na podklade dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu môže dôjsť k potvrdeniu alebo zrušeniu rozhodnutia okresného súdu. Nakoľko exekúcia je vedená na podklade rozhodnutí vydaných v zmenkovom konaní a zo strany povinnej bolo preukázané podanie dovolania proti jednému z exekučných titulov, od ktorého závisí právoplatnosť a vykonateľnosť druhého exekučného titulu, ukladajúceho povinnosť na plnenie, je potrebné aplikovať ustanovenie . V zmysle uvedeného ustanovenia nastal momentom podania dovolania (dňa 06.04.2023) zo zákona odklad vykonateľnosti exekučného titulu, a to ešte pred začatím exekučného konania, ktoré sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu dňa 31.07.2023. V danom prípade nenastala ani procesná situácia upravená v Exekučného poriadku, pretože odklad vykonateľnosti exekučného titulu, nenastal po začatí exekúcie, tento nastal už momentom samotného podania dovolania a teda dňa 06.04.2023.

21. Keďže exekučný titul v čase začatia exekučného konania nemal vlastnosť vykonateľnosti, ako jednej so základných vlastností súdneho rozhodnutia, exekúciu na podklade tohto (nespôsobilého) exekučného titulu nie je možné viesť. Bez vykonateľného exekučného titulu totiž nemožno začať, ani viesť exekúciu, pretože existencia vykonateľného exekučného titulu je základnou a nevyhnutnou podmienkou každej exekúcie. Súd tak zistil dôvody, pre ktoré je výkon exekúcie neprípustný, a pre ktoré je v danom prípade daný dôvod pre zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. , publikovaný pod R 58/1997), ktorý vyslovil, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená".

22. Na základe uvedeného pri rozhodovaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel súd k záveru o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku spočívajúceho v existencii skutočností brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko zo strany povinnej bol podaný mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie s odkladným účinkom voči jednému z exekučných titulov,

od ktorého sa odvíja právoplatnosť a vykonateľnosť druhého exekučného titulu. V dôsledku uvedeného súd exekúciu vedenú u povereného súdneho exekútora v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil (výrok I.).

23. Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil, je potrebné, aby zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie vrátane určenia ich výšky (§61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku).

24. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

25. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 197 ods.1 prvej vety Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.

27. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

28. Podľa § 198 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

29. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

30. Podľa§ 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

31. Podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

32. Podľa Vyhlášky č. , náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.

33. Podľa Vyhlášky č. , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

34. Podľa Vyhlášky č. , ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

35. Vzhľadom na to, že povinná bola v konaní úspešná, ale trovy si neuplatnila, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku č. II daného uznesenia. Súdny exekútor si v prípade zastavenia exekúcie uplatnil trovy vo výške 36,- EUR. Súd priznal súdnemu exekútorovi v súlade s § 197 Exekučného poriadku v spojení s § 21 a § 22 vyhlášky, trovy vo výške 36,- EUR (50 % paušálnych výdavkov + DPH). Súd pri výpočte trov súdneho exekútora bral do úvahy včasnosť podania návrhu povinnej na zastavenie

exekúcie. Nakoľko exekúcia začala nedôvodne a exekučný titul v čase začatia exekučného konania nemal vlastnosť vykonateľnosti, ako jednej so základných vlastností súdneho rozhodnutia, čo malo za následok zastavenie exekúcie, súdnemu exekútorovi vznikli náklady, ktoré smerovali k začatiu exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 36,- EUR vrátane DPH, na ktorých zaplatenie zaviazal s poukazom na § 199c ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného (výrok č. III).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.