Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-97-2003.pdf
PDF · 89.04 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/97/2003
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávnených: 1/ Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, Sv. Michala 4, 934 01 Levice (v časti o vymoženie pohľadávky 2.042,48 eur), 2/ BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, Astrová 2/A, 821 01 Bratislava (v časti o vymoženie pohľadávky 17.205,68 eur), proti povinnému: Poľnohospodárske družstvo Čajkov, IČO: 34 100 130, 935 24 Čajkov 126, o vymoženie 19.248,16 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a m i e t a návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nezaplatenie preddavku na trovy exekúcie.
II. Súd zastavuje exekúciu.
III. Súd ukladá oprávneným povinnosť, oprávnenému v 1. rade v sume 6,65 eur, oprávnenému v 2. rade v sume 55,98 eur, zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi náklady spojené s výkonom exekúcie v sume 62,63 eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
U súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka sa vedie pod sp.zn Ex/76/2003 exekučné konanie oprávnených proti povinnému o vymoženie pohľadávky v celkovej výške 19.248,16 eur s príslušenstvom, na základe vykonateľných rozhodnutí - vydaných Sociálnou poisťovňou, pobočka Levice, a to: výkazu nedoplatkov č. 136/1999 z 17.6.1999, platobných výmerov č. XXXX/XXXX z 23.8.1999, č. XXX/XXXX z 13.4.2000, č. XXXX/XXXX z 11.12.2000, č. XXX/XXXX z 19.2.2001.
Uznesením č. k. 11Er/97/2003-36 zo dňa 27.8.2009 tunajší súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného, pričom novým oprávneným sa v časti o vymoženie pohľadávky 17.205,68 eur stala spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o. Uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka.
Okresný súd Levice uznesením č. k. 11Er/97/2003-60 zo dňa 16.8.2011 zamietol návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku na trovy exekúcie.
Proti uzneseniu č. k. 11Er/97/2003-60 zo dňa 16.8.2011, ktoré vydala vyššia súdna úradníčka, podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie. Vo svojom odvolaní zo dňa 19.09.2011 uviedol, že zákon č. 71/1992 Zb. má na mysli oslobodenie od poplatkov súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia a pod. v závislosti na osobe žalobcu alebo oprávneného v exekučnom konaní, ktorým by mala byť sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa a pod. Exekútor je toho názoru, že oprávnený BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. nie je osobou, ktorá by bola podľa uvedeného zákona oslobodená od súdnych poplatkov. Exekútor ďalej uviedol, že oprávnený napriek výzve súdneho exekútora požadovaný preddavok nezaplatil, pričom poukázal na to, že od súdneho exekútora nemožno spravodlivo požadovať, aby po zistenej nemajetnosti povinného vykonával ďalšie úkony exekučnej
činnosti na vlastné náklady. Vzhľadom k uvedenému súdny exekútor žiadal, aby bolo predmetné uznesenie zrušené a exekučné konanie bolo zastavené pre nezaplatenie preddavku oprávneným.
K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril aj oprávnený BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 12.10.2011 poukázal na ustanovenia § 31 ods. 1 a 2 EP, ako aj na § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Oprávnený poukázal na to, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je platobný výmer Sociálnej poisťovne na nedoplatky nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, a teda ide o konanie oslobodené od súdneho poplatku a rovnako, je oslobodené od povinnosti zloženia preddavku na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov.
Podľa § 374 ods. 4, vety prvej a štvrtej OSP,v znení účinnom do 30.6.2016, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § § 243b ods.1 zák.č.233/1995 Z.z., exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243 ods.3 zák.č.233/1995 Z.z., o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 58 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.10.2013 (ďalej len „EP“), proti výroku o náhrade trov konania podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 197 ods. 2 EP, exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.
Podľa § 31 ods. 1 EP , ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť.
Podľa § 31 ods. 2 EP, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak oprávnený je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa osobitného predpisu (zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov).
V zmysle § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 4 ods. 1, písm. c) zák. č. 71/1992 Zb ( ďalej len ZSP ), od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu a poskytovania zdravotnej starostlivosti.
S poukazom na to, že proti uzneseniu o zamietnutí návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nezaplatenia preddavku na trovy exekúcie zákon odvolanie nepripúšťa, sa uznesenie č. k. 11Er/97/2003-60 zo dňa 16.8.2011 podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca v zmysle § 374 ods. 4, vety prvej a štvrtej OSP.
Súd po preskúmaní odvolania súdneho exekútora a spisového materiálu má za to, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nezaplatenia preddavku na trovy exekúcie je neopodstatnený. Súd poukazuje na to, že v prípade ustanovenia § 4 ods. 1 ZSP ide o vymedzenie konaní, ktoré sú vecne oslobodené od súdneho poplatku a uvedené oslobodenie trvá počas celého konania. Skutočnosť, že v priebehu konania došlo ku zmenu v osobu oprávneného nemá vplyv na vecné oslobodenie konania od súdneho poplatku. Exekučné konanie začalo na návrh Sociálnej poisťovne, pobočka Levice a exekučných titulov - výkazu nedoplatkov č. 136/1999 z 17.6.1999, platobných výmerov
č. XXXX/XXXX z 23.8.1999, č. XXX/XXXX z 13.4.2000, č. XXXX/XXXX z 11.12.2000, č. XXX/XXXX z 19.2.2001. Exekúcia sa vedie vo veci sociálneho zabezpečenia, a preto podľa § 4 ods. 1 písm. c ) ZSP je toto konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku. V zmysle § 31 ods. 2 EP tak nie je dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nezaplatenia preddavku na trovy exekúcie.
Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a s poukazom na § 31 ods. 2 EP súd návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nezaplatenia preddavku na trovy exekúcie zamietol.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd má preukázané, že povinný bol uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 28CbR 154/2009-56 zo dňa 9.3.2012, právoplatným dňa 24.4.2012 zrušený bez likvidácie. Povinný bol dňom 18.5.2012 vymazaný z Obchodného registra. Súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko povinný bol zrušený bez likvidácie a zanikol bez právneho nástupc Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 203 ods. 2, vety prvej EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 cit. ustanovenia vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie
- doručenie príkazu na začatie exekúcie
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
- doručenie exekučného príkazu
- doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie
- doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní
- každé zisťovanie bydliska povinného
- každé zisťovanie platiteľa mzdy
- každé zisťovanie účtu povinného
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súdny exekútor predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie zo dňa 19.09.2012 vo výške 86,52 eur. V zmysle § 203 ods. 2 EP súd uložil oprávneným povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v sume 62,63 eur (vrátane 20% DPH), ktoré pozostávajú:
- z odmeny za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky v sume 13,28 eura (celkovo 75 min., t. j. 2 x 6,64 eur) za nasledujúce úkony: vypracovanie správy pre oprávneného o vykonanom šetrení a jeho zaevidovanie a odoslanie - 40 min., vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie na súd, jeho zaevidovanie a odoslanie - 35 min.
- z odmeny za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a), c), a j) vyhlášky v sume 9,96 eura (4 x 3,32 eura) za nasledujúce úkony: 1 x získanie poverenia, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (zisťovanie v mieste sídla, Daňový úrad)
- z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky v sume 4,78 eur za poštovné poplatky (4 obálky á 1,19 eur)
- z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky v sume 19,52 eur za cestovné náhrady (cesta M.- Č. a späť-84 km/ á 0,23 eur/ 1 km)
- z náhrady za stratu času podľa § 23 vyhlášky v sume 1,33 eur za cestovné náhrady (cesta M.-Č. a späť-84 km/ á 0,23 eur/ 1 km)
- a z 20% DPH v sume 10,44 eur Súd pri vyčíslení hodinovej odmeny postupoval v zmysle § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky tak, že sčítal časy trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vyjadrené v minútach, pričom skúmal účelnosť času vynaloženého súdnym exekútorom na vykonanie toho - ktorého úkonu.
S poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 2 Cdo 48/2008 zo dňa 28.10.2008, z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Vychádzajúc s uvedeného, nie je v rozpore s § 14 ods. 1 , písm. a) cit. vyhl. sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky.
Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z odmeny a náhrady hotových výdavkov exekútora napriek zneniu ustanovenia § 196 Exekučného poriadku s poukazom na to, že súdny exekútor bol v čase rozhodovania súdu platiteľom dane z pridanej hodnoty a nakoľko uplatnené trovy exekúcie neboli platené v mene a na účet fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie uskutočňovalo, ale išlo o sumy podliehajúce u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty. Súd preskúmal vyčíslenie trov predložených súdnym exekútorom a dospel k záveru, že uvedené vyčíslenie nebolo v úplnom súlade s vyhláškou, a tak časť trov žiadaných súdnym exekútorom nepriznal z nižšie uvedených dôvodov. Odmenu za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, zaevidovanie návrhu v evidenčných zošitoch súdneho exekútora, zabezpečenie si výpisu z OR alebo ŽL povinného cestou internetu, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a zaslanie na súd, zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno priznať z dôvodu, že všetky úkony exekútora smerujúce k získaniu poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné pri vyčíslení odmeny subsumovať pod ustanovenie § 15 odsek 1 písm. a) vyhlášky, podľa ktorého je tento úkon odmeňovaný výlučne paušálnou odmenou v sume 3,32 eura. Obdobným prípadom je aj nepriznanie hodinovej odmeny za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a za rozposlanie upovedomenia a ich zaevidovanie, nakoľko tento úkon je odmeňovaný výlučne paušálnou sumou v zmysle § 15 odsek 1 písm. c) vyhlášky. V prípade, že by súd priznal exekútorovi hodinovú odmenu aj za tieto úkony exekučnej činnosti, došlo by k bezdôvodnému a najmä duplicitnému odmeňovaniu jedného úkonu paušálnou aj hodinovou odmenou. Súd nepriznal hodinovú odmenu špecifikovanú ako zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie (15 min.), žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení a jeho odoslanie (10 min.), vyhotovenie faktúry pre oprávneného a jej odoslanie (15 min.), vyhotovenie vrátenia poverenia a jeho odoslanie (15 min.), archivácia spisu, vyvedenie z evidencií súdneho exekútora (50 min.) vzhľadom k tomu, že podľa § 25 vyhlášky, je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou s poukazom na to, že k spomínaným úkonom dochádza až po ukončení exekučného konania, a preto ich nemožno považovať ani za úkony priamo súvisiace s konkrétnou exekučnou činnosťou. Súd stanovil oprávnenému v 1.rade povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 6,65 eur (exekúcia pre vymoženie 2042,48 eur, čo je 10,61 % zo sumy 19 248,16 eur a 10,61 % predstavuje z trov exekúcie zo sumy 62,63 eur sumu 6,65 eur). Súd stanovil oprávnenému v 2.rade povinnosť zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 55,98 eur(exekúcia pre vymoženie 17205,68 eur, čo je 89,39 % zo sumy 19 248,16 eur a 89,39 % predstavuje z trov exekúcie zo sumy 62,63 eur sumu 55,98 eur.
Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a s poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I., III. uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku II. uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.